Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201968
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7818201968.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. S., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. S. XXX,
XXX XX R., o zaplatenie 1.178,09 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie uvedené vo výroku I.
rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1Csp/93/2018-93 zo dňa 18.01.2019 a vo výroku I. rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/212/2019-165 zo dňa 18.02.2020, do troch dní od právoplatnosti
vyššie uvedených výrokov.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.178,09 eur spolu s úrokom vo
výške28%p.a.zosumy1.178,09eurod06.04.2018dozaplatenia anáhradytrovkonaniaodžalovanej.

2. Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 1Csp/93/2018-93 zo dňa 18.01.2019 vo veci rozhodol tak,
že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.178,09 eur, a to v pravidelných splátkach vo výške 30,-

eur mesačne splatných do 25. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku, omeškanie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a proti časti výroku I. o zročnosti prisúdenej pohľadávky žalovanej umožnil uhradiť dlh v
mesačných splátkach.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/212/2019 - 165 zo dňa 18.02.2020 zmenil rozsudok
vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 28 % p. a. zo sumy 1.178,09
eur od 06.04.2018 do zaplatenia a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I, čo sa týka zročnosti
prisúdenej pohľadávky a vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že že čo sa týka výroku II. rozsudku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho
zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm.h) CSP], preto rozsudok v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni úroky vo výške 28 % p. a. zo sumy 1.178,09 eur od 6.4.2018 do zaplatenia.
Čo sa týka časti výroku I., pokiaľ ním bolo povolené zaplatiť sumu 1.178,09 eur, a to v pravidelných

splátkach vo výške 30,- eur mesačne, neboli podmienky na potvrdenie tejto časti rozsudku (§ 387 ods.
1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto bol rozsudok v uvedenej časti, podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP, zrušený a vec bola vrátená podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.
Skutočnosti uvedené v odvolaní sa dajú podradiť aj pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b)

CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).
Z § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé), vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení
uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo
iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré

z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej,
skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých
dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 ods. 1 CSP hodnotil,
a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu
na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej

veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán
sporu na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach
(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadroval skutkový stav veci (§ 215 ods.

1 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom
rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust.
podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo sa týka povolenia splátok a ich výšky nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe, lebo súd sa nezaoberal so
všetkými relevantnými skutočnosťami, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, čo má za následok, že
napadnutý rozsudok je, pokiaľ ide o povolenie splátok a ich výšku, nepreskúmateľný.
Skutočnosti uvedené v odvolaní dávajú dostatočný podklad pre záver, že súd svojim procesným

postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Ak v konaní došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé konanie tým že rozhodnutie súdu
je nepreskúmateľné, lebo obsahuje nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie jeho
rozhodnutia a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

Okrem toho, ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy
a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť
garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu takýto
komplexne chybný postup naprávať.
Súd v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) opätovne rozhodne a vysporiada sa s každou jednou

skutočnosťou tvrdenou žalobcu, čo sa týka neexistencie dôvodov pre povolenie splátok a ich výšku, a
rozhodnutie riadne odôvodní (nie iba všeobecným konštatovaním) tak, aby bolo preskúmateľné, pričom
prihliadne aj na právne závery vyslovené v rozhodnutiach, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd prvej inštancie sa oboznámil s vyjadreniami

strán sporu a obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu v priebehu konania.

7. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.03.2020, doručeného súdu dňa 16.03.2020 vyplýva, že
trvá na svojom negatívnom stanovisku ohľadom splácania dlhu v splátkach.Uviedol, že žalovaná nepredložila žiadny relevantný dôkaz o jej nepriaznivej finančnej situácii, a teda
nesúhlasí so splácaním dlhu žalovanej v splátkach. Žalobca je toho názoru, že pri rozhodovaní o
určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu, a zabezpečiť aj reálne splnenie

priznaného plnenia. Nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovanej, pretože žalobca
má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné
rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP., v zmysle ktorej ochrana ohrozených a
porušených práv a právom chránených záujmom musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaná berie na seba záväzky

v takej výške, že zjavne nie je schopná plniť ich.
Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok,
budú najmä - osobné a majetkové pomery strán, výška priznaného plnenia, platobnú schopnosť
žalovanej v konaní, prejavená snahu o plnenie záväzku žalovanej, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia
jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, doba, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu
dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V opačnom

prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického popretia
právoplatne priznaných práv či možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (rozsudok
NS SR 7Cdo/116/2012 z 18.3.2013).
Žalobca mal za to, že v danom prípade nie sú naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v
splátkach.

Zákonexplicitnepodmieňujealternáciudĺžkyparičnejlehotyodôvodnenosťouprípadu,tedasúdnemôže
určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi.

8. Žalovaná bola listom zo dňa 17.06.2020 vyzvaná, aby oznámila súdu, či žiada o povolenie zaplatiť dlh
v splátkach, ak áno, aby predložila listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o svojich osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch. Súdna zásielka bola žalovanej doručená dňa 22.06.2020, na
ktorú nereagovala.

9. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie predmetom konania zostalo rozhodovanie o
zročnosti prisúdenej pohľadávky a o náhrade trov konania.

10. Žalovaná žiadala, aby jej súd povolil dlh splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, z dôvodu jej
nepriaznivej finančnej situácie. Súd tento návrh posudzoval v zmysle ust. § 232 ods. 2 až 4 CSP. Súd
sa pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu, avšak k dohode strán sporu o lehote na plnenie peňažnej
povinnosti a výške prípadných splátok nedošlo. Výsluchom žalovanej súd zistil, že žalovanú sumu je

schopná splácať iba v splátkach, po 30,- eur mesačne. Po posúdení argumentácie obidvoch strán sporu
súd návrhu žalovanej na povolenie plniť peňažnú povinnosť v splátkach nevyhovel, zohľadňujúc výšku
dlhu, dobu, po ktorú by plnením v splátkach navrhovaných zo strany žalovanej došlo k zaplateniu dlžnej
sumy a prístupu žalovanej k plneniu si svojich zmluvných povinností, ktorá v priebehu súdneho konania
svoj záväzok ani čiastočne nesplnila. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na strane

žalovanej nie je predpoklad, aby dlžnú sumu žalobcovi uhradila v splátkach v primeranom čase, preto
návrhu žalovanej na povolenie splátok nevyhovel a určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
peňažné plnenie v lehote do troch dní od právoplatnosti.

11. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní

úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovanej.

12. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.