Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207934
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hojer Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1714207934.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: Midas Investments Ltd., so sídlom Dixar House, Fort

Charles, Charlestown, Ostrov Nevis, St. Kitts and Nevis, reg. č. C 40148, založený a registrovaný
v Obchodnom registri Ostrova Nevis, zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát so sídlom Krížna 47,
Bratislava, proti žalovanému 1/: I. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. X, T., zastúpený Pavlom
Jánošíkom, narodený 24.11.1967, bytom Kučišdorfská dolina 4, Pezinok, žalovanému 2/ D.. Ľ. H.,
narodený XX.X.XXXX, bytom E..E.. U. XXX/XX, Š., a žalovanému 3/ EXEDRA s.r.o. so sídlom P.
Pázmaňa 49/3, Šaľa s.r.o., IČO: 36 228 001, žalovaný 2/ a 3/ v konaní zastúpení advokátskou
kanceláriou LÖWY & LÖWY s.r.o. so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47236230, v konaní o

určenie existencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. Pezinok, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.8.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.9.2014 domáhal určenia,
že je záložným veriteľom k nehnuteľnostiam parcely registra C evidovaných katastrálnym odborom
Okresného úradu v Pezinku pre katastrálne územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, na liste
vlastníctva č. XXXX, ako: i/ pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 6475 m2 druh pozemku lesné

pozemky; ii/ pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 1443 m2 druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria; iii/ pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 252 m2 druh pozemku lesné pozemky; iv/
pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere 1186 m2 druh pozemku trvalé trávne porasty; v/ pozemok
parcelné číslo XXXX/X o výmere 1050 m2 druh pozemku lesné pozemky; vi/ pozemok parcelné číslo
XXXX o výmere 2971 m2 druh pozemku ostatné plochy; vii/ pozemok parcelné číslo XXXX o výmere
50 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; viii/ pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 633 m2
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; ix/ pozemok parcelné číslo XXXX o výmere 9629 m2 druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria; x/ stavba so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku
parcelnéčísloXXXX,popisstavbychata;xi/stavbabezsúpisnéhočíslapostavenánapozemkuparcelné
číslo XXXX, popis stavby Budova olej. Hosp. (nehnuteľnosti spoločne ďalej len ako “nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX“, resp. „sporné nehnuteľnosti“), a to na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.6.2008 v znení zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.9.2012 a
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2012.

2. Predmetom žaloby bolo pôvodne aj určenie existencie záložného práva k nehnuteľnostiam parcely
registra C evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu v Pezinku pre katastrálne územie
Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, na liste vlastníctva č. 3957, táto časť sporu týkajúca sa výlučne
žalovaného 1/ však bola vylúčená na samostatné konanie na pojednávaní konanom dňa 10.12.2018.3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že záložné právo k sporným nehnuteľnostiam nemohlo zaniknúť
s poukazom na vlastníctvo pohľadávky zabezpečenej práve týmto právnym inštitútom. Uviedol, že je

majiteľom pohľadávky voči J. E. (ďalej len „p. E.“) vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
27.6.2008 poskytnutého spoločnosťou Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 (ďalej len „banka“) s tým,
že táto bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 9547 toho času
vo vlastníctve spoločnosti GATEX, spol. s r.o., IČO: 31 343 082 (ďalej len „GATEX“). Dňa 3.9.2012
banka postúpila pohľadávku na spoločnosť RS TEAM Bratislava s.r.o., IČO: 36 701 980 (ďalej len ako

„RS TEAM Bratislava“) pričom dňa 12.12.2012 došlo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
Dňa 25.9.2013 bolo záložné právo k sporným nehnuteľnostiam ako aj výkon tohto záložného práva
z LV č. XXXX vymazané, a to na základe kvitancie predloženej záložcom (GATEX) vystavenej D. Q.
(ďalej len „p. Q.“) ktorý mal konať v mene žalobcu. Následne Okresný úrad v Pezinku, katastrálny odbor
(ďalej len „kataster nehnuteľností“) na základe návrhu GATEX povolil vklad nového vlastníka k sporným
nehnuteľnostiam v osobe žalovaného 1/ a taktiež na týchto bolo zriadené nové záložné právo v prospech

spoločnosti K.S.I., spol. s r.o., IČO: 31 329 357 (ďalej len „K.S.I.“)

4. Žalobca má za to, že p. Q. ako zakladateľ a registrátor žalobcu nikdy nebol oprávnený konať v jeho
mene, oprávnenými osobami sú odo dňa 12.1.2012 výlučne riaditelia - WKI Trust S.A. dňom 12.4.2012,
M.P.(ďalejlen„p.P.“)akoprezidentdňom12.4.2012aE.D.V.akotajomníkapokladníkdňom12.4.2013

a taktiež L. J. (ďalej len „p. J.“) na základe plnomocenstva zo dňa 18.12.2012. Kvitancia bola teda podľa
názoru žalobcu predložená contra legem, túto spochybňuje i z dôvodu, že k deklarovanému započítaniu
a teda k zániku záložného práva nemohlo dôjsť, pretože neboli splnené hmotnoprávne predpoklady
pre zánik zabezpečenej pohľadávky. Naliehavý právny záujem je podľa názoru žalobcu daný výmazom
sporného záložného práva z katastra nehnuteľností a taktiež zriadením nového záložného práva.

5. Žalobca pôvodne žaloval len žalovaného 1/ ako vlastníka sporných nehnuteľností, tomuto v priebehu
konania Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9Co/10/2015-119 zo dňa 30.1.2015 zakázal s
týmito nakladať, zákaz zrušený až rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 10C/222/2014-449 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu zo dňa 15.3.2017 Z dôvodu zmeny vlastníckych práv

k sporným nehnuteľnostiam v priebehu konania súd pripustil vstup nových strán: uznesením č.k.
10C/222/2014-804 zo dňa 4.1.2018 v spojení s uznesením č.k. 10C/222/2014-826 zo dňa 5.2.2018
pripustil vstup žalovaného 2/ a uznesením č.k. 10C/222/2014-920 zo dňa 25.4.2018 žalovaného 3/.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 16.4.2015 doručenom súdu dňa 28.4.2015 namietol nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu zániku zabezpečenej pohľadávky započítaním oproti
škode, ktorá mala vzniknúť p. Mojžišovej mimoriadnym zosplatnením úveru a jeho následným
postúpením. Taktiež namietol pasívnu vecnú legitimáciu jeho osoby čo odôvodnil tým, že on sporné
nehnuteľnosti nenadobudol od spoločnosti GATEX ale od spoločnosti Dojazd, s.r.o., IČO: 47 340 479
(ďalej len „Dojazd“) už nezaťažené záložným právom. Žalovaný 1/ poukázal na nedostatočné overenie

zahraničných listín predložených žalobcom následkom čoho tieto nemajú dôkaznú moc verejných listín
a teda nie je osvedčené kto koná za žalobcu a dokonca ani jeho existencia ako taká.

7. Žalobca v reakcii v podaní zo dňa 6.5.2015 doručenom súdu dňa 20.5.2015 zotrval na doterajšej
argumentácii pričom k správnosti svojich úvah o výmaze záložného práva k sporným nehnuteľnostiam

contra legem poukázal na oznámenie Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. Kd 300/14/1100-6 zo dňa
11.6.2014, kde konajúci prokurátor explicitne konštatoval pochybenie katastrálneho orgánu, ktorý bol
povinný skúmať, či za spoločnosť žalobcu konala a predmetnú listinu podpísala oprávnená osoba.
Žalobca má za to, že pohľadávku zabezpečenú záložným právom nadobudol riadne a dobromyseľne,
kedy si rovnako splnil všetky informačné povinnosti s tým spojené voči dlžníkovi.

8. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný 1/ namietal aj v podaní zo dňa 4.9.2017
doručenom súdu toho istého dňa v ktorom uviedol, že pohľadávka, ku ktorej sa uplatňované záložné
právo viaže, nikdy nebola vo vlastníctve žalobcu. Tento záver založil na neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.12.2012, pretože táto nebola zo strany žalobcu podpísaná oprávnenou osobou,

p. J. v momente podpisu zmluvy žiadnou platnou plnou mocou nedisponoval, čo mal potvrdiť aj sám
dňa 9.6.2016 v rámci výsluchu v trestnom konaní. V podaní zo dňa 16.2.2018 doručenom súdu dňa
19.2.2018 žalovaný 1/ doplnil, že prípadné dodatočné uvedenie akýchkoľvek iných informácii zo strany
žalobcu by bolo iba fabuláciou, pretože dovtedy žiadne iné plnomocenstvo v konaniach neuvádzal.Taktiež uviedol, že pohľadávka sa tak či tak dňa 19.5.2016 stala premlčanou, o čom bol veriteľ tejto
pohľadávky upovedomený.

9. Na pojednávaní konanom dňa 30.5.2018 žalobca vo vzťahu k pasívnej legitimácii uviedol, že túto
považuje i s poukazom na časté prevody sporných nehnuteľností za preukázanú, pričom trval i na
existencii naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žiaden z orgánov, a ani súd v rámci správneho
súdnictva nemôže rozhodnúť o existencii záložného práva. Žalobca vykonal všetky kroky a procesné
postupy, ktorými sa mohol domôcť svojho práva, využil všetky inštitúty zákona, rovnako informoval aj o

možnom spáchaní trestného činu. Započítanie zabezpečenej pohľadávky naďalej namieta, okrem toho
oznámenie o započítaní malo byť doručované naozaj neštandardným spôsobom. Jediný argument,
ktorý podľa názoru žalobcu je namieste zvážiť je existencia exekučnej dražby, o tejto však žalobca
nevedel a teda ani nemohol podať excindačnú žalobu, konanie žalovaného 1/ smerujúce k exekučnej
dražbe označil za účelové, čo nesvedčí v prospech jeho dobromyseľnosti. V spojení s personálnou
prepojenosťou dotknutých osôb sa podľa názoru žalobcu jedná o zneužitie práva, ktoré nemôže požívať

právnu ochranu. Žalovaný 1/ zotrval na doterajšej argumentácii pričom poukázal najmä na postúpenie
zabezpečenej pohľadávky z banky za veľmi nápadne výhodných podmienok. Vo vzťahu k realizovanej
exekučnej dražbe uviedol, že on sám sporné nehnuteľnosti nezaťažil, nerealizoval žiaden právny
úkon smerujúci k ich zaťaženiu. Žalovaný 2/ a 3/ prisvedčili argumentácii žalovaného 1/ a spochybnili
nevedomosť žalobcu o dražbe s poukazom na priebeh takejto dražby v zmysle zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „EP“).

10. Žalobca súdu dňa 21.6.2018 predložil plnomocenstvo žalobcu na právne úkony v Slovenskej
republike udelené v prospech p. J. zo dňa 19.4.2012. V uvedenej súvislosti namietol výsluch p. J. zo dňa

9.6.2016 v ktorom mal tento vylúčiť existenciu tejto plnej moci, tento dôkaz považuje za neprípustný a
za irelevantný, otázka obvineného mala byť sugestívna, odpoveď p. J. poznačená časovým odstupom
a neprítomnosťou žalobcu a jeho právneho zástupcu na tomto výsluchu. Odhliadnuc od uvedeného
žalobca zastáva právny názor, že s poukazom na všetky okolnosti žalobca konanie p. J. akceptoval a
teda i bez existencie plnej moci zo dňa 19.4.2012 by došlo k dodatočnému schváleniu právneho úkonu

žalobcom, čo okrem iného potvrdzuje už len samotné podanie žaloby (uplatnenie nárokov z postúpenej
pohľadávky v tomto súdnom konaní, resp. v predchádzajúcich súdnych konaniach). Žalobca tiež k
exekučnej dražbe uviedol, že podľa jeho názoru (v reakcii na predbežný názor súdu prezentovaný na
prvom pojednávaní) je otázka dobromyseľnosti nadobúdateľa v súvislosti s prechodom záložného práva
irelevantná. Následne dobromyseľnosť žalovaných, resp. ktoréhokoľvek z nadobúdateľov sporných

nehnuteľností počnúc vydražiteľom v exekučnej dražbe namietol s poukazom na ich personálne
prepojenie a záznamy o vedených súdnych sporoch vo verejne dostupných evidenciách katastra.

11. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 4.7.2018 doručenom tunajšiemu súdu dňa 4.7.2018 naďalej
namietal pravosť plnomocenstva zo dňa 19.4.2012 i s poukazom na fakt, že ak by táto mala byť podľa jej

obsahu platná rok, udelenie novej plnej moci zo dňa 18.12.2012 by bolo nezmyselné. Taktiež poukázal
na to, že nie je apostilovaná a podľa jej textu a notárskeho overenia (ktoré nie je v súlade s Komorou
notárov Andorrského kniežatstva - uvedené má preukazovať emailová komunikácia p. D. s pánom
E. zo dňa 10.7.2018) bola táto v ten istý deň vystavená na ostrove Nevis v Karibiku a podpísaná v
európskom štáte Andorra. K úvahám žalobcu o ratihabícii právneho úkonu p. Sisaka uviedol, že uvedené

je irelevantné, pretože absolútne neplatný právny úkon nie je možné dodatočne schváliť, pričom s
poukazom na svoje konanie i konanie p. Mojžišovej uviedol, že nemožno spochybniť postavenie žalobcu
ako veriteľa. Uzavrel, že sa považuje za poškodeného aktivitami E. P. (ďalej len „p. P.“), ktorého spojenie
so žalobcom je vzhľadom na medializáciu jeho trestnej činnosti zrejmá.

12. Žalobca v podaní zo dňa 10.7.2018 doručenom súdu nasledujúceho dňa zaslal prehľad
personálneho prepojenia osôb zúčastnených na transakciách, na základe ktorých došlo k zmenám
vlastníctva sporných nehnuteľností a z ktorého je evidentné, že dobromyseľnosť týchto subjektov je
vylúčená. Podľa jeho názoru sa v prípade po celý čas vyskytujú opakované veľmi úzko prepojené a
spolupracujúce osoby, ad hoc vytvorené subjekty a rôzne netransparentné združenia a to: od uzavretia

zmluvy o úvere (p. E. a p. D.); po vyhlásení jej predčasnej splatnosti (p. E., Realitný investičný fond
s.r.o.); pri vzniku škody (Realitný investičný fond s.r.o., Dojazd); pri súdnom spochybňovaní záložného
práva banky (p. Jánošík, GATEX); pri „započítavaní“ škôd, pri prevodoch nehnuteľností (p. Mojžišová,
Realitný investičný fond s.r.o.); pri zriaďovaní ďalších záložných práv (Dojazd, K.S.I., GATEX, žalovaný1/); pri následných rýchlych prevodoch (GATEX, Dojazd, žalovaný 1/); pri uplatňovaní si „pohľadávok“
voči vlastníkovi sporných nehnuteľností v exekúcii (Podnikateľské združenie - pán H. H. I. H.. E.); pri
výkoneexekučnejčinnosti(pánH.H.-koncipientexekútoraMgr.Ing.ŠtefanaE.);privydraženísporných

nehnuteľností (jobjob plusko s.r.o., H. H., jeho združenia a osoby nominované týmito združeniami a aj
spolu s ním a p. Mojžišovou); pri následných rýchlych prevodoch sporných nehnuteľností (žalovaný 1/,
S. I., žalovaný 3/); pri zriaďovaní trvalých pobytov a sídiel v predmetných nehnuteľnostiach (p. E., p. D.,
pán H., Euro Personal Service s.r.o. IČO: 46 962 352 (ďalej len „Euro Personal Service“), žalovaný 1/,
žalovaný3/,S.I.).Ďalejžalobcapodrobnedokumentovaljednotlivésubjektyzúčastnenénatransakciách

a ich vzájomné prepojenie.

13. Na pojednávaní konanom dňa 11.7.2018 žalobca vo vzťahu k absentujúcej apostile na
plnomocenstve zo dňa 19.4.2012 uviedol, že táto nie je s poukazom na charakter zmluvy o postúpení
pohľadávok (v ktorej nemusia byť overené podpisy) potrebná, taktiež doplnil, že by na najbližšom
pojednávaní zabezpečil prítomnosť p. J. aby tento potvrdil, že akceptuje postúpenie pohľadávky a je

jej veriteľom. Žalovaní naďalej s poukazom na obsah plnomocenstva zo dňa 19.4.2012 spochybňovali
jeho pravosť a taktiež vyjadrili presvedčenie, že s poukazom na zákaz navrátenia do pôvodného stavu
v exekučnom konaní je prechod záložného práva v exekučnej dražbe vylúčený.

14. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 24.9.2018 doručenom súdu dňa 26.9.2018 namietol, že personálne

prepojenia na ktoré poukazuje žalobca nepreukazujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať dopad na
posúdenie právnej situácie a opäť konštatoval, že žalobca má blízko ku kriminálnym aktivitám M. P.. Má
za to, že žalobca do dnešného dňa predpísaným spôsobom nepreukázal svoju existenciu a tým ani svoju
procesnú subjektivitu. Ďalej namietal hodnovernosť plnomocenstva zo dňa 19.4.2012 pričom uviedol, že
táto ani po jej apostilovaní Andorrským kniežatstvom nebude spĺňať požiadavku čl. 3 Dohovoru o zrušení

požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín podpísaného v Haagu dňa 5.10.1961 (ďalej
len „Haagsky dohovor“), pretože listina pochádza z Ostrova Nevis.

15. Žalobca v podaní zo dňa 25.9.2018 doručenom súdu dňa 1.10.2018 k mailovej komunikácii s
Andorrským kniežatstvom ohľadne osvedčovacej doložky predloženej žalovaným 1/ uviedol, že s

poukazom na legislatívnu úpravu v tejto komunikácii p. E. nemohol poskytnúť relevantné informácie.
K exekučnej dražbe uviedol, že žiadne ustanovenie EP nestanovuje, že v rámci exekučnej dražby sa
nadobúdajú vydražené nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom, práve naopak, exekučná dražba
je bez súhlasu žalobcu ako záložného veriteľa contra legem. Poukázal pritom na existenciu v čase
dražby vykonateľného predbežného opatrenia ktoré žalovanému 1/ zakazovalo nakladať so spornými

nehnuteľnosťami.

16. Podaním zo dňa 1.10.2018 doručeným súdu dňa 2.10.2018 žalovaný 1/ reagoval na vyjadrenie
žalobcu obsiahlym podaním, v ktorom podrobne zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu. K listinám
preukazujúcim stav a existenciu žalobcu doplnil, že osvedčenie o stave spoločnosti je vydané inou

súkromnoprávnou spoločnosťou a ani ostatné nemajú dôkaznú moc verejnej listiny. K podaniu priložil
trestné oznámenie na M. P. ktoré má objasniť pozadie celého prípadu a najmä výmazu záložného práva
v prospech žalobcu z katastra, v súvislosti s uvedeným predložil súdu USB nahrávku telefonátu M. P.,
ktorý sa mal p. D. v roku 2012 vyhrážať, že mu zariadi trestné stíhanie.

17. Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii a vo vzťahu k
prechodu záložného právo v exekučnej dražbe poukázal na nutnosť rozlíšenia medzi záložným a
vlastníckym právom, ktoré v prípade exekúcie na rozdiel od práva záložného zaniká pričom vlastníkovi
svedčí na obranu inštitút excindačnej žaloby. Svoju právnu argumentáciu prezentovanú na pojednávaní
doplnil vo svojom podaní zo dňa 30.11.2018 doručenom súdu dňa 3.12.2018, v tomto uviedol, že v

predmetnej veci existujú také okolnosti, ktorých zohľadnenie nemožno odmietnuť ani s odkazom na § 61
EP, ktorý podľa ich názoru nemožno pri posudzovaní účinkov exekučnej dražby aplikovať. Tieto okolnosti
prispievajú k tomu, aby žalobca nemohol realizovať svoje záložné právo ani sa efektívne domáhať
jeho súdnej ochrany, všetko sa deje za takých neštandardných podmienok, ktorých jediným rozumným
vysvetlením môže byť prepojenosť a koordinácia konajúcich osôb. V bode III. svojho podania opísal

sled udalostí týkajúcich sa pôvodne zabezpečenej pohľadávky banky, pričom opakovane poukazoval
na prepojenie žalovaných s osobou p. D., p. E., H. H., S. I. či právnických osôb prepojenými s
týmito osobami. Medzi okolnosti, ktoré je nutné podľa názoru žalobcu zohľadniť, patria aj viacnásobné
prevody sporných nehnuteľností pred exekúciou i po nej, charakter zmluvných i platobných podmienoka nezáujem všetkých priebežných vlastníkov o užívanie sporných nehnuteľností. Žalobca dôrazne
odmietol protiprávne konanie jeho osoby či jeho prepojenie s p. P..

18. Žalovaný 1/ v reakcii na posledné podanie žalobcu v liste zo dňa 7.12.2018 opätovne obsiahlym
spôsobom zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a zdôraznil, že tento spor nie je sporom medzi
stranami v konaní, ale medzi ním (spolu s p. E.) a p. P.Č., pričom opäť opísal sled udalostí súvisiacich so
zabezpečenou pohľadávkou. Ku konštatovaniam žalobcu ohľadom personálnych prepojení o.i. uviedol,
že obchodné transakcie medzi osobami, ktoré sa poznajú, žiaden zákon nevylučuje. K okolnostiam

exekučnej dražby doplnil, že tejto sa síce nepodriadil dobrovoľne, ale vzhľadom na to, že bol vďaka
jeho zlej ekonomickej situácii za účelom vyrovnania jeho dlhov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
nútený tak či tak predať a potenciálny kupujúci mu vzhľadom na okolnosti, viažuce sa k pôsobeniu M. P.
v tejto veci povedali, že sú nehnuteľnosti pripravení kúpiť len ak prejdú exekučnou dražbou, považoval
túto za najrozumnejšie riešenie.

19. Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2018 žalobca zhrnul, že záložné právo na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX nezaniklo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, toto vytrvalo bez
ohľadu na všetko, žalobca je legitímnym vlastníkom pohľadávky. Žalovaný 1/ k veci uviedol, že záložné
právo k sporným nehnuteľnostiam zaniklo minimálne štyrmi spôsobmi, a to započítaním, ďalej v zmysle
§151ma ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 61 EP a taktiež podľa §

151 md OZ. Žalovaný 2/ a 3/ k veci ešte uviedol, že v rozhodnom čase kedy prebiehala exekučná dražba
bol skutočne vedený súdny spor o určenie existencie záložného práva s tým, že samotný žalobca mal
podľa ich názoru možnosti ako spochybniť dobromyseľnosť vydražiteľa v priebehu exekučnej dražby.

20. Súd doplnil dokazovanie vyžiadaním si dokumentácie o sporných nehnuteľnostiach z katastra

nehnuteľnostíapooboznámenísaslistinnýmidôkazmipredloženýmistranamivovzťahukichtvrdeniam
zistil nasledovný skutkový stav: Odo dňa 11.6.2008 bola vlastníkom sporných nehnuteľností spoločnosť
GATEX (č.l. 1312 v súdnom spise), táto zriadila zmluvou zo dňa 27.6.2008 (čl. 11 súdneho spisu)
na týchto nehnuteľnostiach záložné právo v prospech banky na zabezpečenie poskytnutého úveru
S. E. (ďalej len „zabezpečená pohľadávka“) zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XXXX z toho

istého dňa (ďalej len „zmluva č. XXXX/XXXX“, v súdnom spise č.l. 7) v znení jej troch dodatkov zo
dňa 31.7.2009, 21.9.2009 a dňa 29.6.2010 (č.l. 83, 86 a 88 v súdnom spise), záložné právo vzniklo
(t.j. bolo zapísané do katastra nehnuteľností) dňa 8.7.2008 (č.l. 1280 súdneho spisu). Zabezpečená
pohľadávka bola zmluvou zo dňa 3.9.2012 (v súdnom spise č.l. 67) postúpená na spoločnosť RS
TEAMBratislava,ktorásastalanovýmvlastníkomzabezpečenejpohľadávkyanáslednetátospoločnosť

ďalšou zmluvou zo dňa 12.12.2012 (čl. 15) postúpila túto pohľadávku na žalobcu, obe zmeny v osobe
záložného veriteľa boli riadne zapísané v katastri nehnuteľností (č.l. 1280 v súdnom spise). Zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2012 uzavrel za žalobcu p. J., ktorý mal byť na tento právny úkon
splnomocnený plnomocenstvom zo dňa 18.12.2012 (v súdnom spise č.l. 31, plná moc je apostilovaná),
neskôr žalobca predložil aj plnomocenstvo zo dňa 19.4.2012 (v súdnom spise č.l. 1873 - 1885, žalobca

v končenom štádiu konania predložil plnú moc s apostilou). Po postúpení zabezpečenej pohľadávky
na žalobcu došlo pol. v.z. XXXX/XX (č.l. 1280 súdneho spisu) k výmazu záložného práva z katastra
nehnuteľností, a to na základe kvitancie žalobcu zo dňa 2.8.2013 podpísanej v zastúpení jeho riaditeľa
p. Q. (č.l. 20-21 súdneho spisu). Po výmaze záložného práva z listu vlastníctva č. XXXX boli sporné
nehnuteľnosti prevedené zo spoločnosti GATEX (t.j. pôvodného záložcu i toho času aktuálneho vlastníka

nehnuteľností) s právnymi účinkami vkladu ku dňu 24.9.2013 na spoločnosť Dojazd (v súdnom spise
č.l. 1315-1316), táto spoločnosť sporné nehnuteľnosti ihneď (zmluvou zo dňa 25.9.2013) previedla
na žalovaného 1/ s právnymi účinkami vkladu ku dňu 27.9.2013 (v súdnom spise č.l. 1319 - 1323),
pričom na nehnuteľnostiach bolo zriadené nové záložné právo v prospech spoločnosti K.S.I. Na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava II. č.k. 57Er/3306/2015-22 zo dňa 3.12.2015 vykonal kataster

nehnuteľností ďalšiu zmenu v osobe vlastníka k sporným nehnuteľnostiam, novým vlastníkom sa stala
udelením príklepu na dražbe dňa 18.9.2015 spoločnosť Euro Personal Service (v súdnom spise č.l.
1325). Táto spoločnosť scudzila kúpnou zmluvou sporné nehnuteľnosti na p. S. I. s právnymi účinkami
vkladu ku dňu 31.5.2017 (v súdnom spise č.l. 1335-1337), ktorý tieto previedol zámennou zmluvou na
žalovaného 2/ s právnymi účinkami vkladu ku dňu 22.6.2017 (v súdnom spise č.l. 1338-1341). Žalovaný

2/ následne previedol sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného 3/ s právnymi účinkami
vkladu ku dňu 27.3.2018 (v súdnom spise č.l.1342-1345).21. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k žalobnému petitu, žalobca podal tzv.
určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (úprava účinná do 30.6.2016)
a podľa úpravy účinnej od 1.7.2016 podľa § 137 písm. c) CSP, táto sa aplikuje s poukazom na § 470

ods. 1 OZ aj v tomto konaní. Podľa oboch civilných kódexov je danosť naliehavého (kvalifikovaného)
právneho záujmu conditio sine qua non procesnej prípustnosti takejto žaloby, ktorú súd skúma ex offo a
je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a
teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Podľa názoru súdu
žalobcapreukázaldanosťnaliehavéhoprávnehozáujmunaurčenieexistenciezáložnéhopráva,pretože

toto nie je tohto času zapísané na LV č. XXXX (pričom toto vzniká s poukazom na § 151e ods. 2 OZ
zápisom do katastra nehnuteľností) a podľa názoru žalobcu bolo toto vymazané v rozpore so zákonom.
Existenciu záložného práva odmieta nielen aktuálny vlastník, ale i predchádzajúci vlastníci sporných
nehnuteľností vrátane žalovaných a iných osôb zainteresovaných do sporu ďaleko presahujúceho
predmet tohto konania. Medzi žalovanými a žalobcom, ktorý sa považuje za vlastníka zabezpečenej
pohľadávky (čo žalovaní taktiež namietajú) teda existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý

nemožno odstrániť inak než rozhodnutím súdu prostredníctvom určovacej žaloby. Súd len podotýka, že
predmetom tohto konania nie je otázka, či kataster postupoval alebo nepostupoval správne pri zápise
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam pred alebo po začatí tohto súdneho konania, uvedená
otázka, aj napriek tomu že sa k nej strany vyčerpávajúcim spôsobom venovali vo svojej skutkovej i
právnej argumentácii, nemá žiaden priamy súvis s meritom veci a v tomto súdnom konaní sa ňou ani

nemožno zaoberať, tunajší súd nie je správnym súdom a ani nekoná v intenciách zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z. z.). Súd z uvedených dôvodov ani nepripustil dôkazy navrhnuté stranami ktoré
mali preukazovať nespôsobilosť listín vo vzťahu k zápisu zmien k sporným nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností.

22. Súd po vyhodnotení, že žaloba je vo vzťahu k § 137 písm. c) CSP prípustná, vec posúdil v intenciách
nasledovných právnych ustanovení:

Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez

návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 151b ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záložné právo
sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím
súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak zákon osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa§151cods.3OZ,záložnéprávoprechádzapriprevodealeboprechodepohľadávkyzabezpečenej

záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej
zo zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 150 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.1.2015 do 22.12.2015, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie
podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia

príklepu.

Podľa § 153 ods. 1 druhá veta citovaného zákona, ak osobitný zákon (odkaz na § 151h , § 151ma a
151md OZ ) neustanovuje inak, voči vydražiteľovi bez

započítania na najvyššie podanie pôsobia záložné práva viaznuce na nehnuteľnosti.

Podľa § 153 ods. 4 citovaného zákona, na záložné práva k vydraženej nehnuteľnosti sa vzťahujú
ustanovenia osobitného predpisu (odkaz na § 151h , §151ma a 151md OZ ).

Podľa § 151h ods. 1 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi
zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu
previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151ma ods. 3 prvá veta OZ, pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné

právojevporadírozhodujúcomnauspokojeniezáložnýchprávregistrovanéakoprvé,sazálohprevádza
nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

Podľa § 151md písm. f) druhá časť vety OZ záložné právo zaniká ak bol v čase prevodu alebo prechodu
zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh
nezaťažený záložným právom.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom

Podľa § 52 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“),

listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú
dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.

Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú
osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo

potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

23. Ako vyplynulo z dokazovania a zo zhodných tvrdení strán, záložné právo k sporným nehnuteľnostiam
bolo zriadené na základe zmluvy zo dňa 27.6.2008 a vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností dňa
8.7.2008. V čase, keď bol vlastníkom zálohu ešte pôvodný záložca (GATEX) došlo k výmazu záložného

práva z katastra nehnuteľností na základe kvitancie žalobcu ako vlastníka zabezpečenej pohľadávky,
toto malo zaniknúť započítaním. Žalobca v tomto konaní namieta, že k zániku zabezpečenej pohľadávky
započítaním nedošlo, záložné právo nezaniklo ani iným spôsobom, stále trvá a výmaz záložného práva
z katastra nehnuteľností označil za nezákonný z dôvodu, že kvitancia nebola vystavená oprávnenou
osobou. Taktiež upriamuje pozornosť na vzájomné prepojenie žalovaných ako i ďalších osôb spätých

s týmto prípadom - t.j. nielen vlastníkov sporných nehnuteľností (ako je zrejmé z predchádzajúceho
výkladu, sporná nehnuteľnosť v priebehu konania opakovane, v relatívne krátkych časových intervaloch
menila vlastníka) ale i ostatných osôb rozličným spôsobom zapletených do skutkových okolností
zisteného skutkového stavu, a to vrátane zamestnancov exekučného úradu, ktorý realizoval exekučnú
dražbu sporných nehnuteľností. Žalobca okrem toho poukázal na to, že v čase exekučnej dražby bolo

žalovanému 1/, ktorý v tejto vystupoval ako povinný, neodkladným opatrením (podľa už neaktuálnej
zákonnej úpravy predbežným opatrením) v tomto konaní zakázané s týmito nehnuteľnosťami nakladať
a tak jeho uznanie dlhu notárskou zápisnicou, ktoré bolo dôvodom na začatie exekúcie, považuje
za protiprávne a účelové. Žalovaní oproti tomu zotrvávajú primárne na argumentácii, podľa ktorej
zachovanie v katastri nezapísaného záložného práva po exekučnej dražbe nie je možné, taktiež

spochybňujú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že p. J. nebol v mene žalobcu oprávnený
podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2012 a teda táto pohľadávka žalobcovi ani
nepatrí. Ďalej majú za to, že výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností bol vecne správny,
pretože zabezpečená pohľadávka skutočne zanikla započítaním oproti škode vzniknutej mimoriadnym
zosplatnením úveru p. E. zo strany banky v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalovaní

(resp. najmä žalovaný 1/) v priebehu celého konania tvrdili, že okolnosti postúpenia pohľadávky na
žalobcu malo v skutočnosti kriminálne pozadie pričom zodpovednou osobou za momentálny stav, kedy
je poškodenou osobou v skutočnosti najmä žalovaný 1/, p. D. a p. E. (pôvodný dlžník), je p. P..

24. Súd po aplikácii príslušných právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel k záveru, že

žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti boli vydražené v exekučnej dražbe, ktorej
zákonnosť nebola relevantným spôsobom spochybnená, a schválením príklepu uznesením Okresného
súdu Bratislava II vydanom v konaní sp. zn. 57Er/3306/2015 sa dňa 18.9.2015 stali vlastníctvom
vydražiteľa (spoločnosti Euro Personal Service), a to bez zaťaženia záložným právom. Charakterexekučnej dražby podľa názoru súdu vylučuje prechod či prevod záložného práva, ak toto nebolo
zapísané v katastri nehnuteľností, a to bez ohľadu na to, či údaje zapísané na LV, v tomto prípade
na LV č. XXXX, korešpondovali s faktickým stavom alebo nie. V prípade sporného záložného práva

nie je smerodajné, či toto pred udelením príklepu viazlo na sporných nehnuteľnostiach alebo či toto
už neexistovalo (t.j. zaniklo následkom započítania ako tvrdia žalovaní) ale to, že vydražiteľ sporných
nehnuteľností nadobudol k týmto vlastnícke právo rozhodnutím štátneho orgánu podľa § 132 ods. 1 OZ
a § 150 ods. 2 EP. Na takto vydražené nehnuteľnosti je totiž nutné s poukazom na § 153 ods. 4 EP
aplikovať § 151h, § 151ma a § 151md OZ, ktorých výkladom vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu

nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že záložné právo, ak aj v čase konania exekučnej dražby
fakticky existovalo, zaniklo momentom udelenia príklepu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 57Er/3306/2015, t.j. ku dňu 18.9.2015. Ustanovenie § 151h ods. 1 OZ síce
jasne stanovuje, že záložné právo v zásade pôsobí i voči nadobúdateľovi zálohu, taktiež však odkazuje
na osobitný zákon a ostatné ustanovenia OZ, konkrétne i na § 151ma ods. 3 a § 151md písm. f) OZ,
pod ktoré je nutné subsumovať i v tomto konaní zistený skutkový stav.

25. Osobitne je významným na prvom mieste spomenuté ustanovenie, podľa ktorého je zachovanie
záložného práva, ktoré nebolo v čase exekučnej dražby registrované (t.j. zapísané v katastri
nehnuteľností), vylúčené. Ak by aj žalobca bol fakticky prednostným záložným veriteľom, podľa
kogentného citovaného zákonného ustanovenia OZ je nemožné, aby toto jeho postavenie ostalo

zachované za situácie, keď v čase konania exekučnej dražby nebolo registrované. Pri výkone
exekučného záložného práva prednostného záložného veriteľa vydražiteľ nehnuteľnosti na dražbe
nadobúda tieto do vlastníctva priamo zo zákona (EP) bez tiarch, logickým dôsledkom čoho potom je aj
to, že jeho vlastnícke právo nemôže byť proti tomuto zákonnému dôsledku dodatočne zaťažené.

26. Takisto je podľa názoru súdu nesporné, že záložné právo, ak aj nezaniklo zánikom pohľadávky
(započítaním), muselo zaniknúť k momentu udelenia príklepu aj s poukazom na § 151md písm. f) druhá
časť vety OZ. Súd má za to, že s poukazom na charakter exekučnej dražby a nadobudnutie vlastníctva
vydražených nehnuteľností privilegovaným spôsobom (rozhodnutím štátneho orgánu) nemožno v
civilnom konaní podľa § 137 písm. c) CSP bez ďalšieho skúmať dobromyseľnosť vydražiteľa. Ak

by totiž civilný súd v takomto konaní dospel k záveru, že vydražiteľ nebol pri vynaložení náležitej
starostlivosti dobromyseľný, že nadobudol sporné nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom, musel
by taktiež dospieť prejudiciálne k záveru, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, resp. bolo v tomto vydané nezákonné rozhodnutie, čo je však v zmysle ústavnej zásady
nezávislosti a nestrannosti súdov vylúčené. Táto otázka musí byť vyriešená v osobitnom súdnom konaní

podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,, resp. by takémuto záveru súdu muselo predchádzať právoplatne
ukončené trestné konanie svojim výsledkom vylučujúce dobromyseľnosť vydražiteľa. Súd len dopĺňa,
že podľa obsahu súdneho spisu bol postup súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní šetrený aj
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní č. 39927/2016/152 (č.l. 425, 426 a nasl.),
ktoré nezistilo namietané porušenie povinností exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Podľa názoru

súdu je bez ďalšieho, len na základe tvrdení súkromných osôb v súdnom konaní nemožné pri dodržaní
zásady právnej istoty a idey spravodlivosti uzavrieť, že subjekt nevynaložil náležitú starostlivosť, ak sa
spoliehal na výsledky exekučnej dražby a vychádzal zo schválenia príklepu exekučným súdom dôvodne
predpokladajúc, že nadobúda sporné nehnuteľnosti bez zaťaženia. Súd vo vzťahu k ustanoveniu §
151md ods. 1 písm. f) OZ považuje za potrebné podotknúť, že jeho výklad (prezentovaný i v niektorých

publikáciách), podľa ktorého ho nemožno aplikovať na nehnuteľnosti považuje za nesprávny nielen
s poukazom na § 153 ods. 4 EP, ktorý odkazuje na celý obsah § 151md OZ, ale i s poukazom na
samotné znenie tohto paragrafu, keď v tomto zákonodarca nevylúčil možnosť zániku záložného práva
evidovaného v osobitnom registri, hoci tak učinil v ustanoveniach o prevode a prechode záložného práva
( § 151h ods. 4 OZ). Taktiež zákonodarca zjavne pri úprave prechodu a prevodu záložného práva striktne

rozlíšil a osobitne upravil situáciu ohľadom záložných práv registrovaných v osobitnom registri, v prípade
zániku záložných práv tak už neučinil a tak nie je vylúčený zánik záložného práva z dôvodu jeho prevodu
na nadobúdateľa dobromyseľného v tom, že nadobúda vec zálohom nezaťaženú. Súd len podotýka, že
stranami skloňovanú zásadu zákazu restitutio in integrum, tohto času v EP už absentujúcu, na exekučnú
dražbu nemožno podľa jeho názoru s poukazom na aktuálny vývoj práva vztiahnuť, pretože charakter

takejto dražby nevystihuje priorizácia ochrany dobromyseľnosti vydražiteľa, ale dôvera v zákonnosť
rozhodnutí štátneho orgánu ako nositeľa verejnej moci.27. Podľa názoru súdu je nutné si uvedomiť zásadný rozdiel medzi dobrovoľnou dražbou podľa
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a exekučnou dražbou, ktorá de lege podlieha
schváleniu súdom a jej výsledkom je nadobudnutie vlastníckeho práva schválením príklepu, t.j.

rozhodnutím súdu. Aktuálna judikatúra ukladá súdom v prípade dobrovoľných dražieb povinnosť skúmať
osobitné okolnosti prípadu za účelom spravodlivého vyhodnotenia stretu dvoch rovnocenných práv -
ochrany pôvodného vlastníka oproti ochrane vlastníctva dobromyseľného nadobúdateľa, a to so snahou
zachovať maximum z oboch dotknutých práv. Štandardizácia takého postupu však v prípade exekučnej
dražby nemá zákonné opodstatnenie, Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 15Co/160/2018-1217

zo dňa 6.8.2018 vydaným v tomto konaní zamietajúcim návrh na vydanie neodkladného opatrenia
disponovať spornými nehnuteľnosťami dokonca prezentoval striktnú predstavu o originárnom spôsobe
nadobudnutia vlastníckeho práva: „Bolo potrebné sa stotožniť s tvrdením žalovaného 3/ v jeho odvolaní
o tom, že nadobudnutie nehnuteľností príklepom na dražbe predstavuje originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva.... Ustanovenia EP účinného v čase vykonania exekučnej dražby sú špeciálnymi
ustanoveniami (lex specialis) o nadobudnutí vlastníckeho práva vo vzťahu k § 132 OZ. Na vydražiteľa

teda neprešlo záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to má na mysli ustanovenie §
151h OZ.

28. Strany v konaní poukazovali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný
súd“) č.k. II. ÚS 289/08-32 zo dňa 5.11.2008, ktorý bol stranami vyložený protichodným spôsobom - po

dôkladnom oboznámení sa s týmto rozhodnutím súd len konštatuje, že právny názor v ňom vyjadrený
korešponduje so záverom súdu o dôsledkoch exekučnej dražby. Ústavný súd uviedol: „...v prípade,
ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako aj
exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia
predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných

nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo
spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto jej práva
včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ,
ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom
schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na

„pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol k okamihu udelenia príklepu vedený v katastri
nehnuteľností ako vlastník.“ K pripomienke žalobcu, že je nutné rozlišovať určenie vlastníckeho práva
a určenie záložného práva súd len konštatuje, že je naopak nutné si uvedomiť, že vlastnícke právo
je oveľa silnejším právom k predmetu exekúcie než je právo záložné a tak nie je možné prisvedčiť
právnemu názoru, že záložnému právu by malo prislúchať privilegované postavenie. Ústavný súd taktiež

uviedol: „ ...pôvodný vlastník alebo iná osoba disponujúca silnejším právom k predmetu exekúcie
ako je právo povinného z exekúcie, ktorá sa síce včas (pred predajom exekuovanej nehnuteľnosti)
nedovolala ochrany svojho vlastníckeho práva, či už z dôvodu jej nevedomosti o prebiehajúcom
exekučnom konaní, alebo z jej nevedomosti o existencii právnych prostriedkov (vylučovacia žaloba),
ktoré jej na ochranu jej práva (silnejšieho od práva povinného v exekúcii) poskytuje právny poriadok,

má možnosť domáhať sa ochrany tohto práva (v prípade jeho preukázania) aj po vykonaní exekúcie,
a z titulu „práva silnejšieho“ k vydraženej veci sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať
vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto
osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa
stal jej vlastníkom zákonným spôsobom navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia

príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1
OZ považuje za „privilegovaný“ (prioritný)
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým
iným, zákonom predvídaným spôsobom. Navyše v prípade, ak sa osoba so silnejším právom k
exekuovanej veci k právu povinného z exekúcie nemohla domôcť ochrany svojho práva pred predajom

(vydražením) tejto veci v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora,
môže sa domáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 EP, podľa ktorého exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohtozákona,prípadnežaloboupodľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.“ Podľa názoru súdu z tohto nálezu Ústavného súdu nepochybne
vyplýva, že nadobudnutie práva formou exekučnej dražby je privilegovaným spôsobom a neexistuje
možnosť úspešnosti určovacej žaloby k vydraženej veci, resp. spätné vydanie veci alebo práva. Ústavný
súd taktiež odkazoval na iné možnosti ochrany práva, v tomto prípade až sekundárne nástroje, ateda možnosti poškodenej osoby domôcť sa náhrady škody. Taktiež nemožno prisvedčiť procesnému
útoku žalobcu vychádzajúcemu z citovaného nálezu keď tento tvrdí, že „dobromyseľnosť nadobudnutia
je esenciálnou podmienkou prípadnej originárnosti nadobudnutia vlastníckeho práva príklepom na

exekučnej dražbe a je nevyhnutné dobromyseľnosť nadobúdateľa skúmať“, pretože gramatický i právny
výklad nálezu bol jednoznačný a pojem dobromyseľnosť bol použitý len vo význame dobrej viery k
pravdivosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Okrem toho si argumentačne žalobca v tomto
smere i odporoval, keď vzápätí v podaní zo dňa 18.6.2018 doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.6.2018
uviedol, že „podľa právneho názoru žalobcu je otázka dobromyseľnosti nadobúdateľa v súvislosti s

prechodom záložného práva irelevantná“.

29. Súd s poukazom na vyššie uvedené ustálil právny názor, že za zisteného skutkového stavu záložné
právožalobcu,akajfaktickyexistovalovčaseexekučnejdražby,najneskôrmomentomudeleniapríklepu
zaniklo. Z uvedeného dôvodu žaloba nemôže byť úspešná a to bez ohľadu na ostatné sporné okolnosti
prípadu - t.j. či k výmazu záložného práva z LV č. XXXX došlo nezákonným spôsobom, či žalovaní a

ostatné dotknuté subjekty konali spoločne a účelovo, či boli všetky predchádzajúce prevody sporných
nehnuteľností platné a účinné alebo či zabezpečená pohľadávka zanikla alebo nie. Pokiaľ sa jedná
o namietanú nezákonnosť výmazu záložného práva, resp. poukazovanie na nespôsobilosť kvitancie
na základe ktorej bol tento výmaz realizovaný, súd len podotýka, že akýkoľvek záver o tejto otázke
by nemohol mať žiaden dopad na konečné rozhodnutie vo veci (súd poukazuje i na bod 21 tohto

rozsudku), výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti nemá s poukazom na možnosti zániku
záložného práva vymedzené v § 151md ods. 1 OZ žiadne konštitutívne účinky. Súd s poukazom na
hospodárnosť konania z vyššie uvedených dôvodov nepripustil ani žalobcom navrhované rozsiahle
dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu vzájomného pomeru žalovaných a iných týmto sporom dotknutých
osôb (najmä dôkazy navrhnuté v súdnom spise č.l. 1654-1656, vrátane dôkazov ktoré mali preukazovať

neplatnosť prechádzajúcich prevodov sporných nehnuteľností), akékoľvek výsledky dokazovania v
tomto smere by totiž nemohli zvrátiť právny záver súdu o merite veci. Z tohto dôvodu taktiež ani osobitne
nevyhodnocoval dôkazy žalobcu založené v súdnom spise na č.l. 1657-1750. Ako už taktiež bolo
uvedené vyššie, rozhodnutie vo veci samej by s poukazom na dôsledky exekučnej dražby nemohlo
zvrátiť ani dokazovanie vo vzťahu k otázke premlčania či zániku zabezpečenej pohľadávky započítaním,

z tohto dôvodu súd osobitne nevyhodnocoval ani dôkazy vzťahujúce sa k tejto právnej otázke a
ani nepripustil ďalšie vykonanie dokazovania. Žiadosť žalobcu o preskúmanie katastrálneho spisu s
poukazom na ustálenie okruhu žalovaných súd z totožných dôvodov taktiež nepripustil pričom považuje
za potrebné podotknúť, že ustálenie okruhu strán je vecou žalobcu a vyjadrením jeho dispozičného
práva, túto otázku nemožno riešiť v rámci dokazovania v súdnom konaní. Súd taktiež osobitne

neposudzoval dôkazy navrhnuté žalobcom - obsahy súdnych spisov Okresného súdu Bratislava I (sp.
zn. 4C/234/2012, 15C/215/2014), pretože tieto by nemali žiaden vplyv na meritum veci (súd sa s týmito
oboznámil), pokiaľ sa jedná o o žiadosť žalobcu, aby prípadne prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedenom na OS Bratislava I sp. zn. 4C/234/2012 súd len uvádza, že tento návrh bol
už v tomto konaní právoplatne zamietnutý na základe uznesenia č.k. 10C/222/2014-242.

30. K ďalšej argumentácii oboch strán, v ktorej títo kriminalizovali konanie protistrany súd len opätovne
uvádza, že v civilnom konaní je s poukazom na § 193 CSP vylúčené vyhodnocovať, či došlo alebo
nedošlo k spáchaniu trestného činu, uvedené prináleží výlučne trestným súdom. Z tohto dôvodu sa
súd nezaoberal množstvom teórií, ktoré predostreli v tomto konaní obe strany za účelom vysvetlenia

skutočnéhopozadiavznikuzabezpečenejpohľadávkyazáložnéhopráva,jehovýmazuarealizácieiných
právnych úkonov. V tejto súvislosti dáva súd taktiež do pozornosti ústavnoprávnu zásadu prezumpcie
neviny vymedzenú v čl. 50 ods. 2 Ústavy, ktorú nemožno žiadnym spôsobom prelomiť a je preto
neprípustné, aby sa súd zaoberal dôkazmi, ktoré by mohli byť relevantné v trestnom konaní, resp. aby
súd akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovali médiá či verejná mienka. Súd z uvedených dôvodov takéto

dôkazy nepripustil (napr. nahrávka M. P. s vyhrážkami p. Jánošíkovi, novinové články ohľadom aktivít
žalobcu a jeho prepojení s M. P., novinové články ohľadom káuz M. P.) a kriminalizujúce tvrdenia strán
žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Súd zvažoval pripojenie trestných spisov za účelom zistenia, či by
s ohľadom na ich predmet nebolo nutné prerušiť konanie, nakoniec však tento postup nezvolil, pretože
anijednazostránnepoukázalanatrestnékonanie(asúdanivpriebehukonanianezistilžebyprebiehalo

takéto konanie), ktorého výsledky by mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Ako už bolo uvedené vyššie,
výmaz záložného práva nemá žiaden priamy dopad na meritum veci a preto by pripojenie trestného
spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9T/49/2017 ktorého predmetom má byť trestné stíhanie za
sfalšovanie kvitancie nadbytočné. Z tých istých dôvodov nepripojil trestný spis vedený na Krajskomriaditeľstve PZ v Bratislave, odbor Kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, pod ČVS: KRP-276/2-
VYS-BA-2016, čo navrhol žalovaný 1/. Súd opätovne konštatuje, že smerodajnou v tomto konaní
je právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 57Er/3306/2015-22 o

schválenípríklepuzodňa3.12.2015,ktoréhozákonnosťneboladosiaľžiadnymhodnovernýmspôsobom
spochybnená. Námietku žalobcu, podľa ktorej exekučná dražba zavinením žalovaného 1/ prebehla
aj napriek platnému predbežnému opatreniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/10/2015-119 zo
dňa 30.1.2015, taktiež nemožno s poukazom na § 193 CSP vyhodnocovať v tomto konaní, pretože
ak by žalovaný 1/ skutočne porušil toto predbežné opatrenie, takéto konanie by eventuálne mohlo

napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu. Taktiež, ako už bolo uvedené vyššie, tento súd nie
je oprávnený skúmať priebeh právoplatne ukončeného exekučného konania voči žalovanému 1/, je
povinný vychádzať len z jeho výsledkov.

31. Súd aj napriek záveru o nemožnosti prechodu záložného práva v exekučnej dražbe však osobitne
vyhodnocoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú považoval v pôvodnom konaní za smerodajnú, pretože

práve od otázky, či žalobca je alebo nie je hmotnoprávnym nositeľom práva sa odvíjal ďalší postup
súdu, keď tento následne, po tom ako ustálil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, vylúčil z
dôvodu hospodárnosti určovaciu žalobu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (ktoré
neboli predmetom exekučnej dražby a teda sa na nich nevzťahuje právny režim ako v prípade sporných
nehnuteľností) na osobitné konanie. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola v priebehu celého konania

zo strany žalovaných spochybňovaná, a to s poukazom na nedostatočné osvedčenie existencie žalobcu
a taktiež s poukazom na absenciu oprávnenia p. Sisaka konať v mene žalobcu v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2012. Žalovaní de facto tvrdili, že ak aj žalobca existuje
v zmysle príslušných právnych predpisov, zabezpečená pohľadávka na neho nemohla prejsť z dôvodu
absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, pretože p. J. bol na takýto právny úkon oprávnený až

udelením plnomocenstva dňa 18.12.2012, t.j. až 6 dní po deklarovanom postúpení pohľadávky. Plnú
moc zo dňa 19.4.2012, ktorú žalobca predložil až po štyroch rokoch po začatí tohto konania, žalovaní
neakceptujú, majú za to, že táto je falošná i s poukazom na fakt, že apostila k nej priložená overujúca
osvedčenie podpisu nespĺňa normy medzinárodného práva.

32. Súd v tomto bode považuje za potrebné vo vzťahu k skúmaniu existencie žalobcu a jeho aktívnej
vecnej legitimácie zdôrazniť, že s poukazom skutočnosť, že štát registrovaného sídla žalobcu, St. Kits
and Nevis je signatárom Haagskeho dohovoru, súd s poukazom na § 52 ZMPS preskúmaval len tie
verejné listiny, ktoré boli opatrené apostilou spĺňajúcou požiadavky podľa predmetného dohovoru.

33. Pokiaľ sa jedná o procesnú subjektivitu žalobcu, táto bola hodnoverne preukázaná osvedčením o
stave spoločnosti zo dňa 8.1.2013 (č.l. 1045-1048 súdneho spisu), z ktorého vyplynulo, že žalobca bol
ako právnická osoba založený a registrovaný dňa 12.4.2012 ako medzinárodná obchodná spoločnosť
v súlade s Vyhláškou o obchodných spoločnostiach ostrova Nevis z roku 1984. Originál tejto listiny bol
predložený na pojednávaní konanom dňa 11.7.2018, súd vyhotovil fotografie tohto dokumentu a založil

ho do súdneho spisu (č.l. 1252 a nasl.). Súd k námietke žalovaných, podľa ktorej tento dokument nie je
vystavenýverejnýmorgánomlenuvádza,žepozistenícudziehoprávavzmysle§185ods.3CSPdospel
k záveru, že i keď je tento dokument vystavený p. Q. ako generálnym riaditeľom spoločnosti Dixcart
Management Nevis Limited, možno ho s poukazom na (apostilovanú) osvedčovaciu doložku notára,
podľa ktorej p. Q. túto listinu vyhotovil ako úradný dokument, považovať za verejnú listinu v intenciách

§ 52 ZMPS. Ako súd zistil z Vyhlášky o obchodných spoločnostiach ostrova Nevis z roku 1984 v znení
neskorších predpisov (prístupná na http://www.inttrust.com/Business_Corporation_Ordinance.pdf), na
základe ktorej bol žalobca založený, ako i z tohto času platnej vyhlášky z roku 2017 (The Nevis Limited
Liability Company Ordinance, 2017, prístupná na stránke https://tridenttrust.com/media/3300/nevis-llc-
ordinance.pdf), spoločnosť Dixcart Management Nevis Limited je tzv. registračným agentom žalobcu

licencovaným Ministerstvom financií (podľa novej vyhlášky bol za týmto účelom zriadený osobitný úrad
- Nevis Island Administration), ktorý je ako jediný oprávnený vydávať potvrdenie o registrovaných
údajoch spoločnosti. Obchodné spoločnosti ostrova Nevis sú povinné mať registrovaného takéhoto
agenta po celý čas pôsobenia na trhu, sídliť v registrovanom sídle agenta, pričom tento plní vyhláškou
vymedzené úlohy, a to vrátane niektorých úloh delegovaných verejným Registrom spoločností (časť III

vyhlášky). Zoznam štátom licencovaných spoločností, ktoré sú oprávnené vykonávať úlohy v zmysle
vyhlášky, sú zverejnené na oficiálnej stránke úradu Nevis Island Administration () pod finančnými službami/ Financial Services (), v zozname regulovaných subjektov/Regulated Entities - registrační agenti/Registered Agent (). V oficiálnom
zozname sa skutočne nachádza i spoločnosť Dixcart Management Nevis Limited. Oprávnenia
registračných agentov vymedzuje aj zákon ostrova Nevis č. 51/2011 o finančných službách (Financial

Services Regulations, prístupný na stránke <https://www.nevisfsrc.com/themencode-pdf-viewer-sc/?
tnc_pvfw=ZmlsZT0vd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMTgvMTIvc3JvLTUxLW9mLTIwMTEucGRmJnNldHRpbmdzP
ktorý v sekcii C, par. 171 oprávňuje registračných agentov na fiduciárne služby, medzi ktoré zahŕňa
okrem správy trustov aj založenie a registráciu spoločností. V uvedenej súvislosti sú podľa názoru súdu
na mieste i úvahy o otázke, či p. Terry nebol v zmysle neviských zákonov oprávnený vydať v mene

žalobcu kvitanciu a či celý prejednávaný spor nie je v skutočnosti sporom medzi vedením spoločnosti
a jej registračným agentom. Existenciu spoločnosti žalobca opakovane preukazoval aj v záverečným
štádiách konania - Osvedčením o zápise žalobcu do Obchodného registra zo dňa 12.11.2018 (v súdnom
spise č.l. 1766-1769, originál predložený na pojednávaní, č.l. 1906-1912), Osvedčením o dobrom stave
spoločnosti zo dňa 12.11.2018 (v súdnom spise č.l. 1770-1773, originál predložený na poslednom
pojednávaní - č.l. 1899-1905), Správou Ministerstva financií zo dňa 26.11.2018 preukazujúcou, že od

12.4.2012 až do 26.11.2018 je registračným agentom žalobcu Dixcart Management Nevis Limited (v
súdnom spise č.l. 1814, originál predložený aj na poslednom pojednávaní č.l. 1892--1898).

34. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nie je dôvod pochybovať o procesnej
subjektivite žalobcu. Už len osvedčenie o stave spoločnosti zo dňa 8.1.2013 možno považovať

za dostatočný dôkaz jeho existencie, pretože toto vyhotovil štátom licencovaný registračný agent
spoločnosť Dixcart Management Nevis Limited, v mene ktorého bol oprávnený konať p. Q., čo potvrdil
notár osvedčovacou doložkou, ktorá bola riadne apostilovaná. Súd len považuje za potrebné doplniť,
že samotný Register spoločností ostrova Nevis nevydáva výpisy z Obchodného registra, tak ako je
zaužívané v úniových štátoch vrátane Slovenskej republiky, ale len osvedčenia o dobrom postavení

spoločnosti na základe žiadosti agenta (časť XV vyhlášky, bod 128, nová vyhláška - časť IV, bod. 26).
Tieto osvedčenia obsahujú len nasledovné údaje: registrované meno spoločnosti, údaj že spoločnosť
zaplatila všetky poplatky podľa vyhlášky a údaj o tom, že spoločnosť neporušuje žiadne ustanovenia
vyhlášky a nie je v procese likvidácie/zrušenia. Register spoločností teda nie je verejným registrom ako v
Slovenskej republike, v zmysle zákona poskytuje verejnosti len minimálny rozsah základných informácii

o spoločnostiach - t.j. adresu registrovaného agenta, jeho sídla a zakladateľskú zmluvu spoločnosti,
neposkytuje údaje o štatutároch spoločnosti. Podľa názoru súdu teda nie je možné spravodlivo od
žalobcu vyžadovať výpis z obchodného registra vo forme bežnej v úniových pomeroch, ak tento
nedokáže zo zákonných dôvodov objektívne zabezpečiť. Bolo by v rozpore s medzinárodným právom,
ak by súd neakceptoval listinu notárom osvedčenú ako úradný dokument a apostilovanú v súlade s

Haagskym dohovorom. Taktiež p. Sisak ako splnomocnený zástupca žalobcu bol oprávnený podať
túto žalobu, pretože na tento úkon bol riadne poverený na základe plnomocenstva zo dňa 1.1.2014
udeleného na 3 roky (konkrétne bod 3 plnomocenstva, súdny spis č.l. 40 a nasl.)

35. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaných, podľa ktorej žalobca nie je aktívne legitimovaným z dôvodu,

že zabezpečenú pohľadávku s poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol
nadobudnúť, túto súd vyhodnotil ako irelevantnú. Súd síce prisvedčuje argumentácii žalovaného 1/,
podľa ktorej je predloženie plnej moci v prospech p. J. zo dňa 19.4.2012 až po štyroch rokoch konania
neštandardné a vzbudzuje pochybnosti o pravosti listiny, avšak s poukazom na predloženie tejto listiny
v zákonom požadovanej forme súd v zmysle § 205 CSP v spojení s § 52 ZMPS túto nemal dôvod

neakceptovať. Procesný útok žalobcu skutočne vyznel perfídne, keď počas celého priebehu konania
aj napriek upozorneniam žalovaného 1/, že k postúpeniu pohľadávky (12.12.2012) došlo ešte pred
udelením plnej moci (18.12.2012), plnú moc zo dňa 19.4.2012 nepredložil a urobil tak až v poslednom
štádiu konania, čo korešpondovalo s podozreniami žalovaného 1/, že táto plná moc v skutočnosti
neexistovala, i s poukazom na výsluch p. J. zo dňa 9.6.2016 v trestnom konaní (v súdnom spise č.l. 553

v súdnom spise), v ktorom de facto potvrdil že žiadna iná plná moc vynímajúc tie zo dňa 18.12.2012
a 1.1.2014 mu udelená nebola (súd len podotýka, že sa jedná o nepriamy dôkaz a preto nemožno
tento vyhodnocovať v intenciách námietok žalobcu ohľadom jeho hodnovernosti). Súd taktiež podotýka,
že túto osobu navrhol žalobca za účelom objasnenia skutkových okolností aj vypočuť, avšak ani raz
nezabezpečil jeho účasť na pojednávaní, čo neraz avizoval. Keď žalobca v konečnom štádiu konania

predložil súdu plnomocenstvo zo žalobcu v prospech p. J. zo dňa 19.4.2012, toto bolo opatrené verejnou
listinou - doložkou notára osvedčujúcou skutočnosť, že toto plnomocenstvo dňa 19.4.2012 skutočne
podpísal p. P., ktorý bol podľa osvedčenia o stave spoločnosti zo dňa 8.1.2013 (v súdnom spise č.l.
1251-1257, žalobca predložil na pojednávaní konanom dňa 11.7.2018 aj originál) v tento deň oprávnenýkonať v mene žalobcu. Súd z dôvodu osvedčenia podpisu p. P. k rozhodnému dátumu vyhodnotil túto
plnú moc ako vierohodnú pričom ustálil, že žalobca ňou preukázal, že ku dňu postúpenia pohľadávky
(12.12.2012) p. J. disponoval oprávnením uzavrieť takúto zmluvu. Námietku žalovaného 1/, podľa ktorej

apostila priložená k plnej moci je v rozpore s čl. 3 Haagskeho dohovoru súd vyhodnotil ako nedôvodnú,
pretože apostila overuje osvedčovaciu doložku, ktorá bola vydaná v Andorre a nie samotnú zmluvu o
postúpení pohľadávku vyhotovenú na ostrove Nevis, pretože táto, na rozdiel od osvedčovacej doložky
nie je sama o sebe verejnou listinou. Taktiež námietka žalovaného 1/, podľa ktorej overenie podpisu
trpí vadami, sa v konaní nepreukázala (pričom uvedené by ani nemohlo zvrátiť dokumentu priznaný

účinok verejnej listiny - s poukazom na uvedené súd nepripustil ani vykonanie dôkazu navrhnutého
žalovaným 1/ - overenie existencie p. J.), súd prisvedčil argumentácii žalobcu, podľa ktorej je emailová
komunikácia p. D. (dôkaz v súdnom spise č.l. 1166 a nasl.) s notárom Rodrigezom Minanom žalovaným
1/ dezinterpretovaná v rozpore s jej anglickým znením i priloženým prekladom. P. Jánošík sa v emailovej
správe informoval ohľadom sporného overenia podpisu a p. E. mu jasne uviedol, že tento notársky
úkon urobil notár, ktorý stále vykonáva v Andorre prax a jeho záznamy nie sú evidované Komorou

notárov. Z komunikácie skutočne nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že by bolo notárske
overenie na plnomocenstve zo dňa 19.4.2012 nezákonné, falošné alebo že by nespĺňalo zákonom
predpísané náležitosti. Žalobca nakoniec súdu predložil aj čestné vyhlásenie p. P. že toto plnomocenstvo
k uvedenému dátumu skutočne podpísal (č.l. 1568 a nasl. súdneho spisu)

36. Súd teda na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca sa na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2012 stal novým vlastníkom zabezpečenej pohľadávky a
teda je hmotnoprávnym nositeľom práva a osobou aktívne legitimovanou v tomto spore. Súd len
podotýka, že v predmetnej zmluve bola zabezpečená pohľadávka označená v čl. 2 nesprávnym
číslom zmluvy (je označená zmluva č. XXXX/XXXX namiesto zmluvy č. XXXX/XXXX), uvedené však

žiadna zo strán nenamietala a súd vyhodnotil, že s poukazom na jej ďalšiu špecifikáciu v zmluve
(najmä označenia dodatkov zmluvy o úvere dátumami ich uzavretia, označenie zmluvy na základe
ktorej postupca pohľadávku nadobudol) je nepochybné, že predmetom postúpenia bola skutočne
zabezpečená pohľadávka. Súd taktiež považuje za potrebné upozorniť strany na nesprávnu právnu
argumentáciu vo vzťahu k prípadnej ratihabícii právneho úkonu p. J. zo dňa 12.12.2012, ak by tento

nebol oprávnený zmluvu uzavrieť - v zmysle § 33 ods. 2 OZ vo vzťahu k dodatočnému schváleniu nie
je smerodajné konanie p. J., p. E. či iných osôb, ale samotného žalobcu - len samotného žalobcu,
resp. jeho štatutárov, práve títo by museli vykonať také právne úkony, z ktorých by bolo možné
usudzovať, že sa k zabezpečenej pohľadávke správajú ako ku vlastnej. Z uvedeného dôvodu súd
osobitne nevyhodnocoval ani argumentáciu žalobcu v podaní zo dňa 18.6.2018 doručenom súdu dňa

21.6.2018, ktorý vo vzťahu k uvedenej problematike s odkazom na českú judikatúru poukazoval na
konaniep.J.čiskutočnosť, žesanevyžadujezachovaniepísomnejformydodatočnéhoschválenia(čoje
podľa názoru súdu nepochybné a nie je nutné to dokazovať). Taktiež nie sú správne úvahy žalovaného
1/ o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2012, ak by p. J. nebol na jej
uzavretie splnomocnený a žalobca by dodatočne tento právny úkon neschválil, p. J. by bol z tejto zmluvy

zaviazaný sám (pretože uvedené vyplýva zo zákona, súd osobitne nevyhodnocoval českú judikatúru
na ktorú sa odvolával žalobca na poslednom pojednávaní poukazujúc na nesprávne úvahy žalovaného
1/.) Súd len dopĺňa, že úvahy o neplatnosti tohto právneho úkonu by boli namieste len v prípade, ak
by overenie podpisu na plnomocenstve bolo zákonnou náležitosťou, čo však v tomto spore nemožno
aplikovať. Súd bol povinný v tomto konaní vyhodnocovať plnomocenstvo vo vzťahu k právnemu úkonu,

na ktorý sa malo použiť, t.j. na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky, podpisy na ktorej nemusia
byť osvedčené. Je pritom bez právneho významu, že plnomocenstvo splnomocňovalo p. J. aj na úkony,
ktoré si toto osvedčenie vyžadovali.

37. Pretože súd zistil, že žalobe s poukazom na zánik záložného práva viaznuceho k sporným

nehnuteľnostiam schválením príklepu, aj napriek tomu že žalobca bol preukázateľne hmotnoprávnym
nositeľom práva, nemožno vyhovieť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku a
žalobu zamietol. Súd na záver považuje za potrebné poukázať na aktuálny nález Ústavného súdu zo
dňa 8.3.2017 vydaný pod spisovou značkou I. ÚS 726/2016, v ktorom tento odmietol ideu chápania
exekučného konania ako prostriedku originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva pretože takýto

právny názor je v demokratickom a právnom štáte neprípustný. V uvedenom prípade však súd
posudzovalprípad,kedybolsubjektsvojhovlastníckehoprávazbavenýkonaním,ktorýbolprávoplatným
rozsudkom v trestnom konaní vyhodnotený ako zločin. Súd však v tomto konaní nedetekoval okolnosti,
ktoré by nasvedčovali záveru, že by uznesenie o schválení príklepu bolo výsledkom podvodnéhokonania žalovaných či iných dotknutých osôb, konanie žalovaného 1/ ktoré vyústilo do exekučnej
dražby (spísanie zápisnice o uznaní dlhu) nie je podľa vedomostí súdu predmetom trestného konania,
pričom právny záver o neexistencii protiprávneho konania tomto smere prezentoval aj Krajský súd

v Bratislave v tomto konaní v uznesení č.k. 8Co/410/2016-433 zo dňa 15.11.2016, ktorým potvrdil
uznesenie tunajšieho súdu č.k. 10C/222/2014-283. Zákonnosť exekučného konania nebola dosiaľ
spochybnená žiadnym adekvátnym nástrojom ochrany práva, pokiaľ sa jedná o trestné oznámenie na
p. D. ohľadom falšovania kvitancie, výsledok tohto konania (ak by bolo preukázané spáchanie trestného
činu) by nebolo dôvodom na navrátenie vlastníctva (pretože výmaz záložného práva nespôsobil

jeho zánik), ale by mohlo odôvodniť nárok poškodených na náhradu škody, keď exekučný súd
vychádzal z údajov z LV č. XXXX, kde záložné právo následkom jeho neoprávneného výmazu (ak
by tak bolo preukázané v trestnom konaní), nefigurovalo. Uvedené trestné stíhanie, akýkoľvek by
bol jeho výsledok, by podľa názoru súdu nemohol byť podkladom pre záver o nedobromyseľnosti
vydražiteľa. Rozhodnutie súdu, ak posudzuje nadobudnutie vlastníckeho práva štátnym orgánom,
nemôže byť založené na nepreukázaných dohadoch súkromných osôb o vzájomnom personálnom

prepojení dotknutých subjektov (či už v rámci obchodného alebo osobného styku). Záver súdu o
nedobromyseľnosti vydražiteľa v exekučnej dražbe by musel vychádzať zo spoľahlivého zistenia
nezákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu alebo poškodenia žalobcu trestným činom. Okrem toho
podľa názoru súdu nemožno zabúdať na to, že predmetom tohto konania je slabšie právo k predmetu
exekúcie (k sporným nehnuteľnostiam) než je právo vlastnícke, pričom prechod takéhoto práva, ak nie je

registrované,priamovylučuje§151maods.3OZ.Taktiežnemožnoopomenúťfakt,žepriebehexekučnej
dražby je zo zákona zverejňovaný, je evidovaný v katastri nehnuteľností a preto súd neuveril tvrdeniam
žalobcu o nevedomosti o tomto konaní, najmä ak sa preukázateľne (podnetom na prokuratúru, správnou
žalobou, podnetmi na kataster) pokúšal zvrátiť právny stav ktorý nastal po výmaze záložného práva k
sporným nehnuteľnostiam z LV č. XXXX.

38. Súd na záver konštatuje, že je jeho výlučným právom právne posúdiť zistený skutkový stav, pretože
je to práve súd, ktorý v konaní o podanej žalobe verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne ich
kvalifikuje. Súd sa z týchto dôvodov nemá povinnosť podrobne vysporiadavať s každým právnym
argumentom strany, keď táto subsumovala skutkový stav (či už zistený alebo ňou prezentovaný) pod

nesprávne ustanovenia zákona. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania
a poskytoval by stranám obrovský priestor na nedôvodné predlžovanie konania. Súd sa preto v
tomto rozsudku vysporiadal len s najvýraznejšou a najrelevantnejšou právnou argumentáciou strán.
Takisto, ako už súd dôvodil v tomto rozsudku, nepripustil vykonanie dôkazov, ktoré by len zbytočne
predlžovali konanie a nemali by žiaden dopad na meritum veci. Smerodajným v tomto konaní je

schválenie udeleného príklepu v exekučnej dražbe súdom, pričom účinky tohto uznesenia nemôže
zvrátiť prepojenie dotknutých osôb či neplatnosť predchádzajúcich či následných prevodov, či by už súd
postup žalovaných a dotknutých osôb posúdil ako neštandardný alebo nie. Súd sa v odôvodnení taktiež
vysporiadal s otázkou prípadného vplyvu trestných konaní na tento spor.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu priznal v plnom v rozsahu žalovaným, ktorí mali 100 % úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.