Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222092
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117222092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Jana Závodská, advokátka so sídlom Slovenskej jednoty
8, 040 01 Košice, proti žalovanej: U. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/A, XXX XX F., o určenie, že
vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 14C/40/2017-124 zo dňa 23.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rodinný dom, súpisné číslo XXXX stojaci na
parcele registra „C“ č. XXXX/X o výmere 126 m2 - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie
F., obec F., okres F. evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. F. patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov U. Y., rodený Y., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX a N. Y.,
rodenej W., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že rodinný dom, súpisné číslo XXXX,
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žaloba
bola odôvodnená tým, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté 12.12.1987 a nebola medzi nimi
uzavretá žiadna dohoda o zúžení rozsahu BSM, pričom manželstvo trvá. Na parcele, ktorá je vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, strany sporu počas manželstva postavili rodinný dom, súpisné číslo

XXXX a žalovaná, ktorá bola na rodičovskej dovolenke v tom čase, vybavovala všetky žiadosti o
stavebné povolenie, následne kolaudačné rozhodnutie a žalobca sa venoval stavbe. Tieto povolenia boli
preto zapísané na meno žalovanej. Žalovaná cez inzerát chcela predmetný dom predať napriek jeho
nesúhlasu. Vymenila aj zámku na vchodových dverách a kľúč žalobcovi neposkytla. Žalobca v žalobe
tvrdil, že žalobou chce docieliť zosúladenie reálneho stavu so stavom evidenčným, ktorý je uvedený
v katastri nehnuteľností. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca alkoholizmom ohrozuje
jej vlastníctvo, zaspáva s horiacimi cigaretami, necháva otvorené vchodové a balkónové dvere, preto

pristúpila k výmene zámku. Tvrdila, že žalobca rieši iba nehnuteľnosti v F. a iné nie.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 143 a § 144 OZ mal sa preukázané,
že rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania nadobudli strany spotu (vystavali) počas manželstva,o čom nepochybne svedčí vydané stavebné povolenie, resp. kolaudačné rozhodnutie, s poukazom
na skutočnosť, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 12.12.1987 a stavebné povolenie je zo dňa
07.05.1996 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.07.1998. V tejto súvislosti zároveň poukázal na to, že

medzi stranami sporu nebolo sporné, žeby predmetný dom nepatril do BSM, pričom strany sporu zhodne
prehlásili, že tento rodinný dom patrí do BSM.

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. vyplynulo, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka
predmetného rodinného domu a zároveň je ale nesporné, že tento rodinný dom patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu, ako manželov. V danom prípade evidenčný zápis na liste vlastníctva nie
je v súlade s reálnym stavom. Skutočnosť, že žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka napriek
tomu, že je nepochybné, že predmetný rodinný dom patrí do BSM je dostatočným dôvodom, ktorý
preukazuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, t.j. že predmetný dom patrí do BSM. V
tomtoohľadežalobcapoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo/163/2005sprihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a jeho právne účinky, čo má za následok,

že postavenie žalobcu je za takejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by mohlo byť jeho právo
aj ohrozené. Súd z listinného dôkazu mal za preukázané, že žalovaná vyvinula iniciatívu na odpredaj
rodinného domu, o čom svedčí predložená inzercia, čo taktiež potvrdzuje to, že práva žalobcu môžu
byť ohrozené.

5. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že samotný evidenčný zápis na liste vlastníctva, ktorý nie je
v súlade s reálnym stavom, je dostatočným dôvodom pre vyhovenie žalobe, pričom naliehavý právny
záujem je daný tým, že napriek tomu, že nehnuteľnosť patrí do BSM, je žalovaná zapísaná ako
výlučná vlastníčka, môže s nehnuteľnosťou sama disponovať a previesť ju na tretiu osobu. Žalobca
je teda v právnej neistote a aj keď by, pre prípad odpredaja rodinného domu, mal ďalšie právne

prostriedky týkajúce sa neplatnosti takéhoto úkonu, súd mal za to, že takáto žaloba spĺňa aj podmienku
prevenčného charakteru a nie je žalobou nezmyselnou, resp. žalobou, ktorá by sa vymykala z potrieb
praktického života. Žalobcu nemožno postaviť do polohy, aby pravidelne kontroloval príslušný list
vlastníctva ohľadom skutočnosti, či nebola nehnuteľnosť prevedená na inú osobu, a potom sa súdnou
cestou domáhal určenia neplatnosti zmluvy. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešnému žalobcovi tak
priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Potvrdila,
že predmetná nehnuteľnosť bola postavená na pozemku, ktorý ona získala darovaním do výlučného

vlastníctva a rodinný dom bol postavený za trvania manželstva, ktoré je však iba formálne. Tvrdila,
že bola medzi nimi uzavretá ústna dohoda, že nehnuteľnosti, ktoré získala darovaním a následným
spracovaním, patria do jej výlučného vlastníctva. Poukázala na to, že žalobca spravoval svoje
nehnuteľnosti nadobudnuté dedením, darovaním, vyplatením podielu aj kúpou a v listoch vlastníctva
je on vedený ako výlučný vlastník. Na základe dobrej viery, aj keď toto zúženie BSM nebolo spísané

formou notárskej zápisnice, bola presvedčená, že táto ústna dohoda sa dodrží, zvlášť za situácie, ak
nadobudnuté nehnuteľnosti by žalobcom ako živnostníkom boli jeho podnikaním ohrozené, a tento
by ručil aj týmto majetkom. K tvrdeniu, že zabezpečovala stavebné povolenia a následne kolaudačné
rozhodnutie uviedla, že dňa 17.05.1996 sa stala matkou jej štvrtého dieťaťa, kedy jej najstaršie dieťa
malo X. rokov a dvaja chlapci X a X roky. Všetky deti boli v jej starostlivosti a dva týždne pred pôrodom

bola monitorovaná pôrodníkom, preto nemohla sama vybavovať uvedené záležitosti. K inzerátu z roku
2017 uviedla, že tento je už neaktuálny, dom nepredáva snaží sa ho udržať v prevádzkovom stave,
lebo ak by mala úmysel ho predať, za viac ako dva roky by už k jeho predaju došlo. Poukázala na to,
že žalobca je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. O. - U. P. a tiež na uzavretej predkupnej
zmluve o budúcej zmluve ako výlučný vlastník, hoci ide o majetok nadobudnutý za trvania manželstva a

patriaci do BSM. Vzhľadom na ich ústnu dohodu nevstupovala do procesu zápisu na tomto LV a uvedené
podporuje jej tvrdenie o existencii dohody medzi nimi. Aj keď z ust. § 144 OZ vyplýva povinnosť spoločne
a nerozdielne uhrádzať náklady na veci v BSM, žalobca už dva roky nehnuteľnosť neužíva, neprispieva
na náklady spojené s užívaním, všetko výlučne hradí ona. V prípade úspechu v konaní a zápisu LV v
prospech žalobcu by došlo k vážnemu ohrozeniu jej vlastníckych práv, keďže žalobca má vysoké dlhy,

cca vo výške 150.000 eur, čím by došlo k vážnemu ohrozeniu jej majetku. Žiadala v zmysle § 136 CSP
žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že po rozhodnutí napadnutým rozsudkom bola medzi
stranami sporu uzavretá dohoda o otázkach týkajúcich sa ich BSM a o jeho vyporiadanie v budúcnosti,
a to dohoda zo dňa 11.11.2019, na ktorej podpisy zmluvných strán boli overené. V zmysle článku IV.

záverečné ustanovenia odseku 2 zmluvy sa mal žalobca zaviazať neuplatňovať právo zápisu stavby a
zdržaťsavšetkýchúkonovsmerujúcichkzmenenaLVč.XXXXvk.ú.F.,ktorésiuplatňujevpredmetnom
konaní. Touto dohodou bol vyporiadaný aj ostatný majetok patriaci do BSM. Žalovaná súhlasila s
predajom nehnuteľnosti patriacich do BSM a úhradou záväzkov voči banke aj ďalším spoločnostiam,
no predmetnú zmluvu sa žalovaná rozhodla nerešpektovať, keď podala odvolanie. Poprel, aby medzi

stranami sporu bola v minulosti uzavretá hoci aj ústna dohoda ohľadom nehnuteľností patriacich do
BSM. Poukázal na to, že predmetný rodinný dom bol postavený zo spoločných finančných prostriedkov
patriacich do BSM v čase existencie ich manželského zväzku. S poukazom na inzerát, ktorý žalovaná
v roku 2017 podala uviedol, že vyplýva z neho úmysel predať rodinný dom bez jeho vedomostí, čomu
sa dalo zabrániť iba žalobou v roku 2017. Žalovaná sa odvoláva na neexistujúcu ústnu dohodu, ktorá
navyše by nemala žiaden význam, lebo o právach k nehnuteľnostiam je možné sa dohodnúť len v

písomnej forme a aspoň jedna osoba na nej zúčastnená musí mať overený podpis. On sa cíti byť
vlastníkom domu, inak by žalobu nepodal, dom bol postavený zväčša za peniaze, ktoré zarobil on počas
manželstva, lebo žalovaná bola dlhé roky na rodičovskej dovolenke bez príjmu. V čase, keď v dome
býval, prišiel realitný maklér so záujemcom na ohliadku domu, o predaji ktorého netušil. Má informáciu,
že žalovaná dom prenajala a náklady naň hradí z nájmu. Podľa žalovaného zákon č. 160/2015 Z.z.

CSP „nepriamy dôkaz“ nepozná. Počas konania žalovaná potvrdila, čo teda nie je sporným, že dom bol
nadobudnutý počas trvania manželstva výstavbou a patrí do BSM a naliehavý právny záujem je daný
tým, že bol postavený z prostriedkov patriacich do BSM a zápis v katastri nehnuteľností svedčí len v
prospech žalovanej. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

9. K replike žalobcu k odvolaniu žalovanej sa duplikou zo dňa 14.12.2019, ktorá bola súdu doručené
20.01.2020 vyjadrila žalovaná tak, že opätovne poukázala na zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní
BSM zo dňa 11.11.2019, z ktorej vyplýva, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV
č. XXXX v k. ú. F. a nehnuteľností na LV č. XXXXX, evidovaných na k. ú. O. - U. P., patria žalobcovi.
Keďže neprebehlo konanie o rozvod ich manželstva a žalobca v predmetnej veci nezobral žalobu späť,

podala proti napadnutému rozsudku odvolanie. Opätovne poukázala na to, že žalobca má zo svojej
podnikateľskej činnosti dlhy, ktoré spláca z majetku BSM. Tvrdila, že podpísala blankozmenku dňa
28.11.2008 potom, čo bola zavadzajúco informovaná, že ide o ručenie. Žiadala, aby súd vyzval žalobcu
na späťvzatie žaloby, ktorú považovala za nedôvodnú.

10. V ďalších podaniach strany sporu opakovane zotrvali na svojich postojoch k veci bez uvedenia
nových skutočností. Žalobca tak učinil v duplike zo dňa 19.02.2020, ku ktorému zaujala stanovisko
žalovaná v podaní doručenom súdu 09.03.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa
06.05.2020, ktoré bolo žalovanej doručené na vedomie.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.08.2020 a dospel k

záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

13. Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza,
že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220CSP. Odvolacia námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok nezodpovedá preukázaným skutkovým
okolnostiam, odôvodňujúcim oprávnenosť nároku, nie je dôvodná.

14. Podľa § 143 OZ predmet bezpodielového spoluvlastníctva tvorí všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Výnimky bez uvedenej zákonnej úpravy môžu
vzniknúť iba vtedy, ak dôjde k dohode manželov za podmienok uvedených v ust. § 143a OZ, podľa
ktoréhodohodaozúžení,rozšíreníbezpodielovéhospoluvlastníctvavyžadujeformunotárskejzápisnice.
Ide o prísne formálnu dohodu, na platnosť ktorej je nepodmienečne nutná jej písomná forma a ktorá
musí byť spísaná notárskou zápisnicou. Nedodržanie uvedených podmienok má za následok absolútnu
neplatnosť dohody. Ak teda žalovaná sa v konaní bránila tým, že s manželom - žalobcom mali ohľadom

BSM uzavretú ústnu dohodu, takáto dohoda nie je platná, preto súd pri rozhodovaní v predmetnej veci
nemohol na ňu brať zreteľ.

15.Zust.§143OZvyplýva,žeto,abymohlovzniknúťBSM,musiabyťsplnenénasledovnépredpoklady:
musí byť uzavreté manželstvo v zmysle zákona o rodine, toto manželstvo musí trvať v dobe, keď došlo

k nadobudnutiu veci a nadobudnutá vec nie je vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva.

16. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že rodinný dom súpisné číslo XXXX, evidovaný
na LV č. XXXX pre k. ú. F. bol nadobudnutý počas trvania manželstva strán sporu, ktoré bolo uzavreté
12.12.1987 a ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie stále trvalo. V konaní bolo preukázané

splnenie všetkých podmienok pre nadobudnutie predmetného rodinného domu do BSM, t.j. strán
predmetného konania. Na veci nemohlo nič zmeniť ani tvrdenie žalovanej, že manželstvo strán sporu je
iba formálne. Aj keď na LV č. XXXX k. ú. F. je uvedený ako spôsob nadobudnutia dar, tento sa týkal iba
pozemku, lebo predmetný dom bol zrealizovaný originálnym nadobudnutím, t.j. jeho výstavbou počas
trvania manželstva strán sporu. V konaní nebolo podstatným, kto zabezpečoval príslušné potrebné

povolenia a ďalšie rozhodnutia orgánov, teda ani to, na čie meno z manželov boli tieto rozhodnutia
napísané. Podstatným bolo to, že išlo o majetok nadobudnutý zo spoločných prostriedkov strán sporu za
trvaniaichmanželstva,tedamajetok,ktorýniejevylúčenýzBSM.Vkonanížiadnuúlohunemohlozohrať
ani tvrdenie, že žalovaná v roku 2017 mala v úmysle dom predať a keďže žaloba bola podaná v roku
2017, je len logickým, že išlo o účelnú obranu proti predaju tohto domu. Ani to, či žalobca užíval alebo

viac ako dva roky už neužíva predmetnú nehnuteľnosť, nemôže nič zmeniť na tom, že zo zákona táto
patrí do BSM strán sporu. Ak žalovaná tvrdí, že predmetný dom bol zapísaný výlučne ako jej vlastníctvo
z dôvodu, aby nebol majetok ohrozený podnikaním žalobcu, odvolací súd uvádza, že aj takúto situáciu
rieši Občiansky zákonník a dáva možnosť (v ust. § 148 a § 148a OZ) zo zákonných dôvodov zrušiť
BSM aj počas trvania manželstva. Ak teda žalovaná mala obavy o majetok, ktorý by mohol byť ohrozený

podnikaním jej manžela - žalobcu, mohla sa zrušenia ich BSM domáhať súdnou cestou. Ak tak neurobila
a zotrváva na tom, že je výlučnou vlastníčkou predmetného domu napriek neplatne uzavretej dohode
ohľadom ich masy BSM, nemôže súd na túto jej obranu prihliadať. Rovnako na veci nemôže zmeniť nič
ani tvrdenie žalovanej, že žalobca je vedený ako výlučný vlastník v iných nehnuteľnostiach v k. ú. O.,
ktoré by tiež mali patriť do BSM. Masa BSM sa bude zisťovať v prípade, ak by nedošlo po rozvode strán

sporu k dohode o jej vyporiadaní, v rámci súdneho konania, ak bude takáto žaloba zo strany prípadných
bývalých manželov podaná.

17. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavé. Pri
skúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmuideoposúdenie,čipodanážalobajevhodným(účinný

a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
(ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám

praktickéhoživota,alelenkzbytočnémurozmnožovaniusporov;akvčakurčovaciažalobavytvárapevný
právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba
(viď rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebopráva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanje
veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo

nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento
spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)
(viď rozsudok NS SR zo 06.12.2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011).
18. Vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na predmetnej určovacej žalobe z dôvodu, že bez takéhoto určovacieho konania a rozsudku

vydaného v ňom nie je možné dosiahnuť zápis aj jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
LV č. XXXX pre k. ú. F.. Preto ani ďalšia námietka odvolateľky, že v konaní nebol preukázaný naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe nie je dôvodná.
19. Odvolací súd tiež uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné, pretože súd prvej

inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že
odvolateľka sa s právnym názorom prvoinštanšného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces
(viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo

dňa 08.06.2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).

20. Keďže v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na
zistený skutkový stav.

21. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými odvolacími námietkami.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu , t.j. aj čo do výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol voči v dovolacom konaní
neúspešnej žalovanej priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).