Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202240
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3518202240.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v konaní o spôsobilosti na právne úkony P. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX a
právnezastúpenejJUDr.ZuzanouLoffayovou,advokátkousosídlomvBeckovskejVieske623,Kočovce,
o návrhu navrhovateľky Mgr. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, V. A., právne zastúpenej JUDr.

Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova 18, za účasti Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, na odvolanie P. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 5Ps/3/2018-271 zo dňa 23. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol o
náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom III.
rozhodol, že štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 02.07.2018

žiadala súd, aby rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony jej matky. Dňa 20.12.2019 bolo
súdu doručené späťvzatie návrhu. Späťvzatie návrhu navrhovateľka odôvodnila výsledkami kontrolného
znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého návrh na obmedzenie spôsobilosti právneho úkonu nie
je dôvodný. Navrhovateľka tak učinila v zmysle zásady hospodárnosti konania. O trovách konania
navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. Poukázala na
to, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na začatie

konania dostupné znalecké posudky odôvodňovali nevyhnutnosť obmedzenia spôsobilosti u matky
navrhovateľky navrhovaným spôsobom a to v záujme ochrany samotnej posudzovanej osoby, jej rodiny
ako aj verejného záujmu. Samotná vyšetrovaná súdu dňa 07.01.2020 oznámila, že so späťvzatím
návrhu súhlasí. Uplatnila si však nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že návrh nebol podaný
dôvodne, ale bol zo strany navrhovateľky podaný z pomsty voči matke za trestné konanie iniciované
voči otcovi. Prebiehajúce konanie bolo nielen zásahom do osobnej integrity vyšetrovanej, ale táto

taktiež musela znášať náklady na cestovné, absolvovať rôzne lekárske vyšetrenia ako aj náklady na
právne služby, keďže bola v konaní zastúpená advokátkou. V zmysle § 256 ods. 1 CSP vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľka späťvzatím návrhu procesne zavinila zastavenie konania požadovala
priznať náhradu trov konania. Prokurátor okresnej prokuratúry súdu oznámil, že vzhľadom na výsledky
kontrolného znaleckého dokazovania považuje späťvzatie návrhu za dôvodné. Procesný opatrovník sa
k späťvzatiu návrhu nevyjadril. V danom prípade súd konanie s poukazom na dispozičné oprávnenie

navrhovateľky a súhlasné stanovisko ostatných účastníkov konania zastavil.3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle uvedených zákonných ustanovení a to tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vo všeobecnosti v konaniach podľa CMP platí
zásada vyjadrená v § 49 ods. 1 CMP, že každý účastník si sám platí trovy konania, ktoré vzniknú

jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Z tejto zásady prichádzajú do
úvahy dve výnimky. Prvou možnosťou sú konania osobitne uvedené v zákone v § 53 CMP (medzi
ktoré konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je zaradené) a druhou možnosťou
sú výnimočné prípady, kedy súd dospeje k záveru, že priznanie náhrady trov konania je vzhľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé. V takomto prípade by súd mohol priznať náhradu trov konania v

akomkoľvek z konaní podľa CMP. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má naviac
čiastočnú špecifickú úpravu stanovenú v § 251 CMP. Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovaná si
uplatnila náhradu trov konania čím naplnila podmienku uvedenú v ustanovení § 57 CMP zaoberal sa
súd otázkou, či v predmetnom konaní nastali také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznane
náhrady trov konania vyšetrovanej na ťarchu navrhovateľky. Preskúmaním okolností konkrétneho
prípadu súd žiadne takéto okolnosti nenašiel. Vyšetrovaná v priebehu konania ako aj vo vyjadrení k

späťvzatiu návrhu uviedla, že návrh na začatie konania o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony
bol zo strany jej dcéry podaný účelovo a z pomsty za to, že iniciovala trestné stíhanie voči manželovi,
otcovi navrhovateľky. Toto tvrdenie sa v priebehu konania nepotvrdilo. Naopak, bolo preukázané, že
pred podaním návrhu navrhovateľka disponovala dvomi znaleckými posudkami vyhotovenými počas
trestného konania vedeného voči manželovi vyšetrovanej, ktoré preukazovali u vyšetrovanej duševnú

poruchu. Naviac aj v priebehu tohto konania pri prvom vyhotovenom znaleckom posudku znalkyňa
navrhla obmedziť vyšetrovanú v spôsobilosti na právne úkony. Až kontrolné znalecké dokazovanie
konštatovalo, že vyšetrovaná síce trpí poruchou osobnosti, ktorá však nie je duševnou poruchou, ktorá
by vyžadovala jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V žiadnom prípade sa teda nemožno
stotožniť s tvrdením vyšetrovanej, že šlo o bezdôvodný návrh na začatie konanie, nakoľko rozsah

a povaha duševnej poruchy vyšetrovanej (znalcami opakovane a zhodne diagnostikovanej ) sa ustálil
až v priebehu dokazovania, v ostatnom znaleckom posudku. Ak sa teda navrhovateľka o okolnosti o
bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedela až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného
dokazovania, nemožno jej uložiť povinnosť náhrady trov konania ani voči vyšetrovanej ani voči štátu. O
náhrade trov konania štátu za vypracovanie znaleckého posudku rozhodol súd s poukazom na § 55 CMP

v spojení s § 251 ods. 1 CMP. Pretože ich náhradu nemožno od žiadneho účastníka konania spravodlivo
žiadať, nevzniklo štátu právo na ich náhradu.

4. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie P. B.. Uviedla, že
žiada, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na § 55 CMP, podľa ktorého

súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Aplikácia moderačného práva súdu podľa § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla
formulovaného v § 52 CMP, a preto musí byť takáto výnimka odôvodnená. Pri hodnotení kritéria, že je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by súd mal zohľadniť šikanózny charakter žaloby, jej
traumatizujúci zásah do rodinného života v konaní úspešnej osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, ako

aj to, že išlo o bezprecedentný zásah do práva na pokojný a nikým nenarúšaný súkromný život. Má za
to, že návrh nebol podaný dôvodne, v konaní preukázala, že netrpí takou duševnou poruchou, ktorá
by bola dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, naopak, podaný návrh bol citeľným
zásahom do jej osobnej integrity, musela navštevovať rôznych lekárov, zúčastňovať sa sedení, na ktoré
sa musela dopravovať sama. Právne zastúpenie v tomto konaní bolo pre ňu nevyhnutnosťou, keďže

ide o závažný a právne nepochopiteľný zásah navrhovateľov a sama sa v konaní nedokázala k takýmto
tvrdeniam postaviť, ako aj ju stálo nemálo prostriedkov na cestovné na vyšetrovania v rámci znaleckého
dokazovania. Priznanie náhrady trov tak považuje za spravodlivé, keďže osoba, ktorá musela svoju
spôsobilosť v konaní brániť čeliť takémuto útoku a mala s tým výdavky, bude v konečnom dôsledku ešte
aj niesť finančnú ťarchu takejto obrany voči neodôvodnenému útoku. V zmysle konštantnej judikatúry

je späťvzatie žaloby považované za zavinené zastavenie konania. Aj po koncepčnej zmene ohľadom
trov konania v CSP platí, že jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik.
Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP. Naviac, zavinenie
zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Na základe uvedeného

žiadala, aby odvolací súd zrušil výrok II. uznesenia okresného súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie.5. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné
a navrhoval napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že považuje celé napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie za zákonné, správne a vydané na základe dôkladne vyhodnoteného skutkového
stavu a správneho právneho posúdenia. Je pravdou, že vzala v predmetnej veci podaný návrh
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony späť, na základe čoho súd konanie so súhlasom
ostatných účastníkov zastavil. Návrh bol však podaný dôvodne. V čase podania návrhu disponovala

dvomi znaleckými posudkami, ktoré podanie predmetného návrhu odôvodňovali. Napokon aj v prvom
znaleckomposudkuvyhotovenomvpriebehutohtokonaniaznalkyňaodporučilaobmedziťvyšetrovanúv
spôsobilostinaprávneúkony.Uvedenýzáverbolznalkyňouprezentovanýajvrámcisvedeckejvýpovede
pred súdom. Kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia,
s.r.o., však konštatovalo, že vyšetrovaná síce trpí poruchou osobnosti, ktorá však nie je duševnou
poruchou, ktorá by vyžadovala jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Rozhodovanie súdu o

náhrade trov konania je v mimosporových konaniach upravené špeciálnymi ustanoveniami § 52, § 55,
§ 57 a § 251 ods. 1 a 2 CMP. Platí zásada, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní
platil. Zákon pripúšťa výnimky, a to v § 53 a § 55 CMP, avšak v predmetnom konaní neboli naplnené
podmienky pre aplikáciu ani jedného z týchto ustanovení a taktiež ani ustanovenia § 251 ods. 2 CMP.

SúdsprávnevovýrokuII.napadnutéhouznesenianepriznalnáhradutrovkonaniažiadnemuúčastníkovi.
Na základe vyššie uvedených skutočností je jednoznačné, že podala dôvodný návrh a o okolnostiach o
bezdôvodnosti podaného návrhu sa dozvedela až v priebehu konania, na základe druhého (kontrolného)
znaleckého dokazovania. Nie je teda pravdou, že návrh bol podaný ako pomsta za trestné konanie
iniciované proti otcovi navrhovateľky. Taktiež nie je na mieste považovať podaný návrh za zjavne

bezdôvodný a šikanózny. Návrh bol podaný dôvodne, v záujme ochrany vyšetrovanej a jej rodiny, ako
aj verejného záujmu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že v predmetnom konaní
nenastali také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov konania vyšetrovanej. Trvá na
svojom názore, že uznesenie okresného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a navrhovala,

aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. P. B. v písomnom vyjadrení k vyjadreniam uviedla, že na podanom odvolaní voči nepriznaniu trov
konania trvá.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti
na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
9. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., odvolaním napadnuté nebolo a preto v týchto

výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
10. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
11. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

12. Podľa § 251 ods. 1 a 2 CMP v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony trovy dôkazov
platí štát. Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je
povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
13. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok platí zásada (upravená
v ustanovení § 52), že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov

si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok
pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ustanovení § 53 až § 55 CMP. Vyššie citované
ustanovenie § 55 CMP oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé s tým, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov
konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pre

aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Konanie o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú úpravu stanovenú v § 251 CMP.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania
správne podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V zmysle§ 55 CMP len výnimočne možno náhradu trov konania strane priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú
úpravu stanovenú v § 251 CMP. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v

danom prípade neexistuje natoľko závažný dôvod, aby súd rozhodol o trovách konania inak ako podľa
§ 52 CMP. Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovaná si uplatnila náhradu trov konania čím naplnila
podmienku uvedenú v ustanovení § 57 CMP sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či v
predmetnom konaní nastali také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznane náhrady trov
konania vyšetrovanej na ťarchu navrhovateľky. Preskúmaním obsahu spisu v prejednávanej veci však

ani odvolací súd žiadne takéto okolnosti nenašiel. Vyšetrovaná v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie, ako aj vo vyjadrení k späťvzatiu návrhu a v odvolaní uvádzala, že návrh na začatie konania
o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony bol zo strany jej dcéry podaný účelovo a z pomsty za
to, že iniciovala trestné stíhanie voči manželovi, otcovi navrhovateľky. Toto tvrdenie sa však ani podľa
odvolacieho súdu v priebehu konania nepotvrdilo. Naopak, aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané,
že pred podaním návrhu navrhovateľka disponovala dvomi znaleckými posudkami vyhotovenými počas

trestného konania vedeného voči manželovi vyšetrovanej, ktoré preukazovali u vyšetrovanej duševnú
poruchu, pričom aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pri prvom vyhotovenom znaleckom
posudku znalkyňa navrhla obmedziť vyšetrovanú v spôsobilosti na právne úkony. Až kontrolné znalecké
dokazovanie konštatovalo, že vyšetrovaná síce trpí poruchou osobnosti, ktorá však nie je duševnou
poruchou, ktorá by vyžadovala jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Teda v žiadnom prípade

sa ani podľa odvolacieho súdu nemožno stotožniť s tvrdením vyšetrovanej, že šlo o bezdôvodný návrh
na začatie konanie, nakoľko rozsah a povaha duševnej poruchy vyšetrovanej (znalcami opakovane a
zhodne diagnostikovanej ) sa ustálila až v priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie, v ostatnom
znaleckom posudku. Ak sa teda navrhovateľka o okolnostiach o bezdôvodnosti návrhu objektívne
dozvedela až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno jej uložiť

povinnosť nahradiť trovy konania ani voči vyšetrovanej ani voči štátu. Vzhľadom na vyššie uvedený
priebeh konania pred súdom prvej inštancie mal teda aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
zato, že pre daný prípad nie je možné uplatniť ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku ( ani
§ 251 CSP ), teda s ohľadom na okolnosti prípadu nie je spravodlivé vyšetrovanej voči navrhovateľke
požadovanú náhradu trov konania priznať.

15. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).