Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610204106
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6610204106.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Y. L., trvale bytom v T., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná Strieborná 4, proti
žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Štúrova 2, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 16 596,96 €, vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod sp.zn. 6 C 49/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 23. októbra 2018 sp.zn. 14 Co 315/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 17. marca 2010 žalobu o náhradu škody vo výške 2 482,54 € a nemajetkovej

ujmy v sume 16 596,96 €. Škodu, ktorá jej vznikla, spája s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom orgánmi verejnej moci. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 23. mája 2007 začalo
Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci, úrad justičnej a kriminálnej polície PZ podľa § 199 ods. 1 zák. č.
301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) a § 206 ods. 1 Trestného poriadku jej trestné stíhanie ako obvinenej
pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) a za prečin krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona. vedené pod č.k. ČVS: ORP-377/OVK-

LC-2007. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 10. februára 2009 na verejnom zasadnutí pod sp.zn. 5To
291/2008 o podanom odvolaní rozhodol podľa ustanovenia § 321 Trestného poriadku tak, že zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 a § 285 písm. b) Trestného poriadku,
žalobkyňu oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. Rozhodnutie zo dňa 23.
mája 2007 o začatí trestného stíhania žalobkyňa považovala za nezákonné, vydané bez dostatočných
skutkových zistení, ako aj bez relevantných dôkazov vykonaných v rámci konania. Na základe tohto

rozhodnutia, ako aj ďalšieho nesprávneho postupu vyšetrovateľa PZ v rámci prípravného konania
jej vznikla priama škoda predstavujúca trovy obhajoby, ktoré musela uhradiť vo vzťahu k hájeniu
svojich práv a oprávnených záujmov. Z tohto dôvodu uplatnila náhradu škody titulom trov obhajoby v
sume 2 429,54 € a cestovné náklady v sume 53 €, t.j. spolu 2 482,54 €. V dôsledku nezákonného
rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu utrpela morálnu ujmu, ktorá negatívnym spôsobom veľmi
intenzívne zasiahla jej súkromnú sféru života, najcitlivejšie vzťahy rodiny, priateľov, kolegov v práci,

následky ktorého negatívneho zásahu sú trvalé a neodstrániteľné. Za podstatné považovala uviesť, že
dlhotrvajúce trestné konanie (23. mája 2007 do 10. februára 2009) jej spôsobilo psychickú traumu a
depresie. Na základe týchto skutočností žiadala priznať nemajetkovú ujmu v sume 16 596,96 € a trovy
konania.

2. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) o nároku žalobkyne na náhradu škody rozhodol

rozsudkom z 2. septembra 2011 č.k. 6C 49/2010-151 tak, že žalobkyni priznal majetkovú ujmu v sume2 482,54 €. Konanie v tejto časti bolo právoplatne skončené 12. apríla 2012, ktorým dňom nadobudol
právoplatnosť rozsudok odvolacieho súdu z 3. apríla 2012 č.k. 14Co/354/2011-181.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí štvrtým) z 19. apríla 2017 č.k. 6 C 49/2010-389 žalobu

o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 16 596,96 € zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu vo veci. Uviedol, že z doplneného dokazovania, najmä zo svedeckých
výpovedí, vyplynuli závery, ktoré nesvedčia argumentom žalobkyne o skutočnom objektívnom zásahu
(spôsobenom prebiehajúcim trestným konaním) do jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Rovnako
výsledky dokazovania neoprávňovali súd prvej inštancie k záveru, že toto trestné stíhanie poznačilo

natrvalo a zásadne aj spoločenskú reputáciu žalobkyne v obci, v ktorej býva. Taktiež neboli v konaní
preukázané ataky zamestnávateľa, prípadne iná zásadná a negatívna zmena jeho postoja k žalobkyni
(ako to v konaní tvrdila žalobkyňa). Záverom súd prvej inštancie dodal, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že to bolo trestné stíhanie žalobkyne, ktoré malo negatívny dopad na ňu, jej povesť v
obci, že došlo k obmedzeniu kontaktov s priateľmi, známymi, a že dôsledkom trestného stíhania došlo k
negatívnym prejavom na jej psychike. Žalobkyňa v spore nepreukázala, že v dôsledku svojho trestného

stíhania jej hrozila strata zamestnania. Išlo len o jej subjektívne pocity. Lekárskymi správami nebol
preukázaný dopad trestného stíhania na zdravie žalobkyne, pretože z týchto vyplynulo, že žalobkyňa
bola liečená už dávno predtým. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení zákona č. 87/2017 Z.z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z.z.,
ďalej len „C.s.p.“).

4. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 23. októbra 2018 sp.zn.
14 Co 315/2017 napadnutý rozsudok v rozsahu prvého výroku potvrdil ako vecne správny (§ 387
C.s.p.) s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa
obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. V druhom výroku o trovách konania zrušil

a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania správne uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by prebiehajúcim trestným
konaním došlo ku skutočnému zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne. Žalobkyňa v
odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol vyrovnal už súd prvej inštancie. Z týchto
dôvodov odvolací súd neprisvedčil odvolacej argumentácii žalobkyne a napadnutý rozsudok potvrdil. V

napadnutom rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania podľa odvolacieho súdu chýba zodpovedajúce
odôvodnenie. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa nachádzajú len procesné ustanovenia C.s.p.
upravujúce trovy konania. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo rozhodol o trovách konania tak, ako to
vyplýva z druhého výroku napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa trov konania
označil za nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, preto ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. V dovolaní uviedla, že zo spisového
materiálu vyplýva, že oba súdy rozporne vyhodnotili situáciu na základe vykonaných dôkazov.

Rozdielnosť názorov odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie spočívala hlavne v tom, že súd prvej
inštancie mal vo viacerých svojich rozhodnutiach na základe vykonaných dôkazov na pojednávaní
preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a následkom, ktorý nastal. Dovolateľka
uviedla, že podaním dovolania sleduje preskúmanie opodstatnenosti a dôvodnosti zásadného významu,
ktorým je priznanie alebo nepriznanie nemajetkovej ujmy. Tvrdí, že vykonaným dokazovaním bola

preukázaná príčinná súvislosť protiprávneho konania a postupu spočívajúceho z nezákonného
rozhodnutia o začatí trestného stíhania jej osoby a následného nesprávneho úradného postupu so
škodou, ktorá jej týmto zásahom vznikla. Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,
ako aj súdu prvej inštancie a vrátil mu vec s tým, aby vo veci priznania nemajetkovej ujmy konal a jej
žalobe vyhovel.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolateľka neuvádza žiadne nové
skutočnosti, než v priebehu súdneho konania, preto poukázala na odôvodnenie napadnutého súdneho
rozhodnutia, v ktorom sa uvádzané skutočnosti dostatočne posúdili a navrhla, aby dovolací súd
dovolanie zamietol.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 1 a 2 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.),bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných
bodoch.

8. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v
súčasnosti,vzmyslektoréhoprávonasúdnuochranuniejeabsolútneavzáujmezaisteniaprávnejistoty
a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež
právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho

stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,
vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo
400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno preto interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny

výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 59/2017, 3 Cdo 209/2016, 5 Cdo 145/2016, 8 Cdo
107/2017, 8 Cdo 99/2017).

10. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho

prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(viď 3 Cdo 144/2017, 1 Cdo 208/2016, 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 172/03).

11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.

12. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (1 Cdo 126/2017, 2
Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 89/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 211/2016).

13. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., v zmysle ktorého
jedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdiloalebozmenilorozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka

relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní
jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť)
dovolania.16. V danom prípade žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom, v dovolaní podrobila kritike skutkové
a právne závery súdov avšak nijakým spôsobom nenaformulovala právnu otázku. Dovolací súd
konštatuje, že žalobkyňou podané dovolanie bez konkretizácie právnej otázky predstavuje iba polemiku

a jednoduché spochybňovanie správnosti právneho posúdenia veci ako odvolacím súdom, tak aj súdom
prvej inštancie, a javí sa z toho dôvodu len ako vyjadrenie nesúhlasného právneho názoru k rozhodnutiu
odvolacieho súdu strany, ktorá bola v konaní neúspešná.

17. Pre úplnú absenciu akejkoľvek relevantnej argumentácie dovolateľky k preskúmavanej veci dovolací

súd dospel k záveru, že dovolanie nezakladá ani žiadny iný dovolací dôvod podľa C.s.p. S ohľadom na
zistené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že dovolanie nespĺňa požadované kvalifikačné kritéria, aby
bolo spôsobilé založiť prípustnosť dovolania a umožniť dovolaciemu súdu meritórny dovolací prieskum
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

18. V danom prípade je dovolanie žalobkyne vadné v tom, čo bolo pre posúdenie prípustnosti dovolania

z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. podstatné (vo vymedzení právnej otázky, ktorá ešte nebola
dovolacím súdom riešená); nejde však o vadu, ktorú by sa mal súd pokúsiť odstrániť.

19. Z uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm.
f/ C.s.p.

20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom

2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.