Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514201886
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3514201886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu W., proti žalovanému S., o zaplatenie
411,07 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 16. januára 2019, č. k. 4C/234/2014-105, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 16. januára 2019, č. k. 4C/234/2014-105 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 411,07 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,0 % ročne zo sumy 411,07 Eur od 14.06.2012 do zaplatenia, titulom neoprávneného odberu
elektriny. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Súd prvej inštancie zamietnutie
žaloby odôvodnil nepreukázaním, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektriny na

odbernom mieste č. XXX XXX, C. v spornom období od 12.03.2012 do 24.04.2012, za ktoré bola
náhrada škody uplatnená. Zo správy Okresného úradu F., katastrálny odbor zo dňa 18.12.2018 a z listu
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. Q. bolo preukázané, že nehnuteľnosti, kde malo dôjsť k neoprávnenému
odberu boli C. L. kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2011 predané svedkovi R. Q. a jeho manželke A. Q., v
podiele 1/1. Táto skutočnosť vyplynula i z výpovede svedka R. Q., ktorý potvrdil, že predmetnú
nehnuteľnosť užíval od konca novembra 2011 až do 24.04.2012, v tom čase nehnuteľnosť už žalovaný

neužíval. Súd prvej inštancie je toho názoru, že s poukazom na vykonané dokazovanie a s poukazom na
ust. § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (podľa ktorého je povinný uhradiť skutočne vzniknutú
škodu ten, kto elektrinu odoberal), žalovaný nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaný. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní
úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca má v prvom rade za to, že súd v
prejednávanej veci nepostupoval správne, keď pred vydaním rozsudku zrejme nerešpektoval zákonné
ustanovenie § 274 C.s.p., v zmysle ktorého súd musí po splnení zákonných podmienok rozhodnúť tzv.
rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca nepožadoval odročenie nariadeného pojednávania, ale navrhol,
aby súd v prípade splnenia zákonných podmienok vydal kontumačný rozsudok podľa § 274 C.s.p.

Uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, či sa žalovaný pojednávania zúčastnil, resp. či svoju
neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil, a tak nedokáže dovodiť, či sa žalovaný pojednávania
skutočne zúčastnil, no domnieva sa, že žalovaný sa predmetného pojednávania nezúčastnil. Ak bysa teda domnienka o neúčasti žalovaného na pojednávaní ukázala ako správna, potom kontumačným
rozsudkom bolo možné tento spor rozhodnúť a súd tak aj mal učiniť, a to bez toho, aby skúmal
odôvodnenosť žaloby, a teda súd mal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Toto konanie nie je tzv.

„spotrebiteľským sporom“ v zmysle § 290 a nasl. C.s.p., nakoľko nárok, ktorého sa žalobca domáha,
nevyplýva zo žiadnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú by mal mať so žalovaným uzavretú, ale ide o nárok
na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Ďalej vytýkal, že súd v rozsudku
neodôvodnil či, resp. prečo nerešpektoval zákonné ustanovenie § 274 C.s.p., teda nezdôvodnil, prečo
vo veci nerozhodol kontumačným rozsudkom. Konajúci súd tak nesprávne vyhodnotil, že žaloba je

nedôvodná aj napriek tomu, že všetky jeho skutkové tvrdenia boli nesporné a nepopreté. Súd nemal
pristúpiť k výsluchu svedka, nakoľko žiadne zo skutočnosti tvrdených žalobcom neboli zo strany
žalovaného spochybnené a súd mal tak v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. považovať tvrdenia za nesporné
a preukázané. Žalobca je toho názoru, že súd nesprávne procesne postupoval, keď preukázateľne
nerešpektoval základný princíp civilného sporového konania, a to princíp „práva náležia bdelým“, a
porušil tak jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný bol po celý čas súdneho konania procesne

pasívny, k podanej žalobe sa nevyjadril, ku svojej obrane nenavrhol žiadne dôkazy, jeho tvrdenia nikdy
nerozporoval.

3. K odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolateľ v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, súd mal podľa jeho
názoru rozhodnúť spor kontumačným rozsudkom podľa § 274 C.s.p., nemal pristúpiť k výsluchu svedka,
pretože v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. mal považovať jeho tvrdenia za nesporné a preukázané.

6. Tvrdenia žalobcu, ktorý sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní, sú obsiahnuté v písomných

podaniachvspise.Odvolacísúd vnadväznostinavznesenénámietkypoukazujenapísomnévyjadrenie
žalobcu vo veci samej zo dňa 18.06.2018. V ňom, hneď v jeho úvode, žalobca sám tvrdí možný
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a ako dôkaz označuje a zároveň predkladá list
vlastníctva č. XXXX. Na odstránenie pochybností o otázke vecnej legitimácie sám navrhuje súdu
vypočuť svedka R. Q., ktorého označuje osobnými údajmi, a zároveň formuluje otázky, ktoré majú byť

svedkovi kladené.

7. V konflikte s týmto vyjadrením žalobcu v priebehu prvoinštančného konania vyznieva jeho námietka
v odvolaní, že súd prvej inštancie mal považovať jeho tvrdenia za nesporné a preukázané a nemal
pristúpiť k výsluchu svedka, zmätočne a celkom nedôvodne.

8. Súd prvej inštancie vo veci nariadil prvé pojednávanie na deň 20.06.2018, ktorého sa predvolaný
žalobca nezúčastnil. Na pojednávaní súd prvej inštancie čítal vyššie spomínané vyjadrenie žalobcu vo
veci samej a s poukazom na § 181 ods. 2 C.s.p. a zistený skutkový stav (vzhľadom na dôkaz predložený
žalobcom vo vyjadrení - list vlastníctva) konštatoval nepreukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného a

odročil pojednávanie z dôvodu výsluchu navrhovaného svedka a výzvy žalobcovi na zaplatenie trov
dôkazu výsluchom svedka. Vyúčtovaný preddavok na trovy tohto dôkazu vo výške 100,- Eur žalobca
zaplatil, no na ďalšie pojednávanie dňa 16.01.2019 sa nedostavil a navrhol rozhodnúť spor rozsudkom
pre zmeškanie.

9. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania (teraz „strán sporu“) nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010, nález Ústavného súdu SR z 12. decembra
2017 sp.zn. I. ÚS 407/2016-37).

10. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu vo veci samej obsahujúce jeho vlastné tvrdenie o spornej
otázke pasívnej legitimácie žalovaného ako aj označené dôkazy a základnú procesnú povinnosť súdu
zodpovedať kardinálnu otázku sporu a to otázku existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej jekonajúcisúdviazanýexoffo,bolpostupsúduprvejinštancie,pokiaľvykonalžalobcomnavrhovanýdôkaz
výsluchom svedka, správny. Preto v tomto stave konania a skutkového zistenia s vyriešenou otázkou
pasívnej vecnej legitimácie v zmysle jej neexistencie na strane žalovaného neprichádzalo rozhodnutie

sporu rozsudkom pre zmeškanie, a teda vyhovenie žalobe proti žalovanému, do úvahy.

11. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho

konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251
C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).