Uznesenie Judgement was issued on Sunday, July 12, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120312724
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120312724.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: K. D., R.. XX. XX. XXXX, T. D. Ľ. XXXX/XX,
I. Ľ., v konaní zastúp. Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, Zvolen, IČO: 36 856 517,
proti žalovanému: E. T., R.. XX. XX. XXXX, T. D. K. D. D., o vypratanie bytu, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08. 06. 2020, sa žalobca voči žalovanej domáha vypratania a
odovzdania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č.
XX, na B.. N. P. C. D. D., evidovanom na LV č. XXXX, k. ú. D. D., V. D. D., V. D. D. (ďalej len „byt“),
a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s odôvodnením, že vlastnícke právo k
bytu nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 02. 10. 2007 medzi ním ako kupujúcim a

p. V. Z. ako predávajúcim (ďalej len „kúpna zmluva“). Žalobca poukázal na to, že na tunajšom súde
prebiehalo konanie, vedené pod sp. zn. 15C/198/2007, v ktorom sa žalovaná (v predmetnom konaní
v procesnom postavení žalobkyne) domáhala vyslovenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a tiež
vydania predbežného opatrenia, ukladajúceho povinnosť žalobcovi umožniť jej nerušené užívanie bytu
až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Žalobca v procesnej pozícii žalovaného mal neodkladným
opatrením, vydaným súdom v predmetnom konaní, súdom uloženú povinnosť umožniť žalovanej v

procesnej pozícii žalobkyne nerušené užívanie bytu do právoplatného skončenia veci, vedenej pod sp.
zn. 15C/198/2007. Napriek skutočnosti, že konanie vedené pod sp. zn. 15C/198/2007 je právoplatne
skončené, a teda dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
neodkladnéopatrenieexlegezaniklo,žalovanápredmetnýbytobývanaďalej,atobezprávnehodôvodu,
a aj napriek tomu, že žalobca ju výzvou zo dňa 14. 05. 2020, ktorú si žalovaná v odbernej lehote
neprevzala, vyzval na vypratanie a odovzdanie bytu.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to potvrdenie o pobyte žalovanej, vydané Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie
správy registrov, preukazujúce, že žalovaná má hlásený pobyt bezdomovca; ďalej kúpnu zmluvu zo dňa
02. 10. 2007, V 5819/2007, predmetom ktorej je prevod vlastníctva k bytu, vrátane spoluvlastníckych
podielov o veľkosti 8426/416943 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k

pozemkom KN parc. č. XXXX/X/X a parc. č. XXXX/X/X; rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 15C/198/2007-433 zo dňa 10. 12. 2019 spolu s doložkou právoplatnosti, ktorým súd žalobu o
určenieneplatnostikúpnejzmluvyzamietolaktorýnadobudolprávoplatnosťdňa29.01.2020;uznesenie
Okresného súdu č. k. 15C/198/2007-98 zo dňa 15. 05. 2008, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť
umožniť nerušené užívanie bytu žalovanej až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a
výzvu na vypratanie bytu zo dňa 14. 05. 2020, adresovanú žalovanej spolu s podacím hárkom a s

kópiou vrátenej zásielky, z ktorej je zrejmé, že zásielka nebola adresátom prevzatá v odbernej lehote, z
ktorej skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že aj keď má žalovaná hlásený pobyt bezdomovca, zdržujesa na adrese bytu - N. XX, D. D.. Žalobca ako dôkaz navrhol pripojiť aj spis tunajšieho súdu sp. zn.
15C/198/2007.

3. Následne po podaní žaloby, dňa 26. 06. 2020, doručil žalobca na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt a odovzdať ho
žalobcovi do 3 dní odo dňa doručenia neodkladného opatrenia, v ktorom žalobca okrem zopakovania
argumentácie, uvedenej už v žalobe, doplnil, že konaním žalovanej dochádza podľa žalobcu k
závažnému zásahu do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného vlastníckeho práva žalobcu, ktorý

je nezákonným spôsobom obmedzený v užívaní svojho majetku a v nakladaní s ním. Žalovaná
nezákonným spôsobom zasahuje do výkonu vlastníckeho práva podľa § 123 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), keď reálne
žalobcovi bráni vo výkone minimálne práva vec užívať a práva s vecou nakladať a tento nezákonný stav
odmieta dobrovoľne odstrániť. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami žalobca odôvodnil
aj tým, že mu každým dňom vzniká škoda, spočívajúca v tom, že žalovaná okrem užívania bytu,

spotrebúva aj energie a využíva služby spojené s užívaním bytu, pričom za tieto plnenia neplatí. Taktiež
samotným užívaním bytu dochádza k jeho fyzickému opotrebeniu a následnej strate na jeho hodnote.
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak žalobca domáha vypratania bytu, ktorý žalovaná
neoprávnene užíva. Žalobca uvádza, že je potrebná úprava pomerov prostredníctvom neodkladného
opatrenia, ktoré poskytuje okamžitú ochranu práv vzhľadom na to, že v opačnom prípade by zo strany

žalovanej dochádzalo k nepretržitému zásahu do žalobcových práv a k vzniku škody na jeho majetku,
pričom takéto neodkladné opatrenie vyrieši celý užívací vzťah medzi stranami a predíde mnohým ďalším
žalobám.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opakovane pripojil ako listinné dôkazy kúpnu

zmluvu,rozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.15C/198/2007-433zodňa10.12.2019,vrátane
doložky právoplatnosti, uznesenie Okresného súdu č. k. 15C/198/2007-98 zo dňa 15. 05. 2008, výzvu
na vypratanie bytu zo dňa 14. 05. 2020 s podacím lístkom a s kópiou vrátenej zásielky, a potvrdenie
o pobyte žalovanej.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku
rozhodnutej veci.12. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14. Žalobe, doručenej súdu dňa 08. 06. 2020, ktorou sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľnosti, bola
pridelená spisová značka 18C/33/2020. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vypratanie

nehnuteľnosti, doručený súdu dňa 26. 06. 2020, bol zapísaný osobitne ako nové podanie a pridelený
sudcovi podľa zásady náhodného výberu pod sp. zn. 13C/36/2020. Po zistení, že v predmetnej veci
medzi totožnými subjektmi na strane žalobcu a na strane žalovaného prebieha konanie o žalobe na
vypratanie bytu, teda že podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo podanie
žaloby vo veci samej, v ktorej bolo v čase dôjdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
začaté konanie, bol predmetný návrh v súlade s rozvrhom práce Okresného súdu Banská Bystrica

na rok 2020, v zmysle ktorého „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia v už prejednávanej (skôr napadnutej) veci sa zapíše do už prebiehajúceho konania vo veci
samej a zákonným sudcom na rozhodnutie o ňom je sudca, ktorý konaná a rozhoduje vo veci same“,
pripojený k prebiehajúcemu konaniu, vedenému pod sp. zn. 18C/33/2020, nakoľko bez ohľadu na to,
či je takýto návrh podaný spolu so žalobou alebo neskôr do právoplatného skončenia veci, stáva sa

súčasťou vedeného konania vo veci samej, v ktorom je potrebné aj o ňom rozhodnúť. Súd tak bude v
jednom konaní vedenom pod spisovou značkou 18C/33/2020 rozhodovať tak o žalobe vo veci samej,
ako aj o neodkladnom opatrení.

15. Ako to vyplýva z ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, zákon rozoznáva neodkladné opatrenie podané pred

začatímkonania,počaskonaniaapojehoskončení.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapočas
konania je typickým procesným úkonom žalobcu. Ak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podaný spolu so žalobou alebo kedykoľvek po začatí a pred právoplatným skončením konania vo veci
samej, výzva súdu na podanie žaloby neprichádza do úvahy.

16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo
po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv
strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa

zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo,

mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Súd teda vychádza zo skutočností, ktoré boli
v súvislosti s podaným návrhom a predloženými dôkazmi hodnoverne osvedčené. Osvedčovanie,
na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Pri zisťovaní týchto skutočností tak nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP) a súd o návrhu rozhoduje bez výsluchu a vyjadrení strán a
bez nariadenia pojednávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti ale
aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp.
pripojené k návrhu. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Ide
o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda
spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu
ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán v osobitných prípadoch upravené aj

trvale za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu, keď v tom
prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou.
17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že bude ohrozená exekúcia (princíp opodstatnenosti), azároveň aj osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pretože každé procesné
zabezpečenie má nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj vtedy, ak
nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci

samej. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje v konaní žalobcu (navrhovateľa), t. j. žalobca
musí konkretizovať nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež špecifikovať úkony protistrany,
vedúce k zhoršeniu, resp. k zneisteniu jeho právneho postavenia. Pred nariadením neodkladného
opatrenia musí súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdiť aj to, či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca

domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
18. V posudzovanej veci súd z predložených listinných dôkazov, ako aj z výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX, k. ú. Banská Bystrica, ktorý si zabezpečil postupom podľa § 185 ods. 2, 3 CSP, mal osvedčené, že

žalobca je titulom Kúpnej zmluvy V 5819/2007 zo dňa 08. 10. 2007 - VZ 1944/2007 výlučným vlastníkom,
t. j. v podiele 1/1, bytu, ktorého vypratania sa v danom konaní domáha, pričom skúmanie splnenia
predpokladov na uloženie povinnosti žalovanej vypratať byt bude predmetom konania vo veci samej.

19. Preto sa súd ďalej zaoberal, či sú splnené aj ďalšie predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia

(pozri bod 17. tohto rozhodnutia). Žalobca neodkladným opatrením primárne sleduje vypratanie bytu,
a to počas konania o žalobe o vypratanie bytu. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP síce výslovne
umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej,
avšak len za podmienky, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Spravidla pôjde o prípady
špecifických zdržovacích nárokov, typických pre ochranu vlastníckeho práva, kedy je vlastník vystavený

nevyhnutnej potrebe domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako
pri konečnom rozhodnutí. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť
procesné situácie, keď sa žalobca (navrhovateľ) bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej.
Môže ísť o návrh počas konania, v ktorom sa už žalobca domáha identického meritórneho výroku, alebo

o návrh pred začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni žalobca takéhoto výroku domáhať.
Po skončení konania vo veci samej takéto neodkladné opatrenie, prirodzene, neprichádza do úvahy,
pretože záväzné meritórne rozhodnutie konzumuje predbežnú ochranu a vylučuje splnenie podmienok
podľa § 325 ods. 1 CSP. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa
nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov (Š. K.., F., I.., D., S..,

K., I.., D., S.., T., K.. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: P.. H.. D., 2016, 1123 - 1124 s.).

20. V posudzovanej veci však súd dospel k záveru, že samotná povaha predmetu konania
(vypratanie bytu) vylučuje, aby procesné rozhodnutie konzumovalo meritórnu ochranu, keď nariadením
neodkladného opatrenia dočasného charakteru nemôže byť vytvorený nenávratný stav, ako by tomu

bolo v danom prípade, keď by došlo k zásahu do práva žalovanej na obydlie a práva na súkromie (v
rámci bytu, ktorého vypratania sa žalobca domáha), zakotveného v článkoch 16 a 21 Ústavy Slovenskej
republiky. V prípade uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt formou neodkladného opatrenia by
žalovaná prišla o svoje obydlie, čím by jej mohla vzniknúť nenapraviteľná ujma na rozdiel od žalobcu,
ktorý sa ochrany vlastníckeho práva môže domáhať prostredníctvom iných právnych prostriedkov, napr.

prostredníctvom žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, ktorý právny prostriedok žalobca napokon aj pred
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia využil.

21.ÚstavaSlovenskejrepublikypojemobydliebližšienedefinuje.Keďžezákladnéprávaaslobodypodľa
ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a

základnýchslobodách(PL.ÚS5/93,PL.ÚS15/98),privymedzeníobsahuuvedenéhopojmujepotrebné
prihliadať aj na príslušnú judikatúru, týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Obydlie možno definovať ako miesto,
kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu /porov. rozsudok Gillow v. Spojená kráľovstvo z
24. 11. 1986 (sťažnosť 9063/80), rozsudok Niemietz v. Nemecko z 16. 12. 1992 (sťažnosť 13710/88)/.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou
formouzásahudoprávanarešpektovanieobydlia(rozsudokCosicv.Chorvátskoz05.06.2009sťažnosť
č. 28261/06). Preto vzhľadom na význam práva na obydlie s prihliadnutím na osvedčené okolnosti
tohto prípadu má súd za to, že povinnosť vypratať nehnuteľnosť neodkladným opatrením nie je možnéuložiť, keď sama skutočnosť, že žalovaná byt užíva a bráni tak žalobcovi vo výkone práva vec užívať
a práva s vecou nakladať, ešte neodôvodňuje nevyhnutnosť potreby zásahu súdu pred rozhodnutím
vo veci samej. Žalovaná tak nemôže byť zbavená svojho obydlia inak ako zákonom prípustným

spôsobom, a to bez ohľadu na to, či v dotknutom byte býva bez právneho dôvodu (ktorá skutočnosť bude
predmetom dokazovania vo veci samej). Nariadenie neodkladného opatrenia v tomto štádiu by fakticky
viedlo k naplneniu cieľa a účelu sledovaného žalobou o vypratanie nehnuteľností, bez zohľadnenia
vyššie uvedenej judikatúry a bez vykonania kvalifikovaného dokazovania vo veci samej. Vo vzťahu k
celému predmetu konania o vypratanie nehnuteľností by pritom nešlo o úpravu dočasnú, ale vo svojich

dôsledkoch konečnú a nezvratnú (pozri rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/213/2018 zo dňa
30. 11. 2018, rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/215/2017 zo dňa 13. 09. 2017). Súd preto
dospel k záveru, že je neprípustné, aby žalovanej neodkladným opatrením, ktoré by tak predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, čím by ho vo svojej podstate prejudikovalo, bola uložená povinnosť vypratať
byt.

22. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom
upravujúcim pomery účastníkov v prípade takého stavu, ktorý neznesie odklad, pričom takýto stav
osvedčený v konaní nebol (vo vzťahu k vyprataniu bytu), keď žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia až cca 5 mesiacov po tom, ako rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
15C/198/2007-433 zo dňa 10. 12. 2019, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

nadobudol právoplatnosť (dňa 29. 01. 2020). V takomto prípade teda nemožno hovoriť o naliehavej
potrebe dočasnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu.

23. Vo vzťahu k všeobecnému tvrdeniu žalobcu (bez akejkoľvek konkretizácie), že mu každým dňom
vzniká škoda, spočívajúca v tom, že žalovaná okrem užívania bytu, spotrebúva aj energie a využíva

služby spojené s užívaním bytu, pričom za tieto plnenia neplatí a že samotným užívaním bytu dochádza
k jeho fyzickému opotrebeniu a následnej strate na jeho hodnote, súd konštatuje, že rovnako absentuje
preukázanie, resp. osvedčenie uvedených tvrdení aj v tomto smere, keď tieto skutočnosti z priložených
listinných dôkazov nevyplývajú.
24.Spoukazomnavyššieuvedenýskutkovýaprávnystavsúddospelkzáveru,žežalobca nepreukázal

dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd podľa § 328 ods. 1 CSP návrh na
nariadene neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia
uvedené v § 325 ods. 1, 2 CSP zamietol.
25.Podľa§262ods.1CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu
konania vo veci samej, pričom o nároku na náhradu trov konania súd aj bez návrhu rozhoduje v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nie je v danom prípade potrebné rozhodovať osobitne o trovách
konania, keď o trovách konania o neodkladnom opatrení sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.