Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/696/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204761
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615204761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpená Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanému: I.
o zaplatenie 1.148,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou sa žalobca doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.04.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 1.148,38 Eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca

so žalovanou dňa 09.09.2014 uzavrel úverovú zmluvu č. 4409029536, pričom neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli úverové zmluvné podmienky (ďalej len ÚZP). Na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca
žalovanému úver v sume 1.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných
splátkach po 28,55 Eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou záväzku žalobca
úver zosplatnil listom zo dňa 19.02.2015.

2. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach

doručená dňa 27.09.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nijako
nerozporovala.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o prejednanie a
rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil pričom doručenie
predvolania má vykázané dňom 07.11.2019 podľa ustanovenia § 112 C.s.p. Preto súd podľa § 180
C.s.p. konal v neprítomnosti strán.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 09.09.2014, ÚZP, pred
žalobnou výzvou, výzvou k úhrade celého úveru zo dňa 19.02.2015, splátkovým kalendárom,
postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 19.02.2015 a zistil tento skutkový a právny stav.
5. Z úverovej zmluvy č. 4409029536 zo dňa 09.09.2014 súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli
zmluvu o úvere, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver 1.000,- Eur, ktorý úver sa
žalovaný zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach po 28,55 Eur. Prvá splátka je splatná po mesiaci

od dátumu poskytnutia úveru, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy do 15. dňa v
kalendárnom mesiaci. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená v zmluve sumou 1.713,- Eur.
V zmluve o úvere je ďalej uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“)26,2 %, priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške 22,23%. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 23,31 %.

6. Z výpisu čerpania a úhrad vyplýva, že žalovaný prvýkrát čerpal finančné prostriedky
dňa19.09.2014vsume1.000Eurazároveňznehovyplýva,žežalovanýcelkovoneuhradilžiadnusumu.

7. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 19.02.2015 vyplynulo, že žalobca zosplatnil úver poskytnutý
žalovanému a vyzval žalovaného na splatenie celého čerpaného úveru v sume 1.148,38 Eur v lehote

do 15 dní od dňa spísania tejto výzvy. Doručenie zosplatnenia úveru spolu s výzvou žalobca súdu
nepreukázal.

8. Z listinného dôkazu označeného ako „postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.
4409029536 zo dňa 19.02.2015 súd zistil, že postupca a postupník sa dohodli na postúpení pohľadávky,
ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. 4409029536 zo dňa 09.09.2014 v sume 1.150,76 Eur proti

žalovanému. Ďalej je v listine uvedené, že postupca v súlade so zmluvou s názvom „Amendment and
Restatement of the Credit Card Receivables Transfer Agreement“ v znení neskorších zmien a dodatkov
postúpil pohľadávku postupníkovi.

9. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákona veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Podľa § 524 ods.2 cit. zákona s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

13. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Keďže k univerzálnej sukcesii v zmysle § 92 ods. 2,3 OSP (prechodu všetkých práva povinností
právneho predchodcu) došlo pred začatím sporu a pred účinnosťou Civilného sporového poriadku súd
o tejto zmene nerozhodol.

16. Skôr ako sa súd začal bližšie zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť
z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

17. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobouuplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomhmotno-právnehooprávnenia(sámžalobca),niejenositeľomhmotno-právnehooprávnenia,o
ktorévkonaníide.Inýmislovamipovedané,aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom
konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím
poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný
poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo
poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či

užaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastranežalobcu),alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

18. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu

vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky
prechádzajú na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia
na súde. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa vyžaduje písomná forma; súhlas dlžníka
s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemá vplyv
skutočnosť, či dlžník o nej má vedomosť. Zákon ukladá postupcovi povinnosť bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nesplnenie si tejto povinnosti však nie je sankcionované
neplatnosťou postúpenia pohľadávky. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý
môže plniť jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný
veriteľ) je povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Nie je
však vylúčené, aby dlžník pri absencii oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom plnil aj

postupníkovi, ak sa iným spôsobom dozvie o postúpení pohľadávky (v praxi zrejme najmä na
základe oznámenia postupníka), resp. ho k tomu zaviaže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

19. Žaloba bola súdu doručená dňa 28.04.2015, následne žalobca doručil súdu listinný dôkaz označený
ako „postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4409029536 zo dňa 19.02.2015. Vzhľadom na danú

skutočnosť, žalobca podal žalobu na súd v čase keď už nebol nositeľom práv, ktoré sú predmetom tohto
sporu, t.j. v čase podania žaloby nemal aktívnu legitimáciu.

20. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a zistených skutočností, súd žalobu žalobcu
pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol. Keďže absencia aktívnej legitimácie na strane žalobcu

sama o sebe zakladá dôvod na zamietnutie žaloby, súd sa ďalej nezaoberal ostatnými skutočnosťami
uvádzanými v žalobe.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V
prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Žalovaný si
náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto
súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.