Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/902/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210212899
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Bokrosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2210212899.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., IČO: 17 324 220, so
sídlom 811 09 Bratislava, Bottova 7, zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom 811
03 Bratislava, Partizánska 2, proti povinnému: Š. M., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX H. L., W.. T. XXXX/
XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad so sídlom 811 07 Bratislava, Ul.
29 augusta 2, o vymoženie uloženej povinnosti 615,75 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 06.08.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým

sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn.
0608240, zo dňa 20.11.2009 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2009 a vykonateľnosť dňa
21.12.2009. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok súd skúmal podmienky na jeho
vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní. V rámci toho zistil, že časť žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, časť návrhu na vykonanie exekúcie ako aj časť exekučného titulu

sú v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného tunajší súd uznesením 8Er/902/2010-47 zo dňa
23.11.2010 zamietol v časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktorý dňa 03.11.2012
nadobudlo právoplatnosť v spoj. s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoE/122/2011-70, pričom
v nezamietnutej časti vydal dňa 23.11.2010 pod č.k. 8Er/902/2010-48 poverenie na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor na základe poverenia udeleného tunajším súdom začal nútený výkon rozhodnutia.

Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok súd skúmal podmienky na jeho vydanie a súlad so
zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom zistil, že exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok vyvoláva
pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe nekalej zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu sa súd s rozhodcovskou doložkou musí vysporiadať. Vzhľadom
na uvedené závery, exekučný súd opätovne preskúmal Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch
zo dňa 29.06.2006 ako aj Obchodné podmienky Poštovej banky pre úver (verzia 2/2005) a dospel k

záveru, že predmetné exekučné konanie je potrebné zastaviť a to z nasledovných dôvodov:

Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 29.06.2006 jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé
z obsahu zmluvy, keď oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná
osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé,

že sa jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do
nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatnýmspôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený
s povinným uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá

zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo
zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený pri
poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom
jednoznačnevyplývaajto,žetentovzťahsamedzinimimusíriadiťlenzákonnýmiustanoveniamiZákona
o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho zákonníka,

všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu
podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou
uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti
vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd
použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté

podľa Občianskeho zákonníka ,
Obchodného zákonníka , ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený
dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj obchodné podmienky
poskytnutia úveru inkorporované do zmluvy cez inkorporačnú doložku. Vzhľadom na uvedené konajúci

súd sústredil súdny prieskum na obchodné podmienky úverových produktov, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 29.06.2006, uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným, a v ktorých je upravená rozhodcovská doložka (9.2) nasledovne: „Zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou.V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v
rozhodcovskom konaní pred STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa
rozhodnutiu RAM podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.“ Klient vyjadruje svoj súhlas s touto rozhodcovskou doložkou
podpisom na príslušnej zmluve.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez

návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.
V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné

pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len
na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať

všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc
teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán

určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť ale ukladá povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje

materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre
oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného

titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.
Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.

Pokiaľ sa týka obchodných podmienok pre úver, súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že
súčasťou spisu rozhodcovského súdu - ktoré je vo fotokópii súčasťou súdneho spisu na čl. 15 až

46 - sú obchodné podmienky Poštovej banky, a.s., pre úver /verzia 2/2005/, pričom podľa zmluvy o
úvere zo dňa 29.06.2006 povinný svojim podpisom potvrdil, že sa zoznámil s OP a OP UniBanky,
a že nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať... povinný súčasne potvrdil prevzatie
zmluvy vrátane textu OP, OP UniBanky a Sadzobníka. O tom, že vzťahy medzi oprávneným a povinným
neupravenévOPoprávneného(?)resp.vOPUniBanky,budúriešenépodľaobchodnýchpodmienokpre

úver Poštovej banky, zmluva neobsahuje žiadnu zmienku. Súd po preskúmaní spisu rozhodcovského
súdu sp. zn. 0608240 zistil, že v tomto prípade zmluvná podmienka že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi oprávneným a povinným vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu,
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní nebola dojednaná vôbec resp. oprávnený existenciu takejto
dohody resp. doložky v konaní pred rozhodcovským súdom nepreukázal, pričom osobitosť postavenia

rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa
odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná

rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý. Uvedený názor vyjadril aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí SR 3 Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskejzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na

to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom
postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej
zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského
rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.“ Ak neexistuje platná rozhodcovská

doložka resp. zmluva, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky resp.
zmluvy nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená
právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou resp. zmluvou. V danom prípade
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd
konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom,
postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal

právovovecikonaťarozhodovať.Nemalprávovydaťrozhodcovskýrozsudok.Akhonapriektomuvydal,
ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej vykonaním.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie exekúcie

podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v rozsahu vydaného poverenia zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1

O.s.p. v spojitosti § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).