Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 24, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/461/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118243707
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6118243707.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W.XX/X-XX,XXXXXK.P.,občanSRvkonanízast.:LichnerLegal,s.r.o.,sosídlomLegionárska7451/4,
91101Trenčín,IČO:47246804protipovinnému:V.Q.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomW.XXX/XX,XXX
XX W., t.č. J. S. XX, XXX XX I., štátny občan SR v konaní zast.: JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so
sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, o vymoženie nepeňažného nároku oprávneného a trov exekúcie,

o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/461/2018 zo dňa
4. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4. marca 2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
(v poradí už druhé) pod sp. zn. 20Ek/461/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa

§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 36 ods. 1, 2, § 110 ods. 1, § 663, § 676 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4 Cdo 84/2014 zo dňa 25. marca 2015. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučný súd v
konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom
pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania,
t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v
návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie

§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia. Ďalej uviedla, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza ako prvý dôvod
premlčanie priznaného nároku exekučným titulom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/
XXXX-XX zo dňa 06.07.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.1999 a stal sa vykonateľným
dňa 03.06.2014. K uvedenému dôvodu súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky opätovne
uviedol, že vznesená námietka premlčania je bezdôvodná, nakoľko v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa

za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Predmetný exekučný titul - uznesenie
Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.07.1999, ktorý nadobudol právoplatnosťdňa 12.07.1999 a stal sa vykonateľným dňa 03.06.2014, preto začala premlčacia doba plynúť od
dňa 04.06.2014, ktorá teda uplynie až dňa 04.06.2024. Vzhľadom na uvedené je vznesená námietka
premlčania zo strany povinného neopodstatnená.

3. Povinný ako druhý dôvod, na základe ktorého žiada zastaviť exekúciu uviedol, že oprávnený od
neho nemôže žiadať odstránenie stavby, nakoľko medzi nimi bola uzavretá nájomná zmluva zo dňa
31.05.2014nadobuurčitú,t.j.najedenrok,avšaktátozmluvajenaďalejvplatnostivzmysleustanovenia
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd z predložených dokumentov zistil, že dňa 31.5.2014

bola medzi povinným (nájomcom), oprávneným a manželkou oprávneného (prenajímatelia) uzavretá
nájomná zmluva, ktorej predmetom je prenechanie pozemku par. Č. XX/X, k.ú. I., zast. plocha o výmere
43 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého vlastníkmi sú prenajímatelia, do dočasného
užívania nájomcovi (povinnému). Povinný neprestal predmet nájmu užívať ani po skončení nájomného
vzťahu založeného nájomnou zmluvou o nájme zo dňa 31.05.2014, teda po 01.06.2015 a oprávnený
ako prenajímateľ nepodal na súd návrh na vypratanie predmetu nájmu do 30 dní od skončenia nájmu,

čím boli súčasne splnené obe podmienky pre obnovenie nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú
konkludentne. Avšak súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou z článku VI. predmetnej zmluvy zistil,
že: „V prípade, že najneskôr do 31.05.2015 nedôjde medzi zmluvnými stranami k uzavretiu kúpnej
zmluvy na par. č. XX/X k.u. I. o výmere 43 m2 a zároveň k termínu do 31.5.2015 nebude k rukám
prenajímateľov uhradená kúpna cena alebo dôjde k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu a

to z akéhokoľvek dôvodu, zmluvné strany tejto nájomnej zmluvy sa dohodli, že ich ďalšie vzájomné
vzťahy sa budú správať v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Trenčín, č.k. XXC/XXX/
XX, ku ktorému sú viazané.“ A v zmysle uvedeného ustanovenia nájomnej zmluvy súd skonštatoval, že
nakoľko do 31.05.2015 nedošlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu kúpnej zmluvy a zároveň nebola
uhradená kúpna cena, došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky zmluvy v zmysle článku VI. ods. 1

nájomnej zmluvy, ktorej následkom je postup v zmysle uznesenia Okresného súdu Trenčín, č.k. XXC/
XXX/XX-XX zo dňa 06.07.1999 (exekučného titulu). Súčasne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou
uviedol, že rozväzovacia podmienka (conditio resolutiva) je taká podmienka, kedy jej splnením už
medzičasom existujúce právne účinky právneho úkonu (práva a povinnosti), zaniknú. Do splnenia
alebo zmarenia takejto podmienky existuje neistota, či právny úkon, ktorý je platný, záväzný a účinný,

nestratí už právne účinky, ktoré nastali. Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce právne účinky
právneho úkonu zaniknú a právny úkon stráca ex nunc právne účinky a odpadá právny dôvod na
plnenie. Pri uzatváraní konkrétnej zmluvy totiž môžu byť medzi účastníkmi také okolnosti, že už v čase
uzatvárania zmluvy bude aspoň jeden zmluvný partner vedieť, že v prípade nesplnenia dojednaných
zmluvných záväzkov druhou zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Pre

takýto prípad si môžu zmluvné strany dojednať rozväzovaciu podmienku. Pokiaľ jedným z hlavných
záväzkov v kúpnej zmluve je zaplatenie kúpnej ceny, nič nebráni tomu, aby v zmluve nebola dohodnutá
rozväzovaciapodmienkaspočívajúcavnezaplateníkúpnejcenykupujúcim.Voľbuautomatickéhozániku
zmluvy vyvolaného naplnením rozväzovacej podmienky v takom prípade je potrebné považovať za
prípustnú a logickú z dôvodu, pretože v takom prípade nie je potrebné voči zmluvnému partnerovi

uplatňovať odstúpenie od zmluvy, prípadne oznamovať, že právne účinky zmluvy pominuli. Nesplnenie
rozväzovacej podmienky naopak znamená, že právne účinky právneho úkonu trvajú naďalej a prestali
byť podmienené. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. marca 2015 sp.zn. 4
Cdo 84/2014). A teda vzhľadom na skutočnosť, že nájomná zmluva medzi oprávneným a povinným
sa následkom rozväzovacej podmienky konkludentne nepredĺžila a nárok priznaný exekučným titulom

nie je premlčaný, pričom povinný nepreukázal žiadne iné skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v
zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
ako nedôvodný v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v celom rozsahu sťažnosť

a navrhol, aby uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie,
bolo v celom rozsahu zamietnuté, nakoľko táto vec nepatrí do kompetencie exekučného súdu.

5. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že proti striktne právnemu posúdeniu veci uvedenému v bode 11. a 17.
doručeného uznesenia nemožno mať v princípe námietky. Tak proti zmienke o premlčacej lehote podľa

§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj proti právnej úvahe o účinkoch rozväzovacej podmienky.
Ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa 06.07.1999, ktorým
bol schválený zmier, spočívajúci v zriadení vecného bremena, titulom ktorého bol povinný v postavení
odporcu zaviazaný odstrániť na vlastné náklady v lehote do 31.05.2014, časť stavby, nachádzajúcejsa na pozemku vo výlučnom vlastníctve v BSM oprávnených v postavení navrhovateľov, pričom vecné
bremenom malo zaniknúť len splnením tejto povinnosti, ak sa účastníci konania nedohodnú inak.
Zároveň v prospech povinného bolo týmto zmierom zároveň zriadené právo užívania pozemku, na

ktorom je dotknutá stavba postavená, pričom toto právo tvorilo neoddeliteľnú súčasť zmieru. Vecné
bremeno malo zaniknúť najneskôr ku dňu 31.05.2014, pričom na základe súvisiacich dispozitívnych
ustanovení Občianskeho zákonníka, si sporové strany prostredníctvom nájomných zmlúv citovaných v
predmetnouuzneseníupraviliprávnevzťahykdotknutýmnehnuteľnostiam.Súčasnepovinnýuviedol,že
mal aj v minulosti opakovanú snahu vec vyriešiť najjednoduchším možným spôsobom, a to odkúpením

dotknutého pozemku pod stavbou súpisné č. XXX, orientačné č. X na Z. ulici v I.. Dodal, že ide
o pozemok C-KN parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie s celkovou výmerou 41 m2. Pre
upresnenie dodal, že je to pomerne malá časť zemského povrchu pod jeho objektom, ktorú riešiť formou
takejto exekúcie, je podľa povinného minimálne neštandardné. Prípadná exekúcia (t.j. asanácia), by
totiž zasiahla tú časť, kde sú vchodové dvere do objektu a ďalej dozadu, kde sa nachádza zázemie
jestvujúcej reštaurácie. Pričom väčšina objektu, je však postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve

povinného - C-KN parcela č. XX s celkovou výmerou 172 m2. Zároveň uviedol, že oprávnení mu za
kúpu tohto pozemku už cca pred 20 až 25 rokmi, navrhli cenu 10-násobne vyššiu, než bola kúpna cena
v čase a mieste obvyklá. Podobne to dopadlo aj keď si dotknutý pozemok, chcel od nich dlhodobo
prenajať. Tiež oprávnenými navrhovaná cena nájmu približne v rovnakom období bola podľa tvrdenia
povinného 10-násovbne vyššia, než bolo bežné nájomné v danej lokalite. Uvedené sa podľa tvrdenia

povinného neskôr potvrdilo aj odborným ocenením - znaleckým posudkom č.XX/XXXX,vypracovaným
znalcom Ing. Pavlom Patinkom, ktorý mal za úlohu určiť cenu nájmu za 1 m2 tohto pozemku, za
účelom prebiehajúceho súdneho konania, vo veci (zníženia) sumy nájomného, pojednávaného na
Okresnom súde Senica pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Následne k dohode s oprávneným o akejkoľvek
forme majetkového vysporiadania dotknutého pozemku nedošlo, nakoľko ponúknutá cena, vykazovala

podľa platnej právnej úpravy znaky úžery. Vec sa teda vyhrotila tak, že na Okresnom súde Trenčín,
dospela do uzavretia zmieru, sp. zn. XXC/XXX/XX-XX, ktorý v konečnom dôsledku počítal až s citovanou
exekúciou, pokiaľ sa povinný s oprávneným nedohodne inak. Ďalej uviedol, že výkonom exekúcie v
súlade s citovaným zmierom, by došlo k devastačnému, nenapraviteľnému a konečnému zásahu do jeho
objektu, ktorý by však zrejme mal rovnako nežiadúci dopad aj na susedný/-é okjekt/-y. Stoja totiž tesne

vedľa seba a tomu zodpovedá aj konštrukčné riešenie. Osobitne s ohľadom na ich nosné konštrukcie,
no predovšetkým na ich stabilitu, ktorá by takýmto zásahom, bola zrejme vážne narušená. Zároveň
nastolil otázku, že ak by asanáciou jeho objektu došlo k takému závažnému zásahu do susedného/-ých
objektu/-ov, potom vzniká aj oprávnená otázka, kto by zodpovedal za takto vzniknuté škody, ktoré by za
predpokladu štandardného majetkového pozemku s celkovou (pomerne malou) výmerou 41 m2, vôbec

nevznikli. Naviac sa podľa tvrdenia povinného nachádzajú v týchto objektoch obchodné prevádzky,
ktoré zrejme fungujú na základe (platných) nájomných zmlúv. Ich prípadné vypovedanie a následné
nároky nájomcov, by bolo tiež potrebné právne ošetriť. Taktiež si ako povinný nevie prestaviť, ako by
sa v praxi dosiahla exekúcia (t.j. asanácia) iba pozemku s celkovou výmerou 41 m2 tak, aby zvyšná
časť jeho objektu (postavená na výlučne jeho pozemku), nebola asanáciou devastačne zasiahnutá.

Súčasne uviedol, že takmer všetky budovy v danej lokalite, prešli v nedávnej minulosti kompletnou
alebo čiastočnou rekonštrukciou. Zároveň ide o širšie centrum krajského mesta, ktoré zároveň tvorí
chránenú pamiatkovú zónu. Tak v dávnej minulosti (cca pred 100 rokmi), ako aj v súčasnosti (podľa
platného Územného plánu sídelného útvaru Trenčín z roku 2012 v znení zmien a doplnkov), sa v tejto
lokalite realizoval zámer radovej zástavby, v súčasnosti s účelom využitia pre obchod a služby. Súčasne

povinný uviedol, že takéto závažné rozhodnutie, nemožno vydať bez obhliadky na tvare miesta. Bez
komplexného posúdenia veci vrátane obhliadky, vzniká dôvodná obava, že by mohli byť spôsobené
nezvratné škody všetkým zúčastneným. Zároveň povinný uviedol, že táto vec nemá len právny rozmer,
ale ide o multidisciplinárnu problematiku, ku ktorej by sa v súlade s platnou právnou úpravou, mali
vyjadriť viaceré kompetentné orgány verejnej, resp. Špecializovanej štátnej správy (napr. stavebný

úrad, útvar hlavného architekta, krajský pamiatkový úrad apod.), no aj odborníci /znalci) z odboru
statických výpočtov, pozemných stavieb a pod. Následne až ich odborné vyjadrenia, by boli (zákonným)
predpokladom ďalšieho postupu v tejto veci, pričom na požiadanie súdu, sa povinný zaväzuje uvedené
odborné vyjadrenia kompetentných orgánov predložiť. Zároveň zrekonštruovaný objekt povinného v
súlade s § 88 a nasl. platného Stavebného zákona neohrozuje svoje okolie ani verejné priestranstvo,

čo sú primárne podmienky asanácie. Ďalej uviedol, že prípadná exekúcia (t.j. asanácia časti kompletne
zrenovovaného objektu v chránenej pamiatkovej zóne krajského mesta), hoci aj daná súdnym zmierom,
nesmie byť podľa povinného postavená na konflikte súkromné a verejného práva. Súčasne podľa
povinného zo širšieho hľadiska nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, reprezentovaným MestomTrenčín, resp. jeho platným územným plánom, Zároveň z hľadiska súkromného práva, nemôže byť
v rozpore so záujmami vlastníka/-ov susedného/-ých subjekt/-ov, ktorí zrejme o konflikte sporových
strán ani nevedia. Rovnako tak podľa povinného nesvedčí ani samotným sporovým stranám, ak sa

ich konflikt dá vyriešiť dohodou - či už formou kúpy alebo nájmu dotknutého pozemku pod objektom,
avšak za primeranú cenu. Naviac by podľa povinného mohol v podobných prípadoch vzniknúť nežiadúci
precedens.Keďvsituácii,kedyjekodstráneniustavbynevyhnutnázákonnáingerenciaorgánovverejnej
správy, by sa rozhodovacia právomoc týchto správnych orgánov, mohla dostať do priameho rozporu s
rozhodnutiami súdov. Preto sa povinný domnieva, že ak by ako vlastník stavby požiadal kompetentné

správne orgány o začatie konanie o jej odstránení, zrejme by utrpelo aj renomé oboch konajúcich
súdov, keby ako (jediný) právny dôvod, uviedol nimi vydané rozhodnutia (t.j. súdny zmier Okresného
súdu Trenčín a uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica) inak podľa povinného nepodložené
žiadnymi relevantnými argumentmi. Zároveň účastníci správneho konania počnúc vlastníkmi susedných
nehnuteľností a končiac už spomenutými orgánmi verejnej správy a špecializovanej štátnej správy, by
k odstráneniu stavby s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, dali zamietavé stanovisko. Nariadená

exekúciajetedapodľapovinnéhozviacerýchpohľadovpraktickynevykonateľná.Povinnýmázároveňza
to, že schválenie takéhoto kontraproduktívneho zmieru, vychádzal/-lo z nesprávneho a jednostranného
hodnotenia existujúceho skutkového stavu. Následne oba rozhodujúce súdy (tak súd prvého stupňa
- Okresný súd Trenčín, ako aj Okresný súd Banská Bystrica) vo svojej rozhodovacej činnosti tak
podľa povinného nezohľadnili faktickú stránku veci, ba ani len okrajovo sa ňou nezaoberali. Preto obe

ich rozhodnutia (súdny zmier aj uznesenie), možno podľa povinného objektívne považovať za prísne
formalistické a závadné, striktne zohľadňujúce len právnu stránku veci. Pričom zo strany Okresného
súdu Banská Bystrica to môže by spôsobené neznalosťou reálií a daného prostredia, a preto pre lepšiu
predstavivosť, povinný predložil súdu fotografiu danej lokality a ďalšie súvisiace listiny.

6. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 06.05.2020 vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že s poukazom na ust. § 45 ods. 1 Exekučného
je predložené uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa 06.07.1999, ktorým
bol schválený zmier jednoznačne exekučným titulom, v ktorom sa povinný okrem iného zaviazal, že
odstráni na vlastné náklady v lehote do 31.05.2014 časť predmetnej stavby, ktorá sa nachádza na

pozemku oprávneného a jeho manželky ... pod následkom výkonu exekúcie alebo výkonu rozhodnutia.
Pričom v súdnom konaní, v ktorom bol schválený zmier, povinný s týmto súhlasil, pričom bol riadne v
konaní zastúpený svojim právnym zástupcom. Súčasne uviedol, že povinným uvádzané skutočnosti vo
svojej sťažnosti mali byť predmetom základného konania, v ktorom bol schválený súdny zmier. Pričom
oprávnený je toho názoru, že skutočnosť, či je predmetnú časť stavby možné odstrániť /čo nepochybne

je/ nie je exekučný súd oprávnený skúmať, pretože exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu o schválení zmieru. Zároveň povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ku ktorým by sa bolo potrebné vyjadriť a uznesenie zo dňa 04.03.2020, ktorým bol návrh
povinného a zastavenie exekúcie zamietnutý považuje za oprávnený a zákonné a správne. Pričom
tvrdenie povinného, že predmetná vec nepatrí do kompetencie exekučného súdu považuje za absurdnú.

A preto navrhuje predmetnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.13. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej schránky
súdu dňa 23.03.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté

uznesenie bolo povinnému doručené dňa 09.03.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej
lehote (§242 CSP).

14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,

a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

15. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.03.2018, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého
exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Trenčín, č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 06.07.1999, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.1999 a vykonateľnosť dňa 03.06.2014, dňa 27.03.2018 poverenie

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Stanovi (262EX 222/2018). Dňa 02.05.2018
bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie
exekúcie, ktorý ho bez vyjadrenia oprávneného postúpil súdu. Až na základe výzvy súdu predložil
súdny exekútor dňa 15.12.2018 vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Následne vyššia súdna úradníčka vydala dňa 31.12.2018 uznesenie pod sp. zn. 20Ek/461/2018, ktorým

exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavila a súčasne oprávnenému uložila
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,98 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Na základe podanej sťažnosti oprávneného sudca Okresného súdu Banská Bystrica
sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie a
rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní bola povinná riadiť sa právne záväzným názorom sudcu, t.j.

odstrániť vytýkané nedostatky, čiže doplniť dokazovanie zabezpečením kompletnej nájomnej zmluvy zo
dňa 31.05.2014, posúdiť jej platnosť ako aj to, či došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky uvedenej
v čl. VI. uvedenej nájomnej zmluvy, alebo k predĺženiu nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 OZ a v tejto
súvislosti opätovne preskúmať návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyhodnotiť ním predložené
dôkazy či už v samotnom návrhu, ako aj v sťažnosti v spojitosti s vyjadreniami právneho zástupcu

oprávneného ako aj s poukazom na povinnosť súdu ex offo skúmať dôvody zastavenia exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným
spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP. Následne po doplnení dokazovania vydala vyššia súdna
úradníčka sťažnosťou napadnuté uznesenie.

16. Podľa §-u 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

18. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila
i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Keďže však v sťažnosti boli
povinným uplatnené tzv. novoty v podobe spochybnenia materiálnej vykonateľnosti predloženého
exekučného titulu, nakoľko tento je podľa povinného prakticky nevykonateľný s poukazom na § 200
Exekučného poriadku v spojení s § 245 CSP musí podať exekučný súd i stanovisko k možnosti
účinného uplatnenia „nových“ dôkazov (námietok) v konaní o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým sa

rozhodovalo o návrhu na zastavenie exekúcie. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o
návrhochnazastavenieexekúciesamusíprejaviťivtom,ženovéskutočnostiadôkazynemožnoúčinne
podať. Exekučný súd chce uviesť, že použitie novôt v sťažnosti ako osobitnom opravnom prostriedku
voči uzneseniam, ktorým sa rozhodlo o návrhoch na zastavenie exekúcie je limitované § 61k ods. 2
Exekučného poriadku. Inak povedané, v sťažnostiach proti meritórnym exekučným rozhodnutiam je

akceptovanienovôtpodľaúvahysúduomožnostiichpoužitiapodľaúčelnostivzmysle§245CSP(druhá
časť vety) vylúčené. Pričom je potrebné uviesť, že sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným
konaním v exekučnom konaní, a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní
účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom môže dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutiavyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Uvedené nepochybne vyplýva aj z
rozdielu medzi rozhodovaním o sťažnostiach v nachádzacom konaní proti uzneseniam, kde sa v zásade
nerozhoduje o merite veci a v exekučnom konaní proti rozhodnutia o prípustnosti exekúcie, teda vo veci

samej.

19. Aplikovaním vyššie uvedených právnych záverov musí exekučný súd na daný procesný stav
skonštatovať, že na spochybňovanie materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu
(uznesenia Okresného súdu Trenčín, č.k. XXC XXX/XX-XX zo dňa 06.07.1999, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 12.07.1999 a vykonateľnosť dňa 03.06.2014) až v rámci sťažnostného konania súd
nemôže prihliadnuť. Zároveň je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby
účastník exekúcie si odkladal „v talóne“ nejaké tvrdenia a dôkazy za účelom predĺženia konania, resp.
zvýšenia nákladov konania. Takéto kalkulačné konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca
odmietol pod ťarchou neprihliadnutia na takéto úkony a to aj so zreteľom na povinnosť každého správať
sa zodpovedne v súdnom konaní.

20. Napokon sudca uvádza, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
rozhodnutia, na základe ktorého prebieha exekúcia. Prieskumná činnosť je obmedzená len na
posúdenie, či exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a
materiálne vykonateľný a či sú účastníci konania hmotnoprávne legitimovaní. V súčasnosti teda

neexistujú žiadne pochybnosti o formálnej a materiálnej vykonateľnosti posudzovaného exekučného
titulu, a sudca je toho názoru, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom, nakoľko povinný nesplnil
dobrovoľne to, na čo sa v schválenom súdnom zmieri dobrovoľne zaviazal.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd

sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).