Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609010266
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5609010266.12

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov Mgr.
Miroslava Mazúcha a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2020, o
odvolaní obžalovaného Z. Y. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/110/2009 zo
dňa 30.9.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Z. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Z. Y. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené
v rozsudku. Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu

podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú mu podľa § 51
ods. 2 Tr. zák. určil na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák.
obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na

súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka, a
to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Z. Y. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste a tiež vo vzťahu ku konaniu,
ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom
zvoleného obhajcu písomným podaním zo dňa 26.11.2019, doručeným Okresnému súdu Liptovský

Mikuláš dňa 28.11.2019:

Obžalovaný primárne poukazuje na už existujúce predchádzajúce rozhodnutia odvolacieho Krajského
súdu v Žiline v tejto trestnej veci. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 2To/4/2018-1259 zo dňa
28.3.2018 zrušil prvý vo veci vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd

konštatuje,žepreskúmanímspisovéhomateriálukrajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsadopustil
podstatných chýb konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku. Stotožnil sa s odvolacou
námietkouobžalovanéhoadospelkzáveru,žeokresnýsúdsadopustilvážnehoprocesnéhopochybenia
v súvislosti s rozhodovaním o dôkazných návrhoch obžalovaného, čo malo za následok porušenie práva
obžalovaného na obhajobu. Okresný súd konkrétne na hlavnom pojednávaní dňa 22.5.2017 odmietol
vykonaťvýsluchsvedkaI.W.anahlavnompojednávanídňa23.5.2017odmietolvykonaťvýsluchsvedka

Z. E. postupom podľa § 240 ods. 3 Tr. por., pričom podľa vysloveného právneho názoru krajského súdu
na takýto postup nemal splnené zákonné podmienky.Okresný súd následne vo veci vyhláseným rozsudkom, sp. zn. 2T/110/2009 zo dňa 12.11.2018
obžalovaného Z. Y. uznal vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 pís. c), d) Tr. zák. v

spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Krajský súd v Žiline ďalším vo veci vydaným uznesením, č.k.
2To/4/2018-1441 zo dňa 11.7.2019 zrušil aj tento ďalší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom,
okresný súd opätovne odmietol vykonať výsluchy navrhnutých svedkov, a to I. W. a Z. E. a dokazovanie

vykonal iba v rozsahu oboznámenia listinných dôkazov. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol,
že vinu obžalovaného preukazujú utajení svedkovia 1), 2), výsledky domovej prehliadky v rodinnom
dome súp. č. XXX v O. a prehliadky nebytových priestorov COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné
družstvo, ul. 1. Mája, Liptovský Mikuláš, pri súčasnom poukázaní na majetkové pomery obžalovaného,
z ktorých vyvodil záver, že z legálnych príjmov nemohol obžalovaný nadobudnúť ním vlastnený majetok,
z čoho okresný súd v nakoniec učinil záver o vine obžalovaného za drogovú trestnú činnosť. Rovnako

tak okresný súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov mal preukázané, že obžalovaný bez príslušného
povolenia vydávaného Ministerstvom zdravotníctva SR v zmysle Zákona č. 139/1998 Z.z. v období
uvedenom vo výroku rozsudku zadovažoval omamné a psychotropné látky, uvedené látky mal v držbe
v priestoroch budovy, ktorej vlastníkom je COOP Jednota Liptovský Mikuláš, ako aj v mieste jeho
prechodného bydliska v O. č. XXX a tieto ďalej distribuoval presne nezisteným užívateľom, resp. takú

činnosť sprostredkoval. Obžalovaný je stíhaný za neoprávnené obstaranie a ďalšie nakladanie so
zakázanými látkami, skutku sa dopustil v spolupáchateľstve s K. Y., M. X. a S. I.. Účasť označených
osôb na spáchaní prejednávanej trestnej činnosti mal súd preukázanú právoplatnými odsudzujúcimi
rozsudkami v inej trestnej veci.
Poukazuje na znenie ustanovenia § 172 ods. 1 Tr. zák., kto neoprávnene a) kúpi, predá, vymení,

zadováži alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo
prekurzor, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Právna veta bola okresným súdom v napadnutom rozsudku ustálená tak, že obžalovaný spoločným
konaním neoprávnene 1) kupoval, 2) predával, 3) vymieňal, 4) zadovažoval, 5) po akúkoľvek dobu
prechovával.

Právna veta rozsudku musí zodpovedať skutkovej vete výroku rozsudku a skutková veta musí byť
ustálená na základe skutkových zistení opierajúcich sa o jednoznačné a pochybnosti nevzbudzujúce
dôkazy.
Namieta nesúlad právnej vety rozsudku so skutkom a tiež výsledkami dokazovania na hlavnom
pojednávaní. V rámci právnej vety v napadnutom rozsudku sa konštatuje, že obžalovaný spoločným

konaním neoprávnene kupoval, predával, vymieňal, zadovažoval a po akúkoľvek dobu prechovával
omamnú látku a psychotropnú látku. Konkrétne, zo žiadneho dôkazu, ba dokonca, aj keby sme verili
výpovediamutajenýchsvedkovč.1a2nevyplýva,žebyobžalovanýzakázanélátkykupoval,badokonca
kupoval v spolupáchateľstve. Nekonštatuje sa to ani v skutkovej vete výroku rozsudku. Skutočnosť, že
obžalovaný mal omamné a psychotropné látky predávať nevyplýva ani z jedného vykonaného dôkazu,

okrem výpovedí utajených svedkov 1 a 2, avšak bez bližšej špecifikácie konkrétneho konania. Utajený
svedok č. 1 uviedol len všeobecné tvrdenia, že od obžalovaného nakupoval amfetamín v rokoch 2006 -
2007, pričom nekonkretizoval koľkokrát, v akom množstve, v akom konkrétnom čase, kde konkrétne, za
akých okolností a za akú cenu. Ide len o všeobecné tvrdenie, že kupoval v rokoch 2006-2007. Naviac
tvrdí, že si nepamätá, či sa podieľal na trestnej činnosti, hoci mu musí byť zrejmé, že len samotný

nákup hoc aj pre seba je trestným činom. Utajený svedok č. 2 tvrdí v podstate to isté, čo svedok č. 1,
že nakupoval od obžalovaného v rokoch 2006-2007, nepamätá si však, aké množstvo, za akú cenu,
koľkokrát a pod. Ide o všeobecné tvrdenie. K tomu, že obžalovaný mal omamné a psychotropné látky
vymieňať, nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že obžalovaný by s niekým vymieňal omamné látky
a v skutkovej vete sa mu to ani nekladie za vinu.

V skutkovej vete výroku rozsudku sa konštatuje aj to, že obžalovaný zadovažoval zakázané látky v
roku 2006 do 14.9.2007, najmä z Českej republiky a ďalších doposiaľ nezistených zdrojov. Pre takýto
záver nebol v konaní pred súdom produkovaný žiaden dôkaz, ba dokonca takýto záver nevyplýva
ani z výpovedí utajených svedkov č. 1 a 2. Ide o jednoduchú dedukciu, ktorá sa opiera o výpovede
utajených svedkov č. 1 a 2 a z tohto sa potom dedukuje, že obžalovaný si omamné a psychotropné látky

zadovažoval, vymieňal, kupoval a predával.
Ďalej sa obžalovanému kladie za vinu, že po akúkoľvek dobu prechovával omamné a psychotropné
látky. To, že boli nájdené zakázané látky v mieste trvalého bydliska jeho brata a v mieste jeho
prechodného bydliska, ešte neznamená, že ich tam prechovával obžalovaný, alebo s jeho vedomím ichtam prechovával niekto iný. O to viac, keď jeho brat tvrdí, že išlo o ním prechovávané omamné látky. Súd
len z výpovedí utajených svedkov č. 1 a 2 dedukuje, že nakoľko obžalovaný omamné a psychotropné
látky predával, musel aj prechovávať nájdené omamné a psychotropné látky.

Tvrdenie súdu, že brat obžalovaného K. Y. vzhľadom na jeho závislosť na omamných látky by nebol
schopný takúto činnosť vykonávať, je len ničím nepodložená úvaha. Ba práve naopak, obžalovaný
sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a je len malý predpoklad, aby opätovne riskoval trestné
stíhanie takým spôsobom, že by v mieste prechodného bydliska prechovával omamné látky. Pokiaľ
sa našli omamné látky v plechovej dóze žltej farby, nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní

zaistiť príslušné stopy, daktyloskopické a pod., z ktorých by sa dalo zistiť, kto mal možnosť sa s týmto
materiálom dostať do kontaktu.
K zakázaným látkam, nájdeným v priestoroch COOP Jednota, Liptovský Mikuláš poznamenáva, že
zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že tieto látky by v týchto priestoroch uschoval alebo
prechovával obžalovaný. Ide len o dedukciu zo všeobecnej výpovede utajených svedkov č. 1 a 2.
Poukazuje na znenie skutku odsudzujúceho rozsudku na str. 2, kde sa uvádza: „... v priestoroch

COOP jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 963, ul. 1. Mája 54, Liptovský
Mikuláš, v ktorých sa zdržiaval M. X., bolo zaistených podľa vykonaného znaleckého dokazovania
spolu...“. Z takto konkretizovaného skutku jednoznačne vyplýva, že omamné látky boli v tomto prípade
nájdené v priestore, kde sa zdržiaval M. X. a nie obžalovaný. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by
preukazoval, že obžalovaný sa v uvedenom priestore zdržiaval, a že by tam mal prechovávať omamné

a psychotropné látky špecifikované v tejto časti odsudzujúceho výroku rozsudku. Z výpovede svedka
M. P. je preukázané, že bol nájomcom uvedených priestorov, že v izbách bývali zamestnanci a dve až
tri miestnosti prenajal známym. Pokiaľ sa týka osoby obžalovaného, pár krát sa tam objavil, keď prišiel
niekoho pozrieť, ale bolo to sporadicky.
Namieta aj zákonnosť vykonanej prehliadky iných priestorov a pozemkov dňa 22.11.2007, pretože tak

ako vyplýva zo zaistených listinných dôkazov, nešlo o nebytové priestory, ale o bytové priestory a takto
vykonaná prehliadka nezodpovedá zákonnému postupu.
Z výpovedí svedkov vypočutých v konaní a to K. Y., Z. H., Z. K., S. I., M. P., K. A. nevyplývajú skutočnosti,
ktoré by preukazovali spáchanie trestných činov obžalovaným, pretože títo svedkovia popreli, že by mali
vedomosť o skutkoch, ktoré sa mu kladú za vinu.

Ak má byť vina obžalovaného založená len na výpovedi dvoch utajených svedkov a potom dedukcii o
prechovávaní, zadovažovaní, tak súd kvôli objektivite sa musí podrobne týmito výpoveďami utajených
svedkov zaoberať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vina obžalovaného má byť
preukázaná utajenými svedkami a v zásade, tak ako vyplýva z odsudzujúceho rozsudku, okrem týchto
svedkov sa k údajnej drogovej činnosti obžalovaného nikto nevyjadroval, resp. túto popierali. Výpovede

utajených svedkov však samy o sebe nemôžu viesť k odsudzujúcemu rozsudku, pretože by bolo
zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, spravodlivý proces a kontradiktórnosť konania,
keďže obžalovaný vo vzťahu k utajeným svedkom nemá žiadnu možnosť primeranej obrany. Rovnako
tak poukazuje na obsah výpovede týchto svedkov, ktoré sú neurčité a jednoznačne z nich nevyplýva,
akej trestnej činnosti, v akom období sa mal obžalovaný dopúšťať. Predovšetkým nie je dôvod, aby títo

svedkovia boli utajení. Konštatovanie súdu, že nie je možné ich odtajniť, je nepresvedčivé. Na urobenie
záveru o potrebe utajiť totožnosť svedka nestačia len všeobecné obavy svedka nijako nekonkretizované,
ktoré by neboli spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu z hroziacej ujmy na zdraví alebo z iného vážneho
porušenia základných práv svedka, či osôb mu blízkych. Utajení svedkovia len všeobecne uviedli, že
sa boja o svoj život, pričom navyše tvrdili, že obžalovaný im nikdy neubližoval, ani sa im nesnažil

ublížiť a pritom im bolo v tomto konaní umožnené vystupovať v utajení. Obžalovaný by nemal a nemá
absolútne žiaden dôvod akýmkoľvek spôsobom sa pomstiť svedkom, nie je agresívnej povahy, nikdy
nebol za násilnú a podobnú trestnú činnosť stíhaný, ba dokonca možno vysloviť záver, že vie, kto sú
utajení svedkovia. Odtajnenie svedkov je podľa názoru obžalovaného potrebné z toho dôvodu, aby
mohla byť vykonaná konfrontácia medzi ním a utajenými svedkami, lebo len takýmto spôsobom sa

dajú ich tvrdenia upresniť, konkretizovať a pod. Okresný súd postupom, keď odmietol odtajniť svedkov,
porušil právo obžalovaného na obhajobu a na spravodlivý proces. Bez výpovedí týchto svedkov by v
okolnostiach prípadu nebolo možné dospieť k záveru o tom, že obžalovaný spáchal konkrétny trestný
čin. Účelom inštitútu utajeného svedka je ochrana zdravia a života svedkov. Je nepochybné, že využitím
inštitútu utajeného svedka v trestnom konaní dochádza ku kolízii ústavou garantovaného práva na

obhajobu na jednej strane a potrebou chrániť život a zdravie svedkov na strane druhej. V prípade, že
výpovede utajených svedkov sú jedinými, resp. rozhodujúcimi dôkazmi o vine obžalovaného, nie sú tieto
dôkazy postačujúce na prijatie záveru o vine obžalovaného. Okresný súd sa nevysporiadal s námietkami
obžalovaného týkajúcimi sa utajených svedkov a zaoberal sa námietkou zákonnosti a opodstatnenostipriznania postavenia utajeného svedka. Rovnako tak poukazuje na to, že pokiaľ obžalovaný žiadal
odtajniť utajených svedkov, okresný súd sa nevysporiadal s touto požiadavkou zákonným spôsobom.
Účelom inštitútu utajeného svedka je ochrana života a zdravia svedkov. Je nepochybné, že využitím

inštitútu utajeného svedka v trestnom konaní dochádza ku kolízii Ústavou garantovaného práva na
obhajobu na jednej strane a potrebou chrániť život a zdravie svedkov na strane druhej. Práve z
dôvodu, že použitie výpovedí utajených svedkov ako dôkazu v trestnom konaní je zásahom do Ústavou
garantovanéhoprávanaobhajobuauplatnenietohtoprávavýznamnesťažuje,jepotrebnévždyskúmať,
akou mierou výpovede utajených svedkov prispeli k usvedčeniu obžalovaného. V prípade, že výpovede

utajených svedkov sú jedinými, resp. rozhodujúcimi dôkazmi o vine obžalovaného, nie sú tieto dôkazy
postačujúce na prijatie záveru o vine obžalovaného. Z uvedeného vyplýva záver, že bez prihliadnutia na
výpovede utajených svedkov by v súdenej veci nebolo možné dospieť k záveru, že obžalovaný spáchal
trestný čin, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a nie je možné na základe týchto svedkov uznať
vinu obžalovaného (IV. ÚS 266/2011). Výsluch utajených svedkov sám o sebe bez ďalších dôkazov
nemôže slúžiť ako dôkaz pre odsudzujúci rozsudok. V tomto smere poukazuje na ústavný nález IV. ÚS

286/2011, z ktorého vyplýva obhajobou vyslovený názor.
Pokiaľ sa týka rozhodnutia okresného súdu, ktorým odmietol vykonať dôkazy a to výsluchy svedkov
I. W. a Z. E. po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu, má za to, že okresný
súd zásadným spôsobom opätovne porušil ustanovenia Trestného poriadku, ktorými sa zabezpečuje
právo obžalovaného na obhajobu a na odmietnutie výsluchu týchto svedkov neboli splnené zákonné

podmienky. Podľa názoru obhajoby súd v tomto smere pochybil, keď nerešpektoval právny názor
vyslovený odvolacím súdom v uznesení, sp.zn. 2To/4/2018 zo dňa 28.3.2018.
Dáva do osobitnej pozornosti, že obžalovaný bol v čase vykonania domových prehliadok, pri ktorých
boli zaistené psychotropné látky jednak na adrese COOP Jednota, Liptovský Mikuláš, Demänová
226, Liptovský Mikuláš vo väzbe, čo je preukázané správou ZVJS, ako aj zo spisu Okresného súdu

Ružomberok, sp.zn. 1T/171/2007 a je teda nelogický záver súdu, že obžalovaný by mal v tomto
období prechovávať psychotropné látky a teda sa dopustiť žalovaného skutku. Súd sa nevysporiadal s
časovým obdobím, ktoré uplynulo od zadržania obžalovaného do doby vykonania domovej prehliadky
a s možnosťou, že počas tejto doby malo do nehnuteľnosti prístup viacero osôb, ktoré mohli nájdené
psychotropné látky uložiť. Neexistuje žiadny objektívny dôkaz, že obžalovaný by tak mal urobiť ešte

pred zadržaním.
Rozsudok súdu vychádza z tvrdení, ktoré si súd osvojil bez toho, aby tieto boli podporené objektívnymi
dôkazmi, ktoré by preukazovali jeho vinu. Nie je možné akceptovať vyhodnotenie dôkazov jednostranne,
bez ich vyváženého porovnania a nevysporiadať sa s logickou argumentáciou obžalovaného.
V konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku, boli porušené práva obžalovaného,

a to predovšetkým právo na obhajobu postupom súdu, keď vykonal hlavné pojednávanie dňa 12. až
14.12.2016 bez účasti obhajcu.
Hlavné pojednávania dňa 12.12.2016, 13.12.2016 a 14.12.2016 boli vykonané bez zvoleného obhajcu
obžalovaného JUDr. Kurica, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a to v rozpore s ustanovením § 252 ods.
4 Tr. por., podľa ktorého v prípade povinnej obhajoby nie je možné hlavné pojednávanie konať bez

prítomnosti obhajcu. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 12.12.2016 vyplýva, že obžalovaný
nesúhlasil s tým, aby sa konalo bez zvoleného obhajcu, ktorému pred tým dňa 8.12.2016 udelil plnú
moc. Súd síce hlavné pojednávania vykonal v prítomnosti advokáta JUDr. Jiřího Martausa, ktorý ale
podľa názoru obžalovaného nebol jeho zákonným obhajcom v tejto trestnej veci. Na začiatku hlavného
pojednávania dňa 12.12.2016 okresný súd vyhlásil opatrenie, ktorým podľa § 40 ods. 5 Tr. por. zrušil

ustanovenie obhajcu JUDr. Jiřího Martausa, ktorý bol obžalovanému v tejto veci ustanovený opatrením
zo dňa 13.7.2016 a ďalej skonštatoval, že naďalej zostáva v platnosti opatrenie o ustanovení obhajcu
JUDr. Jiřího Martausa ako náhradného obhajcu. Takýto procesný postup je v rozpore s ustanovením §
40 Tr. por. a § 42 Tr. por. Ak bol JUDr. Martaus ustanovený v zmysle § 40 Tr. por. opatrením
zo dňa 13.7.2016, tak uvedeným dňom nemohol súčasne vykonávať obhajobu aj v pozícii náhradného

obhajcu, pretože tak, ako to vyplýva z rozhodnutia súdu a z citácie zápisnice od 13.7.2016 do 12.12.2016
by obhajca JUDr. Martaus mal mať dvojjedinné postavenie náhradného obhajcu, ako aj ustanoveného
obhajcu. Trestný poriadok v zákonných ustanoveniach § 40 a § 42 stanovuje inštitút náhradného obhajcu
a inštitút ustanoveného obhajcu, pričom jeden advokát nemôže mať súčasne pozíciu náhradného,
aj ustanoveného obhajcu tak, ako sa to stalo v súdenom prípade. Hlavné pojednávania vykonávané

v dňoch 12. až 14.12.2016 boli vykonané v rozpore s ustanovením § 252 ods. 4 Tr. por., pretože
neboli vykonané za účasti obhajcu. Nie je možné totiž akceptovať zvolený procesný postup súdu,
ktorý konštatuje: „Predseda senátu oboznámil prítomných, že naďalej zostáva v platnosti opatrenie o
ustanovení JUDr. Jiřího Martausa za náhradného obhajcu.“Opatrenie súdu, ktorým bol obžalovanému JUDr. Martaus ustanovený za obhajcu dňa 13.7.2016, malo
za následok zánik ustanovenia o nutnej obhajobe JUDr. Martausovi a súd, ak chcel dňa 12.12.2016 a
následne konať hlavné pojednávanie, mal JUDr. Martausa opätovne ustanoviť za náhradného obhajcu

a nepoukazovať na rozhodnutie, ktoré navyše v zápisnici z pojednávania nešpecifikuje a nedá sa zistiť,
na aké opatrenie súd poukazuje.
Vyššie uvedeným postupom súdu bolo porušené zásadným spôsobom nielen právo obžalovaného na
obhajobu, ale aj zásada rovnosti zbraní, ktorá musí byť v každom štádiu trestného konania dodržaná
a v konaní realizovaná. Obžalovaný nesúhlasil s pojednávaním v neprítomnosti zvoleného obhajcu a

vzhľadom ku skutočnosti, že ide o nutnú obhajobu, súd nemal splnené procesné podmienky na konanie
v neprítomnosti zvoleného obhajcu.
Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam obhajoba zobrala na vedomie stanovisko krajského súdu
vyslovené v zrušujúcom uznesení, v ktorom konštatuje, že pojednávania dňa 12. a 14.12.2016 boli
vykonané v súlade s Trestným poriadkom, avšak s takýmto vysloveným názorom sa nestotožňuje.
Náležité zistenie skutkového stavu podľa obžaloby vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre

rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, preto
nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, ak výsledky dokazovania
síce pripúšťajú možnosť existencie určitého záveru, ale na druhej strane nevylučujú možnosť iného
alebo celkom opačného záveru. Vina obžalovaného musí byť preukázaná bezpečne, jednoznačne a

najmänepochybne.VzmyslezákladnýchzásadTrestnéhoporiadkuatopodľajehoustanovenia§2ods.
9 až 12, prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena postupuje v konaní tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaného obstaráva z úradnej povinnosti, v záujme umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie, avšak v
prejednávanej trestnej veci sa tak nestalo. Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne

a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. Obhajoba má za to, že po vykonaní celého dokazovania
vo vzťahu k obžalovanému neexistuje taká dôkazná situácia o jeho vine, ktorá by ju preukazovala.
Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe, bez dostatočných a hodnoverných dôkazov, nie je
spôsobilý vytvoriť spoľahlivý a najmä zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok súdu.
Vykonané dokazovanie nepotvrdilo tvrdenia uvádzané v napadnutom rozsudku, t.j. nepotvrdilo, že

by obžalovaný po subjektívnej a objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu a
nemožno sa stotožniť a akceptovať všeobecnú argumentáciu bez vyhodnotenia jednotlivých dôkazov
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 Tr. por.
a následne obžalovaného sám spod obžaloby oslobodil podľa § 322 Tr. por.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného vyjadril v písomnom podaní zo dňa 27.12.2019,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30.12.2019, a to nasledovne:

S tvrdeniami obhajcu obžalovaného uvádzanými v dôvodoch riadneho opravného prostriedku podaného

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.9.2019, sp.zn. 2T/110/2009, sa
nestotožňuje. Úvodom prezentácie dôvodov nestotožnenia sa prokurátora ako s obžalovaným podaným
odvolaním, tak aj jeho dôvodmi, dovoľuje si dať do pozornosti, že obhajca obžalovaného neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, prakticky iba zopakoval tvrdenia ním prezentované pri podávaní
predchádzajúcich odvolaní smerujúcich proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa

26.5.2017, sp.zn. 2T/110/2009 a rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12.11.2018, sp.zn.
2T/110/2009, preto aj prokurátor môže predovšetkým najmä zopakovať, čo už v tomto smere v minulosti
uviedol.
V súvislosti s obhajcom obžalovaného vysloveným domnelým nesúladom právnej a skutkovej vety
rozsudku si dovoľuje dať do opätovnej pozornosti ako konajúceho, tak odvolacieho súdu, že relevantné

skutočnosti, ktoré prokurátora viedli k podaniu obžalobného návrhu, s ktorým sa v neposlednom rade na
základe vykonaného dokazovania stotožnil aj prvostupňový súd, sú zahrnuté v dôkazných prostriedkoch
zabezpečených v rámci realizovaného trestného konania vedeného proti obžalovanému a pôvodne
aj ďalším jeho spolupáchateľom. Skutočnosť, že obžalovaný zakázané látky neoprávnene kupoval,
predával, vymieňal, zadovažoval a po akúkoľvek dobu prechovával vyplýva nielen a predovšetkým

z výpovedí svedkov, ktorých totožnosť má byť utajená, ale aj z ďalších dôkazných prostriedkov,
predovšetkým potom vykonaných domových prehliadok a prehliadok iných priestorov a pozemkov.
Svedkovia, ktorých totožnosť má byť utajená, vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj v
konaní pred súdom popísali spôsob obstarávania zakázaných látok obžalovaným, a to ich nákupomnajmä v Českej republike, rovnako pritom opakovane a zhodne potvrdili, že od obžalovaného zakázané
látky kupovali a boli prítomnými aj pri ich ponúkaní a predaji tretím osobám. Rovnako naplnenie
obsahovej stránky slov „vymieňať“ , ako aj slovného spojenia „po akúkoľvek dobu prechovávať“

vyplýva z vykonaného dokazovania a z postavenia obžalovaného v hierarchii spolupáchateľstva v
predmetnej trestnej veci, osobitne potom z predmetov, ktoré boli zaistené pri výkone prehliadky iných
priestorov a pozemkov v objekte COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, IČO: 00
168 963, ul. 1. mája 54, Liptovský Mikuláš, ktorých znaleckým skúmaním bolo preukázané, že boli
použité na výrobu zakázaných látok, predovšetkým extrahovaním ich súčastí z liečiv a iných, legálne

dostupných prostriedkov, čo prokuratúra a v neposlednom rade aj súd prvého stupňa viedlo k záveru,
že boli naplnené požiadavky zákonodarcu pre konštatáciu výmeny a zadovažovania (iného ako kúpou)
zakázaných látok. Preukázanie naplnenia obsahovej stránky slovného spojenia „po akúkoľvek dobu
prechovávať“ potom bezprostredne vyplýva zo záveru, že obžalovaný zakázané látky kupoval, vymieňal
a inak zadovažoval za účelom ich ďalšej distribúcie, čo opätovne potvrdili nielen svedkovia, ktorých
totožnosť má byť utajená, ale tento záver, hoci nepriamo, vyplýva aj z ďalších dôkazných prostriedkov,

a to ako vykonaných domových prehliadok a prehliadok iných priestorov a pozemkov, tak prepisov
odpočúvaných telefonických rozhovorov a sledovania osôb a vecí a v neposlednom rade, s odkazom na
rozsah protiprávnej činnosti, ktorej spáchanie je obžalovanému kladené za vinu, aj z právnej kvalifikácie
skutku,ktorávintenciách§172ods.1Tr.zák.prezumujerealizáciučinnostívnejuvádzanýchvprospech
tretích osôb.

Je zrejmé, logické a teda v neposlednom rade aj nepochybné, že osoba nadobúdajúca zakázanú látku
v jednom mieste s úmyslom jej ďalšej distribúcie, ju musí mať v držbe (prechovávať) od momentu jej
nadobudnutia po moment jej odovzdania ďalšiemu distribútorovi, či konečnému spotrebiteľovi.
V súvislosti s námietkami obhajcu obžalovaného smerujúcimi k trestnej zodpovednosti svedkov, ktorých
totožnosť má byť utajená a všeobecnosti nimi uvádzaných tvrdení v konaní pred súdom, dovoľuje

si dať do pozornosti, že do kontaktu s obchodom so zakázanými látkami sa bežný človek dostane
iba ak náhodou, pravidelne sú v ňom distribútori a koneční spotrebitelia, takže je evidentné, že
svedkovia, ktorých totožnosť má byť utajená, si museli byť vedomí vlastnej trestnej zodpovednosti,
ktorej sa z pochopiteľných dôvodov, rovnako ako obžalovaný, pokúšali vyhnúť tým, že na vybrané
otázky neodpovedali s konštatovaním, že si nepamätajú. Navyše je v predmetnej trestnej veci riešená

trestná zodpovednosť obžalovaného a nie svedkov, ktorých totožnosť má byť utajená. Ako konzumenti
zakázaných látok si tiež svedkovia, ktorých totožnosť má byť utajená, nemali dôvod pamätať, kedy
presne a aké presné množstvo zakázanej látky si od obžalovaného kúpili. Tejto požiadavke obhajcu
obžalovaného nesvedčí ani dĺžka času, ktorá od páchania skutku obžalovaným po procesne použiteľný
výsluch svedkov, ktorých totožnosť má byť utajená súdom, uplynula. Aj s poukazom na vyššie uvádzané

preto až absurdne vyznieva očakávanie obhajcu obžalovaného, že nielen orgány činné v trestnom
konaní a súd ustália, ale aj zainteresovaní svedkovia si budú pamätať, kde a kedy presne obžalovaný
zakázané látky kupoval, v akých množstvách a ako s nimi ďalej nakladal. S odkazom na charakter
trestnej veci je preto nepochybné, že obchod so zakázanými látkami sa nedeje verejne, ale v kruhu
osôb, ktoré sú buď ich distribútormi alebo konzumentmi, preto je rovnako absurdné očakávať, že v

obdobných veciach bude ako očitý svedok k rozhodným skutkovým okolnostiam vypovedať bezúhonná
osoba.Dovoľujesitieždaťdoosobitnejpozornosti,žeaniorgányčinnévtrestnomkonaní,nietoeštesúd,
nie sú svedkami páchanej trestnej činnosti, ale o tejto sa dozvedajú až dodatočne a sprostredkovane,
preto v rámci hodnotenia dôkazov sa nevyhnú istej miere dedukcie, a to aj s odkazom na skutočnosť,
že svedkovia trestnej činnosti si na všetky okolnosti nepamätajú, či nepamätajú presne alebo orgánom

činným v trestnom konaní, či súdom prijatý záver vyplynie z nepriamych dôkazov. Vo vzťahu k výpovedi
svedka, ktorého totožnosť má byť utajená, ako tzv. „korunnému priamemu dôkazu“ v predmetnej
trestnej veci si dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že ide o svedkov dvoch, nie jedného, ktorí nezávisle
na sebe vypovedali v neprospech obžalovaného a usvedčujú ho zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti. Opätovne si pritom dovoľuje pripomenúť, že minimálne nezávadná osoba sa o obchodovaní so

zakázanými látkami nemá prakticky možnosť dozvedieť a potom v trestnom konaní svedčiť a poskytnúť
nepriamy dôkaz, nieto byť ešte očitým svedkom takéhoto konania.
Obžalovaného nemôže zbavovať viny skutočnosť, že v čase výkonu pomernej časti dokazovania sa
nachádzal vo väzbe v inej jeho trestnej veci, čo mimochodom našlo vyjadrenie aj v skutkovej vete
obžaloby, ako aj súdom prvého stupňa vydaného rozsudku. Čo sa týka malého predpokladu, že by

obžalovaný riskoval ďalšiu trestnú činnosť, dovoľuje si dať do pozornosti, že tento značným spôsobom
spochybnil vlastným správaním sa, či už pred vzatím do väzby alebo po prepustení z nej, keď sa
obklopoval a stýkal s ľuďmi prinajmenšom pochybného charakteru, z ktorých pomerná časť bola jeho
spolupáchateľmi v predmetnej trestnej veci. Dôvodnosť tohto obhajcom obžalovaného prezentovanéhozáveru v nemalej miere spochybňuje aj zistenie, že po spáchaní žalovaného skutku sa dopustil ďalšieho
protiprávneho konania v priamom spojení so zakázanými látkami a bol preň aj právoplatne odsúdený
cudzozemským súdom. Čo sa týka zmeny výpovede pôvodne spoluobvineného brata obžalovaného K.

Y., tento najprv spáchanie trestnej činnosti popieral a úmyselne predlžoval trestné konanie, a na základe
odporúčaní priamo obžalovaného tak, ako to vyplýva z listu, ktorý bol Z. Y. adresovaný bratovi K. Y.
a zadržaný pri jeho snahe o expedovanie z ústavu na výkon väzby, v ktorom sa obžalovaný v tom
čase nachádzal a k priznaniu sa k spáchaniu trestnej činnosti v pozícii jediného páchateľa ho viedlo
až právoplatné odsúdenie na dlhoročný trest odňatia slobody práve v súvislosti s drogovou trestnou

činnosťou a snaha pomôcť bratovi uniknúť rovnakému a plne zaslúženému následku. Aj jeho do výkonu
dlhoročného trestu odňatia slobody, podobne, ako to hrozí v danej trestnej veci aj obžalovanému,
priviedlaprinajmenšomneochota,aknierovnoneschopnosťsiprostriedkynaúhraduživotnýchnákladov
obstarávať inak, ako cestou obchodovania so zakázanými látkami. Je na škodu veci, že v podobných
veciach je na hlavnom pojednávaní vyhotovený výlučne zvukový záznam z jeho priebehu. Ak by
mal tento povahu zvukovoobrazového záznamu, odvolací súd by mal možnosť vzhliadnuť všetky,

aj mimoverbálne prejavy jednotlivých svedkov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný sa pozná a má
kamarátske vzťahy s osobami, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestnú činnosť, či sú dôvodne
podozrivými z jej páchania. Za zmienku v tomto smere rozhodne stojí svedok Z. H., ktorý pôvodne tvrdil,
že si od obvineného zakázané látky kupoval, aby potom, čo došlo k jeho odsúdeniu na doživotný trest
odňatia slobody, svoju výpoveď opakovane menil a dokonca tvrdil, že s obžalovaným sa vlastne ani

nepozná. To mu ale pri vstupe do pojednávacej miestnosti nebránilo si s ním vymeniť úsmev a pozdraviť
sa úklonom hlavy, aby následne vo svojej výpovedi dokonca obvinil prokurátora, ktorého osobnú účasť
na výsluchu v prípravnom konaní si sám vyžiadal, z vydierania. Obžalovaný sa ďalej opakovane pokúšal
zistiť totožnosť utajených svedkov, čo bezprostredne vyplýva z jeho listu adresovaného bratovi K. Y.,
ktorý bol zabezpečený v rámci prípravného konania. Z. Y. navyše preukázateľne plánoval poskytovať

svedkom vypovedajúcim v jeho prospech peňažnú odmenu s tým, že brat K. Y. sa mal úkonov pred
orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom podľa možností zúčastňovať osobne a podľa na nich
chýbajúcich osôb odhaliť tie, ktoré ich oboch z páchania trestnej činnosti usvedčujú. Z uvádzaného je
pritom možné dôvodne vyvodiť záver, že obžalovaný do kontaktu so svedkami, ktorých totožnosť má
byť utajená, v súvislosti s páchaním trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, vstúpil. Inak nemožno

logicky a dôvodne očakávať naplnenie jeho predpokladu, že proti nemu svedčia tí, ktorí sa konania pred
súdom v jeho trestnej veci osobne nezúčastnia. Nie je pritom na úvahe a posúdení obvineného, ani
jeho obhajcu, či vôbec, čo a v akej miere svedkovi, ktorého totožnosť má byť utajená, za výpoveď v
trestnom konaní hrozí a či na jeho strane v tejto súvislosti ide alebo nejde o dôvodnú obavu o život alebo
zdravie jeho, či jemu blízkej osoby. Opakované požiadavky obvineného a jeho obhajcu, aby totožnosť

utajených svedkov bola odhalená, preto považuje za účelovú s tým, že je dôvodné predpokladať, že pri
znalosti ich totožnosti by došlo k totožnému následku, ako v prípade svedka Z. H., ktorý zmenil svoju
výpoveď po tom, čo sa mu mal obžalovaný a jeho brat vyhrážať. To bol primárny dôvod jeho požiadavky
na osobnú účasť prokurátora na jeho výsluchu v prípravnom konaní a sekundárnym dôvodom bolo
očakávanie, že mu prokurátor zabezpečí miernejší trest v jeho trestných veciach. Keď mu z objektívnych

dôvodov nebolo vyhovené, čo sa zabezpečenia miernejšieho trestu týka a bol v rámci asperačnej zásady
odsúdený za trestné činy lúpeže na doživotie, svoju výpoveď zmenil tak, aby vyhovovala obvinenému,
ako aj vtedy spoluobvinenému Z. K., pričom Z. K. sa prostredníctvom listu vyhrážal a domáhal sa
poskytnutia peňažného protiplnenia za to, že naďalej bude mlčať a nevráti sa k pôvodnej výpovedi
s tým, že o tejto skutočnosti existuje listinný dôkaz založený vo vyšetrovacom spise. Očakávať, že z

trestnej činnosti budú obžalovaného usvedčovať jeho brat K. Y., bratranec M. P., či „obchodní partneri“
a koneční spotrebitelia v osobách svedkov Z. K., Z.a H. a S. I. je logickým nezmyslom. Svedkovia K. Y.,
Z. H. a S. I. boli pritom pôvodne spoluobvinenými Z. Y.. Ak by v neprospech obžalovaného vypovedal
svedok M. P., sám seba by usvedčoval z vedomosti o páchaní obzvlášť závažného zločinu a stal by sa
dôvodne podozrivým z trestnej činnosti v podobe neoznámenia trestného činu podľa § 340 Tr. zák. alebo

neprekazenia trestného činu podľa § 341 Tr. zák. Obdobný záver je potom možné a potrebné prijať aj
vo vzťahu k osobe svedka K. A..
Len nastavenie a fungovanie trestného procesu v Slovenskej republike bráni v predmetnej veci
dosiahnuť potrestanie obvineného za celý rozsah ním páchanej a spáchanej trestnej činnosti. Obhajca
obvineného namieta v dôvodoch odvolania nezabezpečenie príslušných stôp preukazujúcich kontakt

obvineného zo zakázanými látkami, avšak neprihliada už na skutočnosť, že tieto zabezpečované boli,
keďže však s jednotlivými vecami prišlo do kontaktu viac osôb, nepodarilo sa zaistiť práve stopy
vedúce bezprostredne k obvinenému. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že obvinenému, ako aj
jeho bratovi K. Y. sa práve pre nastavenie aplikačnej praxe v trestnom práve Slovenskej republikypodarilo uniknúť pomernej časti trestnej zodpovednosti za nepomerne väčšie množstvo zakázaných
látok zaistené v priestoroch garáže, ktorú mali v nájme, hoci znalecké dokazovanie preukázalo totožnosť
ich chemického zloženia so zakázanými látkami zaistenými pri domovej prehliadke realizovanej v

mieste vtedajšieho prechodného pobytu obvineného. K rovnakému záveru viedlo aj trestné stíhanie pre
nedovolené ozbrojovanie vo vzťahu k zakázaným strelným zbraniam (samopal, útočná puška) nájdeným
vo vyššie spomenutej garáži, a to aj napriek tomu, že náboje určené do nich boli nájdené a zaistené
pri domovej prehliadke u blízkych rodinných príslušníkov obvineného (rodinný dom obývaný tetami
obvineného), ktorí v snahe zbaviť sa prípadnej trestnej zodpovednosti túto preniesli na medzičasom

svojho zomrelého člena (starý otec obvineného). Uschovanie zakázaných látok v priestoroch COOP
Jednoty Liptovský Mikuláš, spotrebného družstva, vyplýva nielen z výpovedí svedkov, ktorých totožnosť
má byť utajená, ale aj z ďalších zabezpečených dôkazných prostriedkov, predovšetkým potom zo
záverov vyplývajúcich zo sledovania osôb, nakoľko nájomcom predmetných priestorov bol v rozhodnom
čase M. P., bratranec obvineného a mimo väzobného stíhania ich obžalovaný, ako aj jeho brat K.
Y. pravidelne navštevovali, pritom rovnako pravidelne v spoločnosti osôb stíhaných, či právoplatne

odsúdených v súvislosti s páchaním drogovej trestnej činnosti. Z výpovede bratranca obvineného M. P.,
ako nájomcu priestorov COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, nevyplýva, žeby v nich
boliubytovaníjehozamestnanci,právenaopak,ubytovávalvnichsvojhobratrancaK.Y.sjehovtedajšou
medzičasom zavraždenou priateľkou H. N. a M. X., právoplatne odsúdeného pre páchanie drogovej
trestnej činnosti s tým, že toto ubytovanie nebolo z pochopiteľných dôvodov oficiálne a ani priestory, v

ktorých k nemu dochádzalo, neboli vedené ako ubytovacie, ale ako kancelárske a skladovacie. Otázkou
zákonnosti výkonu prehliadky iných priestorov a pozemkov v nich sa pritom už opakovane zaoberal ako
prvostupňový, tak odvolací súd, pričom ani jeden z nich doposiaľ nedospel k záveru, že by išlo o dôkazný
prostriedok zabezpečený v rozpore so zákonom. Čo sa námietky obhajcu ohľadne väzobného stíhania
obžalovaného v čase výkonu prehliadky iných priestorov a pozemku týka, obžaloba bola podávaná pre

obdobie jeho pobytu na slobode s tým, že páchateľ drogovej trestnej činnosti nemusí mať a pravidelne
ani nemá bezprostredný dosah na zakázané látky, ktoré uskladnil za účelom ich neskoršieho predaja, či
inej manipulácie. Spravujúc sa úvahami obhajcu obžalovaného, ak páchateľ drogovej trestnej činnosti
zakázané látky uskladní napríklad v mieste svojho pobytu a potom na niekoľko týždňov odcestuje
do zahraničia, po dobu jeho pobytu v cudzine nemôže byť za ich prechovávanie zodpovedný. Úvahy

obhajcu Z. Y. v tomto smere nie je možné označiť za iné ako za logicky nemožné.
V súvislosti s otázkou zákonnosti postupu prvostupňového súdu po zrušení jeho rozsudku zo
dňa 26.5.2017, sp.zn. 2T/110/2009, uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.3.2018, č.k.
2To/4/2018-1259, si dovoľuje vysloviť domnienku, že z dôvodov vyššie konkretizovaného rozhodnutia
odvolacieho súdu výlučne vyplýva konštatovanie, že prvostupňový súd pochybil pri aplikácii ustanovenia

§ 240 ods. 3 Tr. por. z dôvodu, že si neoveril splnenie procesných požiadaviek preň. Ďalej z odôvodnenia
uznesenia nadriadeného súdu podľa jeho názoru vyplýva, že prvostupňový súd mal o dôkazných
návrhoch obžalovaného konať v intenciách § 272 ods. 3 Tr. por. V texte uznesenia Krajského súdu v
Žiline zo dňa 28.3.2018, č.k. 2To/4/2018-1259 však nenašiel vyslovenie právneho názoru nadriadeného
súdu, v zmysle ktorého by bol prvostupňový súd povinný obžalovaným navrhované dôkazy, ktorých sa

postup Okresného súdu Liptovský Mikuláš podľa § 240 ods. 3 Tr. por. týkal, vykonať. Domnieva sa, že
povinnosťou Okresného súdu Liptovský Mikuláš bolo výlučne o dôkazných návrhoch, o ktorých predtým
rozhodol s odkazom na § 240 ods. 3 Tr. por., znovu konať a rozhodnúť podľa § 272 ods. 3 Tr. por. V plnej
miere tak zostalo zachované právo konajúceho súdu, pochopiteľne za splnenia všetkých procesných
požiadaviek, dôkaz, respektíve jeho výkon, odmietnuť.

S opakovane obhajcom obžalovaného namietaným porušením práva obžalovaného na obhajobu, ktoré
mimochodom nemohlo byť a ani nebolo žiadnym spôsobom porušené, pretože mal obhajcu ako počas
prípravného konania, tak počas konania pred súdom a práve naopak, sám obžalovaný ho zneužíval na
obštrukcie, kedy na hlavnom pojednávaní súdu oznámil, že si mieni obhajcu zvoliť, pričom úmyselne a
vedometakneurobilvsúdomustanovenejlehote,alespôsobom,ktorýmalzmariťďalšievytýčenéhlavné

pojednávanie, tak s právom na spravodlivý proces, vzájomne korelujú práva svedkov, ktorých totožnosť
má byť utajená, na ochranu života, zdravia ich, prípadne im blízkych osôb a spoločnosti na potrestanie
páchateľa závažnej trestnej činnosti. K tomuto pritom došlo, a to na základe dôkazov získaných z
dôkazných prostriedkov, ktorých zákonnosť obstarania a výkonu nebola dosiaľ, s výnimkou ničím
nepodložených tvrdení obhajcu obvineného, spochybnená. Čo sa týka požiadavky obhajcu obvineného

na konkretizáciu zakázaných látok, s ktorými obžalovaný manipuloval, z výpovedí svedkov, ktorých
totožnosť má byť utajená, vyplýva, aké zakázané látky od neho kupovali a pri akých obchodoch s
nimi realizovaných boli ešte osobne prítomnými. Skutočnosť, že vybrané úkony prípravného konania v
podobe domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov boli vykonané v čase väzobnéhostíhania obvineného, nemôže byť vo svetle ďalších zabezpečených dôkazných prostriedkov dôvodom
na zbavenie sa trestnej zodpovednosti. Skutok kladený za vinu obvinenému bol pritom už v obžalobnom
návrhu, ktorý v tejto časti prevzal aj neprávoplatný odsudzujúci prvostupňový rozsudok, ohraničený

obdobím, v ktorom bol obžalovaný preukázateľne na slobode. Nielen z výpovedí svedkov, ktorých
totožnosť má byť utajená, ale aj z ďalších zákonným spôsobom zabezpečených dôkazných prostriedkov
pritom vyplýva, že obžalovaný mal protiprávne so zakázanými látkami nakladať práve v čase, kedy
bol na slobode, čo je pochopiteľné, keďže nie je dôvodné predpokladať, žeby k nim mal prístup počas
väzobného stíhania, či výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

So závermi prezentovanými obhajcom obvineného týkajúcimi sa inštitútov ustanoveného, náhradného
a zvoleného obhajcu sa absolútne nestotožňuje. Je zrejmé, že na strane obvineného išlo v tomto
smere o úmyselné obštrukčné konanie, ktoré práve prvostupňový súd operatívne a podľa názoru
strany obžaloby zákonným spôsobom zmaril. Je pochopiteľné, že obžalovaný nesúhlasil s vykonaním
hlavného pojednávania v neprítomnosti ním dodatočne zvoleného obhajcu, lebo súhlasom by zmaril
vlastnú,nímplánovanúobštrukciu.Vovzťahuknámietkeobhajcuobvinenéhotýkajúcejsapochybnostio

náležitom zistení skutkového stavu veci, dovoľuje si tvrdiť, že s ohľadom na aplikačnú prax a skutočnosť
spomínanú už vyššie, že ako orgány činné v trestnom konaní, tak vecne a miestne príslušný súd
Slovenskej republiky sa o spáchaní trestného činu dozvedajú len sprostredkovane a sú odkázaní na
dôkazné prostriedky a z nich plynúce dôkazy, nie je možné pravidelne obstarať taký dôkaz, ktorý by
nad akúkoľvek pochybnosť preukazoval jednotlivú relevantnú skutočnosť dôležitú pre rozhodnutie. Aj

pre uvádzané aplikačná prax v súčasnosti nevyžaduje zisťovanie a preukazovanie materiálnej pravdy
bez obmedzenia, ale pri orgánoch činných v trestnom konaní, s odkazom na obsah ustanovenia § 2
ods. 10 Tr. por., v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a nepripúšťajúcom „dôvodné pochybnosti“,
nie „akékoľvek pochybnosti“ s tým, že súd sa s prípadnými pochybnosťami vysporiadava v procese
dokazovania realizovaného pred ním a v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov tak, ako je to uvedené

v § 2 ods. 12 Tr. por. S prihliadnutím na uvádzané preto zastáva názor, že vina obvineného bola v konaní
pred súdom bezpečne, jednoznačne a nepochybne preukázaná. Vzhľadom na uvádzané preto navrhuje,
aby krajský súd odvolanie obžalovaného Z. Y. postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným Z. Y. nie je dôvodné.
Krajský súd na úvod pripomína, že v tejto veci už bolo súdom prvého stupňa v minulosti dvakrát

rozhodnuté rozsudkom, pričom v obdivoch prípadoch bol rozsudok súdu prvého stupňa na podklade
odvolaní obžalovaného odvolacím súdom zrušený, vec bola vrátená súdu prvého stupňa a bolo
mu uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Konkrétne prvým vo veci vyhláseným rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/110/2009 zo dňa 26.5.2017 bol obžalovaný Z. Y. uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr.
zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný podľa
§ 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
rokov a podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. bol na jeho výkon zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. bol

obžalovanému uložený ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovaný
bude povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať a podľa
§ 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. bude obžalovaný povinný osobne sa hlásiť u probačného a mediačného
úradníka na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného
úradníka, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Tr. zák. bude

obžalovaný povinný vopred oznamovať súdu vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí
súdu.NapodkladeobžalovanýmpodanéhoodvolaniaKrajskýsúdvŽilineuznesením,sp.zn.2To/4/2018
zo dňa 28.3.2018 z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný
súd následne vo veci rozhodol druhým rozsudkom, sp.zn. 2T/110/2009 zo dňa 12.11.2018 v spojení s

opravným uznesením, sp.zn. 2T/110/2009 zo dňa 19.2.2019, ktorým obžalovaného Z. Y. uznal
vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zák. Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4

písm. g) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu v
skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia
probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,

počnúc právoplatnosťou rozsudku. Na podklade aj v tomto prípade obžalovaným podaného odvolania
Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 2To/8/2019 zo dňa 11.7.2019 z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. por. zrušil aj tento vo veci ďalší rozsudok súdu prvého stupňa, opätovne mu vec vrátil, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Naposledy bolo vo veci okresným súdom rozhodnuté
rozsudkom, sp.zn. 2T/110/2009 zo dňa 30.9.2019 a to tak, ako je uvedené v úvodnej časti odôvodnenia
tohto uznesenia a ktorý je znovu na podklade odvolania obžalovaného predmetom prieskumu v tomto

odvolacom konaní.

Plniac si prieskumnú povinnosť v prípade tohto posledného vo veci vyhláseného rozsudku zo dňa
30.9.2019 krajský súd primárne konštatuje, že okresný súd v rámci ďalšieho konania po vydaní
predchádzajúcich dvoch zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu postupoval plne v ich intenciách,

rešpektujúc v nich vyslovený právny názor.

Odvolací súd ohľadne aktuálne preskúmavaného napadnutého rozsudku ďalej zistil, že vo vzťahu
k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v

spolupáchateľstve podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva
obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom
rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové
zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku
dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku

podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného Z. Y. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a
trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto
konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného Z. Y. v rozsahu, v akom

sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho
obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný Z. Y. založil odvolanie na opakovaných
dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami
obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne
a podrobne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo

na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný a
neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si

osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné
správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak sinadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho
úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného a jeho obhajcu.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno

pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný Z. Y. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný Z.
Y. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva
zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal
a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj

k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce (predovšetkým
zákonnosť dôkazov, zákonnosť konania predchádzajúceho vyhláseniu napadnutého rozsudku).

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného Z. Y., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a
nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo

(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný Z. Y. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd

poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného a
na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú
logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich
priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný Z. Y. spáchal
žalovaný skutok. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností

prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný Z. Y. spáchal žalovaný skutok v zmysle podanej obžaloby
a vylúčiť prijatie iného záveru.

Obžalovaný Z. Y. je zo spáchania trestnej činnosti nepochybne usvedčovaný výpoveďami utajených
svedkov č. 1 a 2, ktorí v rámci svojich výpovedí popisovali účasť obžalovaného na páchaní drogovej

trestnej činnosti. Od týchto svedkov aj podľa názoru krajského súdu nemožno spravodlivo požadovať,
aby si najmä vzhľadom na odstup času od skutku pamätali všetky podrobnosti drogovej trestnej
činnosti páchanej obžalovaným. Súčasne v prípade utajených svedkov sa nepochybne jednalo o osoby,
ktoré opakovane prichádzali do kontaktu s drogovým prostredím, zjavne sa u nich nejednalo o niečovýnimočné, a aj uvedeným je možné logicky vysvetliť, že svedkovia neuvádzali, resp. nevedeli do
podrobností opísať páchanie drogovej trestnej činnosti obžalovaným. Na odpovede svedkov mala
nepochybne vplyv aj skutočnosť, že svedkovia mali snahu zabrániť odhaleniu ich totožnosti, ako aj

vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti aj za ich účasť na drogovej trestnej činnosti. V súvislosti
s odvolacími námietkami obžalovaného pritom krajský súd dáva obžalovanému do pozornosti, že
výpovede utajených svedkov č. 1 a 2 nie sú jedinými dôkazmi, ktoré by obžalovaného Z. Y. usvedčovali
zo spáchania drogovej trestnej činnosti. Účasť obžalovaného na páchaní drogovej trestnej činnosti
vyplýva tiež z ďalších v tomto trestnom konaní zabezpečených dôkazov, a to najmä zo zápisnice o

vykonaní domovej prehliadky v rodinnom dome v O. č. XXX, prehliadky nebytových priestorov COOP
Jednota Liptovský Mikuláš, ul. 1. Mája 54 v Liptovskom Mikuláši, z výsledkov znaleckého skúmania,
z vyhodnotenia majetkových pomerov obžalovaného v inkriminovanom období, z prepisov správ zo
sledovania a odpočúvania, ako na tieto ďalšie dôkazy správne v podrobnostiach poukázal súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto krajský súd nevidí dôvod na tomto mieste opätovne
obsah týchto spomínaných dôkazov opakovať. Tieto ďalšie dôkazy sú pritom v dobrom logickom súlade

s výpoveďami utajených svedkov č. 1 a 2 a ich tvrdenia podporujú.

Aj keď obžalovaný opakovane, a to aj v rámci zdôvodnenia odvolania namieta utajenie totožnosti
svedkov označených ako svedok č. 1 a 2 v tomto trestnom konaní, aj krajský súd totožne s okresným
súdom zastáva názor, že v danom prípade bol takýto postup plne na mieste a v súlade so zákonom. V

tejto súvislosti krajský súd v konkrétnostiach odkazuje na podrobné zdôvodnenie rozsudku, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje (str. 13, 14 odôvodnenia rozsudku). Krajský súd na doplnenie poukazuje
na prípad svedka H., ktorý zmenil pôvodnú výpoveď po tom, čo sa mu mal obžalovaný a jeho brat
vyhrážať. Nemožno tiež opomenúť, že obžalovaný sa opakovane pokúšal zistiť totožnosť utajených
svedkov, čo bezprostredne vyplýva z jeho listu adresovaného bratovi K. Y., ktorý bol zabezpečený

v rámci prípravného konania. Obžalovaný Z. Y. navyše preukázateľne plánoval poskytovať svedkom
vypovedajúcim v jeho prospech peňažnú odmenu s tým, že brat K. Y. sa mal úkonov pred orgánmi
činnými v trestnom konaní a pred súdom podľa možností zúčastňovať osobne a podľa na nich
chýbajúcich osôb odhaliť tie, ktoré ich oboch z páchania trestnej činnosti usvedčujú. Aj vo svetle ďalších
usvedčujúcichdôkazovjezuvedenéhopotommožnélogickyadôvodnevyvodiťzáver,žeobžalovanýdo

kontaktu so svedkami, ktorých totožnosť má byť utajená, v súvislosti s páchaním tejto drogovej trestnej
činnosti vstúpil. Inak nemožno logicky a dôvodne očakávať naplnenie jeho predpokladu, že proti nemu
svedčia tí, ktorí sa konania pred súdom v jeho trestnej veci osobne nezúčastnia.

K dôkazom, ktoré na druhej strane vyznievajú v prospech obžalovaného Z. Y., krajský súd považuje za

potrebné uviesť nasledovné:

Krajský súd sa plne stotožňuje s vyjadrením prokurátora k odvolaniu obžalovaného, že očakávať, že z
trestnej činnosti budú obžalovaného usvedčovať jeho brat K. Y., bratranec M. P., či „obchodní partneri“
a koneční spotrebitelia v osobách svedkov Z. K., Z. H. a S. I. je logickým nezmyslom. Svedkovia

K. Y. a M. P. sú blízkymi príbuznými obžalovaného, teda majú motív vypovedať účelovo v prospech
obžalovaného a takýmto spôsobom mu napomôcť vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú
trestnú činnosť. Svedkovia K. Y., Z. H. a S. I. boli pritom pôvodne spoluobvinenými Z. Y.. Ak by v
neprospech obžalovaného vypovedal svedok M. P., sám seba by usvedčoval z vedomosti o páchaní
závažnej trestnej činnosti a stal by sa dôvodne podozrivým z trestnej činnosti v podobe neoznámenia

trestného činu podľa § 340 Tr. zák. alebo neprekazenia trestného činu podľa § 341 Tr. zák. Obdobný
záver je možné prijať aj vo vzťahu k osobe svedka K. A.. Svedok Z. H. zmenil pôvodnú výpoveď po tom,
čo sa mu obžalovaný a jeho brat mali vyhrážať. To bol primárny dôvod jeho požiadavky na osobnú účasť
prokurátora na jeho výsluchu v prípravnom konaní a sekundárnym dôvodom bolo očakávanie, že mu
prokurátor zabezpečí miernejší trest v jeho trestných veciach. Keď mu z objektívnych dôvodov nebolo

vyhovené, čo sa zabezpečenia miernejšieho trestu týka a bol s použitím asperačnej zásady odsúdený
za trestné činy lúpeže na doživotie, svoju výpoveď zmenil tak, aby vyhovovala obvinenému.

Obžalovanývrámcipodanéhoodvolaniaopakovanenamieta,ževčasevykonaniadomovýchprehliadok
a prehliadok iných priestorov sa nachádzal vo väzbe. V tomto smere krajský súd uvádza, že

obdobie účasti obžalovaného Z. Y. na páchaní tejto drogovej trestnej činnosti, ktorá bola páchaná v
spolupáchateľstve, je vymedzené v skutku napadnutého rozsudku mimo zadržania, resp. väzobného
stíhania obžalovaného. V skutku uvádzané domové prehliadky a prehliadka iných priestorov, pri
ktorých boli nájdené drogy, síce spadajú do obdobia pomerne krátko po vzatí obžalovaného doväzby, avšak nepochybne dokresľujú účasť obžalovaného na páchaní tejto drogovej trestnej činnosti v
spolupáchateľstve, pričom ďalší spolupáchatelia tejto trestnej činnosti boli právoplatne odsúdení v iných
konaniach, ako sa to konštatuje aj v samotnom skutku a tiež v odôvodnení napadnutého rozsudku (str.

17 posledný odsek, strana 18 odôvodnenia rozsudku).

Po tom, čo súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam tak, ako sa tieto premietli
do skutku napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa súčasne protiprávne konanie obžalovaného
správne právne kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., pričom súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku
súčasne takúto právnu kvalifikáciu protiprávneho konania obžalovaného podrobne zdôvodnil, osobitne
pokiaľ ide o spáchanie skutku obžalovaným v spolupáchateľstve, s ktorou argumentáciou súdu prvého
stupňa sa krajský súd stotožňuje a na túto v podrobnostiach odkazuje. V danom prípade niet priestoru
na akékoľvek pochybnosti ohľadne právnej kvalifikácie skutku tak, ako je to uvedené vo výroku o vine

napadnutého rozsudku. V tomto smere sa krajský súd stotožňuje s vyjadrením prokurátora k odvolaniu
obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný zakázané látky neoprávnene kupoval, predával, vymieňal,
zadovažoval a po akúkoľvek dobu prechovával, vyplýva nielen a predovšetkým z výpovedí utajených
svedkov č. 1 a 2, ale aj z ďalších dôkazov, predovšetkým vykonaných domových prehliadok a prehliadok
iných priestorov a pozemkov. Svedkovia, ktorých totožnosť má byť utajená, vo svojich výpovediach

popísali spôsob obstarávania zakázaných látok obžalovaným, a to ich nákupom najmä v Českej
republike, rovnako ako popísali účasť ďalších osôb na trestnej činnosti páchanej obžalovaným. Sami
pritom opakovane a zhodne potvrdili, že od obžalovaného zakázané látky kupovali a boli prítomnými
aj pri ich ponúkaní a predaji tretím osobám. Rovnako naplnenie obsahovej stránky slov „vymieňať„ a
„zadovažovať“, ako aj slovného spojenia „po akúkoľvek dobu prechovávať“ vyplýva z vykonaného

dokazovania a z postavenia obžalovaného v hierarchii spolupáchateľstva v predmetnej trestnej veci,
osobitne potom z predmetov, ktoré boli zaistené pri výkone prehliadky iných priestorov a pozemkov
v objekte COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, ktorých znaleckým skúmaním bolo
preukázané, že boli použité na výrobu zakázaných látok, predovšetkým extrahovaním ich súčastí z
liečiv a iných, legálne dostupných prostriedkov, čím sú naplnené požiadavky pre konštatáciu výmeny

a zadovažovania (iného ako kúpou) zakázaných látok. Je zrejmé a logické, že osoba nadobúdajúca
zakázanú látku v jednom mieste s úmyslom jej ďalšej distribúcie ju musí mať v držbe (prechovávať)
od momentu jej nadobudnutia po moment jej odovzdania ďalšiemu distribútorovi, či konečnému
spotrebiteľovi.

PokiaľokresnýsúdodmietolďalšiedôkaznénávrhyobžalovanéhoatovýsluchsvedkovI.W.,Z.E.,Z.G.,
oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 0Tp/21/2007 a
oboznámenie úradného záznamu spísaného s Z. H., ani v tomto smere krajský súd nezistil nesprávnosť,
či nezákonnosť v takomto postupe prvostupňového súdu. Naviac, prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku svoje rozhodnutie podrobne, presvedčivo a správne zdôvodnil, preto krajský

súd v tomto smere v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvádzané okresným súdom (str. 19, 20
odôvodnenia napadnutého rozsudku).

V súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov obžalovaného, krajský súd považuje za potrebné dať
obžalovanému do pozornosti nasledovné: Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie

podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.)
a zákonný postup pre reakciu orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého
obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a
§ 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať
sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť

alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej
úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri
plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných návrhov
obžalovaného nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu.

Krajský súd tiež nevzhliadol pochybenie a porušenie práva na obhajobu obžalovaného v súvislosti s
konaním hlavného pojednávania v dňoch 12.,13. a 14.12.2016 v neprítomnosti zvoleného obhajcu a
v prítomnosti náhradného obhajcu obžalovaného JUDr. Jiřího Martausa. K uvedenému sa krajský súdpodrobne vyjadril vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, sp.zn. 2To/4/2018 zo dňa 28.3.2018, pričom
krajský súd aj naďalej zotrváva na tomto závere a prezentovanej argumentácii (str. 22-26 odôvodnenia
uznesenia). Krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal svoj doterajší postoj k tejto problematike

akýmkoľvek spôsobom meniť a na tomto aj naďalej zotrváva.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil

a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému Z. Y. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda
prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,

jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy
obžalovaného.
Súd prvého stupňa postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. správne u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť.

Napokon treba konštatovať, že okresný správne obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody (z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a to osobitne s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a dobu od
posledného odsúdenia obžalovaného) a jeho výkon mu za splnenia zákonných podmienok podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným

dohľadom, ktorú podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil na päť rokov. Určenie skúšobnej doby v maximálnej
zákonnej výmere na 5 rokov je odôvodnené predovšetkým závažnosťou spáchanej trestnej činnosti, ako
aj kriminálnou minulosťou obžalovaného, osobitne drogovej povahy, pričom ani zahladenie odsúdenia
nič nemení na skutočnosti, že trestná činnosť bola spáchaná). Obžalovanému možno uložený trest
odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, a to s poukazom na

dobu, ktorá od spáchania trestnej činnosti uplynula a dobu, ktorá uplynula od posledného odsúdenia
obžalovaného. Práve uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
s probačným dohľadom môže u obžalovaného najlepšie splniť svoj účel a obžalovaného ďalej primäť
k vedeniu riadneho života, a to osobitne pod dohľadom a pôsobením probačného a mediačného
úradníka. Súčasne okresný súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu správne podľa § 51

ods. 4 písm. g) Tr. zák. uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným výchovným pracovníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
v skúšobnej dobe. Aj podľa názoru krajského súdu uložená povinnosť bude u obžalovaného viesť
k posilneniu výchovného vplyvu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a významným
spôsobom prispeje k dovŕšeniu nápravy obžalovaného.

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej
a generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 5 (päť) rokov za súčasného uloženia povinnosti podrobiť sa

v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu v skúšobnej dobe za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym
vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a zodpovedá aj kritériám individuálnej a generálnej prevencie.

V súvislosti s trestom uloženým obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť krajský súd záverom

poznamenáva, že nakoľko v danom prípade odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len
obžalovaný, neprichádzalo by do úvahy ani ukladanie prísnejšieho trestu obžalovanému.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.