Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609010266
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5609010266.7

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov Mgr.
Miroslava Mazúcha a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra
2018 v Žiline, o sťažnosti obžalovaného Z. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/110/2009 zo dňa 18.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného Z. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. tak, že predseda senátu Mgr.
Juraj Lukáč a prísediaci Bc. Oľga Čellárová a Vladimír Pavlíni sa nevylučujú z vykonávania úkonov
trestného konania v trestnej veci obžalovaného Z. Y., nar. XX.X.XXXX, vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 2T/110/2009, a to na základe námietky zaujatosti vznesenej obžalovaným
Z. Y..

Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola námietka zaujatosti vznesená obžalovaným
Z. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 18.6.2018 voči predsedovi senátu a prísediacim v tejto trestnej
veci. Námietku zaujatosti obžalovaný odôvodnil v podstate tým, že senát okresného súdu nerešpektuje
názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení. Aj keď krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval
porušenie práva obžalovaného na obhajobu a okresnému súdu nariadil vypočuť svedkov, ktorých

navrhol, okresný súd to nerešpektoval a senát rozhodol o odmietnutí výsluchu ním navrhovaných
svedkov. Na základe uvedeného má obžalovaný za to, že senát okresného súdu je voči nemu zaujatý,
pretože zaujatosť, resp. nezaujatosť musí byť chápaná v širšom slova zmysle, musí byť aj objektívne
daná. Nie je možné, aby okresný súd nerešpektoval stanovisko nadriadeného súdu vyslovené v rámci
rozhodovania o odvolaní.

Napadnuté uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tak, že tu nie je zákonný dôvod na vylúčenie
predsedu senátu a prísediacich z prejednávania a rozhodovania v tejto trestnej veci, pretože nemajú
žiaden pomer k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. a nemajú ani žiaden pomer k prejednávanej
veci. V súvislosti s obžalovaným tvrdenou skutočnosťou, že senát okresného súdu nerešpektuje právny
názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesením, upriamuje pozornosť na odôvodnenie
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Odvolací súd nenariadil súdu prvého stupňa vykonať dôkaz

výsluchom svedkov I. W. a Z. E.. Odvolací súd vo vzťahu k okresnému súdu konštatoval, že v rámci
ďalšieho procesného postupu okresného súdu bude primárne povinnosťou okresného súdu opätovne
rozhodnúť o dôkazných návrhoch obžalovaného na výsluch menovaných svedkov postupom podľa §
272 ods. 3 Tr. por., teda skúmať, či sú splnené zákonné podmienky pre odmietnutie týchto dôkazných
návrhov a ak splnené nie sú, tieto navrhované dôkazy vykonať. Na podklade obžalovaným vznesenej
námietky zaujatosti senát okresného súdu nezistil, resp. nemal preukázanú žiadnu okolnosť spôsobilú

založiť pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu a prísediacich.Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal sťažnosť obžalovaný
Z. Y.. Podanú sťažnosť zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 20.7.2018,
doručeným Okresného súdu Liptovský Mikuláš dňa 24.7.2018 nasledovne:

Už krajský súd zrušujúcim uznesením konštatoval porušenie práva na obhajobu vo vzťahu k
obžalovanému a nariadil výsluch svedkov, ktorých navrhol vypočuť sám obžalovaný. Tým, že okresný
súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré uviedol krajský súd, nedošlo k akceptácii vysloveného názoru. Z
tohto dôvodu má obžalovaný za to, že súd je voči jeho osobe zaujatý a dopustil sa vážneho procesného

pochybenia počas procesného postupu podľa § 240 ods. 3 Tr. por., keď odmietol vykonať dôkaz
výsluchom svedka Z. E., aj keď na postup podľa tohto ustanovenia § 240 ods. 3 Tr. por. neboli splnené
zákonné podmienky. Okresný súd sa dopustil podstatných chýb konania, ktorými sa má zabezpečiť
právo obžalovaného na obhajobu a rovnako tak aj riadne zistenie skutkového stavu, na základe ktorého
potom vydáva rozhodnutie o vine a treste.
Z nálezov Ústavného súdu a rozhodnutí ESĽP, ktoré sa zaoberajú problematikou objektívnej zaujatosti

sudcov vyplýva, že nepochybne prejudikoval vinu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent
prokurátora a zapisovať, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre pomer k prejednávanej
veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.

Osobou v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por., ktorej sa úkon priamo týka, je obžalovaný. Vylúčenie sudcu
v zmysle § 31 Tr. por. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý
zákonnému sudcovi (čl. 48 Ústavy SR). Sudca však môže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci výnimočne iba zo závažných dôvodov uvedených v § 31 Tr. por., ktoré mu bránia rozhodovať
objektívne a nezaujato, v súlade so zákonom. Pri posudzovaní uvádzaných skutočností treba vychádzať

zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu, ako aj z toho, že výnimku z tejto prezumpcie stanovuje
zákon (§ 31 Tr. por.).
V článku 46 Ústavy SR je zakotvená ústavná zásada, že každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa tohto článku Ústavy nie je možné upokojiť

sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruku
nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho
hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako objektívne nestranný
javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť

vykonávaná. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na
základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska,
teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek
oprávnená pochybnosť (III.ÚS 16/00).
Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, alebo necíti zaujatý,

ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu
je možné definovať ako absenciu predsudku, alebo zaujatosti v konkrétnej veci.
Článok 46 ods. 1 Ústavy SR priznáva právo domáhať sa svojho práva na nestrannom súde,
čo predstavuje aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosť sudcu podľa ESĽP sa definuje ako
neprítomnosť predsudku vo vzťahu k strane konania. V tomto konaní nie je teda možné úplne súhlasiť

s nestrannosťou súdu, ktorý nekonal nestranne a porušil základné zákonné procesné postupy. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že nebolo možné zistiť riadny skutkový stav, ktorý je možné zisťovať iba v súlade so
zákonom a všetky dôkazy smerujúce k odsúdeniu musia byť v súlade so zákonom. Obsahom práva na
nestranný súd je, aby rozhodnutie v danej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená,
že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom konania rozhodoval nezaujato,

nestranne a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil, nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie.

Prokurátor sa k obžalovaným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.V súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp,
nadriadený súd po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b), na základe

sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto
hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a tiež správnosť postupu konania, ktoré napadnutému
výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého
výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v
priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného

zákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktorésúsúčasťouprávneho
poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1 Tr. por., § 32 ods. 4
Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por., avšak sťažnosť
obžalovaného Z. Y. nie je dôvodná.

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že okresný súd v rámci napadnutého
uznesenia dostatočne odôvodnil rozhodnutie o námietke zaujatosti a presvedčivo vysvetlil dôvody, pre
ktorésenátokresnéhosúdupozostávajúcizpredsedusenátuMgr.JurajaLukáčaaprísediacichBc.Oľgy
Čellárovej a Vladimíra Pavlíniho nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania v tejto trestnej veci

obžalovaného Z. Y.. Krajský súd konajúci o sťažnosti obžalovaného Z. Y. v tejto súvislosti pripomína, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto krajský súd v podrobnostiach
poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje, a len dopĺňa
o nasledovné skutočnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k

inému orgánu činnému v tomto konaní.

Citované zákonné ustanovenie vylučuje teda z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u
ktorého by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom dôvody možného vzniku týchto
pochybností sú stanovené taxatívne. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer

úradnej osoby k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom,
zákonným zástupcom a splnomocnencom, prípadne pomer k inému orgánu činného v tomto konaní.

Podľa súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por.
treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné

stíhanie. Táto môže napr. spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný
príslušník, osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol svedkom
skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však nemožno usudzovať výhradne
zo spôsobu, akým orgán činný v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho
názoru pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností, o ktoré sa opiera

výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvineného vo väzbe alebo o predĺžení lehoty trvania väzby.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. alebo k inému orgánu
činnému v trestnom konaní sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, resp. k
inému orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a

nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľskom
alebo nepriateľskom vzťahu medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr.
por. a pod.

Použitie ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku o vylúčení sudcu môže prichádzať do úvahy len

za podmienky, ak sa existencia niektorého vyššie uvedeného zákonom predpokladaného vzťahu alebo
pomeru skutočne a bez akýchkoľvek pochybností preukáže.I keď zákon v § 31 ods. 1 Trestného poriadku spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo
veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich
nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej

ústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskej
republiky).

Podľa článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len Dohovor) každý má právo na spravodlivé súdne konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto

práva je aj právo na nestranný súd, ktorý však nie je Dohovorom definovaný. Obsah tohto práva
vyplýva predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Nestrannosť je neodmysliteľným
atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti).
Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a
objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek
pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu

(konkrétnu, t.j. hodnotí sa subjektívny pocit samotného sudcu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý) a
nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú, t.j. hodnotí sa, či by sudca zaujatý mohol byť).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje
podľa správania sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho
nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút, či funkcie,
ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca

je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým
obvineného.

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, najmä vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo

ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Opačným
postupom by došlo k porušeniu ústavnej zásady zákonného sudcu.

Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru
vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých

sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom, obhajcom, či inému orgánu
činnému v tomto konaní jednoznačne preukázaná. Pre takýto záver nepostačuje len subjektívny pocit
obžalovanéhočiosoby,ktorejsatrestnékonanietýka,založenýnavlastnomnestotožnenísaspostupom
súdu.

V zmysle vyššie uvedeného výkladu, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, potom
krajský súd uzatvára, že v danom prípade nebolo zistené splnenie zákonných podmienok pre vylúčenie
predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich Bc. Oľgy Čellárovej a Vladimíra Pavlíniho z
prejednávania a rozhodovania v tejto trestnej veci obžalovaného Z. Y.. V danej veci totiž nebol zistený
taký pomer predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich Bc. Oľgy Čellárovej a Vladimíra Pavlíniho

k prejednávanej veci a k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k obhajcovi, ako to má na zreteli vyššie
citované zákonné ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. a ktorý by bol dôvodom pre vylúčenie predsedu
senátu a prísediacich z prejednávania a rozhodovania v tejto trestnej veci. Ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutéhouznesenia,predsedasenátuaprísediacinemajúžiadenpomerkosobámuvedenýmv§31
ods. 1 Tr. por. a nemajú ani žiaden pomer k prejednávanej veci. Pokiaľ obžalovaný námietku zaujatosti

primárne založil na nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení senátom
okresného súdu v súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov obžalovaného na výsluch svedkov, v tejto
súvislostiokresnýsúdsprávnevodôvodnenínapadnutéhouzneseniauviedol,žekrajskýsúdokresnému
súdu uložil správnym procesným postupom opätovne rozhodnúť o dôkazných návrhoch obžalovaného
na výsluch svedkov. Zo žiadnej časti zrušujúceho uznesenia však nevyplýva povinnosť okresného súdu

vyhovieť dôkazným návrhom obžalovaného (str. 21 a 22 uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp.zn.
2To/4/2018 zo dňa 28.3.2018). Ak aj okresný súd pri svojom rozhodovaní procesne pochybil v konaní,
ktoré predchádzalo rozsudku zo dňa 26.5.2017, v dôsledku čoho bol rozsudok uznesením Krajského
súduvŽilina,sp.zn.2To/4/2018zodňa28.3.2018zrušený,uvedenénemôžebyťzákladomprevylúčeniepredsedu senátu a prísediacich z prejednávania a rozhodovania v tejto trestnej veci. Pochybenie
okresného súdu procesnej povahy v rámci konania, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, ktorý
bol zrušený, malo svoj základ v nedôslednom aplikovaní príslušných zákonných ustanovení okresným

súdom a nie v zaujatosti senátu voči obžalovanému. Krajský súd pritom v zrušujúcom uznesení
okresnému súdu prikázal, aby zistené procesné nedostatky odstránil. Okresný súd je právnym názorom
vysloveným v zrušujúcom uznesení krajského súdu viazaný a zo spisu nebolo zistené, že okresný súd by
v rámci ďalšieho postupu právny názor krajského súdu svojvoľne nerešpektoval. Dôvodom pre vylúčenie
senátu okresného súdu pritom nemôže byť ani skutočnosť, že senát obžalovaného už uznal vinným zo

žalovanejtrestnejčinnosti(rozsudoknenadobudolprávoplatnosťanapodkladeodvolaniaobžalovaného
bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/4/2018 zo dňa 28.3.2018). Ako už bolo
vyššie zdôraznené a krajský súd v tejto súvislosti opätovne dáva obžalovanému do pozornosti, pomer
konajúceho súdu k veci nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým v trestnom konaní hodnotil
vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru pri meritórnom posudzovaní veci. Navyše krajský
súd poznamenáva, že meritórne rozhodnutie okresného súdu v tejto veci nie je konečné a na podklade

procesnými stranami podaného opravného prostriedku podlieha prieskumu nadriadeným súdom.

Vo vzťahu ku konajúcemu predsedovi senátu Mgr. Jurajovi Lukáčovi a prísediacim Bc. Oľge Čellárovej
a Vladimírovi Pavlínimu je krajský súd presvedčený, že sú na takej osobnostnej a profesionálnej úrovni,
ktorá zaručuje konanie a rozhodovanie vo veci nezaujato, objektívne a nestranne, zachovávajúc všetky

zásady trestného konania, ako aj sudcovskej etiky. Navyše, postupy a rozhodnutia v tejto trestnej veci
podliehajúnáslednémuprieskumusúdmivyššiehostupňačiužnazákladeriadnychalebomimoriadnych
opravných prostriedkov prípadne podaných v tejto trestnej veci príslušnými procesnými stranami.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd o sťažnosti obžalovaného Z. Y. rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.