Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, August 24, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019202677
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019202677.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu G.. F. X., A.. XX.X.XXXX, W. Q. E.
XXX,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouČerevkovás.r.o.,sosídlomvHumennom,Námestie
slobody 13/25, IČO: 47257385, proti žalovaným X/ U.. D. F.Ž., A.. XX.XX.XXXX Y. X/ P.. Š. F., A..
XX.XX.XXXX, E. W. Q. P., F. XXXX/XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 5C/23/2019-81 z 2. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie
zastavil. Druhým výrokom rozhodol, že v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bude žalobcovi vrátených titulom súdneho poplatku
92,80 €. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, nakoľko zastavenie konania zavinili žalovaní
a žalobca ich náhradu priznať nežiadal.

2. O zastavení konania rozhodol v zmysle § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), keďže pred začatím pojednávania oznámil žalobca súdu, že svoj návrh,

ktorým sa domáhal voči žalovaným určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy z 05.03.2019 berie späť a žiadal,
aby súd konanie vo veci zastavil, nakoľko žalovaný 1/ dňa 13.05.2019 od kúpnej zmluvy odstúpil.

3. Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu namietajúc, že žalobca vzal v dobrej viere návrh, ktorým sa domáhal voči žalovaným určenia
neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2019 späť a žiadal konanie zastaviť. Avšak po nahliadnutí do

spisu na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor, odd. zápisov práv k nehnuteľnostiam ako aj
súdneho spisu so sp.zn. 5C/23/2019 žalobca zistil, že predmetné odstúpenie od zmluvy nie je úradne
overené. Nastala skutočnosť, že žalovaný 1/ má v úmysle poškodiť žalobcu, a to svojím podvodným
konaním. Preto navrhol súdu, aby žalobca riadne preukázal zákonný prevod nehnuteľnosti na základe
odstúpenia od zmluvy, ktoré bude spĺňať náležitosti v súlade so zákonom. Žalobca v podanom odvolaní
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a

rozhodnutie, prípadne aby toto rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

4. K podanému odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou.6. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Platí, že ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu sa predovšetkým

zaoberať tým, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v neprospech odvolateľa. Podmienkou
subjektívnej prípustnosti odvolania je preto existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto
ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného a musí sa vychádzať z výroku rozhodnutia
napadnutého odvolaním. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že ujma sporovej strane nevznikla,
odvolanie odmietne.

7. Právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a žalovaný. To znamená, že
právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému. Prípustnosť odvolania má vo
všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na
osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje
proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné

(objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená v § 355 a nasl. CSP). Na rozdiel od toho sa subjektívna
stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho,
kto podáva odvolanie -či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie; takým dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý
a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné,

predpokladázaujatiezáveruojehoprípustnostitakpostránkeobjektívnej,akoajpostránkesubjektívnej.
Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012).

8. Na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje

právo strany podať odvolanie. Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane
len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Je zrejmé, že pri posudzovaní, či je
rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu sa budú zohľadňovať iné skutočnosti ako pri žalovanom.
Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu
posledného procesného úkonu urobeného žalobcom v priebehu konania na súde prvej inštancie, s

výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navzájom sa porovnáva ich obsah a rozsah v tom zmysle,
či výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu. Týka sa to tak rozhodnutia vo veci samej (rozsudku), ako
aj procesného rozhodnutia (uznesenia).
9. Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať
odvolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma. V danom prípade

porovnaním petitu posledného procesného úkonu žalobcu v konaní (späťvzatie žaloby, žiadosť o
zastavenie konania a vrátenie alikvotnej časti súdneho poplatku) a enunciátu rozhodnutia odvolací
súd ustálil, že napadnutým rozhodnutím bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené, teda bolo
rozhodnuté v jeho prospech. Keďže žalobca nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie
odvolania, odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietnuť.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. Žalobca zavinil zastavenie konania a žalovaným žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým konanie končí, ak a) sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemalprocesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa §357 písm. a) až n) CSP.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde.
V dovolaní s popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. Dovolanie prípustné podľa §420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa §421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.