Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9Em/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4619201317.5

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v právnej veci oprávneného: H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, Q.
W., proti povinnej: Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. O. XXX/XX, X., o výkon rozhodnutia vo veci
maloletého dieťaťa: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, takto

r o z h o d o l :

I. Súd r u š í neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k.

9Em/2/2019-87 zo dňa 24.10.2019.

II. Súd návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.05.2019 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh otca na nariadenie výkonu
rozhodnutia- rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/47/2018-68 zo dňa 12.12.2018. Súd v
rozsudku upravil styk tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletou každý párny týždeň v mesiaci v
čase od soboty od 09.00 hodiny do pondelka rána, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od
24.12. od 09.00 hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny, každý párny rok od 30.12. od 9.00 hodiny do 01.01.
nasledujúceho roka do 18.00 hodiny, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00

hodiny do nedele do 18.00 hodiny, počas letných prázdnin každý kalendárny rok v čase od 1.7. od 9.00
hodiny do 15.7. do 18.00 hodiny a v čase od 1.8. od 9.00 hodiny do 15.8. do 18.00 hodiny. Otec v návrhu
uviedol, že k realizácii styku nedochádza z dôvodu, že matka maloletej nerešpektuje znenie rozsudku.
Matka maloletú nepripravuje na styk tak, ako jej bolo uložené rozsudkom, predovšetkým po psychickej
stránke, pretože v čase, kedy má dôjsť k začatiu styku, a to pred vchodom do panelového domu, kde
matka s maloletou býva, zo strany matky sa k maloletej nedostáva žiadneho pozitívneho povzbudenia

na maloletú tak, aby k uskutočneniu styku aj reálne došlo. Pri preberaní maloletej matka nekooperuje
a nenabáda dcéru vytvoriť si pozitívny vzťah k ustanovenému styku s ním a vzbudiť tak u maloletej
harmonický vzťah k obidvom rodičom. Od právoplatnosti rozsudku, t. j. od 06.02.2019 došlo reálne k
styku len štyrikrát do konca marca. Od začiatku apríla 2019 sa styk s dcérou neuskutočnil, nakoľko došlo
k zmareniu styku zo strany matky. Z uvedeného dôvodu volal aj políciu. Má za to, že dcéra odmieta
kontakt s ním na základe psychického nátlaku matky. Matka vytvára u maloletej negatívny obraz o jeho

osobe, ktorý sa nezakladá na pravde. Po posledných stretnutiach s dcérou vidí, že názor dcéry na neho,
ako aj na zvyšok jeho rodiny, je negatívny a vzťah je naštrbený, hoci počas času, ktorý dcéra s ním a
jeho rodinou strávila nedošlo ku žiadnym situáciám, na základe ktorých by si dcéra takýto postoj a názor
mohla reálne sama vybudovať. Otec trvá na tom, aby bolo rešpektované právo maloletej na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ako aj kontakt so
starými rodičmi a ostatnými príbuznými.2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, psychologičky Referátu poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, oboznámením sa s obsahom
spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 10P/52/2018, s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový stav:

3. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 10P/179/2012-30 zo dňa 17.12.2012 manželstvo rodičov
maloletej rozviedol, maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi
povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 140 eur mesačne a výrokom III. vyslovil, že styk otca s

maloletou zostáva neobmedzený.

4. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 10P/52/2018-35 zo dňa 06.09.2018 upravil styk otca s
maloletou, čím došlo k zmene predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Topoľčany vo veci sp. zn.
10P/179/2012 zo dňa 17.12.2012 v časti úpravy styku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec.
Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 25CoP/47/2018-68 zo dňa 12.12.2018 zmenil napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie tak, že upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou
každý párny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 09.00 hodiny do pondelka rána s tým, že otec
zabezpečí odovzdanie dieťaťa do školského zariadenia a v určenú hodinu si ho prevezme pred bytom
matky,počasvianočnýchsviatkovkaždýnepárnyrokod24.12.od9.00hodinydo26.12.do18.00hodiny,
každý párny rok od 30.12. od 9.00 hodiny do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hodiny, počas jarných

prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, počas letných
prázdnin každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 9.00 hodiny do 15.07. do 18.00 hodiny a v čase
od 01.08 od 9.00 hodiny do 15.08. do 18.00 hodiny s tým, že otec si maloletú v určený deň a hodinu
prevezme pred bytom matky a po ukončení styku v určený deň a hodinu dieťa matke na tom istom
mieste odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. Rozsudok

odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.01.2019.

5. Súd v prejednávanej veci postupoval podľa § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. a požiadal Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodnosti návrhu otca na nariadenie

výkonu rozhodnutia. Zároveň súd vyzval matku maloletého, aby sa k návrhu otca na nariadenie výkonu
rozhodnutia vyjadrila.

6. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 17.06.2019 je uvedené, že bol vykonaný pohovor s matkou
maloletej, ktorá uviedla, že dcéra otca odmieta a nie je pravdou, že dcéru otcovi odmieta dávať. Dňa

25.04.2019 navštívila ambulanciu klinickej psychologičky PhDr. Zitovej, u ktorej začala riešiť uvedenú
situáciu, nakoľko v jej záujme je, aby sa dcéra s otcom stretávala, aby mali dobrý vzťah a aby sa aj on
podieľal na jej výchove. Od uvedeného stretnutia sa spolu s maloletou Y. zúčastnili 4 konzultácii u PhDr.
Zitovej, ktorá v rámci riešenia situácie kontaktovala aj otca maloletej s tým, že v rámci aktuálnej situácie
je vhodné, aby stretnutia prebiehali iba na niekoľko hodín, kým si dieťa nenájde opäť k otcovi cestu.

Matke dieťaťa bolo poskytnuté sociálne poradenstvo vo veci výkonu rodičovských práv a povinností,
bola upozornená na povinnosť riadne dodržiavať rozsudok súdu vo veci úpravy styku otca s dieťaťom
a na následky spojené s neplnením povinností.

7. Dňa 06.04.2019 bola maloletá vyšetrená v Svet zdravia Nemocnica Topoľčany, a.s. z dôvodu, že

odmietala ísť k otcovi a mala bolesti hlavy a brucha. Bolo jej odporúčané psychologické vyšetrenia.

8. V správach klinickej psychologičky PhDr. Dagmar Zitovej zo dňa 29.05.2019 a 09.09.2019 je uvedené,
že počas jarných prázdnin (2019) bola maloletá u otca a odvtedy sa s ním nechce stretávať. Keď
odmietala stretávanie, otec privolal políciu, ani tak však nešla k nemu. Na sedení maloletá uviedla, že

k otcovi nechce ísť z dôvodu, že jej prikazuje robiť niečo čo nechce, ako aj z dôvodu, že sa tam nudila.
Keď vraj chcela ísť za mamou, otec ju údajne bil po ruke, zadku, bruchu. Otec toto tvrdenie odmieta.
Na spoločnom stretnutí sa dohodli, aby stretávanie dočasne prebiehalo len na určitý čas, aby sa na
maloletú nenaliehalo. Na stretnutiach maloletá s otcom nekomunikovala. Otec je nespokojný, dožaduje
sa stretnutí v pôvodnom rozsahu, nepripúšťa chybu z jeho strany - vyhrážky, zavolanie policajtov, za

všetko viní len matku. Otcovi bolo odporúčané, aby sa vzťah s dcérou snažil obnoviť postupne a bez
nátlaku.9. Matka v podaní doručenom dňa 21.06.2019 s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.
Uviedla, že styk otca s maloletou sa realizoval naposledy od 23.03. do 25.03.2019. Problémy s
odovzdávaním začali po jarných prázdninách. Dcéra uvádzala, že tam bola bitá, lebo plakala, že jej

chýba matka a chcela ísť domov. Otec jej nechcel umožniť telefonický kontakt s dcérou. Následne
maloletá k otcovi odmietala chodiť napriek tomu, že ona sa ju snažila presvedčiť, aby sa styk realizoval.
Dňa 06.04.2019 sa styk neuskutočnil, lebo dcéra od rána plakala a nechcela k nemu ísť, udávala aj
bolesť hlavy. Na to otec maloletej privolal policajnú hliadku, ktorá vykonala pohovor s maloletou. S
dcérou toho dňa navštívili pohotovosť. Ďalší termín stretnutia dňa 20.04.2019 prebiehal na preliezkach,

pričom maloletá mala zabalené veci, no odmietla k otcovi ísť. Na to otec zavolal policajnú hliadku. Odo
dňa 25.04.2019 s maloletou navštevujú psychologičku PhDr. Zitovú. Prostredníctvom psychologičky
bolo dohodnuté, že nasledujúci termín stretnutia prebehne v kaviarni dňa 04.05.2019. Stretnutie trvalo
cca 30 minút a dcéra odmietala s otcom komunikovať. Pri opakovaných stretnutiach dňa 18.05.2019,
11.06.2019 a 15.06.2019 maloletá s otcom nekomunikovala. Matka sa celú situáciu snaží riešiť
prostredníctvom psychologičky.

10. Otec v podaní zo dňa 19.07.2019 uviedol, že počas jarných prázdnin sa dcére plnohodnotne venoval,
dcéra bola šťastná, no po prázdninách ho už odmietala. Potvrdil, že dcére zabránil telefonický kontakt
s matkou z dôvodu, že matka na ňu počas telefonátu vyvinula taký psychický nátlak, že sa dcéra z toho
zrútila a chcela ísť domov. Odmietol tvrdenie, že dcéru bil.

11. Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2019 otec uviedol, že po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre
začali návštevy s dcérou od konca januára a do jarných prázdnin bolo všetko v poriadku. Nie je pravda,
že dcéru bil. Keď ju mal v čase podľa rozsudku, povedala mu, že chce aby zomrel, aby bol v hrobe.
Keď boli na stretnutí s kolíznou opatrovníčkou a s psychologičkou, matka povedala psychologičke, že

maloletá sa modlí, aby do rána zomrel. V apríli mu matka maloletej povedala, že maloletá ku nemu
nechce ísť. Zavolal políciu, polícia mu povedala, že dieťa je choré a nie je vhodné, aby išlo k nemu.
O dva týždne znova došiel na styk, malá bola na preliezkach. Styk prebiehal asi 6 - 7 minút, dcéra s
ním nekomunikovala. Aj na následných stretnutiach v kaviarni s ním odmietala komunikovať a ani ho
nepozdraví.

12. Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2019 matka uviedla, že otec naposledy prejavil záujem
o posledný júnový víkend, stretnutie prebiehalo cca polhodinu za jej prítomnosti. Malá s otcom
nekomunikovala. Problém začal cez jarné prázdniny. Problém bol aj predtým, keď si preberal dcéru, tak
stál pri aute aj hodinu a pol, hoci malá k nemu odmietala ísť. Sama povedala, že nikam nechce ísť, bral ju

násilím. Boli dohodnutí so psychologičkou, aby sa stretli pri preliezkach s tým, že malá mala nachystané
veci, ak by chcela k otcovi ísť, no napriek tomu, že ju k tomu nabádala, tak nechcela, hádzala po ňom
kamene. Vtedy zavolal druhýkrát políciu a povedal jej, že keď nepôjde, tak ju zoberú a mamu zavrú
do basy. Keď policajti prišli, malá plakala a triasla sa. Psychologičke uviedla, že mi malá pri zaspávaní
povedala, že sa modlí, aby otec zomrel. Nejaký problém tam preto musí byť prítomný. Psychologička

odporúčala, aby k nej pristupoval trpezlivo. V roku 2018 sa styk realizoval podľa toho ako Y. chcela.
Už vtedy boli vzťahy naštrbené. Malá chodievala k nemu na víkendy na jeden alebo dva dni na oslavy
a podobne, ale bolo ju treba prehovárať. Od januára do marca 2019 prebiehal styk podľa rozsudku,
ale boli problémy pri preberaní. Dcéra jej povedala, že dostala výprask kvôli tomu, že chcela ísť za
ňou. Povedala, že jej buchol po ruke a po bruchu. Počas jarných prázdnin sa mu snažili dovolať, avšak

neúspešne, tak išli na kuratelu. Malá dovtedy nebola u neho na tak dlhú dobu, malo to byť cca 9 dní,
nakoniec sa dovolali, no trvalo to pár sekúnd kým dcéra nevykríkla, že chce ísť k nej. Malá tvrdí, že on
jej zobral telefón z ruky. U PhDr. Zitovej boli naposledy 02.09., celkovo asi päťkrát, zhruba v mesačných
intervaloch.

13. Otec potvrdil, že sa ho počas jarných prázdnin matka pokúšala telefonicky kontaktovať, čo odmietol
s odôvodnením, že to nemá dobrý vplyv na dcéru, je potom rozrušená. Na podnet kurately umožnil na
pár sekúnd telefonát, ktorý ukončil z dôvodu, že chcela ísť domov kvôli tomu, že matka volala.

14. Z predloženého čestného prehlásenia M. W., nar. XX.XX.XXXX (sestra matky maloletej)

predloženého na pojednávaní dňa 17.09.2019 vyplýva, že ho vo februári a marci 2019 žiadala, aby im
umožnil komunikáciu s maloletou počas pobytu u neho, čo však otec nechcel dovoliť (č. l. 57 - 62).15. Kolízny opatrovník v správe doručenej súdu dňa 03.10.2019 odporučil nariadiť neodkladné opatrenie
v zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky 207/2016 Z. z. - a to povinnosť podrobiť sa mal. dieťaťu a jeho rodičom
psychologickému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Topoľčany po

dobu 6 mesiacov za účelom zlepšenia vzájomného vzťahu otca s maloletým dieťaťom a medzi rodičmi
navzájom.

16. Dňa 04.10.2019 bol súdu predložený písomný súhlas psychologičky Mgr. Hany Šútorovej s
vykonávaním psychologického poradenstva smerom k mal. Y. a jej rodičom na Referáte poradensko

- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany po dobu 6 mesiacov v
pravidelných intervaloch minimálne dvakrát do mesiaca.

17. V správe Základnej školy sv. Dona Bosca v Topoľčanoch doručenej súdu dňa 08.10.2019 je uvedené,
že maloletá je žiačkou 4. ročníka, dochádzku do školy má pravidelnú, správanie žiačky je v súlade so
školským poriadkom. Žiačka vždy, keď má ísť k otcovi, sa viackrát počas dňa sťažuje na bolesť hlavy

a brucha, necíti sa dobre, je nervózna a bledá.

18. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 9Em/2/2019-87 zo dňa 24.10.2019 v zmysle § 3 ods.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. (ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletej

a jej rodičom uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať
u psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.11.2019.

19. V podaní doručenom súdu dňa 07.01.2020 otec uviedol, že situácia v rodine sa vôbec nezpepšila
a jeho exmanželka nemá snahu ani záujem na riešení problému so stykom. Poukázal tiež na to, že
exmanželka zmenila dcére bydlisko a má tiež informácie o tom, že vo vzťahu exmanželky k širšej rodine
nastali viaceré problémy.

20. Z otcom predloženej komunikácie medzi ním a matkou maloletej vyplýva, že sa domáhal styku s
maloletou v mesiacoch október, november i december 2020, t.j. aj po nariadení neodkladného opatrenia
(č. l. 99-105).

21. Z otcom predloženej komunikácie medzi ním a P. Q. (sestrou matky) vyplýva, že táto ho informovala

o zlých vzťahoch v rodine medzi matkou maloletej a ostatnými rodinnými príslušníkmi (č. l. 105-108).

22. V priebežnej správe Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 20.01.2020 je uvedené,
že konzultácie prebiehali v dňoch 03.12.2019, 12.12.2019, 15.01.2020 a 20.01.2020, obaja rodičia a
maloletá v tom čase spolupracovali, na stretnutia chodili včas, snažili sa plniť dohodnuté úlohy. Maloletá

bola na konzultáciách plachá, hovorila málo a o otcovi sa odmietala rozprávať dlhšie. Ak o ňom začala
rozprávať, je plačlivá, roztrasie sa a vyhľadáva svoju matku. Matka sa snažila maloletú motivovať na
spoločné stretnutia s otcom a otec rešpektoval danú situáciu.

23. V správe kolízneho opatrovníka zo dňa 29.01.2020 je uvedené, že nariadené poradenstvo si neplní

svoj účel, reakcie maloletej voči otcovi sa stupňujú, a preto nie je vhodné, aby sa maloletá naďalej
zúčastňovala konzultácií, nakoľko môže byť ohrozený jej psychický vývin.

24. V správe Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 19.02.2020 je uvedené, že
psychologické konzultácie prebiehali v dátumoch 03.12.2019, 12.12.2019, 15.01.2020 a 20.1.2020,

12.2.2020, 17.2.2020 a 19.2.2020. Uskutočnili sa dve individuálne konzultácie s otcom, dve individuálne
konzultácie s matkou a dcérou, dyadická (párová) konzultácia a dve spoločné, rodinné konzultácie
matky, dcéry a otca. Psychologička konštatovala, že obaja rodičia a aj maloletá Y. spolupracovali, na
stretnutia chodili včas, snažili sa plniť dohodnuté úlohy a rešpektovali pravidlá poradenského procesu.
Y. znášala spoločnú konzultáciu s otcom veľmi ťažko. J., že sa s otcom vidieť nechce, nechce sa s ním

stretnúť a nechce sa s ním ani rozprávať, pretože podľa jej slov je veľmi zlý a bil ju. Nepáčilo sa jej, že
jej zakazoval volať s matkou, keď bola u neho a bola by najradšej, keby tieto stretnutia neprebiehali.
Otec prišiel do kancelárie, stál bokom, nesnažil sa na Y. tlačiť, nechal jej potrebný priestor. Y. na jeho
prítomnosť reagovala plačom a tým, že sa snažila skryť za svoju matku. Na svojho otca sa ani nepozrelaa kŕčovito sa držala svojej matky. Otec miestnosť opustil, no položil Y. na stôl omaľovánku a pastelky.
Y. nechcela tieto veci ani chytiť, nepozrela sa na ne a odmietala, aby ich matka vzala domov. Keď sa
upokojila, súhlasila s tým, aby otec prišiel na ďalšie stretnutie, no želala si, aby zostal na chodbe. Druhá

spoločná konzultácia dňa 12.02.2020 bola veľmi krátka, nakoľko reakcia maloletej bola vystupňovaná.
V kancelárií sedela s matkou, otec zostal čakať na chodbe. Y. uviedla, že s otcom sa stretnúť nechce,
zopakovala, že ju ubil a že je zlý. Uviedla, že by chcela, aby ich otec nechal už konečne tak. Následne sa
veľmi rozplakala, až tak, že lapala po dychu. Povedala, že chce ísť domov a chce aby odišiel z chodby
aj otec. Poradenstvo bolo ukončené, pričom sa matka následne snažila dcéru upokojiť, snažila sa s

ňou rozprávať, ubezpečovala ju, že je v bezpečí a môžu ísť domov. Následne pokračovala konzultácia
iba s otcom, ten si však odmieta priznať akúkoľvek chybu, odmieta vyjadrenia o bitke a opakuje, že za
všetko môže matka, pretože ju manipuluje. Otec maloletej má však v istých momentoch problém chápať
a vnímať situáciu okolo neho, nakoľko aj po udalostiach, kedy sa triasla a hystericky plakala uviedol,
že to bolo len na matkinu žiadosť, alebo, že to nebola zasa až taká silná emócia. Počas konzultácií
sa otec snaží presadiť si svoj názor a neberie do úvahy názor niekoho iného. Naznačuje, že matka

nespolupracuje ani na úrade a ani mimo úrad. Matka maloletej sa však Y. na všetkých spoločných
konzultáciách snažila namotivovať a niekoľkokrát ju ubezpečovala, že sa nič nedeje, len sa tu s otcom
na chvíľu stretne a bude pri tom s ňou. Na jednej strane je pochopiteľné a viditeľné, že je pre neho
táto situácia ťažká, no na strane druhej očakáva, že Y. zmení svoje nastavenie po jednom stretnutí,
pričom sám nie je ochotný zmeniť svoje nastavenie, a teda hľadať chybu aj na svojej strane. Z doposiaľ

uskutočnených konzultácií psychologička konštatovala, že reakcie maloletej sa voči otcovi stupňujú. Aj
napriek tomu, že obaja rodičia aj mal. spolupracovali, poradenstvo si neplní svoj účel a preto nepovažujú
za vhodné, aby sa t.č. maloletá naďalej zúčastňovala konzultácií, nakoľko to môže ohroziť jej psychický
vývin.Matkauviedla,žepredposlednýmspoločnýmstretnutímjubolelobruchoadomabolaplačlivá.Nie
je preto vhodné, aby bola naďalej vystavovaná tak silnej stresovej situácií akou pre ňu stretnutie s otcom

momentálne je. Preto psychologička odporúča pristúpiť k súdnoznaleckému dokazovaniu, nakoľko na
Referáte poradensko-psychologických služieb nie je možné naplniť stanovený poradenský cieľ.

25. Otec v podaniach zo dňa 15.03.2020 a 15.04.2020 navrhol v konaní vypočuť troch svedkov - P. W.,
nar. XX.XX.XXXX (matka matky maloletej), P. Q., nar. XX.XX.XXXX a U. Q., nar. XX.XX.XXXX (sestra

matky maloletej a jej manžel).

26.Napojednávanídňa28.04.2020bolavypočutápsychologičkaReferátuporadensko-psychologických
služieb Mgr. Hana Šútorová, ktorá zotrvala na záveroch ňou vypracovanej písomnej správy. Zopakovala,
že rodičia k poradenstvu pristupovali dobre a spolupracovali. Spoločné konzultácie s dieťaťom prebehli

dve. Počas prvej bol otec chvíľu prítomný v miestnosti, následne odišiel na chodbu. Počas druhej bol na
chodbe. Maloletá mala k poradenstvu od začiatku odmietavý postoj. Na otca je nahnevaná a postupne
sa emócie u nej vystupňovali. Na poslednom stretnutí sa triasla, plakala a schovávala sa za matku.
Impulzom jej reakcie bolo, že otec stojí za dverami. Matka sa snažila Y. upokojiť, niekoľkokrát jej hovorila,
že jej nič nehrozí, že sa nemusí ničoho báť, no maloletá bola v takom stave, že na to ani nereagovala.

Tento stav trval asi 10 minút, potom sa poradenstvo ukončilo. Maloletá sa vyjadrila, že hlavným dôvodom
je to, že ju otec zbil. Uviedla, že dostala po bruchu a po rukách. Neuviedla kedy sa to stalo. Povedala, že
sa s ním nechce stretávať kvôli tomu, že je zlý. Uviedla, že by chcela mať už konečne pokoj. Čo sa týka
citovej väzby, k matke má silnú citovú väzbu, na otca je nahnevaná. Počas poradenstva sa matka snažila
maloletú namotivovať a psychologička u nej nepostrehla negatívne ovplyvňovanie. Matka postupovala

v zmysle odporúčaní, s maloletou komunikovala. Otec uviedol, že reakcie maloletej ju naučila matka.
Prístup otca prioritne nie je zlý, no veľmi ťažko si vie niečo vysvetliť. Počúva odporúčania, no zariadi
sa aj tak podľa seba. K maloletej pristupuje trochu nátlakovo. Veľmi by pomohlo, keby otec šiel druhou
cestou t.j. nie cestou nátlaku a keby si uvedomil, že aj on v rámci výchovného pôsobenia robí niečo
nesprávne. Styk by bol realizovateľný, pokiaľ by sa zmenilo niečo na vzťahu otec a dcéra, momentánne

však realizovateľný nie je. Psychologička vypočutie maloletej na pojednávaní neodporúčala, pretože
ťažko predpokladať jej reakcie, keďže aj u nej reagovala na možné stretnutia s otcom plačom. Maloletá
podľa psychologičky reaguje prakticky rovnako ako jej otec. Keď otec zatlačí na to, aby sa stretli, ona
zareaguje presne naopak. Zlepšenie je možné, pokiaľ by na zmene prístupu popracoval otec. Podľa
psychologičky za aktuálnej situácie nie je v záujme dieťaťa nútený výkon rozhodnutia.

27. Kolízny opatrovník na pojednávaní 28.04.2020 poukázal na závery poradenstva, ktorého cieľ sa
naplniť nepodarilo. Matka maloletú motivovala k spolupráci a nebolo preukázané, že matka maloletú
nevedie k stretávaniu otca. Znalecké dokazovanie odporučili za účelom overenia tvrdenia maloletej,ktorá počas konzultácii na RPPS ako aj u PhDr. Zitovej opakovane uviedla, že ju otec bil, čo
otec odmieta. Vypočutie otcom navrhovaných svedkov kolízny opatrovník neodporučil vzhľadom na
to, že sa matka s touto rodinou nestretáva. Maloletá počas prebiehajúceho poradenstva viackrát

vyjadrila odmietavý postoj k otcovi, preto kolízny opatrovník odporučil návrh otca na nariadenie výkonu
rozhodnutia zamietnuť.

28. Otec na pojednávaní dňa 28.04.2020 zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že na prvom poradenstve
boli u PhDr. Zitovej (v mesiacoch apríl a máj 2019) a tam bolo preukázané, že matka dcéru manipuluje.

Písomný dôkaz o tom nemá, ale bol prítomný na sedení. Na druhé poradenstvo začali chodiť koncom
roka 2019. Potvrdil, že poradenstvo prebiehalo tak, ako je opísané v správe. Má za to, že Y. mala
nakázané, aby plakala. Robila to, čo jej povedala matka so sestrou. Y. na neho reagovala ustráchane.
Naposledy bola u neho cez jarné prázdniny 2019 na týždeň. Na tak dlhý čas bola u neho asi dva roky
dozadu. O tom, že ju údajne zbil, sa dozvedel až v máji 2019 u PhDr. Zitovej. Bola to vymyslená vec.
Svedkov navrhuje vypočuť z dôvodu, že dcéra nemôže komunikovať ani s nimi. K správe školy uviedol,

že ju nemohlo bolieť brucho, keďže vtedy k nemu nechodila. Uviedol tiež, že do júna 2019 sa ho dcéra
nebála, bála sa ho až od januára (2020).

29. Matka na pojednávaní dňa 28.04.2020 uviedla, že psychologička k maloletej pristupovala citlivo.
Odporučila im (rodičom) ako sa majú k nej správať. Postoj maloletej sa postupne zhoršoval. Prejavilo

sa to veľkým plačom a strašne chcela ísť domov. Pripravovala ju v zmysle odporúčania psychologičky,
citlivo jej vysvetľovala, aby sa nebála. Dcéra povedala, že otca nechce vidieť, preto tak reagovala. K
navrhovaným svedkom uviedla, že sestra a švagor sú ovplyvňovaní exmanželom, pretože im v minulosti
finančne pomohol. Vzťah s nimi i s matkou má zlý. Nestretávajú sa, lebo majú negatívny vzťah voči jej
osobe. Y. bola po jarných prázdninách u otca ešte asi 2-krát, no bolo to veľmi problematické, pretože

tam nechcela ísť, a preto vyhľadali PhDr. Zitovú. Nemá pocit, že by Y. pred ňou klamala, nechcela len
priznať, čo s otcom robili cez prázdniny. Opakovane uvádza, že otec ju zbil po bruchu a po zadku. Zmena
správania bola aj pred jarnými prázdninami, no vtedy to vyvrcholilo. Otec maloletej hľadá spôsob ako
sa môže s ňou hádať a nehľadá spôsob ako zmeniť situáciu ohľadom dcéry. Naďalej trvá na svojom a
nepočúva rady odborníkov a ani psychologičky.

30. Podľa § 370 ods. 1 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku) podľa
tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s
maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

31. Podľa § 372 CMP účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

32. Podľa § 376 os. 1 a 2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (1). Súd môže nariadiť výkon

rozhodnutia aj bez návrhu (2).

33. Podľa § 377 os. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

34. Podľa § 380 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán
sociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,prípadnepríslušnýorgánobceoposkytnutiesúčinnosti
pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení
týchto dôvodov.

35. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia
(§ 376 ods.1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred
vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či
existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

36. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov
podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa
oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.37. Podľa § 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné
dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve,
psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu

možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po
predchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,
u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

38. Podľa § 3 ods. 4 vety prvej vyhlášky č. 207/2016 Z.z. ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia

príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia
povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
vypracuje na požiadanie súdu správu, ktorá má náležitosti uvedené v § 5 písm. a) až d) vyhlášky.

39. Podľa § 3 ods. 5 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu
rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje podľa § 379, 382 a

383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

40. Podľa § 3 ods. 6 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd najmä na účely
zistenia existencie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu nariadil pojednávanie podľa § 379 ods. 1 prvej
vety zákona. Rovnako ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd postupoval podľa odseku 3.

41. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

42. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradý záujem maloletého
dieťaťa. Záujem dieťaťa musí byť podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Je potrebné
zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového

kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, ako i z Dohovoru o právach dieťaťa.
Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho
rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha, čo vyplýva aj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva
Olssonvs.Švédskoč.10465/83.Prisúdilsazvláštnyvýznamzvrchovanémuzáujmudieťaťa,ktorépodľa
svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovanie predstavuje

potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa,
a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov
možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť
teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa, s poukazom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

Elsholzvs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenidevs. Rumunsko č. 31679/96 a Nuutinenvs. Fínsko
č. 32842/96. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore

o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
27CoP/18/2018 zo dňa 24.04.2018).

43. Účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí nie je to, aby súd
automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za nedodržiavanie styku podľa súdneho rozhodnutia.

K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu
rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu podrobiť.
Účelom konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých nie je sankcionovanie povinnej osoby
za nedodržiavanie súdneho rozhodnutia v minulosti, keďže súd vychádza zo skutkového stavu
rozhodujúceho v čase vydania rozhodnutia.

44. Po začatí vykonávacieho konania súd zisťuje, či sa povinný skutočne nepodrobuje rozhodnutiu
a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Ak súd
zistí, že existujú ospravedlniteľné dôvody a predpokladá, že je možné tieto dôvody odstrániť, môženariadiť neodkladné opatrenie, v ktorom účastníkom konania, prípadne len niektorým z nich, určí
povinnosť podrobiť sa sociálnemu, psychologickému alebo inému odbornému poradenstvu. Následne
súd opätovne preskúma, či je potrebné vo vykonávacom konaní pokračovať, či aj naďalej existujú

ospravedlniteľné dôvody a či vydá uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia. Ak nie sú splnené
podmienky na vydanie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, súd návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia zamietne podľa § 377 CMP (viď Veľký komentár k Civilnému mimosporovému poriadku
autorov Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol., Bratislava : C. H. Beck., 2017
- komentár k § 376 - str. 1028-1029).

45. Po podaní návrhu na začatie konania súd postupoval v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016
Z.z. a zistil, že maloletá má výrazne odmietavý postoj k otcovi, čo predstavuje ospravedlniteľný dôvod,
pre ktorý nebolo možné návrhu otca vyhovieť a nariadiť výkon rozhodnutia. Súd následne v zmysle
§ 3 ods. 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletej a jej rodičom
uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu u psychologičky Referátu poradensko-

psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany v trvaní 6 mesiacov od
právoplatnosti tohto uznesenia. Ospravedlniteľný dôvod brániaci nariadeniu výkonu rozhodnutia sa však
nariadeným poradenstvom nepodarilo odstrániť.

46. Otec v konaní spochybňoval prístup matky k motivácii dcéry na stretnutia s ním. Po neúspešnom

poradenstve navrhoval tiež výsluch svedkov - rodinných príslušníkov matky (jej matky, sestry a manžela
jej sestry). Kolízny opatrovník s návrhom na doplnenie dokazovania zo strany otca nesúhlasil a v konaní
navrhol doplnenie dokazovania pribratím znalca za účelom overenia si pravdivosti tvrdenia maloletej o
fyzickom trestaní zo strany otca. Súd návrhu otca na doplnenie dokazovania nevyhovel z dôvodu, že
navrhovaní svedkovia majú negatívny vzťah k matke maloletej, čím je daná ich subjektívna predpojatosť,

hlavne ale z dôvodu, že vykonaným dokazovaním boli dostatočne osvedčené rozhodujúce skutočnosti
pre rozhodnutie - citová väzba dieťaťa k obom rodičom, prístup osoby oprávnenej (otca) k realizácii
styku, prístup osoby povinnej (matky) a v neposlednom rade výrazne odmietavý postoj dieťaťa. Práve
postoj dieťaťa k realizácii styku je rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú výkon rozhodnutia nebolo
možné nariadiť. Predmetom tohto konania pritom nie sú širšie vzťahové väzby v rodine, ale citová väzba

medzi rodičmi a dieťaťom a prístup matky, otca a dieťaťa k realizácii styku, v ktorom smere dokazovanie
vykonané bolo. Z uvedeného dôvodu nebolo vyhovené ani návrhu kolízneho opatrovníka na znalecké
skúmanie pravdivosti tvrdenia maloletej o tom, že ju otec fyzicky trestal počas realizácie styku. Takto
navrhované znalecké dokazovanie by na odmietavom postoji maloletej nič nezmenilo a znalecké
skúmanie by do úvahy prichádzalo pri pochybnostiach ohľadom citovej väzby medzi posudzovanými

osobami, pričom v konaní otec sám opakovane potvrdil, že dcéra akýkoľvek kontakt s ním odmieta.

47. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka poskytovala potrebnú súčinnosť, čo opakovane
potvrdil kolízny opatrovník i psychologička RPPS a dôkazom toho je aj skutočnosť, že sa sama
dobrovoľne obrátila na psychologičku PhDr. Dagmar Zitovú ešte pred podaním návrhu otca na

nariadenie výkonu rozhodnutia. Zo správy o vyšetrení maloletej v Svet zdravia Nemocnica Topoľčany,
a.s., správy základnej školy ako aj zo správy RPPS vyplýva, že maloletá má z dôvodu očakávanej
realizácie styku s otcom zdravotné problémy. Na požiadavky na stretnutia s otcom reaguje stále viac
a viac negatívne, čo ohrozuje jej psychické a fyzické zdravie. Nereaguje tak len na bezprostrednú
prítomnosť otca, ale aj na len možné stretnutie s ním. Opakovane uvádza, že ju otec zbil a že je zlý.

Súdom nariadené poradenstvo si nesplnilo svoj cieľ a ospravedlniteľný dôvod spočívajúci vo výrazne
odmietavom postoji dieťaťa i naďalej pretrváva. Obe psychologičky, ktoré s rodinou pracovali, poukázali
na nevhodný prístup otca, ktorý sa snaží napriek postoju dcéry si styk vynucovať a prejavy jej emócii
bagatelizuje. Otec opakovane uvádza, že maloletá tak reaguje na pokyn matky, pričom objektívnymi
dôkazmi(najmävyjadrenímpsychologičky)sanevhodnýprístupmatkynepreukázal. Včase,keďsastyk

ešte realizoval, otec zamedzoval telefonickému styku maloletej s jej matkou, ku ktorej má maloletá silnú
citovú väzbu, a na svojom postoji zotrval aj počas styku cez jarné prázdniny 2019, ktorý sa mal realizovať
väčší počet dní, pričom maloletá na také dlhé odlúčenie od matky v tom čase zjavne zvyknutá nebola.

48. Súd vykonaným dokazovaním zistil existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinná

nemôže podrobovať rozhodnutiu. Maloletá má výrazne odmietavý postoj k otcovi a vynucovanie styku
v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu by malo na ňu negatívne dôsledky. Súd preto návrh otca na
nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. Vzhľadom na to, že poradenstvo si neplnilo svoj účel a jeho
pokračovanie by malo na maloletú negatívny vplyv, súd zároveň v zmysle § 363 CMP zrušil neodkladnéopatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 9Em/2/2019-87 zo dňa 24.10.2019,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2019.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Topoľčany.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).