Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205642
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716205642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcuH..X.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.K.XX,XXXXXZ.Nemce,zastúpenýAKP.s.r.o.,sosídlom
Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému HONT-stav spoločnosť s ručením
obmedzeným, so sídlom Kuzmányho 22, 963 01 Krupina, IČO: 31 578 756, o zaplatenie 12 000, € s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/107/2016-192
zo 7. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12 000,- € s

príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.

II.RozsudoksúduprvejinštancievIII.výrokumenítak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie opätovne vyhovel žalobe o zaplatenie
sumy 12 000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.06.2016 do zaplatenia a
v prevyšujúcej časti (o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 12 000,- € vo výške 5 % ročne od
01.01.2015 do 29.06.2016) žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %.
1.1 Súd prvej inštancie uveril žalobcovi, že sumu 12 000,- €, ktorú vložil 12. februára 2014 do pokladne
žalovaného prostredníctvom účtovníčky žalovaného Q. V. poskytol žalobca žalovanému ako pôžičku,

ktorej splatnosť nebola dohodnutá. Dôvod vloženia peňazí do pokladne žalovaného uviedol svedkyni
Q. V. žalobca a tento účel je poznačený aj na príjmovom pokladničnom doklade z 12.02.2014, ktorý
odovzdala svedkyňa V. žalobcovi v tento deň. Omyl svedkyne V., že žalobca nie poskytuje ale spláca
pôžičku za spoločnosť U. Devíčie, so sídlom v J. sa v konaní vysvetlil. Žalobca bol oprávnený vložiť sumu
12 000,- € do pokladne žalovaného. Bolo to v súlade s dohodou sporných strán, teda došlo k riadnemu
plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného. Spor medzi stranami sporu bol o účele finančných
prostriedkov. Žalovaný popieral, že si od žalobcu požičal sumu 12 000,- €, tvrdil, že túto sumu vložil

do pokladne žalovaného žalobca ako zálohu na kúpnu cenu pohľadávok, ktoré mali byť zo žalovaného
postúpené na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal,
súdu zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil a odlišne vypovedal v konaní aj o pohľadávkach,
ktoré mali byť údajne na žalobcu v budúcnosti postúpené. Žalovaný neuniesol podľa názoru súdu prvejinštancie dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že by vložené finančné prostriedky zo strany žalobcu
mali predstavovať zálohu na kúpnu cenu postupovaných pohľadávok. Žalovaný nevedel vysvetliť, z
akého dôvodu nebola medzi stranami sporu uzavretá písomná zmluva o postúpení pohľadávok. Za

hodnovernejšie označil súd prvej inštancie tvrdenie žalobcu o tom, že spočiatku jednal so žalovaným
o prípadnom postúpení pohľadávok, ale od svojho zámeru odkúpiť pohľadávku od žalovaného odstúpil
a nemienil zložiť žiadnu zálohu na odplatný prevod pohľadávok. Okresný súd uzavrel, že žalobca
svoje tvrdenie o poskytnutí pôžičky doložil písomným príjmovým dokladom. Svedeckou výpoveďou
Q. V. bolo potvrdené, že pri vkladaní finančných prostriedkov do pokladne žalovaného ako účel

uviedol žalobca pôžičku a preto posúdil súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami sporu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke (§ 657), ktorej splatnosť dohodnutá nebola,
preto žalovanému vznikla povinnosť plniť žalobcovi prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal
(§ 563 Občianskeho zákonníka). Za prvú preukázateľnú výzvu na vrátenie požičanej sumy považoval
súd prvej inštancie doručenie žaloby žalovanému v tomto konaní. Stalo sa tak dňa 29.06.2016 a keď
žalovaný dlh nesplnil, nasledujúcim dňom, t. j. od 30.06.2016 je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a

je povinný podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške
ustanovenej Nariadením vlády č. 586/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
1.2 Súd prvej inštancie posúdil právne aj obranu žalovaného, že suma 12 000,- €, ktorú prevzal od
žalobcu 12.02.2014 môže byť kvalifikovaná len ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na

úkor žalobcu a že vymáhaná pohľadávka žalobcu je premlčaná. Podľa tvrdenia žalovaného mal žalobca
záujem o postúpenie pohľadávok žalovaného, ktoré evidoval voči U. P. a to jednak časť nesplatenej
pohľadávky prisúdenej platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 29Rob/131/2012 a
pohľadávok z dvoch faktúr č. XXXXXXXXX na sumu 5 883,60 € splatná 4. januára 2012 a faktúra č.
XXXXXXXXX splatná 4. januára 2012 na sumu 6 006,- €. Ak by mala byť suma 12 000,- € preddavkom

na kúpnu cenu týchto pohľadávok, podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2010 z
28.09.2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod číslom
43/2012 sa táto záloha na kúpnu cenu stala bezdôvodným obohatením až v okamihu, keď nastala
nemožnosť splniť záväzok žalovaného postúpiť pohľadávky. Nemožnosť postúpiť pohľadávky zo strany
žalovaného na žalobcu nastala až dňom 22.07.2015, kedy ich zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil

na spoločnosť U. Z. K., družstvo a žalovaný ich vo svojom účtovníctve odpísal a považoval ich za
vyrovnané. Žaloba žalobcu podaná na Okresný súd Zvolen dňa 9. mája 2016 bola podaná tak v
subjektívnej dvojročnej aj trojročnej objektívnej premlčacej dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný v spore potvrdil, že doteraz sumu 12 000,- € žalobcovi nevrátil a zadržiava ich bezdôvodne,
keďže 7 000,- € ako dlžnú sumu za spoločnosť Agrodružstvo Devíčie nebol žalobca povinný žalovanému

uhrádzať z dôvodu, že nie on bol dlžníkom tejto sumy, ale spoločnosť, na čele ktorej v minulosti stál a
žalovaný nevedel zdôvodniť, prečo minimálne 5 000,- € žalobcovi doteraz nevrátil.
1.3 O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) vzhľadom na úspech
žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie upozornil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

samostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradníkpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejvsúlade
s § 262 ods. 2 C. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu tak, že bude žaloba
zamietnutá v celom rozsahu alebo na zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Ako odvolacie dôvody označil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f),
g) a h) Civilného sporového poriadku, ktoré v texte odvolania rozviedol tak, že súd prvej inštancie
neprípustne prenáša dôkazné bremeno na žalovaného, hoci v konaní mal žalobca preukázať, že so
žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalovaný popiera existenciu
záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke a zotrváva na svojom tvrdení, že sumu 12 000,- € vložil

žalobca do pokladne žalovaného 12.02.2014 ako preddavok na kúpnu cenu za budúce postúpenie
pohľadávok podľa § 498 Občianskeho zákonníka. Sám súd prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia
konštatoval, že zloženie sumy 12 000,- € do pokladne žalovaného bolo v súlade s dohodou strán sporu,
ale naďalej zostalo sporné, za akým účelom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 22
považuje žalovaný za zmätočné a nepresvedčivé, logicky si odporujúce a nepreskúmateľné, keď súd

prvej inštancie nevysvetlil, prečo uveril žalobcovi, že poskytol žalovanému pôžičku vo výške 12 000,- €
a nie žalovanému, že sa jednalo o preddavok na kúpnu cenu. Len tá skutočnosť, že žalobca pri vkladaní
sumy 12 000,- do pokladne žalovaného uviedol svedkyni Q. V., že ide o pôžičku, nezakladá medzi
žalobcom a žalovaným právny vzťah zo zmluvy o pôžičke. Zmluvu o pôžičke by bol oprávnený uzavrieťlen konateľ žalovaného. Svedkyňa V. vysvetlila svoj omyl pri zaevidovaní prijatej sumy od žalobcu
označeného bydliskom v J., proti čomu žalobca v čase odovzdávania peňazí nenamietal ( že prijíma
peniaze na úhradu pôžičky poskytnutej v minulosti U. P., so sídlom v Ladzanoch). Zmluvu o pôžičke pre

U. P. podpisoval žalobca ako predseda predstavenstva U. P.. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
dôkazy vykonané v konaní a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zmluva o pôžičke uzavretá
medzi stranami sporu bola. Žalobcom predložené dôkazy pritom žiadnym spôsobom nepreukazujú
uzavretie zmluvy o pôžičke a žalobe nebolo možné vyhovieť. Žalovaný existenciu pohľadávok, ktoré
mohli byť predmetom postúpenia preukázal dôkazmi, ktoré uvádza súd vo svojom rozsudku pod bodmi

11, 12, 13, 14, 15 a 16. Žalobca v konaní pripustil, že jednal so žalovaným o možnosti odkúpiť nejaké
pohľadávky, čo konštatuje aj súd prvej inštancie na str. 15 svojho rozhodnutia a vraj žalobca neskôr od
tohto zámeru ustúpil. Žalovaný naďalej tvrdí, že práve na kúpnu cenu pohľadávok zložil žalobca dňa
12.02.2014dopokladnežalovaného12000,-€.Žalobcanikdynezmenilžalobuanedomáhalsavkonaní
vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a keď súd prvej inštancie
posúdil skutkový stav aj z hľadiska ustanovení o bezdôvodnom obohatení, sám spochybňuje správnosť

prijatých právnych záverov o existencii právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Príjmový pokladničný
doklad predložený žalobcom nie je dôkazom uzavretia zmluvy o pôžičke, ako sa mylne domnieva súd
prvej inštancie. Obrana žalobcu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.4Cdo/256/2010otom,kedysazálohanakúpnucenustávabezdôvodnýmobohatením,ajúvahysúdu
prvej inštancie o včasnosti podanej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia sú bezpredmetné.

Žalobca tým, že nezbavil mlčanlivosti advokáta X.. I. Z., ktorého navrhol žalovaný vypočuť ako svedka
zmaril vykonanie tohto dôkazu a tým aj zistenie skutočného stavu. Súd prvej inštancie sa nedomáhal
toho, aby žalobca vysvetlil, prečo odmieta svedka zbaviť mlčanlivosti a bez ďalšieho túto skutočnosť
žiadnym spôsobom nevyhodnotil v neprospech žalobcu. Žalobca zjavne zmaril obranu žalovaného v
obave o výsledok sporu.

3. Žalobca označil odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za riadne
odôvodnený v súlade so zákonom. Odvolací dôvod o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej
inštancie porušujúcom právo žalovaného na spravodlivý súdny proces žalovaný okrem uvedenia tohto
odvolacieho dôvodu nekonkretizoval, žalovaný neuvádza, ktoré navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie

nevykonal (nevykonanie dôkazu výsluchom svedka JUDr. I. Z. je v rozsudku vysvetlený). Žalobca
nesúhlasil s výsluchom svedka JUDr. I. Z. v presvedčení, že sa jedná o zaujatého svedka, ktorý
by nemohol vypovedať ani v prípade, ak by ho žalobca mlčanlivosti zbavil z dôvodu, že povinnosť
zachovávať mlčanlivosť sa na advokáta vzťahuje aj v prípade, ak je v neprospech klienta. Žalovaný
sa netajil, že svedok X.. I. Z. mu pomáhal s prípravou podaní aj v tomto konaní (na pojednávaní

dňa 17.01.2017), preto nemôže byť na ťarchu žalobcu, že využil svoje právo a povinnosti mlčanlivosti
označeného svedka nezbavil. Žalobca trvá na tom, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu
riadnej zmluvy o pôžičke s reálnym odovzdaním peňazí. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo v
ústnej forme, ale poskytnutie pôžičky preukázal žalobca príjmovým pokladničným dokladom, ktorý
obsahuje označenie žalobcu ako veriteľa, označenie žalovaného ako dlžníka, celkovú požičanú sumu

a účel výdaja peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Žalovaný nevedel v konaní vysvetliť,
z akého dôvodu malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok zo žalovaného na žalobcu predtým, ako žalovaný
inicioval konanie o neúčinnosť právnych úkonov, z ktorých mali tieto pohľadávky vzniknúť. V konaní
bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 12 000,- € s tvrdením, že išlo o pôžičku,

avšak žalovaný nenáležite a nepravdivo uvádzal rôzne dôvody, pre ktoré nechce žalobcovi poskytnuté
prostriedky vrátiť. Názor žalovaného, že v konaní má dôkazné bremeno len žalobca nie je správny.
Popretie skutkových tvrdení je účinné len vtedy, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej
konania alebo vnímania a uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. V tomto
konaní stáli proti sebe dve protichodné tvrdenia o právnom titule poskytnutých finančných prostriedkov,

pričom súd prvej inštancie pomerne zrozumiteľne uviedol, prečo uveril tvrdeniu žalobcu a odmietol
meniacu sa obranu žalovaného. V konaní nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobca poskytnutím sumy
12 000,- € splácal nejakú pôžičku alebo poskytol preddavok na budúce postúpenie neexistujúcich
pohľadávok. Žalobca bol od počiatku vo svojich tvrdeniach konzistentný a preto je výrok napadnutého
rozhodnutia správny a žalobca navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4.Krajskýsúdpríslušnýnarozhodnutieoodvolanížalovaného(§34C.s.p.)preskúmalvecibavrozsahu
odvolania žalovaného v súlade s § 379 C. s. p. Ex offo zisťoval prípadnú existenciu vád týkajúcich sa
procesných podmienok v zmysle príkazu podľa § 380 ods. 2 C. s. p. (ktoré vady nezistil) a správnosťrozhodnutia súdu prvej inštancie len so zreteľom na odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v odvolaní,
ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný. Vec prejednal odvolací súd bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keď dôvody pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli a dospel k

záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2
C. s. p. potvrdiť.

5. Odvolací súd posudzuje vec opakovane. V odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 18C/107/2016-82 zo 17. januára 2017 uplatnil žalovaný totožné odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Za dôvodné považoval odvolací súd v
uznesení sp. zn. 17Co/152/2017 výhrady žalovaného proti postupu súdu prvej inštancie, ktorý odmietol
vykonať ním navrhnutý dôkaz výsluch svedka advokáta JUDr. I. Z. a bez výsluchu svedka hodnotil jeho
vierohodnosť. Odvolací súd podľa § 391 ods. 3 C. s. p. v uznesení sp. zn. 17Co/152/2017 uviedol, že
súd prvej inštancie musí žalovaným navrhovaný dôkaz vykonať, keď žalovaný považuje tento dôkaz za
podstatnýnapreukázaniejehoprocesnejobranyvsporeazároveňnačrtolodvolacísúdďalšiemožnosti,

ktorými by bolo možné odstrániť rozpor v tvrdeniach strán sporu ohľadne účelu zloženia finančných
prostriedkov žalobcom do pokladne žalovaného dňa 12.02.2014. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie rešpektoval uznesenie odvolacieho súdu a všetky dostupné dôkazy vykonal a dospel z nich
aj k správnym skutkovým zisteniam. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) Civilného
sporového poriadku neobstoja.

6. Súd prvej inštancie správne pri výsluchu svedka JUDr. I. Z. zachoval postup podľa § 203 Civilného
sporového poriadku a žiadal od strán sporu oslobodenie svedka od zákonom ustanovenej povinnosti
mlčanlivostizakotvenejv§23ods.1zákonač.586/2003Z.z.oadvokáciiaozmeneadoplnenízákonač.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Povinnosti

mlčanlivosti zbavil svedka JUDr. I. Z. len žalovaný. Žalobca odoprel súhlas so zbavením mlčanlivosti
JUDr. I. Z. ako jeho bývalého právneho zástupcu. P. zákazu výpovede svedka X.. I. Z. bol preukázaný
doloženým plnomocenstvom vyhotoveným 09.09.2013, ktorým žalobca H.. X. I. splnomocnil advokáta
X.. I. Z. na zastupovanie vo veci prevodu členských práv a povinností v družstve U. Z. K. a usporiadaním
práv a nárokov žalobcu voči tomuto družstvu až do úplného vybavenia veci. Súd prvej inštancie teda

neporušil procesné práva žalovaného a dôkaz výsluchom svedka X.. I. Z. neodmietol vykonať svojvoľne,
ale v súlade so zákonom, ustanovením § 203 Civilného sporového poriadku.

7. Už v uznesení sp. zn. 17Co/152/2017 odvolací súd konštatoval, že keby žalovaný predkladal v spore
všetky listinné dôkazy súdu prvej inštancie, nie až v odvolacom konaní, mohol súd prvej inštancie

dospieť k iným skutkovým a právnym záverom a poukázal na rozpory u žalovaného ohľadom jeho
tvrdení k dôvodu prijatia finančných prostriedkov dňa 12.02.2014 od žalobcu a potrebu odstrániť tieto
rozpory. Za žiadúce označil odvolací súd zopakovať výsluch svedkyne Q. V. vykonávajúcej účtovné
služby žalovanému v rozhodnom čase a porovnanie účtovných dokladov žalovaného o evidencii tejto
sumy s ním tvrdenými skutočnosťami. Svedkyňa Q. V. vypovedala pred Okresným súdom Zvolen na

pojednávaní dňa 07.11.2018 a znovu vysvetlila, že pri prijímaní sumy 12 000,- € dňa 12.02.2014 od
žalobcu bola v domnení, že žalobca mienil splatiť v minulosti poskytnutú pôžičku žalovaným U. P.,
ktorého predsedom predstavenstva žalobca bol. Vedela totiž o existencii dlhu U. P. voči spoločnosti
žalovaného a evidovala nevysporiadanú časť pôžičky cca 15 000,- €. Svedkyňa predložila aj v
účtovníctve evidovaný pokladničný doklad príjmový č. 071-012075 z 12.02.2014, kde je ako účel platby,

ale už od U. P., so sídlom v J., nie od žalobcu, zaevidované prijatie sumy 12 000,- € ako vrátenie
krátkodobej výpožičky a tieto peniaze odviedla do banky. Podľa vysvetlenia svedkyne na pokyn konateľa
opravila účtovný doklad dňa 30. apríla 2014 tak, že suma 12 000,- € nebolo vrátenie krátkodobej pôžičky
zo 06.10.2010 U. P., ale ide o preddavok na kúpu postúpených pohľadávok. Z opravného účtovného
dokladu nevyplýva, že by žalovaný opravoval aj subjekt, od ktorého sumu 12 000,- € prijal (z U. P.

na žalobcu). K postupu a dôvodu vykonania opravy účtovného dokladu svedkyňa Q. V. uviedla, že
na príjmový pokladničný doklad odovzdaný žalobcovi v časti „schválil“ napísala meno konateľa J. iba
ona. Uviedla tiež, že najneskôr do 25. nasledujúceho mesiaca si vždy prejde účtovníctvo s konateľom
spoločnosti žalovaného. Keď s konateľom žalovaného X. J. prechádzala účtovníctvo, ten jej povedal,
že suma 12 000,- € nemala byť zaúčtovaná ako pôžička, ale ako preddavok na postúpené pohľadávky

a z tohto dôvodu evidenciu v účtovníctve opravovala. Zostalo však opäť nevysvetlené, prečo sa tak
nestalo už v mesiaci marec 2014, keď platba od žalobcu bola prijatá už 12.02.2014, ale až 30. apríla
2014, keď svedkyňa vypovedala, že účtovníctvo prechádzajú s konateľom spoločnosti vždy do 25.
nasledujúceho mesiaca. Svedkyňa nebola dopytovaná ani sama neoznámila, či došlo k oprave aj v častiod koho boli prijaté peniaze a či je suma 12 000,- € vložená žalobcom do pokladne žalovaného stále
v účtovníctve žalovaného evidovaná ako platba prijatá od U. P.. Jednoznačne však svedkyňa uviedla,
že žalobcom vloženú sumu žalobcovi nevrátila s odôvodnením, že nikto tieto peniaze od nej nežiadal,

teda ani žalobca a bez pokynu konateľa žalovaného by tieto peniaze žalobcovi vydať ani nemohla. Za
najpodstatnejšiu časť z výpovede svedkyne odvolací súd považuje, že svedkyňa predložila súdu prvej
inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky z 22.07.2015 uzavretú medzi postupcom Z.- stav spoločnosť
s ručením obmedzeným (žalovaným) a spoločnosťou U. Z. K., družstvo ako postupníkom, ktorou
postupca ako veriteľ pohľadávok voči dlžníkovi U. P., so sídlom v J. postúpil za odmenu postupníkovi

pohľadávky z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX splatnej 04.01.2012 v sume 5 883,60 € a k nej
prislúchajúcemu zákonnému úroku z omeškania, pohľadávku z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXX
splatnej 04.01.2012 v sume 6 006,- € a k nej prislúchajúcemu zákonnému úroku z omeškania a časť
pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 29Rob/131/2012 vo výške 13 000,- € a časť úroku z omeškania. Na základe tejto zmluvy o
postúpení pohľadávok z 22.07.2015 došlo k odpisu pohľadávok žalovaného voči U. P. a naďalej sa

v účtovníctve žalovaného eviduje suma 12 000,- € zložená žalobcom ako preddavok na postúpenie
pohľadávky. Porovnaním svedkyňou predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.07.2015 so
žalovaným predloženou dohodou o urovnaní a vzdaní sa práva uzavretej medzi žalovaným Z.- stav
spoločnosť s ručením obmedzeným a U. Z. K., družstvo v rámci konania vedeného na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 14Cb/20/2014 súd prvej inštancie zistil, že ich predmetom boli totožné pohľadávky

žalovaného voči U. P..

8. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie vyplýva tento skutkový stav:
- Žalovaný poskytol spoločnosti U. P., so sídlom J. zmluvou o pôžičke zo 06.10.2010 pôžičku vo výške
35 000,- € s dohodnutým úrokom 5 % ročne do 30.06.2011, ktorú U. P., so sídlom J. na čas nevrátilo,

z tohto dôvodu sa v konaní sp. zn. 29Rob/131/2012 domáhal žalovaný proti U. P., so sídlom J. vydania
platobného rozkazu na pohľadávku 35 000,- € spolu s príslušenstvom ( úrokom z omeškania ) a platobný
rozkaz Okresný súd Zvolen aj vydal. Okrem dlžnej čiastky zo zmluvy o pôžičke dlhovala spoločnosť
U. Devíčie, so sídlom J. žalovanému aj platby na základe dvoch faktúr č. XXXXXXXXX vystavenej na
sumu 5 883,60 € a č. XXXXXXXXX vo výške 6 006,- €, ktoré prisľúbila táto spoločnosť uhradiť do 30.

januára 2013 a sľub nesplnila.
- Kúpnou zmluvou z 31.01.2013 uzavretou medzi spoločnosťou U. P., J. ako predávajúcim a
spoločnosťou U. Z. Nemce, družstvo ako kupujúcim previedlo U. P. svoj majetok na kupujúceho a už
nebolo spôsobilé uhrádzať svoje záväzky
- Žalovaný podal na Okresnom súde Zvolen dňa 27.08.2014 žalobu o neúčinnosť právneho úkonu -

kúpnej zmluvy z 31.01.2013 uzavretej medzi spoločnosťou U. P., so sídlom J. a U. Z. K., družstvo,
v ktorom argumentoval žalovaný (v tom spore žalobca) práve pohľadávkami voči U. P. z platobného
rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 29Rob/131/2012 a z faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX,
obe splatné 4. januára 2012. Konanie sp. zn. 14Cb/20/2014 skončilo zastavením konania pre späťvzatie
žaloby ( v tom spore ) žalobcom Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným a dôvodom späťvzatia

bolo uzavretie dohody o urovnaní dňa 11.07.2015 medzi Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným so
sídlom v S. a U. Z. K., družstvo so sídlom Z. K., podľa ktorej sa spoločnosť U. Hontianske K., družstvo
zaviazalo vyplatiť spoločnosti Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným sumu 20 000,- € a uhradiť
trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným X.. I.
Z. vo výške 7 800,- € a spoločnosť Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným vyhlásila, že po úhrade

dohodnutých súm už nebude odporovať akémukoľvek právnemu úkonu medzi U. Z. K., družstvo a
U. P. so sídlom v J.. Z dohody o urovnaní vyplýva, že dôvodom podania žaloby o odporovateľnosť
právneho úkonu boli práve pohľadávky žalovaného Z.-stav spoločnosť s ručením obmedzeným voči U.
P.z platobnéhorozkazuOkresnéhosúduZvolensp.zn.29Rob/131/2012advochfaktúrč.XXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXX

- Dňa 12.02.2014 odovzdal žalobca pokladníčke žalovaného Q. V. sumu 12 000,- € a na jeho pokyn
do príjmového pokladničného dokladu odovzdaného žalobcovi za účelom potvrdenia prijatia peňazí
svedkyňa V. napísala, že ide o pôžičku. V účtovníctve žalovaného zaevidovala svedkyňa V. túto sumu
ako sumu prijatú od U. P., so sídlom v J. na úhradu pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo 06.10.2010. Na pokyn
konateľa žalovaného opravným interným dokladom z 30. apríla 2014 opravila účtovníčka žalovaného

dôvod prijatia platby 12 000,- € na „preddavok na kúpu post.pohľadávky“, o čom žalobca informovaný
nebol. Suma 12 000,- € odovzdaná žalobcom pokladníčke žalovaného sa stále nachádza v dispozícii
žalovaného.9. Určitý názor na vec vyjadril odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/152/2017. Sám upozornil
na rozpor vo vyjadreniach žalovaného ohľadne časovej následnosti úkonov s tým, že nemôže obstáť
tvrdenie žalovaného, že potom ako sa žalobca dozvedel o spore o neúčinnosť právneho úkonu prejavil

záujem o odkúpenie pohľadávok, ktoré boli dôvodom podania odporovacej žaloby z dôvodu, že tento
spor začal až 27.08.2014 a sumu 12 000,- € vložil žalobca do pokladne žalovaného už 12.02.2014. S
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/196/2013 z 29.03.2016
vysvetlil odvolací súd, že rozsah dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, z ktorej vyplýva,
kto je nositeľom dôkazného bremena a ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností

preukázať. Odvolací súd zhodne so žalobcom uvádza, že dôkazné bremeno v spore nemá len žalobca,
ale každá zo strán sporu ohľadne svojich tvrdení. Nebolo len povinnosťou žalobcu preukázať, že zmluvu
o pôžičke so žalovaným uzavrel, ale aj povinnosťou žalovaného preukázať svoju obranu, že sumu 12
000,- € prijal ako preddavok podľa § 498 Občianskeho zákonníka pred uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávok voči U. P., so sídlom v J. na žalobcu. Súd prvej inštancie dôkaznú situáciu vyhodnotil
správne, keď konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že by zložené finančné

prostriedky zo strany žalobcu mali predstavovať preddavok na cenu za postúpenie pohľadávok, keď
opravný doklad k účtovaniu zloženej finančnej sumy bol vystavený bez vedomia žalobcu o zmene účelu
plnenia oproti pokladničnému dokladu, ktorý bol žalobcovi odovzdaný 12.02.2014 a žalovaný nepredložil
súdu zmluvu o postúpení pohľadávok, o ktorej tvrdil, že vypracovaná bola. Odvolací súd nesúhlasí
iba s tým záverom súdu prvej inštancie z bodu 22 odôvodnenia na str. 15, že príjmový pokladničný

doklad vystavený svedkyňou Q. V. pre žalobcu len za účelom potvrdenia o prijatí sumy, kde na pokyn
žalobcu uviedla svedkyňa, že ide o pôžičku, preukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom
a žalovaným. Štatutárny zástupca žalovaného od počiatku popiera existenciu zmluvy o pôžičke a ani
žalobca nevedel v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že žalovaný prejavil vôľu uzavrieť s
ním zmluvu o pôžičke na sumu 12 000,- € a že zmluva o pôžičke ako dvojstranný právny úkon medzi

žalobcom a žalovaným vznikla. Dôsledkom toho je, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka nebolo správne z dôvodu, že existencia zmluvy o
pôžičke preukázaná nebola. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
uplatnil žalovaný dôvodne, čo však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, keď
bolo preukázané, že sumu 12 000,- € žalovaný bezdôvodne žalobcovi zadržiava a nevrátil ju. Súd prvej

inštancie ako podporný dôvod pre priznanie sumy 12 000,- € s príslušenstvom žalobcom uviedol aj
uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané na úkor žalobcu. Zo
skutkového stavu zisteného v prvoinštančnom konaní vyvodil odvolací súd odlišné právne posúdenie
veci podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.Keďžiadnazostránniejeschopnápredložiťsúduhodnovernédôkazyoúčelevloženiasumy12000,-
€ do pokladne žalovaného žalobcom, nie je možné ani jednoznačne ustáliť, či na strane žalovaného ide o
bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu (žalobca mienil poskytnúť žalovanému
pôžičku, ale zmluvu o pôžičke s ním žalovaný neuzavrel) alebo ide o bezdôvodné obohatenie získané
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (žalovaný prijal od žalobcu preddavok na kúpnu cenu pred

uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, ale zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá nebola), v
každom prípade však vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa §
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď právny dôvod na zadržiavanie týchto finančných prostriedkov
žalovanýnepreukázal.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/196/2009
z 22.09.2010, ktoré je stále aktuálne „občianske súdne konanie (teraz civilné sporové konanie) je

ovládané zásadou iura novit curia - práva pozná súd. Účastníci konania (teraz strany sporu) nie sú
povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je
vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo
obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod
hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie,

prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také
skutočnosti,ktorébrániatomu,abyboložalobevyhovené.Akúčastníkuvedierozhodujúceskutočnosti,z
ktorýchvyvodzujenímtvrdenýnárokaleboobranuprotinemu,aletýmitoskutočnosťamispájanesprávneprávne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú“.

12. Žalovaný argumentuje v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, že súd nemal žalobcovi priznať
uplatnenú pohľadávku, ak si ju žalobca uplatňoval iba z titulu nevrátenej pôžičky a neuvádzal skutočný
dôvod zaplatenia sumy 12 000,- € žalovanému. S odkazom na citované rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/196/2009 odvolací súd uvádza, že pre uloženie povinnosti
žalovanému podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postačovali skutkové tvrdenia žalobcu, že

do pokladne žalovaného vložil sumu 12 000,- €, za ktoré nedostal od žalovaného žiadne protiplnenie a
je vecou súdu podriadiť tieto skutkové tvrdenia strany sporu pod príslušnú právnu normu.

13. I pri priznaní sumy 12 000,- € žalobcovi proti žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia obstojí
rozhodnutie prvoinštančného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne (podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka) od 30.06.2016 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď za jedinú preukázanú výzvu na vrátenie dlžnej sumy je možné považovať žalobu vo veci
samej, ktorá bola doručená žalovanému 29.06.2016.

14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k

vydaniu bezdôvodného obohatenia, keď ustálil, že premlčacia doba podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníkamohlazačaťplynúťlenod22.07.2015,kedyžalovanýuzavrelzmluvuopostúpenípohľadávok
voči U. P., so sídlom J. so spoločnosťou U. Z. K., družstvo, so sídlom Z. K. z dôvodu, že od tohto
dňa nemohol tie isté pohľadávky postúpiť aj žalobcovi a teda žalovaným tvrdená zmluva o postúpení
pohľadávok, pre ktorú prijal od žalobcu preddavok už uzavretá byť nemohla.

15. Odvolací súd rešpektujúc ustanovenie § 387 ods. 1 C. s. p., ktoré umožňuje potvrdiť rozsudok súdu
prvej inštancie aj v prípade, ak je správne vo výroku a nie aj v dôvodoch, prípadne všetkých dôvodoch,
potvrdil rozsudok okresného súdu stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie mimo
právneho posúdenia veci.

16. Piaty odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku neuplatnil žalovaný
dôvodne. Neexistujú žiadne ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli pred súdom
prvej inštancie uplatnené, keď výsluch svedka JUDr. I. Z., ktorého sa žalovaný dožaduje aj v odvolacom
konaní, uskutočnený byť nemôže.

17. Súd prvej inštancie v III. výroku rozsudku uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %, neuviedol však lehotu na plnenie a čas, odkedy táto lehota plynie.
Rozhodovanie o trovách konania podľa Civilného sporového poriadku je rozdelené na dve fázy.
Sudca podľa § 262 ods. 1 C. s. p. rozhoduje o nároku na náhradu trov konania formou uloženia

povinnosti neúspešnej procesnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu a súdny úradník
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 C. s. p. určí len výšku trov konania. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti III.
výroku len formálne z dôvodu, že o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
rozhodol súd prvej inštancie nevykonateľným výrokom a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného konania. Pod trovami prvoinštančného konania
je potrebné rozumieť všetky trovy konania, ktoré vznikli od začatia sporu až do rozhodnutia súdu prvej
inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. 18C/107/2016-192 z 7. novembra 2018, teda vrátane trov
odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/152/2017.

18. O trovách tohto odvolacieho konania sp. zn. 17Co/44/2019 rozhodol odvolací súd v súlade s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v plnom rozsahu z dôvodu plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní a lehota na plnenie
je opätovne viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho

konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).