Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoKR/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110209658
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110209658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu Slovenská správcovská
a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, kancelária
Slovenská 13, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu KPD BUILD spol. s r.o. v konkurze,
sosídlomBudovateľská2710,06901Snina,IČO:35911859,protižalovanémuI.,smiestompodnikania
H., o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 1Cbi/8/2010-67 zo dňa
12.12.2011 a opravnému uzneseniu č.k. 1Cbi/8/2010-97 z 5.12.2012, zhodou hlasov členov senátu,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cbi/8/2010-97 zo dňa
5.12.2012 vo výrokoch o právnej neúčinnosti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov,
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.771,90 eur, ako aj o náhrade trov konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením rozhodol, že:
„určuje, že Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.07.2009 uzatvorená

medzi úpadcom a žalovaným I., s miestom podnikania H., voči veriteľom v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX je neúčinná,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.771,90 eura, v lehote 3 pracovných dní,

žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú.“

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že:

2.1. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 20.7.2009 podala spoločnosť KPD BUILD, spol. s r.o.
(ďalej aj úpadca) návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. V návrhu uviedla, že je v úpadku,
nakoľko je platobne neschopnou, pretože má viac ako jedného veriteľa a nie je schopná plniť 30 dní po
lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok a hodnota jej záväzkov je 817.873,33 eur a presahuje
hodnotu jej majetku, ktorý je vo výške 569.212,66 eur.

2.2. Dňa 30.7.2009 žalovaný uzatvoril s úpadcom dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok a
záväzkov, kde boli identifikované pohľadávky žalovaného podľa faktúry č. FA09003 k zápočtu vo výške
4.771,90 eur a záväzky žalovaného z faktúr FD09242 vo výške 2.296,70 eur a FD09243 vo výške2.475,20 eur. Predmetom zápočtu tak bola suma vo výške 4.771,90 eur. Dohoda bola uzatvorená s
odkazom na ust. § 364 Obch. zák..

2.3. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. XK/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.7.2009, zverejneným v
Obchodnom vestníku dňa X.X.XXXX, súd začal konkurzné konanie na majetok dlžníka KPD BUILD,
spol. s r.o..

2.4. Uznesením konkurzného súdu č.k. XK/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, zverejneným v

Obchodnom vestníku XX.X.XXXX, súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.

2.5. Uznesením konkurzného súdu zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XK/XX/XXXX-XXX, publikovaným v
Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, za správcu úpadcu bola ustanovená spoločnosť Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k.s..

2.6.Pocitáciiust.§57ods.1,3,4,§59ods.1,2,3,4zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2011
(ďalej len ZKR), § 60 ods. 1, 3 ZKR, § 199 ods. 9 ZKR súd prvej inštancie právne uzavrel, že predmetom
skúmania v tejto veci o podanej incidenčnej žalobe bolo posudzovanie včasnosti podania žaloby a aj
posudzovanie, či došlo k zvýhodňujúcemu, ako aj ukracujúcemu právnemu úkonu. Žaloba bola podaná

na súd 22.3.2010, pričom prvým dňom plynutia 6 mesačnej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. §
57 ods. 2 ZKR bol deň 23.9.2009, preto žaloba bola podaná včas. Dohodu o započítaní pohľadávok
úpadca so žalovaným uzatvorili dňa 30.7.2009, čiže v dobe, kedy úpadca sám podal návrh na vyhlásenie
konkurzu a zjavne bol vtedy už úpadca v úpadku, čo vyplýva aj z dikcie ust. § 3 ods. 1 druhá veta
ZKR. V zozname záväzkov, ktorý tvoril prílohu návrhu úpadcu na vyhlásenie konkurzu bol uvedený

ako veriteľ s poradovým č. 34 aj žalovaný s výškou pohľadávky 37.150,51 eur. V zozname záväzkov
je uvedených 79 známych veriteľov úpadcu. Ak úpadca so žalovaným uzatvoril dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok v čase, keď už bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, došlo týmto konaním
úpadcu k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, pretože úpadca tým neodôvodnene zvýhodnil svojho
veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Z týchto dôvodov pri aplikácii ust. § 59 ods. 1, 3 ZKR súd prvej

inštancie uzavrel, že uzatvorená dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 30.7.2009 je voči
konkurzným veriteľom neúčinná. Súd prvej inštancie zároveň konštatuje, že nemal za preukázané, že
došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu v zmysle § 60 ZKR. Poukázal pritom na aplikáciu ust. § 60 ods. 1
ZKR a zdôraznil, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že úpadca svojim konaním ukrátil svojich veriteľov.
Preto nedošlo v predmetnej dohode ku ukracujúcemu právnemu úkonu.

2.7. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zdôraznil, že
žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobný návrh zamietnuť.

4. Odvolateľ namieta, že:

4.1. Výrok napadnutého rozsudku nezodpovedá v ničom odôvodneniu napadnutého rozsudku. Súd prvej

inštancie vyhovel žalobe, aj keď sám v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že nezistil skutočnosti, na
základe ktorých by mohol kvalifikovať dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok za ukracujúci právny
úkon.

4.2. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, aby došlo k materiálnemu a reálnemu zmenšeniu majetku

úpadcu. Úpadca neplatil peniazmi za svoj záväzok voči žalovanému. Žalobca v konaní nepreukázal,
o aký konkrétny materiál úpadca ukrátil svojich ďalších veriteľov. Strany v konaní potvrdili, že dohoda
o započítaní sa týkala stavebného materiálu, ktorý ako nepotrebný zostal na stavenisku úpadcu, a
len žalovaný prejavil záujem nadobudnúť takýto materiál v hodnote svojej pohľadávky voči úpadcovi.
Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov nedošlo k reálnemu zmenšeniu majetku

úpadcu, ale len k zmene štruktúry majetku, pričom vzájomná bilancia na strane aktív a pasív úpadcu
zostala rovnaká ako pred započítaním.4.3. Pri využití aplikačného pravidla daného § 265 Obch. zák. odvolateľ namieta skutočnosť, ktorá by
mala byť braná do úvahy podľa ust. § 358 a nasl. Obch. zák.. V prípade stretu vzájomných pohľadávok
nie je rozhodujúci moment, kedy účastníci uzavreli dohodu o započítaní, ale rozhodujúca je právna

skutočnosť, kedy tieto vzájomné nároky sa stretli. Tento moment súd prvej inštancie ani neskúmal. Podľa
žalovaného dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov nemá zvýhodňujúci ani ukracujúci
charakter. Dohoda nie je ani v rozpore s ustanoveniami § 57, 59 a 60 ZKR. Nie je možné akceptovať
reštriktívny výklad súdu, ktorý uplatnený nárok posudzoval len z pohľadu splnenia formálno-právnych
náležitostí spočívajúcich v tom, či žaloba bola podaná včas tak, ako to upravuje ZKR.

4.4. V závere dôvodov odvolania odvolateľ namieta, že nedostatočným odôvodnením rozhodnutia
došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Pre alternatívu potvrdenia rozsudku, navrhuje
odvolaciemu súdu pripustiť proti rozsudku dovolanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie

dostatočným spôsobom zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a predloženými dôkazmi a
rozhodnutie je správne po vecnej, ako aj po formálnej stránke. Predmetom žaloby nebolo určenie
neplatnosti právneho úkonu, ale určenie neúčinnosti právneho úkonu - dohody o započítaní. Žalobca
sa domáhal určenia neúčinnosti dohody z dvoch právnych dôvodov, keď predmetná dohoda napĺňala
dve skutkové podstaty neúčinnosti právnych úkonov podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a

to skutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho úkonu a skutkovú podstatu ukracujúceho právneho
úkonu. Zákon nevyžaduje, aby pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu muselo ísť kumulatívne
o zvýhodňujúci právny úkon a súčasne o úkon ukracujúci. Súd prvej inštancie podľa dôvodov jeho
rozhodnutia jednoznačne mal za preukázané, že dohoda o započítaní je zvýhodňujúcim právnym
úkonom. Na rozdiel od ukracujúceho právneho úkonu, u zvýhodňujúceho právneho úkonu zákon

nevyžaduje preukázanie úmyslu, a preto ani nebolo úlohou súdu sa v prípade zvýhodňujúceho právneho
úkonu touto otázkou zaoberať. U zvýhodňujúceho právneho úkonu súd skúma len tú skutočnosť, či došlo
k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu, a nie aj či takýto úmysel bol druhej strane známy. Koncepcia
odporovateľnosti právnych úkonov podľa ZKR stojí na inom základe ako odporovateľnosť právnych
úkonov podľa Obč. zák.. ZKR nestanovuje výslovne potrebu preukázania úmyslu ukrátiť ostatných

veriteľov. Potrebné je preukázať, že v čase uskutočnenia právneho úkonu dlžník (neskorší úpadca) bol
v úpadku, alebo úpadok bol takýmto právnym úkonom spôsobený. Žalobca preto navrhuje napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a navrhuje, aby odvolací súd nevyhovel
žiadosti žalovaného o pripustenie dovolania.

6. Žalovaný podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu, ktorým bol opravovaný výrok rozsudku súdu
prvej inštancie zo dňa 12.12.2011. Opätovne tak, ako v podanom odvolaní proti rozsudku, žalovaný
namieta skutočnosti týkajúce sa námietok voči ukracujúcemu, či zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.
Opakuje tie časti odvolania, ktoré sa týkali práve týchto skutočností s odkazom na aplikáciu ust. § 265
Obch. zák., § 358 a nasl. Obch. zák., §§ 57, 59 a 60 ZKR. Vytýka súdu prvej inštancie aj to, že aj výrok

opravného uznesenia nie je odôvodnený, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.

7. Žiada sa dodať aj to, že opravné uznesenie vydal súd prvej inštancie po tom, čo mu vec bola vrátená
odvolacím súdom uznesením 2CoKR/1/2012-89, 2CoKR/2/2012-89 z 22.5.2012.

8. Napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie boli vydané dňa 12.12.2011 a 5.12.2012. Prvoinštančný
súd tak rozhodoval týmito rozhodnutiam ešte v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov-Občianskysúdnyporiadok(ďalejajO.s.p.).Odvolanieprotirozsudkubolopodanéžalovaným
17.1.2012 a odvolanie proti opravnému uzneseniu bolo podané 18.12.2012. Tak, ako je už uvedené
vyššie, opravné uznesenie bolo vydané po tom, čo vec bola vrátená súdu prvej inštancie po uznesení

odvolacieho súdu 2CoKR/1/2012, 2CoKR/2/2012-89 z 22.5.2012. Súd prvej inštancie predložil vec
odvolaciemu súdu na opätovné prejednanie v odvolacom konaní až 27.3.2018. Vec tak bola predložená
odvolaciemu súdu na jej prejednanie v čase, keď od 1.7.2016 je už účinný zák. č. 160/2015 Z.z.
(Civilný sporový poriadok - CSP). V súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP musí súd aplikovať i
intertemporálne ustanovenia obsiahnuté v ustanovení § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP. Nová právna

úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, znamenajúci, že sa nová
právna úprava použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Na druhej
strane z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom účinnosti CSP zostávajú zachované. Nová právna úprava nemôže privodiť zhoršenieprocesného postavenia strany, a preto odvolací súd aj so zreteľom na tieto pravidlá prejednával podané
odvolania. Odvolací súd mal teda na zreteli to, že v aktuálnom štádiu odvolacieho konania má aplikovať
ustanovenia Civilného sporového poriadku a na druhej strane musel prihliadať aj na procesné účinky

úkonov, ktoré nastali v čase, keď vo veci konal súd prvej inštancie, teda také, na ktoré bolo potrebné
aplikovať ustanovenia vtedy platnej normy zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.).
Uvedené má význam aj v súvislosti s ďalším úkonom, ktorý je obsahom spisu súvisiacim s podanou
žiadosťou žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie totiž sa
dôsledne neriadil uznesením odvolacieho súdu z 22.5.2012 a sám o žiadosti žalovaného o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov nerozhodol napriek tomu, že spis mu bol vrátený ešte ďaleko skôr,
než stratil účinnosť O.s.p..

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením bez toho, aby
nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť

skutkovýmstavomzistenýmsúdomprvejinštancie(§382,§385CSP).Potrebanariadeniapojednávania
nevyplynula z požiadavky zopakovania, či doplnenia dokazovania, ani si ju nežiadal verejný záujem.

10. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku a opravného uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,

než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pretože rozsudok vo veci
samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods.
1, 3 CSP).

11. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku v spojení s
opravným uznesením. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej i vo výroku o náhrade
trov konania tak, ako tento výrok rozsudku bol zodpovedajúco vyhlásenému rozsudku na pojednávaní,

je pojatý do opravného uznesenia je vecne správny. Súd prvej inštancie správne rozhodol o určení
neúčinnosti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, a s tým súvisiacou povinnosťou žalovaného
vrátiť do podstaty úpadcu sumu, ktorá bola predmetom odporovanej dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.7.2009.

12. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní
je vyhlásený konkurz, úkon ktorému sa odporuje je právny úkon dlžníka, ktorý sa týka majetku
dlžníka podliehajúceho konkurzu je platný, účinný, a tak, ako je to aj v predmetnej veci, je úkonom
obsahujúcim znaky, podľa ktorých môže tento právny úkon dlžníka sa považovať za úkon zvýhodňujúci.
Ďalším zákonným predpokladom vyhoveniu takejto žalobe je to, že odporovacia žaloba bola podaná

v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie
správne z úkonov týkajúcich sa publikovania rozhodnutí o konkurze dlžníka (úpadcu), i dátume podania
žaloby dospel k záveru, že predmetná odporovacia žaloba, ktorou bolo uplatňované odporovacie právo
proti dohode o započítaní vzájomných pohľadávok bola podaná včas, a niet preto dôvodu ani vytýkať
súdu prvej inštancie to, že sa posudzovaním prekluzívnej lehoty v rámci dôvodov svojho rozhodnutia

zaoberal. Odporovaciu žalobu v predmetnom prípade podal správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j.
aktívne legitimovaná osoba, keďže aj podľa ust. § 86 ZKR je správca povinný využívať všetky právne
prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu, vrátane uplatňovania
odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na tento účel je správca povinný s odbornou starostlivosť
preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri

ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba
- správca, v zákonnej lehote proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúcemu sa jeho majetku podliehajúceho
konkurzu, a preto bolo potrebné posudzovať, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady odporovacieho

práva uplatneného žalobcom s odkazom na aplikáciu ustanovení § 59 až § 60 ZKR.

14. Už vyššie je uvedené, že súd prvej inštancie privodil záver o tom, že je splnená zákonná podmienka
odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Niet pochybností anipodľa názoru odvolacieho súdu o tom, že dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov
uzatvorilvtedajšídlžník,neskôrúpadca,potom,čosámpodávalnasúdnávrhnavyhláseniekonkurzuna
jeho majetok z dôvodu, že je v úpadku, pretože je platobne neschopný a má viac, ako jedného veriteľa. K

uzavretiu odporovanej dohody došlo 30.7.2009 a už 5.8.2009 bolo publikované v Obchodnom vestníku
uznesenie o začatí konkurzného konania. V zmysle ust. § 59 ods. 3 ZKR, ktoré citoval v dôvodoch
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, možno sa domáhať odporovateľnosti aj tých právnych úkonov,
ktorými dlžník zvýhodnil svojho veriteľa proti iným svojím veriteľom. Dlžník a žalovaný sa dohodli na
zániku záväzkov podľa uzavretej dohody o vzájomnom započítaní. Každopádne k uzavretiu takejto

dohody došlo v čase, keď bol dlžník už v úpadku. Žalobca preukázal v konaní, že dohoda o započítaní
pohľadávok a záväzkov bola urobená v jeho úpadku. Ani v podanom odvolaní žalovaný nespochybňuje
skutočnosti uvedené v bode 2.2.1 v dôvodoch tohto rozhodnutia. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé
aj to, že veriteľmi, ktorí si prihlásili pohľadávky do konania sú viaceré subjekty. Tieto subjekty sú v pozícii,
keď si musia uplatňovať svoje pohľadávky do konkurzného konania, na rozdiel od žalovaného, ktorý
predmetnú pohľadávku mal uspokojenú dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov.

Žalovaný bol bez akýchkoľvek pochybností neodôvodnene zvýhodnený oproti iným veriteľom úpadcu.
Ani odvolací súd preto nemá pochybnosti o tom, že je správny záver súdu prvej inštancie o určení
odporovateľnosti uvedenej dohody. Nie je už určujúcim, aký ďalší dôvod odporovateľnosti žalobca
uplatnil. Nebolo treba, tak ako to aj žalobca konštatuje, kumulatívne preukazovať aj ďalší dôvod
odporovateľnosti, ktorý by bol založený na skutočnostiach o ukracujúcom právnom úkone podľa § 60

ZKR.

15. Podľa § 63 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci
sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo
odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty

peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich
táto vec alebo právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej
náhradydomáhaťvydaniatejtoveci,právaaleboinejmajetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávo
odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného
právneho úkonu naň previedlo.

16. Podľa § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok,
veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka
zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky
možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by

obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

17. V zmysle citovaných ustanovení § 63 ods. 1, 2 ZKR, ak neúčinným právnym úkonom dlžník plnil svoj
peňažný záväzok, nadobúdateľ, ktorý plnenie z odporovaného právneho úkonu prijal, je povinný vrátiť
ho do dotknutej podstaty. Vrátenie plnenia má za následok obnovenie pohľadávky veriteľa v pôvodnom

rozsahu, teda ako keby pohľadávka nebola plnená vôbec. Veriteľ si môže uplatniť pohľadávku ako
pohľadávku proti dotknutej podstate. Zákon umožňuje uplatniť pohľadávku len v rozsahu, v akom by
obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by bola uplatnená prihláškou. Veriteľ obnovenej pohľadávky
si môže uplatniť pohľadávku v celom rozsahu a správca ju môže uspokojiť len v takom pomere, ako
ostatné prihlásené pohľadávky. Správca preto musí túto pohľadávku uspokojovať až spolu s ostatnými

prihlásenými pohľadávkami. Plnenie na základe neúčinných právnych úkonov sa vracia do príslušnej
konkurznej podstaty, pričom je právne irelevantné, kto sa odporovateľnosti domáhal.

18. Z týchto dôvodov bolo podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnuté správne nielen o určení
neúčinnosti dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.7.2009, ale aj o

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi do podstaty sumu 4.771,90 eur. Súd prvej inštancie nepriznal
zároveň žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca odvolanie vo veci nepodal. Za daného stavu je podľa
názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení neúčinnosti dohody a povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu do podstaty i o trovách konania správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

19. V pôvodne vyhotovenom písomnom rozhodnutí súdu prvej inštancie je pojatý aj výrok o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok. Ten však nebol vo vyhlásenom rozsudku, a napokon sa nepojal ani do
opravného uznesenia, ktorým sa opravil celý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie. Za takéhoto stavuodvolací súd ani nepreskúmaval správnosť záveru súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti. O
poplatkovej povinnosti bude však povinný rozhodnúť súd prvej inštancie.

20. Žiada sa ešte uviesť, že v pôvodnom rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci o vrátení veci
súdu prvej inštancie (uznesenie 2CoKR/1/2012-89, 2CoKR/2/2012 z 22.5.2012) bola uvedená pre súd
prvej inštancie aj potreba o žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. O
tejto žiadosti však nerozhodol súd prvej inštancie. Aktuálna právna norma - Civilný sporový poriadok
už neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodovať o žiadosti sporovej strany o priznaní oslobodenia od

súdnych poplatkov. Od rozhodnutia o žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
je závislé aj rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola
uložená poplatková povinnosť za podané odvolanie (viď č.l. 78 spisu). Úlohou súdu prvej inštancie
bude teda nielen rozhodnúť o žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ale
posúdiť potom s prihliadnutím na záver rozhodnutia o žiadosti aj potrebu opätovného predloženia veci
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu zo dňa 18.1.2018 (č.l. 77

spisu). Na č.l. 78 spisu je odvolanie zo dňa 19.1.2012 podané žalovaným o poplatkovej povinnosti.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech, žalobca návrh na priznanie
odvolacích trov nepodal. Preto sporovým stranám odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

22.Uvedenérozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§393ods.2vetaposledná
CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2006 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).