Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Lucia Baňacká, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/969/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213207612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7213207612.3
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10
Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o, Advokátska kancelária
so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti povinnému: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX,
XXX XX F., vedenej na Exekútorskom úrade Prešov u súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibarti, o
vymoženie pohľadávky vo výške 2.055,54 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Exekúciu z a s t a v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na exekútorskom úrade vyššie uvedeného
súdneho exekútora dňa 27.03.2013 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči
povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Zmenkový platobný
rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V č. k. 1Zm/899/2010-19 zo dňa 11.05.2011.
2. Dňa 08.04.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
na základe ktorej mu súd dňa 18.04.2013 vydal poverenie č. 5803 *170169.
3. Oprávnený doručil dňa 25.01.2016 súdu podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 zák. č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnený v predmetnom podaní uviedol, že právnym a skutkovým
základom nároku oprávneného je Zmluva o spotrebnom úvere č. N./XX/XXXXX zo dňa 15.07.2007,
na základe ktorej bol poskytnutý úver na financovanie motorového vozidla, a ktorá bola následne
ukončená v dôsledku okolností na strane povinného a v prospech povinného bolo následne započítané
plnenie prijaté ako poistné plnenie v spojitosti s predmetom financovania. Oprávnený ďalej uvádza,
že zmluva o úvere nespĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, nemožno ju právne kvalifikovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a nebola tak uzatvorená s osobou v právnom postavení spotrebiteľa. Na
zdôraznenie už uvedeného oprávnený poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej nie je možné
aplikáciu právnych noriem (na ochranu spotrebiteľa) uskutočňovať selektívne a spätne, je teda úplne
vylúčené podriadenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným pod normy spotrebiteľského
práva. Oprávnený považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že zmenka na zabezpečenie
záväzkov z uvedenej Zmluvy o úvere bola vystavená a prijatá dňa 02.06.2008 a stala sa splatnou
dňa 26.12.2009, v nadväznosti na uplatnenie nároku v súdnom konaní vydal konajúci súd zmenkový
platobný rozkaz dňa 11.05.2011. V ďalšom oprávnený poukázal na to, že v zmysle prechodného
ustanovenia § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. bolo zabezpečenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným
a povinným zmenkou v súlade s právnymi predpismi. Záverom oprávnený uvádza, že z predložených
dokumentov vyplýva, že oprávnený v pozícii veriteľa postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, nikdy neprišlo k neprípustnému zabezpečeniu
záväzkov oprávneného, ani k inému porušeniu práv spotrebiteľa povinného, a to aj s poukazom na túskutočnosť, že povinný ani nemá právny status spotrebiteľa. Na základe uvedeného oprávnený žiada,
aby súd pokračoval v exekúcii.
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona
odkladajú.
6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na:
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd v
prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o
exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol
návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému (v danom prípade zmenkového platobného rozkazu), ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si
teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote.
11. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť
alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku.
12. Na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku musia byť kumulatívne
splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1.
až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo
na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch
podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.
13. Splnenie prvej podmienky (existencia exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky) jednoznačne vyplýva z obsahu spisu, nakoľko exekučným titulom v tomto konaní je
zmenkový platobný rozkaz. Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu
pripojenými listinnými dôkazmi exekučný súd ďalej dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, žebyvymáhanýnároknevznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.Oprávnenýsícevdoplnenínávrhu
uvádza, že povinný nie je spotrebiteľom, avšak túto skutočnosť nepreukázal predloženými listinnými
podkladmi. Oprávnený vo svojom podaní vychádza jedine z toho, že zmluva o úvere nespĺňa definičné
znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. K tomu súd považuje za nevyhnutné uviesť, že podmienky uzavretia zmluvy
o spotrebiteľských úveroch upravoval aj zákon č 258/2001 Z. z., ktorý v znení aktuálnom čase uzavretia
zmluvy v §3 ods. 1 stanovoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru tak, že veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a podľa odseku
2 sa za spotrebiteľa považovala fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b, citovaného zákona sa za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd preskúmal predložené listinné dôkazy, predovšetkým
Zmluvu o spotrebnom úvere č. N./XX/XXXXX zo dňa 15.07.2007, v súvislosti so zabezpečením ktorej
bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, a
dospel k záveru, že táto má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ, a to
akoprávnickáosoba,pričompriuzatváraníaplnenízmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskej
činnost, so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru exekučný súd dospel s
ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, výpis z obchodného registra oprávneného
a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Zmluva uzatvorená
medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých
základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné
podmienky, ktoré dlžník ovplyvniť nemôže, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Preúplnosťjenevyhnutnédodať,ževzmyslekonštantnejjudikatúrypriobchodnoprávnychzáväzkových
vzťahov medzi podnikateľom, resp dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné vždy pamätať na znenie §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj
všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Ide o zakotvenie právnej
úpravy, korigujúcej tvrdosť obchodnoprávnych noriem v prospech spotrebiteľa. Záverom súd považuje
na potrebné zdôrazniť, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný
druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych záväzkových
vzťahov. Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp.zn I ÚS 402/2013-10
je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo.
14. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,
povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno
má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).
15. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti, nepreukázal, že by sa súd zaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu.
Konajúci súd vydal rozsudok výlučne na základe predloženého originálu zmenky. Odčlenil teda
zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu. Je preto potrebné konštatovať, že v konaní, v
ktorom bol vydaný exekučný titul sa súd nezaoberal prípadným spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu medzi účastníkmi, a teda neboli ani skúmané zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej
neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie
dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4
Exekučného poriadku), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie podľa názoru súdu nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, nakoľko súdu neuviedol žiadne relevantné informácie,
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. O trovách exekúcie súd rozhodne v samostatnom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II. (§58 ods.5 EP)
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1
a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.