Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/323/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810214666
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810214666.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: A. C. O. so sídlom E. cesta XX, XXX XX K., IČO:
36 062 235, zastúpená E. C., s.r.o. so sídlom X. 5, XXX XX K. proti odporcom: 1/ B. C., narodený
XX.XX.XXXX, bytom G. X/XXX, C. a 2/ T. P., narodený X.X.XXXX, bytom Na O. XXX/XX, zastúpený
JUDr. M. B. K., bytom Y. XXX/X, C. pod Z. o zaplatenie 16.445,33 eur s príslušenstvom na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. marca 2013, č. k. 17C/199/2010-254,

v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrievidzazodňa27.marca2013,č.k.17C/199/2010-254,bolorozhodnuté
tak, že návrh proti odporcovi 2/ sa zamieta, navrhovateľovi sa proti odporcovi 2/ náhrada trov konania
nepriznávaaonáhradetrovkonaniaštátubuderozhodnutépoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia 16.445,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z 15.446,19 eur od 05.01.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z 999,14 eur
od 11.01.2010 do zaplatenia, pričom tvrdil, že odporca 2/ na motorovom vozidle odporcu 1/ spôsobil
dopravnú nehodu, pričom nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, a preto v dôsledku tejto skutočnosti musel za odporcov zaplatiť poškodeným
náhradu škody v návrhu uplatnenej výške. Uznesením zo dňa 13.12.2012 súd pripustil zmenu návrhu
navrhovateľa proti odporcovi 2/ tak, že navrhovateľ sa proti odporcovi 2/ domáhal zaplatenia 16.496,16
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 15.446,19 eur od 05.01.2010 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne s 999,14 eur od 11.01.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania z
50,83 eur od 07.08.2012 do zaplatenia.

Okresný súd na návrh vydal dňa 11.11.2010 platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi 1/ doručený dňa
01.12.2010, pričom odporca 1/ proti tomuto platobnému rozkazu odpor nepodal, a preto platobný rozkaz
nadobudol dňa 17.12.2010 proti odporcovi 1/ právoplatnosť. Odporca 2/ podal proti platobnému rozkazu
odpor, návrh žiadal zamietnuť. Tvrdil, že vozidlo si vypožičal od odporcu 1/, ktorý mu odovzdal doklady
k motorovému vozidlu, medzi ktorými boli aj doklady preukazujúce to, že prevádzka tohto motorového

vozidla je riadne poistená. Ďalej spochybnil výšku odplaty, ktorá mala byť zaplatená za opravu jedného
z poškodených motorových vozidiel.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca 2/ dňa 14.02.2009 v čase o 15.05
hod. na motorovom vozidle na jednu cestu požičanom od odporcu 1/, pričom odporca 1/ ho nesprávne
pred a po nehode uistil o tom, že je poistená prípadná škoda spôsobená prevádzkou tohto motorového

vozidla, o čom mu aj predložil doklad, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a situácii
cestnej premávky, narazil do pred ním idúceho motorového vozidla, ktoré sa posunulo do ďalšiehovozidla, čím mala byť spôsobená škoda, ktorú zaplatil navrhovateľ poškodeným osobám v celkovej
výške 16.496,16 eur. Medzi navrhovateľom a odporcom 2/ bolo sporné, aká škoda bola spôsobená na
jednom z motorových vozidiel poškodených v dôsledku dopravnej nehody. Okresný súd na zistenie tejto

spornej skutočnosti nariadil znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku vyplynulo, že škoda
na tomto motorovom vozidle predstavovala čiastku 6.456 eur, hoci navrhovateľ výšku škody na tomto
motorovom vozidle poškodenému preplatil vo výške 7.576,67 eur. Odporca 2/ takto určenú škodu na
motorovom vozidle nespochybnil. Navrhovateľ navrhol, aby súd vychádzal zo škody, ktorá bola určená
havarijnou poisťovňou a ktorú on akceptoval pri náhrade tejto poisťovni. Voči námietkam navrhovateľa

sa znalec vyjadril vo svojom výsluchu, pričom jasne uviedol, čo bolo základom jeho ohodnotenia, keď
do ceny opravy motorového vozidla nezahrnul všetky položky, ktoré boli vyúčtované vo faktúre, ktorú
zaplatilatretiapoisťovňazaopravumotorovéhovozidlaazktorejbezbližšiehopreskúmaniavychádzalaj
navrhovateľ. Znalec uviedol, že vychádzal z objektivizovaného poškodenia motorového vozidla, pričom
program, ktorý pri ohodnotení použil, zohľadňuje to, že niektoré práce potrebné na opravu nemožno
započítať dvakrát, keďže tieto práce pri oprave rôznych dielov sú totožné. Znalec vysvetlil aj ďalšie

námietky navrhovateľa, pričom zotrval na svojich záveroch v znaleckom posudku. Vychádzajúc z toho,
že znalec podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa odchýlil od výšky škody na motorovom vozidle tvrdenej
navrhovateľom. Okresný súd dospel k tomu, že nepovažoval za preukázané tvrdenia navrhovateľa o
škode na poškodenom motorovom vozidle vo výške 7.576,67 eur, ale len vo výške 6.456 eur, keďže takto
určená výška škody zodpovedala výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré boli riadne zdôvodnené a

vychádzali z poškodenia motorového vozidla tak, ako bolo objektivizované v priebehu súdneho konania.
Navrhovateľom tvrdená hodnota poškodenia motorového vozidla vychádzala zo subjektívnej hodnoty
určenejohodnotenímopravyutretiehosubjektu.Vychádzajúczuvedenéhookresnýsúddospelkzáveru,
ženavrhovateľombolavpriebehukonaniapreukázanávýškadôvodnezaplatenýchčiastokpoškodeným
osobám len vo výške 15.375,49 eur.

Okresný súd poukázal na znenie § 15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom poistení“), § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov

okresnýsúddospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľavočiodporcovi2/niejedôvodnýapretohozamietol.
Z § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom poistení je zrejmé, že navrhovateľ poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, teda ten, za ktorého plní navrhovateľ je výlučne osoba,
ktorá zodpovedá poškodeným osobám ako prevádzateľ podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

teda v tomto prípade odporca 1/ a nie osoba, ktorá prípadne zodpovedá poškodeným osobám podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inak povedané navrhovateľ pri poskytnutí plnenia na náhradu
škody tretím poškodeným osobám neplní za toho, kto škodu spôsobil, ale za toho, koho prevádzkou
motorového vozidla bola škoda spôsobená. Tento záver gramaticky výslovne vyplýva z textu § 24 ods.
2 písm. b) zákona o povinnom poistení. Spôsobením škody prevádzkou nepoisteného motorového

vozidla nevzniká právny vzťah medzi navrhovateľom a osobou, ktorá protiprávne pri vedení motorového
vozidla konala, ale medzi navrhovateľom a prevádzateľom nepoisteného motorového vozidla. K tomu
treba uviesť, že výklad opačného názoru v navrhovateľom podsúvanom rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/134/2009, podľa ktorého by mal mať navrhovateľ právo na náhradu
poistných plnení aj voči odporcovi 2/ ako osobe, ktorá protiprávne konala, zvýrazňuje z § 24 ods. 2

písm. b) zákona o povinnom poistení slovné spojenie „za ktorú zodpovedá osoba“, no celkom ignoruje
slovné spojenie „za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.“ Ak by mal mať aj odporca 2/
povinnosť voči navrhovateľovi na náhradu poskytnutých plnení, muselo by toto ustanovenie obsahovať
aj slovné spojenie „za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti“ alebo iný obdobný odkaz na
zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právnym základom toho, že navrhovateľ

plnil tretím osobám, nebolo to, že odporca 2/ škodu spôsobil, ale to, že odporca 1/ porušil svoju právnu
povinnosť mať poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedený
záver o tom, že právo navrhovateľa podľa § 24 ods. 7 sa vzťahuje len na prevádzateľa motorového
vozidla, vyplýva aj z osobitých okolností tohto prípadu, keď bol odporca 2/ odporcom 1/ ubezpečený o
poistení motorového vozidla, pričom odporca 2/ odporcovi 1/ spolu s motorovým vozidlom predložil aj

doklady preukazujúce to, že motorové vozidlo bolo poistené na škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Ak
by malo byť dané právo navrhovateľa aj proti odporcovi 2/, nemohla by sa žiadna osoba požičiavajúca
si motorové vozidlo, či už komerčne alebo v rámci bežných občianskych vzťahov, spoľahnúť na tvrdenia
a listiny predložené prevádzateľom motorového vozidla, ale musela by sa iným spôsobom uistiť azabezpečiť si dôkaz o povinnom zmluvnom poistení požičiavaného motorového vozidla. Iné, ako ku
dňu prenechania aktualizované písomné potvrdenie od poisťovateľa, si na tento účel možno len ťažko
predstaviť, tak ako si možno ťažko predstaviť to, že by si vôbec niekto vo vedomí takýchto povinností

voči navrhovateľovi vôbec od niekoho motorového vozidla požičal alebo na základe iného dôvodu užíval.
Aplikácia takýchto pravidiel by zrejme viedla k celkom nepraktickým postupom, ktoré by zaťažovali nie
toho, kto je povinný mať povinné zmluvné poistenie, ale toho, ktorý sa môže sám rozhodnúť, či si poistí
alebo nepoistí svoju zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Záver o tom, že navrhovateľ má právo na náhradu poskytnutých plnení aj voči navrhovateľovi, podľa

názoru okresného vychádza z nesprávneho gramatického výkladu § 24 ods. 2 písm. b) zákona o
povinnom poistení a vedie k celkom nepraktickým riešeniam ťažko splniteľným pri bežnom užívaní
motorovéhovozidla.Okremtohorozširujeprávonavrhovateľananáhradupoistnýchplnenívočiosobám,
ktoré nie sú povinné uzavrieť povinné zmluvné poistenie. Preto sa súd od uvedeného právneho záveru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odchýlil a návrh sčasti proti odporcovi 2/ zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ v
konaníprotiodporcovi2/úspešnýnebol,pretomusúdprávonanáhradutrovkonanianepriznal.Úspešný
odporca 2/ si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Navrhovateľ naďalej zotrváva na námietkach voči znaleckému posudku,
vznesených v konaní pred okresným súdom, nakoľko uvedené námietky neboli znalcom vyvrátené ani
v jeho vyjadrení. Znalec sám uviedol, že niektoré položky, ktoré účtovala opravovňa nekontroloval,

pričom práve v uvedenom by mal tkvieť rozdiel medzi jednotlivými sumami. Nakoľko znalec nemohol
skontrolovať niektoré položky z faktúry, pričom poškodené vozidlo nevidel, navrhovateľ má za to, že
uvedený posudok nie je objektívny. Podľa názoru navrhovateľa nie sú správne závery okresného súdu
o absencii pasívnej legitimácie v predmetnom spore, nakoľko právne závery okresného súdu sú v
rozporeshmotnoprávnouúpravoupoisteniazodpovednostiasjudikatúrouNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky v obdobných veciach. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže k náhrade trov konania, alebo aby napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení

uviedol, že vozidlo si požičal v autopožičovni s uistením, že vozidlo je poistené, pričom ako zákazník
nemá možnosť si tieto informácie overovať. K argumentácii vo vzťahu k § 420 OZ odporca namietol, že
vodič síce porušil pravidlá cestnej premávky, avšak nie závažným spôsobom. Poisťovateľ v niektorých
prípadoch požaduje náhradu nákladov vynaložených na náhradu škody poškodenému, ale v prípadoch,
že vodič, ktorý škodu spôsobil, porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom. V opačnom

prípade by zákonné poistenie zodpovednosti za prevádzku vozidiel strácalo zmysle. Aby prípadná
škoda mohla byť poškodenému z titulu povinného zákonného poistenia hradená, je daná podmienka,
že škoda vznikla zavinením tretej osoby. Bez takéhoto zavinenia nie je možné škodu poškodenému
uhradiť. Tvrdenie, že zákazník požičovne, ktorý spôsobil škodu vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá
poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, považuje za nesprávne. Odporca je

presvedčený, že v odvolaní navrhovateľa uvedená judikatúru nie je možné použiť na tieto prípady kvôli
ich špecifikám. Súčasný stav v prejednávanej veci je správny, keďže odporca v 1. rade je právoplatne
zaviazaný uhradiť uplatnený nárok v plnom rozsahu tak, ako mu to ukladá zákon. Preto sa odporca
stotožňuje s názorom okresného súdu v napadnutom rozsudku. Na základ uvedeného odporca navrhol,
aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa „zamietol“.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania veci v rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 212 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd dospel
k záveru, navrhovateľom v odvolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie
skutkového stavu veci je dôvodné.V odvolaní navrhovateľ namietal, že právne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku sú v rozpore s doposiaľ ustálenou súdnou praxou prezentovanou najmä rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 4 Cdo 134/2009. V odôvodnení

napadnutého rozsudku okresný súd odôvodnil odklon od právneho názoru, uvedeného vo vyššie
uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tým, že s poukazom gramatické znenie §
24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení právnym základom toho, že navrhovateľ plnil
tretím osobám nebolo to, že odporca 2/ škodu spôsobil, ale to že odporca porušil svoju právnu povinnosť
mať poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Z porovnania obsahu odôvodnenia v časti týkajúcej sa odklonu od právneho názoru najvyššieho súdu
a celého odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2010, sp.
zn. 4 Cdo 134/2009, podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že okresný súd v prejednávanej veci
uviedol tie isté právne argumenty, ako Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 21.01.2009, sp.
zn. 17Co/321/2008, ktorý právny názor krajského súdu bol najvyšším súdom označený za nesprávny.

Okresný súd v tejto súvislosti neuviedol, žiadne okolnosti alebo argumenty, pre ktoré by malo ísť o
riešenie inej ako porovnateľnej veci.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe (viď. napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2010, sp. zn. 3 Obdo 31/2009) obsahom ústavne

zakotveného princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty v tom, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Diametrálne odlišná
rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne
závery všeobecných súdov v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky

charakter precedensu, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty a ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie.

S poukazom na to, že Okresný súd odôvodnil odklon od právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, vysloveného v rozhodnutí zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 4Cdo 134/2009, právnymi úvahami, ktoré

najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí, týkajúcom sa obdobnej veci, označil za nesprávne, odvolací súd
dospel k záveru, že okresný súd v rozpore s princípom právnej istoty nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. z. v znení neskorších predpisov. To, že vyššie uvedený
právny názor najvyššieho súdu na aplikáciu § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. z. v znení
neskorších predpisov ostáva doposiaľ nemenný, potvrdzuje aktuálne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24.7.2015, sp. zn. 4 Cdo 190/2014. K tomu odvolací súd dodáva, že vo
svojej rozhodovacej činnosti sa už v minulosti priklonil k vyššie uvedeným právnym záverom najvyššieho
súdu k aplikácii § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. z. v znení neskorších predpisov, pričom
doposiaľ nezistil dôvod odkloniť sa od uvedenej súdnej praxe.

Argument okresného súdu, že odporca si vozidlo požičal, pričom bol ubezpečený, o poistení vozidla,
podľa názoru odvolacieho súdu nie je argumentom, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru,
podľa ktorého nejde o obdobný prípad. Najvyšší súd v oboch vyššie citovaných rozhodnutiach výslovne
ajasnezdôraznil,ževodičjepovinnýmaťprisebepotvrdenieopoistenízodpovednostiatedapresvedčiť
sa, či je vozidlo poistené. Odvolací súd tomu považuje za potrebné dodať, že ide o zákonnú povinnosť

vodiča, ktorá mu vyplýva priamo z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov v spojení s § 18 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto
je odôvodnené vyžadovať od vodiča splnenie si zákonnej povinnosti, aby si pred jazdou motorovým
vozidlom skontroloval, či má pri sebe potvrdenie o platnom poistení v rozhodnej dobe bez ohľadu na to,
či ide vykonať jazdu na vlastnom alebo požičanom motorovom vozidle.

Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého vyslovil záver, že odporcovi boli pri požičaní vozidla
predložené aj doklady o poistení motorového vozidla, z obsahu spisu a ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by okresný súd skúmal, o aké konkrétne potvrdenie malo ísť, keďže predmetné
vozidlonemalobyťužvrozhodnomčasepoistené.Podľanázoruodvolaciehosúdurelevantnézhľadiska

posudzovania prípadného uvedenia do omylu by mohlo byť jedine potvrdenie o poistení vozidla v
rozhodnej dobe. Na posúdenie tejto otázky (prípadného omylu odporcu) však absentujú skutkové závery
okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku.Za dôvodné považoval odvolací súd aj námietky navrhovateľa v odvolaní pokiaľ ide o skutkové zistenia
okresnéhosúduohľadneškodyspôsobenejnavozidlezn.P.R..Podľaustálenejsúdnejpraxeprerozsah
náhrady škody je rozhodný rozsah nákladov nevyhnutných na uvedenie poškodenej veci do pôvodného

stavu. Je tiež nepochybné, že výšku škody určuje súd, pričom prípadný znalecký posudok je len jedným
z dôkazov, na základe ktorých má súd ustáliť správnu výšku škody. U motorových vozidiel súdna prax
ustálila, že ide o náklady nevyhnutné na opravu vozidla za účelom uvedenia do pôvodného stavu, pričom
ide o opravu vykonanú v značkovom servise postupom určeným výrobcom.

V danej veci sa v spise nachádza faktúra za opravu uvedeného vozidla (javí sa, že ide o faktúru
za opravu v značkovej opravovni) a závery znalca o určení výšky škody, ktoré závery sa navzájom
líšia. Z tohto dôvodu a s poukazom na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax sa javí ako nedostatočný
postup znalca pri určovaní škody na motorovom vozidle, výška ktorej je závislá od konkrétnej výšky
nákladov na opravu v značkovej opravovni. Pokiaľ znalec spochybňoval sumu za vykonanú opravu
v značkovej opravovni, jeho povinnosťou malo byť predovšetkým označenie konkrétnych jednotlivých

položiek, ktoré nepovažoval za opodstatnené s vysvetlením konkrétnych dôvodov takéhoto záveru.
Podľa názoru odvolacieho súdu akékoľvek systémy na určenie ceny opravy, teda aj znalcom uvedený
systém AUDATEX, sú len orientačnými pomôckami, ktoré bez ďalšieho nemôžu slúžiť k prevereniu
správnosti konkrétnej faktúry za opravu vozidla v značkovej opravovni. Ak znalec vychádzal z toho že
vozidlo nemohol skontrolovať a nemohol preto skontrolovať ani niektoré položky, ktoré si naúčtovala

opravovňa, mal požiadať súd o doplnenie dokazovania za účelom objasnenia, prečo boli z jeho hľadiska
nejasné úkony značkovou opravovňou vykonané a následne posúdiť ich účelnosť z hľadiska potreby
uvedenia vozidla do pôvodného stavu.

Za dôvodnú námietku považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa, podľa ktorej znalec nepristúpil

k zmene koeficientu predajnosti vozidla oproti jeho stavu pred poškodením. Znalec to odôvodnil, že
tak konal na základe zrážky 20 % z hodnoty karosérie. Takýto postup znalca sa nejaví súladný s
reálnymi skúsenosťami, podľa ktorých poškodenie vozidla haváriou v zásade znižuje všeobecnú cenu
konkrétneho vozidla ako celku oproti cene takéhoto vozidla bezprostredne pred poškodením, teda
poškodenie vozidla haváriou neznižuje len hodnotu poškodenej časti vozidla.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Preto
podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci okresný súd súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bude povinný doplniť
dokazovania v naznačenom smere za účelom správneho stanovenia výšky škody, ako nevyhnutného
predpokladu pre určenie správnej výšky regresného nároku navrhovateľa a následne rozhodnúť o
uplatnenom nároku berúc do úvahy, že navrhovateľ uplatňuje splnenie solidárneho záväzku odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .