Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 23, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010075
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518010075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 23. augusta

2019 v Starej Ľubovni, v trestnej veci obžalovaného K. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. S., nar. X.X.XXXX vo N., trvale bytom S. XXXX/XX, N. Y.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 8.12.2017 o 19:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. I. A., ev. čísla T S. „A“, po Námestí

sv. Mikuláša v Starej Ľubovni tak, že s vozidlom vycúval zo šikmého parkovacieho miesta a potom s
vozidlom išiel smerom k priechodu pre chodcov, po ktorom prechádzali chodkyne mal. X. K. a mal. M.
X. sprava od pohostinstva „U Jeleňa“, pričom obžalovaný nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom
(povinnosť uložená mu ustanovením § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nedal prednosť menovaným chodkyniam, ktoré vstúpili
na vozovku a prechádzali cez priechod pre chodcov (povinnosť uložená mu ustanovením § 4 ods. 1
písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom

obžalovaný menované chodkyne v ľavej časti vozovky prednou časťou ním vedeného vozidla zrazil
priamo na uvedenom priechode pre chodcov a tým im spôsobil zranenia, a to mal. X. K. pomliaždenie
hlavy, pomliaždenie chrbta v driekovej časti a pomliaždenie ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali jej
liečenie od 8.12.2017 do 17.12.2017, počas ktorého bol v dôsledku utrpených zranení sťažený obvyklý
spôsob života menovanej poškodenej, a mal. M. X. otras mozgu, pohmoždenie krčnohrudnej chrbtice
a pohmoždenie hrudníka, ktoré si vyžiadali liečenie od 8.12.2017 do 22.12.2017, počas ktorého bol v
dôsledku utrpených zranení sťažený obvyklý spôsob života menovanej poškodenej,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 158 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcich
okolností podľa § 36 Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona,
trest odňatia slobody na 5 /päť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 20 /dvadsať/
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35942436, sídlom Einsteinova 25, Bratislava 851 01, s
nárokom na náhradu škody uplatneným dňa 20.2.2018, a
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská
časť Petržalka 851 04, s nárokom na náhradu škody uplatneným podaním zo dňa 19.2.2018,
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.3.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na K. S. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona (ďalej iba „Tr. zák.“), ktorého sa mal obžalovaný v
zmysle podanej obžaloby dopustiť tak, že:
„dňa 08.12.2017 o 19.40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. I. A. ev. čísla T S. “A“ po námestí sv.
Mikuláša v starej Ľubovni takým spôsobom, že najskôr s vozidlom vycúval zo šikmého parkovacieho

miesta pri penzióne Gurmen a potom s vozidlom išiel smerom k prechodu pre chodcov, po ktorom
prechádzali mladistvé chodkyne X. K. a M. X. sprava od pohostinstva “U Jeleňa“, ktoré v ľavej časti
vozovky prednou časťou vozidla zrazil priamo na uvedenom prechode a spôsobil im takéto zranenia: X.
K. pomliaždenie hlavy, chrbta v driekovej časti a ľavého predkolenia s dobou liečenia od 08.12.2017 do
17.12.2017, M. X. otras mozgu, pohmoždenie krčnohrudnej chrbtice a pohmoždenie hrudníka s dobou

liečenia od 08.12.2017 do 22.12.2017. tým obvinený porušil § 4 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov“.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
svedkov Z. K., S. X., E. S., N. G., svedkov - poškodených X. K., M. X., svedkov O. N., I. O., ako aj čítaním

listinných dôkazov, vrátane listinných dôkazov z pripojeného sspisu OR PZ v Prešove ČVS: ORP-903/
OEK-PO-2006, ako je podrobne popísané v zápisniciach o hlavnom pojednávaní.

Súd po celom vykonanom dokazovaní, vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti,
dospel k záveru, že skutok kladený obžalovanému za vinu bol spáchaný, spáchal ho obžalovaný, ktorý

svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. tak, ako
je to ustálené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný, na rozdiel od prípravného konania, poprel svoju vinu, učinil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) že je nevinný.

Uvádzal, že vycúval zo šikmého státia, husto snežilo pričom sa vracal s mamou, ktorá sedela vedľa
neho na sedadle spolujazdca, domov. Uviedol, že spoza väčšieho SUV mu vybehli za hustého sneženia
dve dievčatá, on mohol mať rýchlosť 5 alebo 10 km/h. Poukazoval na to, že k zrážke došlo na pravej
strane vozovky, bolo to na hradne priechodu pre chodcov a vzhľadom na minimálnu vzdialenosť zrážke
nedokázal zabrániť. Zavolal zdravotnú pomoc, potom prišli hliadky PZ. Nepamätal sa či mrzlo, vozovka

podľa neho bola šmykľavá, poukazoval na to, že sa predklonil pred volant aby pre husté sneženie
lepšie videl, pred priechodom nohu z plynu ubral, nepovažoval za potrebné pred ním zastavovať, keďže
tam nikoho nevidel. Uviedol, že chodkyne zbadal na poslednú chvíľu, pričom vtedy bol asi meter od
priechodu, šliapol na brzdu ale vzhľadom na povrch vozovky sa tomu nedalo zabrániť. K zrážke podľa
neho došlo z jeho pohľadu napravo až v strede vozovky. Vo výhľade mu bránilo SUV odparkované pred

priechodom podľa neho asi pol metra až meter, mal výhľad na celý priechod, ale nie na chodník po jeho
pravej strane. Pred zrážkou podľa vlastného vyjadrenia videl chodcov, ktorí prebehli bez problémov na
druhú stranu, kde ich videl asi 5 sekúnd pred zrážkou. Poukazoval na to, že poškodené boli oblečené
v tmavom. Potvrdil, že bol prítomný pri spisovaní záznamu o nehode a zápisnice, ako aj oboznámený s
ich obsahom. Ďalej poukazoval na to, že po príchode polície bolo na mieste husté sneženie, miestami

dážď so snehom a viditeľnosť asi 3 až 4 metre dopredu, čomu tak bolo i v čase pred zrážkou. Ponehode dal auto úplne na pravú stranu. Vo vzťahu k jeho výpovedi z prípravného konania z pohľadu
súdu absolútne rozumne a relevantne príslušné rozpory výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní
nevysvetlil, potrebné je však uviesť, že poukazoval na to, že mu s výpoveďou pod prísľubom dohody o

vine a treste „pomáhal“ vypočúvajúci policajt a zároveň obžalovaný k stavu vozovky poukazoval na to,
že bola i mokrá, bola i poľadovica a robil sa kašovitý sneh.

Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, osobitne čo do priebehu skutku a miesta zrážky,
vyhodnotil súd na základe výsledkov celého vykonaného dokazovania ako účelovú a podanú v takej

podobe, aby sa obžalovaný vyhol trestnému stíhaniu a trestu. V tomto smere treba poukázať už na jeho
tvrdeniaprivýsluchuvprípravnomkonaní,kdeuvádzal,žekeďsarozbiehaltakzbadalnapriechodepred
vozidlom poškodené - na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že mu náhle vbehli do cesty; ďalej pôvodne
v prípravnom konaní tvrdil, že poškodené sa po náraze stiahli na okraj cesty (kde i z ostatných dôkazov
vyplýva, že to bol okraj na konci priechodu, teda z pohľadu obžalovaného ako vodiča zľava) - na hlavnom
pojednávaní už uvádzal miesto zrážky na pravej strane cesty až v strede; ďalej pri výsluchu v prípravnom

konaní ani nevedel uviesť z akej strany poškodené cez priechod prechádzali ani čo mali oblečené, kde
na hlavnom pojednávaní už bez zaváhaní uvádzal tmavé oblečenie, prechádzanie chodkýň z pravej
strany a navyše spoza odparkovaného SUV.

Jeho tvrdenia o nejakom ovplyvňovaní výpovede zo strany príslušníka PZ, navyše pod prísľubom

uzavretia dohody o vine a treste, v celom rozsahu vyvracia výpoveď daného policajta - svedka
G., ktorého výpovedi v tomto smere plne zodpovedá celkový obsah samotnej zápisnice o výsluchu
obžalovaného zo dňa 25.1.2018, ako aj skutočnosť, že zo strany povereného príslušníka PZ ani len
nebol dávaný prokurátorovi návrh na uzavretie dohody o vine a treste ale na podanie obžaloby.

Čo sa týka okolností skutku a otázky zavinenia obžalovaného, v tomto smere ho podporovala svojou
výpoveďou jeho matka, svedkyňa S., a to v tom, že nebolo nič vidno, nič nevidela, len zrazu bol náraz.
Taktiež poukazovala na to, že pred prechodom bolo zaparkované SUV. Vo vzťahu k miestu zrážky
uvádzala, že to bolo v pravej časti, pri zaparkovaných autách. Zároveň svedkyňa najprv uvádzala,
že SUV, ktoré malo byť odparkované pred priechodom, stálo na mieste ešte po príchode záchranky,

policajtov a po tom, ako poškodené išli do nemocnice. Žiadne takéto vozidlo však nie je zachytené na
fotodokumentácii vyhotovenej svedkom G. po jeho príchode na miesto, kde prvotné fotografie sú už z
času 19:42 hod., pričom je na nich vidieť vozidlo stojace pred priechodom šikmo, toto však zjavne nie
je SUV. V tejto súvislosti následne svedkyňou S. uvádzané tvrdenie, že nevie či SUV odišlo po tom ako
riešila ona dievčatá či im niečo nie je odišlo alebo ostalo, je vzhľadom na jej prvotné vyjadrenie zrejme

irelevantné.

Obranu obžalovaného, ako aj výpoveď svedkyne S., ohľadom viditeľnosti vyvracia výpoveď svedka G.,
ktorý výslovne uviedol, že síce viditeľnosť bola znížená, avšak súčasne uviedol, že táto bola tak do
polovice námestia. Zároveň v tomto smere je vo vzťahu k výpovediam obžalovaného a jeho matky treba

poukázať i na fotodokumentáciu, z ktorej je taktiež zrejmé, že aby v dôsledku sneženia, ktoré v rovnakej
intenzite pretrvávalo aj po príchode polície (ako uvádzali) bola znížená viditeľnosť až v takom rozsahu,
ako vyplýva z ich vyjadrení, nie je pravdou.

K viditeľnosti, k miestu zrážky poškodených, i k tomu aké vozidlo pred priechodom parkovalo šikmo

poukazuje súd i na výpovede svedkýň mal. K., mal. X., mal. O. a mal. N..

X. K. uviedla, že spolu s M. X. už boli skoro na konci priechodu, keď do nich narazilo auto, pričom pred
vstupom na priechod pozerali na strany, nič nešlo, podľa nej videli na cestu jasne, ako aj uviedla, že
žiadne z odparkovaných áut im vo výhľade na cestu nebránilo. Uvádzala, že nebežali, išli cez priechod

normálnou chôdzou. Obdobne v danom smere vypovedala i poškodená M. X., ktorá navyše uviedla, že
videli ako obžalovaný cúval a keď boli bližšie ku koncu priechodu, tak pridal a nabral ich.

Svedkyňa O. taktiež poukázal na to, že poškodené boli asi meter pred koncom priechodu, keď do nich
obžalovaný narazil, že cez priechod išli normálnou chôdzou, pričom podľa svedkyne keď obžalovaný

vychádzal z parkoviska, tak poškodené boli asi v strede priechodu v tej časti, ktorá už nie je zakrytá
parkujúcimi autami. Z výpovede svedkyne N. taktiež vyplynulo, že v čase zrážky boli poškodené skoro
na konci priechodu, uviedla, že cez autá odparkované naľavo od priechodu bolo vidno na cestu (čo i
s ohľadom navýpovede ostatných vyššie menovaných svedkýň taktiež vyvracia tvrdenia obžalovaného a jeho matky
o zaparkovanom SUV brániacom vo výhľade), poškodené podľa nej na prechod vstupovali normálnym
tempom, nešli ani rýchlo ani pomaly, išli krokom.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti teda jednoznačne preukazujú, že zo strany obžalovaného neboli
dodržané jeho povinnosti uložené mu ako vodičovi motorového vozidla zákonom v súvislosti so
zvýšenou opatrnosťou voči chodcom pred priechodom pre chodcov, ako ani vo vzťahu dať chodcom,
ktorí už boli na vozovke a prechádzali cez priechod, prednosť, v dôsledku čoho ich zrazil prednou časťou

vozidla, priamo na priechode pre chodcov, a to v jeho ľavej. Uvedené povinnosti sú pritom jednoznačne
tzv. dôležité, nakoľko práve ich riadnym dodržaním sa chráni výrazne slabší účastník cestnej premávky,
a to chodec, jeho zdravie a život.

K obrane obžalovaného a jej účelovosti je potrebné pre úplnosť poznamenať, že je absolútne nelogické,
že by na jednosmernej, ako aj zároveň voľnej ceste ako uvádzala jeho mama (navyše nerozdelenej na

samostatné jazdné pruhy pred priechodom pre chodcov, ako vyplýva i z fotodokumentácie, čo je zrejme
dané práve spôsobom úpravy parkovania pred príslušným priechodom, v dôsledku ktorého nepochybne
nemožno v danej časti vytvoriť dva rovnocenné jazdné pruhy ako to vidno na fotodokumentácii v časti
vozovky za priechodom), po vyjdení z parkovacieho miesta, pri vracaní sa domov na ulicu Mierovú, kde
je v rámci miestnych pomerov všeobecne známe, že v takom prípade sa musí zaradiť do ľavého pruhu

z vyznačených za priechodom v danom mieste, za tak zlej viditeľnosti ako mala byť podľa jeho tvrdení a
tvrdeníjehomamy,užsúvisleneprechádzalsmeromdoľavavozovky,alesapredpriechodom,zanímtak
zlej viditeľnosti ako ju popisoval pohyboval po pravej strane, hneď vedľa šikmo zaparkovaných vozidiel,
ktoré mu navyše mali brániť vo výhľade, a to za situácie (napriek ktorej ako sám uviedol, nevidel dôvod
zastaviť pred priechodom) že prebehli už podľa neho cez priechod iné osoby. Už aj takým spôsobom

jazdy a za takých podmienok by nemohlo byť možné prijať iný záver ako ten, že preukázateľne nedodržal
zvýšenú opatrnosť voči chodcom.

Teda konanie obžalovaného, na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je preukázané riadne
a dostatočne. Z uvedených dôvodov súd preto odmietol vykonanie dokazovania znalcom z odboru

cestnej dopravy, v zmysle návrhov obžalovaného podaných prostredníctvom jeho obhajcu. Tvrdenia
obžalovaného sú totiž vo viac než dostatočnej miere vyvrátené ostatnými dôkazmi a navyše za situácie
ako je v tomto prípade, kedy na mieste skutku neboli zaznačené žiadne stopy, žiaden východiskový
bod merania, ani to kde bezprostredne pri dokumentácii nehody označoval miesto zrážky obžalovaný
a kde poškodené, prípadne svedkovia, bolo by za hore uvedených výsledkov vykonaného dokazovania

nehospodárne nariaďovať dokazovanie znalcom z uvedeného odboru. Osobitne treba doplniť, že
skutočnosť, resp. tvrdenia obžalovaného o náhlom vybehnutí poškodených, boli ako je uvedené vyššie
plne vyvrátené a teda celé navrhované dokazovanie, v zásade (vychádzajúc z bodu 5.) v písomnom
podaní ako je na strane 133 spisu) odvodzované od danej obžalovaným uvádzanej skutočnosti, súd
vyhodnotil ako nedôvodné.

Čo sa týka spôsobenia, vyššie uvedeným konaním, ublíženia na zdraví poškodených, t.j. následku, ktorý
je v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. definovaný ako objektívna potreba liečenia (kde trvanie liečenia u
jednotlivých poškodených vyplýva z lekárskych správ) a súčasnou a neoddeliteľnou podmienkou je to,
že počas daného liečenia nie len na krátky čas

bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, uvedené mal súd preukázané najmä výpoveďami
svedkov Z. K., X. K., S. X. a M. X. na hlavnom pojednávaní (podporne obsahom lekárskych správ ako
sú v spise na č.l. 47 a 49).

Na hlavnom pojednávaní S. X. poukazovala na to, že počas liečenia sa poškodenej M. X. ťažko chodilo,

bola len v byte, pričom predtým chodievala do školy, s kamarátkami na prechádzky, ako aj, že ju stále
bolela hlava i kolená, len ležala. Samotná poškodená uvedené taktiež potvrdila, pričom sťaženie jej
obvyklého života v tomto smere z pohľadu súdu je jednoznačne dané jednak hospitalizáciou po nehode,
ako aj následne ako u človeka v jej veku, prerušením obvyklých sociálnych kontaktov s vrstovníkmi, v
dôsledku bolestí nutnosťou zásadného obmedzenia samotného pohybu, ako aj nepochybným sťažením

štúdia - je zrejme kvalitatívne odlišné nadobúdať vedomosti priamo na učebnom procese, pri podrobnom
výklade učebnej látky zo strany pedagóga, než len prepisovaním poznámok od spolužiakov.Obdobne u X. K., jednak na podklade jej výpovede i výpovede svedka Z. K., dospel súd k záveru,
že i jej obvyklý spôsob života bol počas liečenia sťažený nie len na krátky čas, a to taktiež jednak
časom hospitalizácie, ako aj následne v čase domáceho liečenia tiež v podobe prerušenia obvyklých

sociálnych kontaktov s vrstovníkmi, bolesťami a nepochybným sťažením štúdia, ako aj nemožnosťou
zúčastňovania sa na tréningovom procese vo folklórnom súbore, kde tento následok podľa vlastného
vyjadrenia poškodenej trval ešte aj po ukončení liečenia ako takého, dokopy asi mesiac.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa obžalovaný dopustil tak, ako je podrobne popísané v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a jeho následky, ako
aj s ohľadom na osobu obžalovaného, dospel súd k záveru, že je potrebné v rámci riadneho dosiahnutia
účelu trestu jednak v smere tzv. individuálnej ako aj generálnej prevencie, pôsobiť na obžalovaného

trestom odňatia slobody, ktorého výkon však možno podmienečne odložiť. Obžalovaný totiž nie je
osobou, ktorej by porušovanie predpisov v cestnej premávke, resp. prinajmenšom ľahostajný či nedbalý
postoj k nim, nebol cudzí. Pred časom spáchania tu stíhaného skutku bol minimálne celkom 6-krát
postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky (tu treba uviesť, že toto vyplýva z evidenčnej karty
odsúdeného ako vodiča, predloženej súdu 19.2.2019, ako aj zo súdu dostupnej lustrácie v agende

dopravno-správnych činností; ako došlo k poklesu počtu záznamov o postihoch na úseku cestnej
premávky u obžalovaného oproti obsahu evidenčnej karty zabezpečenej v prípravnom konaní - č.l.
52 až 54 spisu, kde ich bolo 11, súd však vzhľadom na povahu priestupkov z listín čítaných na
hlavnom pojednávaní, nepovažoval za nevyhnutné pre účely tohto rozhodnutia objasňovať). Zároveň
dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný už bol raz trestne stíhaný, a to za prečin ublíženia na zdraví

podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., kde taktiež pri vedení motorového vozidla mal zraziť chodca.
Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3Pv 984/06 z 12.3.2017, právoplatným 31.3.2017, bolo
toto trestné stíhanie podmienečne zastavené a v skúšobnej dobe sa obžalovaný osvedčil, z pohľadu
súdu však samotná skutočnosť o spáchaní obdobného protiprávneho konania môže byť pre účely
celkového posúdenia osoby obžalovaného a určenie druhu a výšky trestu za účelom jeho nápravy stále

braná do úvahy.

Nastraneobžalovanéhonebolizistenéžiadnepriťažujúceokolnostipodľa§37Tr.zák.,avšak,vzhľadom
na nepriznanie viny, i keď obžalovaný uvádzal, že je mu ľúto čo sa stalo, ale teda nepriznal samotné
spáchanie trestného činu, nebola na hlavnom pojednávaní zistená ani žiadna poľahčujúca okolnosť

podľa § 36 Tr. zák., osobitne nie podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.. Súd u obžalovaného nevzhliadol ani
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., a to napriek predloženému dokladu o úhrade sumy
574,15 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.. Tu mal súd dôvodné pochybnosti o tom, že by išlo
o prinajmenšom pričinenie sa samotného obžalovaného o danú náhradu - tento síce uvádzal, že bola
uhradená ním (a v zásade nie je vylúčené aby páchateľ sa pričinil o náhradu škody prostredníctvom inej

osoby) avšak súčasne uviedol, že si to nepamätá, vie to jeho mama. To skôr svedčí o tom, že nebol
tu iniciatívny postup a relevantný záujem z jeho strany, ale riešili to samostatne a priamo jeho mama a
sestra (ako vyplýva z výpovede svedkyne S.).

Súd na základe uvedeného za primeraný pre dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného ako to vyžaduje

ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. považuje trest odňatia slobody v rozsahu 5 mesiacov, ktorého výkon
obžalovanému podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v rozsahu 20 mesiacov.

Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s výkonom činnosti
spočívajúcej vo vedení motorového vozidla, ako aj s ohľadom na už vyššie popísané doterajšie

protiprávne konania obžalovaného na úseku cestnej premávky, dospel súd k záveru, že v danom prípade
je dôvodné a potrebné pre posilnenie výchovného účinku voči obžalovanému uložiť mu i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, kde v tomto smere za dostatočné a primerané považoval
súd uložiť daný trest v rozsahu 24 mesiacov. Tvrdenie obžalovaného o tom, že v prípade uloženia
takéhoto trestu stratí prácu nie je ničím relevantným podložené, ako ani nijako preukázané, že by nebolo

prinajmenšom u jeho súčasného zamestnávateľa možné po dobu výkonu tohto trestu preradenie na inú
prácu.Súd nerozhodoval o náhrade škody zo strany obžalovaného voči poškodeným X. K. a M. X.. Ich
zákonní zástupcovia v prípravnom konaní uplatňovali „náhradu škody vo výške bodového ohodnotenia
úrazu zo zákonného poistenia motorového vozidla vinníka“. Z pohľadu súdu nešlo o riadne uplatnenie

nároku na náhradu škody - jednak už v daných prejavoch sa odkazovalo na plnenie podľa osobitnej
právnej úpravy ohľadom povinného zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a navyše do skončenia vyšetrovania nebolo u žiadnej z mal. poškodených predložené bodové
ohodnotenie náhrady za bolesť podľa osobitného zákona; na hlavnom pojednávaní zákonní zástupcovia
mal. poškodených výslovne uviedli, že voči obžalovanému náhradu škody neuplatňujú.

Čo sa týka uplatnených nárokov na náhradu škody zo strany spoločností Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. a DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., tieto súd s uplatnenými nárokmi odkázal na civilný
proces. Ohliadnuc od preukázanej úhrady vo vzťahu k prvej z menovaných spoločností v plnej výške ako
vyplýva z uplatnenia v zmysle podania danej poisťovne na č.l. 58 spisu, treba poukázať na tú skutočnosť,
že obe spoločnosti písomne uplatnili nárok na náhradu škody čo do dôvodov a výšky včas, avšak

nakoľko sa v zásade adhézne konanie spravuje zásadami civilného procesu, pre priznanie uplatneného
nároku na náhradu škody je z pohľadu súdu nielen potrebné uviesť dôvody, a výšku, ale predložiť
i doklady výšku požadovanej náhrady škody preukazujúce, napr. doklady o realizovaných platbách
liečebných nákladov, doklady odôvodňujúce výšku týchto platieb a pod., teda nepostačuje, rovnako ako
ani v prípadnom samostatnom civilnom procese, niečo tvrdiť, ale dané tvrdenia treba i preukázať. Bez

predloženia takých dokladov totiž obžalovaný nemôže relevantne posúdiť ich oprávnenosť, namietať
prípadnú hoci len čiastočnú nedôvodnosť či neopodstatnené navýšenie. Uvedené by pritom vyžadovalo
ďalšie dokazovanie nadbytočné pre účely trestného konania. Preto súd menované zdravotné poisťovne
s ich nárokmi na náhradu škody z vyššie uvedených dôvodov odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný

účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por. v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.