Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200640
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319200640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Urbariát obce, pozemkové
spoločenstvo Jasenov, so sídlom Jasenov, 066 01 Humenné, IČO: 37 792 032, právne zastúpeného
JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, proti žalovanému E.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX Y., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/6/2019-54 zo dňa 15.08.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
,,I. Žalovaný je povinný vypratať a odovzdať žalobcovi časť nehnuteľnosti pozemku parc. č. XXXX
registra KNC, zapísaného na LV č. XXXX v kat. území I. o výmere XXX m2 pred rodinným domom a
popri lese v lokalite Y., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci je nespornou
skutočnosťou, že dňa 20.11.2013 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca ako
prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi časť nehnuteľnosti, a to pozemku parcelné č. XXX/
X registra ”E”, vedenej na LV č. XXXX, kat. územie I. o výmere XXX m2. V súčasnosti táto parcela
má parcelné č. registra ”C” XXXX a je zapísaná na LV č. XXXX, kat. územie I.. Taktiež je nesporné,

že účelom nájmu bolo zriadenie oddychovej zóny a umiestnenie dvoch pojazdných včelínov s tým, že
nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na 5 rokov odo dňa účinnosti tejto zmluvy, teda do
dňa 20.11.2018. Žalobca ďalej preukázal, že žalovaný ako nájomca porušil podmienky nájomnej zmluvy,
a to konkrétne účel nájmu, pretože na pozemku bola zriadená tzv. divoká skládka, preto žalobca listom
zo dňa 14.05.2017 dal žalovanému výpoveď z nájomnej zmluvy. Výpoveď bola žalovanému doručená
15.05.2017. Výpovedná lehota v danom prípade je trojmesačná a začala plynúť 1. dňom kalendárneho
mesiaca po doručení výpovede žalovanému, teda dňom 01.06.2017. Trojmesačná výpovedná lehota

teda začala plynúť dňom 01.06.2017 a uplynula dňom 31.08.2017. Žalobca preukázal, že žalovaný
na prenajatom pozemku má naďalej umiestnené dva pojazdné včelíny, ktoré napriek výzve žalobcu
neodstránil z prenajatého pozemku, a preto z tohto dôvodu žalobe vyhovel.O trovách konania žalobcu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že v konaní došlo k
chybám, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu, nakoľko bez svojej viny nemohol uplatniť
pred súdom prvej inštancie svoje návrhy a námietky na svoju obranu.
Ďalej uviedol, že žalobca sa vo svojej žalobe opiera o nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti parcela č. XXX/X
registra "E", ktorá na základe sceľovania v katastri I., dostala parcelné č. XXXX "C". Tu žalobca zatajuje

jednu dôležitú informáciu, že v procese sceľovania pozemkov zákonne zanikli všetky zmluvy vo vzťahu
k riešeným pozemkom procesom sceľovania.
Zároveň uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že vytvoril na tejto parcele divokú skládku, dosky sú predsa
z dreva a používajú sa na podkladanie včelích úľov.
Poznamenal, že včelárenie je verejne prospešná činnosť a včelnica je zaregistrovaná nie je možné ju len
tak rušiť alebo meniť. Je smutné z celej veci, že na celom svete ľudia, štáty, inštitúcie včelárov a včelnice

podporujú, len na našom krásnom Slovensku sa nájdu ,,ľudia", ale bohužiaľ aj súdy, ktoré včelárov a
včelnice likvidujú.
Navrhol napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušiť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v odvolaní

žalovaného sa v celom rozsahu nestotožňuje a považuje ich za klamlivé, nezakladajúce sa na pravde.
Ďalej uviedol, že žalovaný v odvolaní uvádza, že je preukázané, že si zásielky adresované z Okresného
súdu Humenné riadne preberá o čom svedčí aj fakt, že prevzal rozsudok Okresného súdu Humenné,
doručený dňa 30.08.2019 ako aj žalobu.
Poukázal na skutočnosť, že spolu so žalobou bola žalovanému doručená aj výzva na vyjadrenie

sa k nej, v súdom stanovenej lehote, čo žalovaný opomenul a nevyjadril sa, čo zakladá právny
nárok na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, podľa § 273 Civilného sporového poriadku. Konajúci
súd nemal povinnosť ani nariadiť pojednávanie vo veci, čo napriek všetkým skutočnostiam urobil a
tým poskytol žalovanému možnosť procesnej obrany priamo na vytýčenom pojednávaní, ktorého sa
žalovaný nezúčastnil.

Tvrdenie žalovaného, že mu bol doručený rozsudok ako aj to, že mu bola doručená žaloba, ale v konaní
mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie považujeme za absolútne zavádzajúce, nakoľko súd
doručoval žalovanému všetky písomnosti na rovnakú adresu a to, že si uvedené predvolania žalovaný
nevyzdvihol v odbernej lehote považuje skôr za účelové, s cieľom vyhnúť sa pojednávaniu a tým umelo
naťahovať čas pri rozhodnutí.

Ďalej poukázal na skutočnosť, na ktorú žalovaný odvolával, a to konkrétne o sceľovaní pozemkov v
katastri obce I., ktorú považuje za absolútne irelevantnú a nemajúcu oporu v zákone, nakoľko ak by
v dôsledku sceľovania pozemkov v katastri obce I. došlo k zániku nájomnej zmluvy, išlo by zo strany
žalovaného voči žalobcovi o bezdôvodné obohatenie, nakoľko užíva pozemky, ktoré nie sú v jeho
vlastníctve bez akéhokoľvek nájomného alebo iného právneho vzťahu k vlastníkovi uvedených a ním

užívaných pozemkov.
Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že si na prenajatej parcele vytvoril miesto na včelárčenie, čo je
verejne prospešná činnosť a nie je možné ju iba tak rušiť alebo meniť, s týmto vyjadrením sa taktiež
nestotožnil a naďalej trvá na skutočnosti, že žalovaný si na prenajatej parcele vytvoril „divokú skládku"
a využíva ju skôr ako skladové priestory než oddychovú zónu, čim porušil nájomnú zmluvu zo dňa

20.11.2013, ktorá s nim bola uzatvorená, čo nakoniec preukazujú aj fotografie doložené do súdneho
spisu.
Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca a

žalovaný uzavreli dňa 20.11.2013 nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal
žalovanému ako nájomcovi časť nehnuteľnosti, pričom účelom nájmu bolo zriadenie oddychovej zóny
a umiestnenie dvoch pojazdných včelínov s tým, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to
na 5 rokov odo dňa účinnosti tejto zmluvy, teda do dňa 20.11.2018.6. Odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska žalovaným uplatnených
odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne

závery).

7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,

alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický
rozpor.

8. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

9. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočnýmspôsobom,dostatočnesazaoberaltvrdeniamiadôkazmistránvspore,dôkazyvyhodnotilv
súladesozásadamipodľa§191CSPazozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáver,keď
posúdil, že nájom nehnuteľností dohodnutý medzi stranami nájomnou zmluvou na dobu určitú skončil na
základe výpovede z dôvodu porušenia nájomnej zmluvy žalovaným, ktorá bola žalovanému doručená
15.05.2017, pričom trojmesačná výpovedná lehota (§ 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka) uplynula

dňom 31.08.2017.

11. Odvolací súd má za to, že k obnoveniu nájomnej zmluvy nedošlo, a preto žalovaný dotknutú
nehnuteľnosť od doby skončenia nájmu užíva bez právneho dôvodu, pričom vzhľadom na to, že túto
dobrovoľne napriek výzve žalobcu nevypratal a žalobca ako jej vlastník sa opodstatnene domáha

ochrany svojho vlastníckeho práva prostredníctvom podanej žaloby o vypratanie, ktorej v plnom rozsahu
súd prvej inštancie dôvodne vyhovel.

12. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom
prvej inštancie svoje návrhy a námietky na svoju obranu, odvolací súd uvádza, že v § 111 ods. 3

CSP je formulovaná fikcia doručenia. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že v prípade, ak písomnosť
nemožno doručiť na adresu v § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
Civilný sporový poriadok teda vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia
zdržiaval, alebo nie. Namiesto toho vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť

významné, kde sa adresát skutočne zdržuje, a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný
za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a že je preto povinný si
zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne
zdržuje. Z tejto novo zavedenej zásady tiež vyplýva, že adresát sa nemôže s doručovanou písomnosťou
oboznámiť len vtedy, ak má k tomu ospravedlniteľný dôvod (§ 114 CSP).

Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nepochybil, ak sa mu nepodarilo doručiť žalovanému
predvolanienanariadenépojednávanie,ktorýsihoneprevzalvodbernejlehote,nakoľkofikciadoručenia
nastala po tom, ako sa súdu nepodarilo písomnosť doručiť na adresu uvedenú v § 106 CSP.13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že samotný odvolateľ v konkrétnostiach
v odvolacom konaní netvrdil žiadne skutočnosti, spôsobilé k spochybneniu správnosti skutkových a
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Nakoľko nájomný vzťah

medzi stranami sporu zanikol na základe výpovede žalobcu, bolo povinnosťou žalovaného vypratať
predmetnú nehnuteľnosť.

14. Obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda oprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou
vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et

fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Za inherentné právo vlastníka sa pokladá aj právo
na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva.

15. Ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom vlastníka veci. Subjektom na podanie
vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci a žaloba smeruje voči tomu, kto tuto vec neoprávnene
zadržiava. V prípade nehnuteľnej veci sa musí uplatniť osobitná vindikačná žaloba, ktorá má právnu

formu žaloby na vypratanie alebo odstránenie stavby. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp.
reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu
ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho
práva a zároveň mu odmieta vydať vec. Pre úspešnosť tejto žaloby je potrebné, aby vlastník preukázal
existenciu vlastníckeho práva, ďalej musí preukázať, že vec sa nenachádza v jeho faktickej moci, ale v

moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, ďalej, že žalovaný vec protiprávne zadržiava, bez
existencie záväzkového právneho vzťahu a má vec v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba a preto má
možnosť vydať vec vlastníkovi, ďalej, že predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada. Žalobca
je povinný preukázať, že mu žalovaný neoprávnene vec aj ku dnu rozhodovania súdu zadržiava čo sa
aj žalobcovi v plnej miere podarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať.

16. Správne tiež v konečnom dôsledku vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore, konštatoval súd prvej
inštancie vznik nároku na strane žalobcu na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), ktorý mu v plnom
rozsahu voči žalovanému aj priznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v
súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne
neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

18. S poukazom na ustanovenie § 380 ods. 1 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP s prihliadnutím na zásadu
úspechu podľa § 255 CSP a tomu zodpovedá aj priznanie náhrady trov odvolacieho konania úspešnému

žalobcovi.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).