Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 2Cb/36/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410202264
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2019:5410202264.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou, v spore žalobcu: Scania Finance
Slovak Republic s. r. o., so sídlom Diaľničná cesta 4570/2A, Senec, IČO: 43 874 746, právne zast.:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným:
1/ MOBI - transport, a.s., so sídlom J. Ťatliaka 6, Dolný Kubín, IČO: 36 384 968, 2/ B.. G. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, R., a 3/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, Bziny,

žalovaní v 2/ a 3/ rade právne zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, Dolný
Kubín, o zaplatenie 72.938,40 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške:
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 334,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 2.891,70 EUR od 13.06.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 371,10 EUR od 29.08.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 4.371,50 EUR od 09.01.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.316,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.316,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.059,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.059,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 744,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.324,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 334,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 397,00 EUR od 28.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 334,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných v 2/ a 3/ rade alebo žalovaného v 1/ rade, podľa
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 09.07.2013 právoplatného vo

vzťahu k žalovanému v 1/ rade, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalovaný v 2/ rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške:
- 0,05% denne zo sumy 969,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 1.966,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.008,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 969,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 975,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 969,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.570,40 EUR od 13.06.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 2.676,50 EUR od 09.01.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 303,00 EUR od 28.03.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že plnením žalovaného v 2/ rade alebo žalovaného v 1/ rade, podľa rozsudku

Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 09.07.2013 právoplatného vo vzťahu k
žalovanému v 1/ rade, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade v rozsahu 100%.
III. Súd návrh žalovaných v 2/ a 3/ rade na prerušenie konania zamieta. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2010 sa žalobca domáhal zaplatenia 117.904,12 EUR
s príslušenstvom s odôvodnením, že ako leasingový prenajímateľ uzavrel s žalovaným v 1/ rade

ako leasingovým nájomcom podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) zmluvy o
finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej hnuteľnej veci č.: E./XX/XXXXX, E./XX/XXXXX,
E./XX/XXXXX, E./XX/XXXXX, E./XX/XXXXX, E./XXX/XXXXX, E./XXX/XXXXX, E./XXX/XXXXX, E./XX/
XXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX,
E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/
XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./107/932012, SEZ./XXX/XXXXXX,

E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./XXX/
XXXXXX, E./XXX/XXXXXX, E./108/932017, ktorých neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné zmluvné
podmienky finančného prenájmu hnuteľností (ďalej len „VOP“). Predmetom zmlúv bol finančný prenájom
motorových vozidiel a návesov, ktoré žalovaný v 1/ rade prevzal na základe odovzdávajúceho protokolu,
pričom bol povinný zaplatiť žalobcovi počet a výšku splátok podľa jednotlivých zmlúv. Neoddeliteľnou

súčasťou zmlúv boli aj splátkové kalendáre, s presným rozpisom jednotlivých splátok, s uvedením
výšky splátky, dátumu splatnosti a iných skutočností týkajúcich sa mesačných splátok. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, t.j. neplatil žalobcovi
leasingové splátky riadne a včas na základe žalobcom vystavených faktúr. Žalobca zaslal žalovanému
v 1/ rade výpovede zo zmlúv ku dňu 21.04.2009, s tým, že žalovaný v 1/ rade je povinný pristaviť

predmety leasingu dňa 28.04.2009 do 12.00 hod. do areálu žalobcu, v mieste jeho sídla. Celková
dlhovaná suma z vystavených faktúr predstavuje čiastku 118.322,12 EUR, ktorú žalovaný v 1/ rade
žalobcovi čiastočne zaplatil, a to úhradou zo dňa 01.12.2008 vo výške 418,- EUR. Zvyšnú dlhovanú
sumu vo výške 117.904,12 EUR napriek tomu, že faktúry sú po lehote splatnosti doposiaľ neuhradil.
Žalovanív2/a3/radesavzmysleručiteľskýchvyhlásení,ktorétvoriaprílohyžalobnéhonávrhuzaviazali

zaplatiť žalobcovi za záväzky žalovaného v 1/ rade, ktoré vzniknú z uvedených zmlúv. Nezaplatením
vyššie uvedených faktúr v lehote ich splatnosti sa žalovaní dostali vo vzťahu k žalobcovi do omeškania
podľa § 365 a nasl. ObZ. Podľa bodu 8.2 VOP sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 0,05% denne z každej dlhovanej čiastky v zmysle vystavených faktúr a podľa bodu 9.2 VOP
sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej čiastky tiež v

zmysle jednotlivých faktúr. Taktiež má žalobca právo od žalovaných v 1/ a 2/ rade na zaplatenie zmluvnej
pokuty podľa petitu žalobného návrhu a od žalovaného v 1/ rade taktiež na zaplatenie zmluvnej pokuty
v zmysle petitu žalobného návrhu. Súčasťou žalobného návrhu bola notárska zápisnica č. N30/2008
o nepeňažnom vklade, o ktorý sa zvýšilo základné imanie žalobcu ako aj o preberací všetkých práv a
povinnostíspoločnostiScaniaFinanceCZspol.sr.o.-organizačnázložkaSlovakiaspoločnosťouScania

Finance Slovak Republic s.r.o., rozhodnutie jediného spoločníka o zvýšení o hodnotu nepeňažného
vkladu zo dňa 11.01.2008, zmluvy o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej hnuteľnosti
spolu s opisom predmetov leasingových zmlúv a odovzdávajúcimi protokolmi, splátkové kalendáre k
jednotlivým zmluvám, všeobecné zmluvné podmienky finančného prenájmu hnuteľností, vyhlásenia
ručiteľa, faktúry na jednotlivé leasingové splátky, vyúčtovanie úrokov z omeškania spolu s penalizačnými

faktúrami, faktúry za administratívne poplatky za zmenu v leasingových zmluvách, predsporová výzva
zo dňa 15.12.2009 a výpoveď leasingových zmlúv ku dňu 21.04.2009 doručená žalovanému v 1/ rade
dňa 23.04.2009.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 09.07.2013, ktorým zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3
rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 EUR s prislúchajúcim úrokom z

omeškania a zmluvnou pokutou. Ďalej zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 34.569,50 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou.
Ďalej zaviazal žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 44.965,72 EUR s prislúchajúcim úrokom z
omeškania a zmluvnou pokutou. Na základe podaného odvolania žalovaných v 2/ a 3/ rade Krajský súd
v Žiline, uznesením sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.03.2015, rozsudok okresného súdu vo vzťahu k

žalovaným v 2/ a 3/ rade zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
3. Po vykonaní ďalšieho dokazovania a s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu,
prvostupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa 04.02.2016, ktorým zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3 rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a
zmluvnou pokutou s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších

žalovaných. Ďalej zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu34.569,50 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných. Súd tak opätovne v celom rozsahu
vyhovel žalobnému návrhu žalobcu.

4. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa v priebehu konania bránili tým, že neexistuje listina - vyhlásenie o vklade,
ktorá by bola spôsobilá preukázať, že došlo ku platnému prevodu pohľadávky, ktorá tvorí predmet
konania, na terajšieho žalobcu a ten preto nie je aktívne vecne v spore legitimovaný. Neexistuje zmluva
o predaji časti podniku, teda neexistuje ani vyhlásenie o vklade. Súd v tomto smere poukázal na
závery, ktoré boli prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 32Cdo 1513/2011 zo dňa 18.10.2011,

t.j. že podstatnými časťami zmluvného tipu - zmluvy o predaji podniku, je záväzok predávajúceho
previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k
prevádzkovaniu podniku a záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom
a zaplatiť kúpnu cenu. ObZ k tomu, aby išlo o zmluvu o predaji podniku, nevyžaduje, aby záväzky, ktoré
sa kupujúci zaväzuje prevziať, boli v zmluve konkretizované, ich špecifikácia nie je podmienkou platnosti
takejto zmluvy. Na kupujúceho tak bez ohľadu na to, či zmluva výpočet záväzkov obsahuje alebo nie,

prechádzajú všetky záväzky, ktoré s predávaným podnikom súvisia. K prechodu všetkých záväzkov
súvisiacich s predávajúcim podnikom z predávajúceho na kupujúceho preto dochádza v intenciách
ustanovení § 477 ods. 1 ObZ zo zákona, nie je nutné tieto záväzky v zmluve zmieňovať, či identifikovať.
V tomto smere teda súd uzavrel, že na základe zmluvy o predaji podniku došlo k prechodu záväzkov
súvisiacich s predávaným podnikom z predávajúceho na kupujúceho zo zákona, aj keď tieto záväzky nie

sú v zmluve identifikované. Nebol dôvod na spochybňovanie naplnenia § 60 ods. 2 ObZ, ani skutočností
vyplývajúcich z Obchodného registra SR vo vzťahu k žalobcovi.
5. Žalovaní v 2/ a 3/ rade ďalej namietali, že žalobný petit nezodpovedá tomu, čo je uvedené v
ručiteľských vyhláseniach žalovaných v 2/ a 3/ rade. Poukázali na vyhlásenie ručiteľa na č.l. 397, 398,
403, 404, 406, 408, 410, 412, 413, 414, 415, 416, 417, 418, 411, 409, 407, 405, 401, 402, 400, 399, z

ktorých vyplýva, že ručiteľ týmto vyhlásením berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa voči
dlžníkovi, ak tak neurobí dlžník sám, a to do 10 dní odo dňa doručenia písomného vyzvania veriteľom.
Pokiaľ teda neexistuje písomná výzva veriteľa, nie je zrejmé z čoho žalobca vychádzal pri formulácii
žalobného petitu, keď nepozná, akú sumu uplatnil voči ručiteľovi výzvou, ktorú mu mal doručiť. V zmysle
jednotlivých vyhlásení ručiteľa neexistujú výzvy veriteľa na plnenie. Preto suma uvádzaná v prípadnej

písomnej vyzve veriteľa, ktorá má byť doručená do 10 dní, by mala korešpondovať s rovnakou sumou,
ako je vyhlásenie ručiteľa. Poukázali na doručenku zo dňa 17.12.2009, ktorá bola zasielaná žalovanému
v 2/ rade a nazvaná ako predsporová výzva, že túto žalovaný v 2/ rade neprevzal, prevzal ju jeho otec.
Pri porovnaní originálov doručeniek z toho istého dňa a doručených dňa 17.12.2009 a podpisov na
nich sa jedná o podpisy totožné, z čoho je zrejmé, že aj predsporovú výzvu pre žalovaného v 3/ rade

prevzal jeho otec. Doručenie predsporovej výzvy žalovanému v 1/ rade, resp. jeho splnomocnencovi,
nespochybnili. Žalobca k tomu uviedol, že samotné doručenie žaloby žalovaným v 1/ až 3/ rade je výzvou
na plnenie a čo sa týka jednotlivých súm, ktoré by mali korešpondovať s vyhláseniami ručiteľa, tak tieto
sumy boli odvodené od nároku voči dlžníkovi - žalovanému v 1/ rade a tieto boli konkrétne uvádzané v
jednotlivých leasingových zmluvách a presná špecifikácia určená ku dňu ukončenia leasingových zmlúv.

Predsporové výzvy adresované žalovaným v 2/ a 3/ rade zo dňa 15.12.2009 boli zo strany žalobcu
súdu doručené, pričom vzhľadom na podpisy na doručenkách zo dňa 17.12.2009 ich žalobca považoval
za doručené obom žalovaným. V zmysle ručiteľských vyhlásení bolo povinnosťou žalobcu len oznámiť
žalovaným v 2/ a 3/ rade prehľad záväzkov a prechod pohľadávok.
6. Súd v tejto súvislosti vypočul svedka Ing. Františka Pápeža (otca žalovaných v 2/ a 3/ rade), ktorému

bol k nahliadnutiu predložený spisový materiál, konkrétne č.l. 626, pričom tento uviedol, že podpis na
doručenke označenej krížikom s dátumom prevzatia dňa 17.12.2009 s označením splnomocnenec nie
je jeho. Ostatné podpisy na doručenkách na tomto č.l. sú jeho. Ďalej uviedol, že doručené listiny svojim
synom neodovzdal, nebola príležitosť, neskôr ich už nevedel nájsť. V roku 2009 nemal od žalovaných v
2/ a 3/ rade splnomocnenie na preberanie pošty. Žalovaní v tejto súvislosti namietali, že pokiaľ aj došlo

k prevzatiu výziev pre žalovaných v 2/ a 3/ rade ich otcom, nemožno výpoveď tohto svedka o tom, že
predmetné výzvy žalovaným v 2/ a 3/ rade neodovzdal považovať za vierohodné vzhľadom na časový
odstup a tiež vzhľadom na vek a zdravotné ťažkosti uvedeného svedka. Žaloba bola na súd podaná
dňa 14.06.2010, pričom vystavené faktúry boli splatné od 01.12.2008 do 28.08.2009. Podľa vyhlásení
ručiteľa je zrejmé, že v zmysle § 303 a nasledujúcich Obz ručiteľ ručí za záväzok MOBI - transport a.s.

DolnýKubín,pričomručiteľtýmtovyhlásenímberienasebapovinnosťuspokojiťpohľadávkuveriteľavoči
dlžníkovi, ak tak neurobí dlžník sám a to do 10 dní odo dňa doručenia písomného vyzvania veriteľom. Ak
takneurobí,oprávňujeveriteľapob)navymáhaniepohľadávkyodručiteľa.Zospisu(č.l.594)vyplýva,že
žalobu s prílohami prevzali žalovaní v 1/ a 2/ rade dňa 10.08.2010 a žalovaný v 3/ rade dňa 13.08.2010.7. V súvislosti s uvedeným súd uzatvoril, že žalovaní v 1/ až 3/ rade nespochybnili doručenie písomných
výziev, práve naopak, v podaní zo dňa 14.07.2011 žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali nároky žalobcu z
titulu náhrady škody vo výške 13.741,12 EUR a poukazovali na ich postavenie ručiteľov za záväzky

žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi z titulu leasingových zmlúv, kedy im nevyplýva zodpovednosť za
akékoľvek nároky nad rámec leasingových splátok. Žalovaní v 2/ a 3/ rade tu namietali neoprávnenosť
vystavenia faktúr, ako aj nárokov z nich vyplývajúcich. Taktiež konštatovali, že súd zaviazal žalovaného
v 2/ rade na zaplatenie žalovanej sumy v rozsahu a za záväzky, ktoré prekračujú rámec vyhlásenia
o ručení zo dňa 26.10.2005 a žalovaného v 3/ rade za záväzky, ktoré prekračujú rámec vyhlásení o

ručení, ktoré žalobca predložil do konania. Žalovaní v 2/ a 3/ rade tiež vzniesli námietku premlčania
vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu a to podľa § 387 a nasl. ObZ v spojení s § 100
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), s poukazom na skutočnosť, že zmluvy o finančnom prenájme s
následnoukúpouprenajatejhnuteľnejveci,ktoréobsahovalisplátkovékalendáresrozpisomjednotlivých
splátok, s uvedením výšky splátky a dátumu splatnosti, boli uzatvorené v období rokov 2006, pričom
žaloba bola podaná dňa 14.06.2010. Argumentovali o.i. tým, že neexistuje písomná výzva veriteľa na

plnenie, do vlastných rúk ju neprevzali, žalobu v tomto smere považujú za predčasnú, pretože žalobca
nepreukázal doručenie výziev v zmysle vyhlásení ručiteľa. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je
splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 ObZ (R 11/2001). V danom prípade bola
žalobasprílohamibolariadnedoručenážalovanýmv2/radedňa10.08.2010av3/radedňa13.08.2010.

Uvedené malo za následok, že lehota 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy uplynula u žalovaného
v 2/ rade dňa 20.08.2010 a u žalovaného v 3/ rade dňa 23.08.2010. Žalovanému v 1/ rade bola výzva
doručená 17.12.2009. S poukazom na § 391 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého pri právach vymáhateľných
na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento
zákon neustanovuje niečo iné, súd tiež ustálil, že nárok žalobcu v čase podania žaloby a jej doručenia

žalovaným v 2/ a 3/ rade nie je premlčaný, a to aj vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade.
8. K argumentácii žalovaných v 2/ a 3/ rade ohľadne námietky nesprávnosti výšky žalovaného nároku,
v súvislosti s nárokom žalobcu odlišného od splátok nájomného, t.j. ktoré vznikli z titulu náhrady škody,
súd poukázal na § 373 ObZ, v zmysle ktorého, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu v ObZ je upravená len
ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť
zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262 ObZ. Záväzková
zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti ako povinnosti zo záväzku.
Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje

zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí
preukázať poškodený. V danom prípade žalobcovi vznikla škoda súvisiaca s odobratím predmetov
leasingu a parkovným, čo znamená, že žalovaný v 1/ rade porušil povinnosti vyplývajúce z jeho
záväzkového vzťahu (z leasingovej zmluvy) a žalovaní v 2/ a 3/ rade sa v rámci ručiteľských vyhlásení

zaviazali ručiť za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy do celej výšky záväzkov dlžníka voči
veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy. Ak teda z textu vyhlásenia ručiteľa vyplývalo, že
ručiteľ ručí za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy, tak je tomu aj ohľadne záväzkov vyplývajúcich
následne z vysporiadania leasingovej zmluvy, teda odobratie predmetu leasingu, prípadne náhrada
škody súvisiaca s parkovným, resp. iné súvisiace nároky. Súd mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi

vznikom škody a porušením povinnosti v tom, že žalovaný v 1/ rade porušil povinnosti zo záväzku
(platenieleasingovýchsplátok),čímdošlokvýpovedileasingovejzmluvyanáslednýmnákladomžalobcu
na vysporiadanie leasingovej zmluvy v súvislosti s odobratím predmetu leasingu, parkovným a následne
odpredajom predmetu leasingu tretej osobe.
9. K argumentácii žalovaných v 2/ a v 3/ rade, že z postavenia ručiteľov za záväzky žalovaného v

1/ rade voči žalobcovi z titulu leasingových zmlúv nevyplývala zodpovednosť žalovaných v 2/ a 3/
rade za akékoľvek nároky nad rámec leasingových splátok, resp. nárokov vyplývajúcich z leasingových
zmlúv súd uviedol, že vyhlásenia ručiteľov sa vzťahujú na záväzky z jednotlivých leasingových zmlúv
vo vyhláseniach presne špecifikovaných a „do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci
z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej“ jednotlivé tam uvedené maximálne sumy. Pokiaľ sa

teda vyhlásenia ručiteľov vzťahujú na záväzky z jednotlivých leasingových zmlúv, je tomu tak nielen v
súvislosti s úhradou splátok nájomného za predmet leasingu, ale aj v súvislosti s úrokom z omeškania
a zmluvnou pokutou, vyplývajúcimi zo VOP, ktoré tvorili neoddeliteľnú časť leasingovej zmluvy.10. K námietke žalovaných v 2/ a 3/ rade ohľadom neurčitosti a neplatnosti ručiteľských vyhlásení a
neurčitosti obsahu leasingových zmlúv súd uzatvoril, že v jednotlivých zmluvách o finančnom prenájme
s následnou kúpou prenajatej hnuteľnosti je v bode VII. Ďalšie dohovory uvedené, že prenajímateľ a

nájomca podpisom leasingovej zmluvy potvrdili, že sa zoznámili s textom VOP a vyjadrili svoj súhlas s
tým, že sa VOP stávajú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Rovnako účastníci prehlásili, že
zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia VOP finančného prenájmu, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou každej zmluvy.
11. V súvislosti s námietkou žalovaných v 2/ a 3/ rade ohľadom zaplatenia žalovanej sumy v rozsahu

a za záväzky z faktúr, ktoré prekračujú rámec vyhlásenia o ručení, ako aj nesprávnosť výpočtu dlžných
súm, súd konštatoval, že z jednotlivých ručiteľských vyhlásení vyplýva, že žalovaní v 2/ a 3/ rade ručia
za záväzky žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z jednotlivých leasingových zmlúv do celej výšky záväzkov
dlžníka voči veriteľovi, avšak nepresahujúcej maximálne sumy tam uvedené, a zaviazal ich preto na
zaplatenie jednotlivých súm istiny z faktúr, ktoré preukázateľne neprekračujú rámec ich vyhlásení o
ručení.

12. Keďže nezaplatením faktúr uvedených vo výrokovej časti rozsudku v lehote ich splatnosti, sa
žalovaní vo vzťahu k žalobcovi dostali do omeškania, súd s poukazom na § 365 ObZ, § 369 ObZ, vo
vzťahu k nároku žalobcu na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu poukázal na body 8.2 a 9.2 VOP, z
ktorých vychádzal, a podporne body 9.3 VOP a 12.2 až 12.4 VOP a ich citáciu. Vo vzťahu k uplatňovanej
zmluvnej pokute súd uviedol, že táto je v praxi dojednaná pre prípad „omeškania“ so splnením určitého

záväzku niečo dať alebo urobiť. V tomto prípade vznikne záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu tak v prípade
oneskoreného plnenia, ako aj v prípade včasného plnenia, majúceho však už v čase plnenia vady, no
nie v prípade včasného plnenia, u ktorého sa vady vyskytnú až po plnení. Ako neprimeraná nebola
v súdnej praxi posúdená zmluvná pokuta vo výške 1 % z hodnoty zabezpečovaného záväzku za
každý deň omeškania. Neprimeranosť zmluvnej pokuty alebo dokonca jej rozpor so zásadami poctivého

obchodného styku, či dobrými mravmi, nemožno odvodiť iba zo skutočnosti, že zmluvnou pokutou je
zabezpečené len plnenie zmluvnej povinnosti jednou stranou zmluvy (rozsudok NS SR sp.zn. 4Obdo
4/99). Z uvedených dôvodov považoval súd zmluvnú pokutu a jej výšku za platne dojednanú v rámci
VOP, ktoré tvoria prílohu k leasingovej zmluve.
13. Žalovaní v 2/ a 3/ rade podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom opäť namietli

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatňovanému nároku, ďalej namietali, že
súd ich zaviazal k úhrade jednotlivých súm istiny a príslušenstva spoločne a nerozdielne, a to napriek
tomu, že na strane žalovaných neexistuje pasívna solidarita vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Podľa
žalovaných v 2/ a 3/ rade vzťah ručenia za záväzky žalovaného v 1/ rade, ktorý má existovať medzi
žalobcom a žalovanými v 2/ a 3/ rade nezakladá totiž medzi účastníkmi konania vzťah pasívnej solidarity.

Žalovaní tiež namietli, že súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania vo vzťahu k celému
uplatnenému nároku.
14. Žalovaní tiež namietali predčasnosť podania žaloby voči žalovaným v 2/ a 3/ rade ako ručiteľom,
a záver súdu, podľa ktorého doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka
aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 ObZ (R 11/2001). V

odvolaní zdôraznili, že ručenie je jednostranný prejav vôle ručiteľa voči veriteľovi. Aj pri jednostranných
právnych úkonoch je potrebné skúmať obsah vôle, ktorý je zachytený v písomnom prejave. Žalovaní
v 2/ a 3/ rade pri podaní ručiteľských vyhlásení mali za to, že ich povinnosť plniť a možnosť žalobcu
vymáhať pohľadávky uvedené v ručiteľských vyhláseniach nastane až márnym uplynutím lehoty 10
dní od doručenia písomnej výzvy veriteľa. Citovaný text ručiteľských vyhlásení upravuje moment

vzniku možnosti žalobcu domáhať sa splnenia pohľadávky voči ručiteľom odlišne ako je to v § 306
ods. 1 ObZ, pričom odchýlenie sa od doslovného znenia § 306 ods. 1 ObZ v zmysle § 263 ods.
1 ObZ nevylučuje. Ak táto úprava nezakazuje obmedziť ručiteľský záväzok tak, že ručenie vzniká
až márnym uplynutím 10-dňovej lehoty od doručenia výzvy na plnenie ručiteľom, nie je v rozpore s
touto zákonnou úpravou, ani ju neobchádza (ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka), ak je vznik

možnosti veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa obmedzený práve na márne uplynutie
10 dňovej lehoty od doručenia výzvy nie dlžníkovi ale ručiteľom. Poukázali aj následné správanie sa
žalobcu, ktorý doručoval žalovaným v 2/ a 3/rade „nejakú výzvu, ktorej doručenie majú preukazovať
doručenky nachádzajúce sa na č.l. 626.“, pričom poukazovali na ustanovenia § 266 ods. 1 až 3 ObZ .
Toto ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môžu vzniknúť pochybnosti, pre tento

prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré súdu ukladajú, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom,
a to najmä gramatickým, logickým a systematickým. Súd má zisťovať skutočnú vôľu účastníkov v
čase uzavretia právneho úkonu. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom nemôže nahradzovať
alebo meniť uskutočnené prejavy vôle. Súd pri úsudku o skutočnej vôli účastníkov prihliadne najmäna okolnosti, za ktorých k úkonu došlo a tiež na následné chovanie účastníkov. Tiež namietli, súd
pochybil, keď prijal záver o nedôveryhodnosti výpovede svedka Ing. Františka Pápeža s poukazom na
jeho vek a časový odstup od skutočností, ktoré mali byť preukázané jeho výpoveďou. Výpoveď tohto

svedka len potvrdila skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu doručeniek založených na č.l. 626 a síce,
že žiadna výzva žalovaným v 2/ a 3/ rade ako ručiteľom tak, ako to predpokladajú samotné ručiteľské
vyhlásenia doručená nebola. Ďalej uviedli, že samotné prehlásenie účastníkov právneho úkonu o tom,
„že nejaký dokument (Podmienky)“ sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy bez ďalšieho
neznamenajú, že tieto reálne tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho úkonu. Ak je obsah právneho úkonu

zaznamenaný písomne, jeho určitosť je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Ak ale VOP
reálne netvorili neoddeliteľnú súčasť jednotlivých leasingových zmlúv alebo ručiteľských vyhlásení, je
obsah takéhoto právneho úkonu neurčitý a z tohto dôvodu je právny úkon neplatný.
15. Ďalej v odvolaní žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku
vôbec nevysporiadal s námietkou ohľadom nesprávnosti výšky žalovaného nároku, keďže majú za to,
že nároky uplatnené žalobcom a ktoré sú odlišné od splátok nájomného, ktoré nároky mali vzniknúť

žalobcovi z titulu náhrady škody s príslušenstvom sú v celom rozsahu nedôvodné. Nebolo preukázané
splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaných v 2/ a 3/ rade za uplatnený nárok a žalobcovi
ani žiadna škoda nevznikla. Žalovaný v 2/ ani 3/ rade neporušili žiadnu povinnosť, ktorá by mohla
zakladať vznik ich zodpovednosti za škodu. Z postavenia ručiteľov za záväzky žalovaného v 1/ rade voči
žalobcovi z titulu leasingových zmlúv nevyplýva zodpovednosť žalovaných v 2/ a 3/ rade za akékoľvek

nároky nad rámec leasingových splátok, resp. nárokov vyplývajúcich z leasingových zmlúv. Zo znenia
ručiteľských listín je zrejmé, že žalovaní v 2/ a 3/ rade prevzali len zodpovednosť za nároky vyplývajúce z
leasingovej zmluvy, z tohto ich subsidiárneho záväzku nemožno vyvodzovať zodpovednosť žalovaných
v 2/ a 3/ rade za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť konaním žalovaného v 1/ rade.
16. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v odvolaní namietali aj ohľadom uplatneného príslušenstva, pričom zdôraznili,

že úrok z omeškania vo výške 0,05% denne bol v zmysle bodu 8.2 VOP dohodnutý len vo vzťahu
k dlžnému nájomnému, a žalobca teda nemôže požadovať úrok z omeškania v tejto výške aj z
penalizačných faktúr a už vôbec nie z faktúr, ktorými si uplatňuje náhradu škody. V odvolaní žalovaní v
2/ a 3/ rade uviedli, že v podaní zo dňa 14.07.2011 namietali neoprávnenosť vystavenia tam uvedených
faktúr, ako aj neoprávnenosť nárokov vyplývajúcich z tam uvedených faktúr. Ďalej namietali, že žalobca

si neoprávnene uplatňoval zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou aj tých súm, ktoré nemajú charakter
dlžného nájomného. Podľa bodu 9.2 VOP zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne bola dohodnutá len
pri porušení povinnosti platiť včas splátky nájomného. Mali za to, že neoprávnený a aj nezákonný je
tiež uplatnený nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradami faktúr s nárokom na náhradu škody.
Takáto požiadavka je v rozpore s poctivým obchodným stykom, v posudzovanom prípade VOP ani

neobsahujú dojednanie o zmluvnej pokute pri omeškaní s náhradou škody.
17. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že všetkým trom žalovaným boli riadne,
a v zmysle ručiteľských vyhlásení, zaslané výzvy na uhradenie dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaní na predmetné výzvy nijako nereagovali, žalobca podal dňa 31.03.2010 žalobu. Žalobca
zdôraznil, že žalovaní v 2/ a 3/ rade boli v tom období členmi predstavenstva spoločnosti žalovaného v

1/ rade, na základe čoho má žalobca za to, že už pri doručení výzvy žalovanému v 1/ rade mali žalovaní
v 2/ a 3/ rade pri odbornej starostlivosti vedieť, že žalobcovi vzniká nárok na uhradenie dlžnej sumy.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 248/98, v ktorom sa konštatuje, že
„Podmienka písomnej výzvy je splnená tiež v prípade, ak je dlžníkovi doručená žaloba, ktorou sa veriteľ
domáha splnenia záväzku súčasne od dlžníka aj od ručiteľa.“ Žalobca má za to, že žalovaní v 2/ a 3/

rade boli na základe žaloby zo dňa 31.03.2010, ako ručitelia, riadne vyzvaní na úhradu predmetného
dlhu. Odmietol špekulácie o prevzatí výziev ich otcom, ktorý ich zahodil a pod. Námietku neplatnosti
ručiteľských vyhlásení a neurčitosti obsahu leasingových zmlúv považoval žalobca za účelové, zotrval
na tom, že podpisy na ručiteľských vyhláseniach sú pravé a patria žalovaným. Uviedol, že v jednotlivých
zmluvách o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej hnuteľnosti bolo uvedené, že žalobca a

žalovaní vyjadrili svoj súhlas so znením VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, navyše aj reálne
tvorili súčasť každej leasingovej zmluvy.
18. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaní v 2/ a 3/ rade, ktorým bolo riadne doručené, nevyjadrili.
19. Krajský súd v Žiline následne rozhodol rozsudkom sp.zn. 14Cob/68/2017 zo dňa 12.07.2018, ktorým
rozsudok okresného súdu v časti, ktorým bola žalovaným v 2/ a 3/ rade uložená povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 eur s príslušenstvom potvrdil, s tým, že plnením tejto
povinnosti jedným zo žalovaných v 2/ a 3/ rade alebo rovnakej povinnosti žalovaným v 1/ rade podľa
právoplatného rozsudku zo dňa 09.07.2013 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, zanikne v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Súčasne rozsudok okresného súdu vo vzťahu kžalovanému v 1/ rade zrušil. Ďalej rozsudok okresného súdu v časti, ktorým bola žalovanému v 2/ rade
uložená solidárna povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.569,50 eur s príslušenstvom potvrdil s tým, že
plnením tejto povinnosti žalovaným v 2/ rade alebo rovnakej povinnosti žalovaným v 1/ rade, zanikne

v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. Napokon rozsudok okresného súdu v
časti, ktorým bola uložená povinnosť žalovaným v 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne a žalovanému
v 2/ rade samostatne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2018.
20. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že solidarita žalovaných bola vyjadrená v

rámci súdom priznaného plnenia, aj keď v rovine procesného statusu ide u žalovaných o samostatné
účastenstvo (nie nerozlučné). Okresný súd založil solidaritu žalovaných svojím rozhodnutím, ktorý
postup nie je v rozpore s platnou právnou úpravou, jeho rozhodnutím teda nedošlo k duplicite priznania
plnenia, ktoré požadoval žalobca. Obchodný zákonník obsahuje osobitne úpravu o ručení v § 303 a
nasl. ObZ, a pri ručiteľskom záväzku obsahuje osobitnú úpravu, ktorá určuje vzájomné vzťahy dlžníka
a ručiteľov voči veriteľovi, z hľadiska plnenia záväzku dlžníka alebo ručiteľa voči veriteľovi dochádza

však k situácii, ktorá vzniká pri plnení záväzku niektorého zo solidárnych dlžníkov. Veriteľ nemôže
dostať to isté plnenie dvakrát od dlžníka i od ručiteľa. Prípadné pochybnosti ohľadom povahy záväzku,
z hľadiska toho, či sú dlžník a ručitelia povinní plniť celú pohľadávku, resp. či splnením pohľadávky
jednej z nich zanikne povinnosť druhého, boli vo výroku rozsudku odstránené tým, že „plnením jedného
z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších odporcov“. Pri uvedenej formulácii nezakladá

súdne rozhodnutie v rozpore s hmotno-právnym základom dva samostatné výroky povinnosti dlžníka a
ručiteľa zaplatiť veriteľovi rovnakú sumu s príslušenstvom. Z uvedených dôvodov preto vyjadril odvolací
súd vo výroku svojho rozsudku aj prepojenie rozsudkov vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade - dlžníkovi,
ktorý už nadobudol právoplatnosť, a vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a k druhému rozsudku okresného
súdu v časti, ktorá bola odvolacím súdom potvrdená vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade - ručiteľom.

21. K námietke žalovaných v 2/ a 3/ rade, ohľadom predčasnosti podania žaloby vo vzťahu k nim ako
ručiteľom, v súvislosti s nepreukázaním doručenia kvalifikovanej výzvy na plnenie žalovaným v 2/ a
3/ rade, odvolací súd poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, v ktorom práve vo vzťahu
k doručeniu výziev v zmysle ručiteľských vyhlásení žalovaných v 2/ a 3/ rade vyhodnocoval súd i
ručiteľský záväzok, ktorý vyplýva z vyhlásení ručiteľa „ručiteľ týmto vyhlásením berie na seba povinnosť

uspokojiť veriteľa voči dlžníkovi, ak tak neurobí dlžník sám, a to do 10 dní odo dňa doručenia písomného
vyzvaniaveriteľom“(napr.č.l.407).Keďževyhlásenieručiteľaosobitneneupravujespôsob,akýmbybolo
potrebné uvedenú výzvu zo strany veriteľa realizovať, nebol dôvod na odklon od záverov súdu prvého
stupňa, ktorý konštatoval, že doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka
aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 ObZ. (R 11/2001).

22. V súvislosti s námietkou žalovaných v 2/ a 3/ rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
k uplatňovanému nároku, odvolací súd uviedol, že stanovisko k tejto námietke už odvolací súd zaujal
v predchádzajúcom rozhodnutí, pričom nebol dôvod na odklon od prijatých záverov z rozhodnutia
sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.03.2015: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom

určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. K
prechodu všetkých záväzkov súvisiacich s predávajúcim podnikom, z predávajúceho na kupujúceho
dochádza v intenciách § 477 ods. 1 ObZ zo zákona a nie, aby súčasne bolo nutné tieto záväzky

akokoľvek v zmluve zmieňovať alebo inak identifikovať. Pri predaji podniku podľa § 476 a nasl. ObZ
je predmetom prevodu podnik ako ucelený súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek
podniku, k nemu patria. Práva, na ktoré sa predaj vzťahuje, v zmysle § 477 ods. 1 ObZ sú teda o.i. tiež
pohľadávky, ktoré sú ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku súčasťou podniku. Pohľadávky, ktoré
pri predaji podniku či jeho časti prechádzajú na kupujúceho, teda v zmluve identifikované byť nemusia,

to tiež platí pre vklad podniku či jeho časti do základného kapitálu obchodnej spoločnosti. V danom
prípade aj z výpisu z Obchodného registra SR vyplýva prechod záväzkov súvisiacich s predávaným
podnikom z predávajúceho na kupujúceho. Pokiaľ teda došlo k zápisu do Obchodného registra, ktorého
predpokladom je splnenie zákonných podmienok, tak prípadný nesúhlas, či pochybnosti žalovaných v
2/ a 3/ rade nie je dôvodom na spochybnenie naplnenia § 60 ods. 2 ObZ“.

23. V súvislosti s námietkou neurčitosti a neplatnosti ručiteľských vyhlásení a neurčitosti obsahu
leasingových zmlúv odvolací súd uviedol, že aj s touto námietkou sa vysporiadal v predchádzajúcom
rozhodnutí, v ktorom poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 242/07 z 03.07.2008,
v zmysle ktorého „Interpretácia zmlúv ako prejavu autonómnej normotvorby účastníkov súkromno-právnych vzťahov je zásadne úlohou všeobecných súdov, to však len potiaľ, pokiaľ všeobecné súdy
nerozhodujú v extrémnom rozpore s obsahom súdneho spisu alebo v rozpore s princípom spravodlivosti,
či arbitrárne“. Z odôvodnenia tohto nálezu ďalej vyplýva, že „Interpretácia zmluvných textov je

vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Rovnako
zakladá právo, rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej
právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si jej obsahu, zmyslu a účelu. Interpretácia
zmluvy má v porovnaní s interpretáciou zákona celý rad špecifík. Vôľa účastníkov zmluvy hrá pri jej
vytváraní a interpretácii zásadnú úlohu. Je nutné tu zohľadniť, že autori zmlúv často nie sú schopní

koherentnej štruktúry, pregnantnej terminológie ani systematického usporiadania. Na základe toho
právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy
nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody
občana, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Podľa
OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale hlavne
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35

ods. 2 OZ). Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci
svojím konaním stanoviť. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a vôľu účastníkov sa
podarí ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi
formulovanej zmluvy. Z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu
treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie

účastníkov po podpise zmluvy.“ Odvolací súd tak, vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu
spisového materiálu, konštatoval, že nie je dostatočne zrejmé, že by predmetné VOP reálne netvorili
neoddeliteľnú súčasť jednotných leasingových zmlúv alebo ručiteľských vyhlásení v rozhodnom období,
o čom v konečnom dôsledku svedčil aj obsah leasingových zmlúv a ručiteľských vyhlásení, ktoré
do konania doložil žalobca, preto nebol dôvod, aby tieto boli vyhodnotené ako neurčité a neplatné.

Žalovaní v 2/ a 3/ rade predsa svojím podpisom potvrdili, že sa zoznámili s textom podmienok, vyjadrili
svoj súhlas s tým, že sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy a v konaní pred súdom
prvého stupňa tiež netvrdili, a v konečnom dôsledku ani nepreukázali, že by VOP doložené žalobcom,
boli podmienkami, s ktorými by sa neboli oboznámili. Bolo na žalovaných, aby preukázali, svoje
tvrdenia, títo pritom. Ak svoje tvrdenia preukazovali len tvrdením „o čom svedčí aj obsah leasingových

zmlúv a ručiteľských vyhlásení, ktoré do konania doložil žalobca“, nemožno z takto predložených listín
dovodzovať, že tieto netvorili súčasť leasingových zmlúv a ručiteľských vyhlásení v rozhodnom období,
keďže účastníci ich riadne podpísali.
24. Ohľadom namietanej nesprávnosti výšky žalovaného nároku nemal odvolací súd dôvod na odklon od
záverov súdu prvej inštancie, ktoré považoval za vecne správne. Prvostupňový súd sa argumentáciou

žalovaných, t.j. že nie sú splnené podmienky pre vznik ich zodpovednosti za nárok žalobcu z titulu
náhrady škody, keďže neporušili žiadnu povinnosť a žalobcovi ani žiadna škoda nevznikla, riadne
vysporiadal. Venoval sa všeobecným predpokladom zodpovednosti za porušenie povinnosti zo záväzku,
ktoré povinnosti vyhodnocoval vo vzťahu ku konaniu žalovaných. Konštatoval tu vznik škody, osobitne
venoval pozornosť atribútom náhrady škody, tak v skutkovej, ako i v právnej rovine, ktorá bola

požadovaná žalobcom a poukázal na to, že žalovaní v 2/ a 3/ rade sa v rámci ručiteľských vyhlásení
zaviazali ručiť za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy do celej výšky záväzkov dlžníka voči
veriteľovi vyplývajúcich z výšky leasingovej zmluvy. Zároveň poukázal súd na text vyhlásenia ručenia
a konštatoval naplnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody v konkrétnej posudzovanej
veci. Odvolací súd poukázal na bod 9.3 VOP, v zmysle ktorého porušenie povinnosti tejto zmluvy zo

strany nájomcu má okrem zmluvných pokút za následok tiež povinnosť nahradiť škody a z ručiteľských
vyhlásení vyplýva, že ručitelia prevzali ručenie za záväzky z leasingových zmlúv, teda aj za náhradu
škody.
25.Odvolacianámietkažalovanýchv2/a3/radeotom,žesúdichzaviazalnazaplateniežalovanejsumy
v rozsahu a za záväzky faktúry, ktoré prekračujú rámec ich vyhlásení o ručení zostala vo všeobecnej

rovine, bez bližšej argumentácie a konkretizácie výšky prekročenia takého rámca. Prvostupňový súd
v tomto smere dostatočne ozrejmil skutkový základ svojho rozhodnutia a jeho právne vyhodnotenie,
pričom z obsahu spisu vyplýva, že zo strany žalovaných boli podpísané vyhlásenia ručiteľa nielen s
dátumom, na ktorý poukazovali žalovaní. Po oboznámení sa s ručiteľskými vyhláseniami žalovaných
v 2/ a 3/ rade (č.l. 417, 413, 411 a 409), ku ktorým sa žalovaní bližšie nevyjadrovali, sa odvolací

súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaných, že žalobou uplatnený nárok prekračuje rámec
vyhlásenia o ručení zo dňa 26.10.2005 u žalovaného v 2/ rade vyhlásení o ručení, ktoré žalobca predložil
do konania, ak boli predložené vyhlásenia ručiteľov s rôznymi dátumami a k rôznym výškam a viazali sa
k viacerým leasingovým zmluvám a ak žalobcom uplatnená žalobou suma ako celok, nemá základ len vjednom ručiteľskom vyhlásení, na ktoré žalovaní poukazovali. Uvedený záver sa vzťahuje i na odvolaciu
argumentáciu žalovaného v 3/ rade.
26. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania odvolací súd zvýraznil, že pre okresný súd

bol rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom poukázal na jeho závery v
rovine vyhodnocovania včasnosti doručenia kvalifikovaných výziev. Poukázal na závery prijaté v
predchádzajúcom rozhodnutí, t.j. žalovaní neposkytli argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné
vyhodnotiť takto vznesenú námietku za dôvodnú. Tvrdenie, že žalobca nepreukázal doručenie
kvalifikovanej výzvy na plnenie žalovaným ako ručiteľom, z ktorého dôvodu sa malo právo žalobcu

premlčať,nebolomožnévyhodnotiťakotaké,ktorébymalovplyvnavecnúsprávnosťzáverovokresného
súdu, keďže tento konštatoval doručenie výzvy žalovaným spolu s prílohami, a to žalovanému v 2/
rade dňa 20.08.2010 a v 3/ rade dňa 23.08.2010. Žalovaný v 1/ rade pritom prevzal výzvu žalobcu
dňa 17.12.2009, ktorú skutočnosť žalovaní v 2/ a 3/ rade nenamietali a nespochybnili. Zároveň uviedol,
že faktúry v žalobe vystavené žalovanému v 1/ rade boli splatné od 01.12.2008 do 28.08.2009,
ktorú skutočnosť žalovaní tiež nespochybnili. Napriek riadne doručenej výzve na plnenie žalovanému

v 1/ rade, tento žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Keďže súd ustálil, že doručenie žalovanému v 2/
rade dňa 20.08.2010 a žalovanému v 3/ rade dňa 23.08.2010 plnilo funkciu písomnej výzvy, tak
s dôrazom na doručenie výzvy žalovanému v 1/ rade dňa 17.12.2009, s poukazom na citáciu v
ručiteľských vyhláseniach, za stavu, že žalovaný v 1/ rade žalobcovi neplnil, tak uvedený právny záver
okresného súdu bol správny právny záver, súladný so skutkovými závermi vyplývajúcimi z dokazovania.

V ručiteľských výzvach stanovená lehota 10 dní bola tiež dodržaná.
27. Odvolací súd sa ďalej vyjadril k výroku svojho rozhodnutia, ktorým rozsudok okresného súdu zo
dňa 04.02.2016 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zrušil. Poukázal na § 161 CSP, v zmysle ktorého
má súd kedykoľvek počas konania povinnosť prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť. Za situácie uzavretého skutkového stavu v prvoinštančnom konaní bolo

potrebné uvedený rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zrušiť. Išlo o procesnú situáciu, kedy bol
zistený nedostatok podmienok konania, pre ktoré muselo byť rozhodnutie okresného súdu v dotknutej
časti zrušené. K procesným podmienkam konania na strane súdu podľa CSP patrí aj „res iudicata“ a
na jej naplnenie súd kedykoľvek za konania prihliada. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k.
2Cb/36/2010-995 zo dňa 09.07.2013, ktorým o.i. zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade povinnosťou

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 EUR s úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu,
žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 34.569,50 EUR
s0,05%úrokomzomeškaniaazmluvnúpokutu,žalovanémuv1/radeuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 44.965,72 EUR s úrokom z omeškania 0,05%. Odvolací súd na základe podaného odvolania
rozhodol uznesením sp.zn. 14Cob 249/2013 zo dňa 30.03.2015, tak že „Rozsudok Okresného súdu

Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 09. júla 2013 vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade zrušuje
a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“ Vzhľadom na uvedené, nebol dôvod, aby okresný
súd opätovne rozhodoval o povinnostiach žalovaného v 1/ rade. Je zrejmé, že prekážka veci rozhodnutej
je takou prekážkou, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to vo vzťahu k
žalovanému v rade 1/ a povinnostiam jemu uloženým v rozsudku zo dňa 04.02.2016.

28. K odvolaciemu dôvodu žalovaných v 2/ a 3/ rade, že súd nesprávne rozhodol ohľadom uplatneného
príslušenstva vo výške 0,05 % denne, odvolací súd konštatoval, že tento bol dohodnutý len vo vzťahu
k dlžnému nájomnému, z ktorého dôvodu nie je potom možné požadovať tento úrok z omeškania aj z
penalizačných faktúr. Odvolací súd poukázal na citáciu okresného súdu vo vzťahu k bodu 8.2 VOP, z
ktorého je zrejmé, že nájomca sa zaväzuje pri oneskorení zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania

vo výške 0,05 % dlžnej čiastky za každý deň omeškania z každej dlžnej čiastky podľa leasingovej
zmluvy, ktoré dojednanie a záver okresného súdu nebol osobitne v konaní žalovanými namietaný a
spochybnený. Nemožno odhliadnuť od toho, že jeden z ručiteľov, bol zároveň i štatutárnym orgánom
žalovaného v 1/ rade, pričom uvedenú časť VOP nenapadol ani nenamietal. Tak dlžník, ako aj ručitelia,
pri vynaložení primeranej miery odbornej starostlivosti si museli byť vedomí obsahu záväzkov, ku ktorým

sa zaviazali, veď v konečnom dôsledku sa ani nedomáhali neplatnosti tohto dojednania.
29. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v odvolaní tiež namietali neoprávnene uplatňovanú zmluvnú pokutu
za omeškanie s úhradou aj tých súm, ktoré nemali charakter dlžného nájomného. Podľa bodu
9.2 VOP zmluvná pokuta vo výške 0,05 % bola dohodnutá len pri porušení povinnosti platiť včas
splátky nájomného. Uvedená argumentácia žalovaných bola predmetom posúdenia i predchádzajúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu. Okresný súd k tejto argumentácii poukázal aj na nároky z faktúr,
ktoré zneli na náhradu škody, konštatoval všeobecné východiská pre posudzovanie zmluvnej pokuty,
všeobecné východiská pre posúdenie výšky zmluvnej pokuty. Vyslovil závery vo vzťahu k zásadám
poctivého obchodného styku, ktoré spojil s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, konštatoval,že z týchto východísk považoval zmluvnú pokutu a jej výšku za platne dojednanú v rámci VOP, ktoré
tvoria prílohu k leasingovej zmluve. Uvedené závery okresného súdu vyhodnotil odvolací súd ako
nedostatočné.

30. Odvolací súd uviedol, že z práva na spravodlivé súdne konanie nepochybne vyplýva aj povinnosť
súdu, zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dokazovania strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Nevyžaduje sa, aby na každý argument účastníka
sporového konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V súvislosti s

riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu SR, nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola
daná podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Pokiaľ súd bez toho,
aby zákonnými prostriedkami vyložil zmluvnú povinnosť žalovaných, zabezpečenú zmluvnou pokutou,
posudzoval nárok žalobcu, tak o tejto otázke rozhodol predčasne. Dostatočne sa nezaoberal otázkami

jednotlivých funkcií zmluvnej pokuty ani ich naplnenia v podmienkach v sporovej právnej veci. Bez
náležitého posúdenia a zodpovedania bodu 9.2 VOP, v rovine argumentácie žalovaných, nebolo možné
posúdiť dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu ako ani obrany žalovaných v 2/ a 3/ rade, v rovine
žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. S uvedeným sa súd dostatočne nevysporiadal, čo malo dopad
na jeho neúplné a predčasné skutkové a na to viažuce sa právne závery. Pri konštatovanom zistení

nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanému ObZ aj OZ, odvolací súd konštatoval
nesúlad tejto časti napadnutého rozsudku s povinnými náležitosťami písomného vyhotovenia rozsudku,
čo bolo dôvodom na jeho zrušenie. Pre ďalšie konanie prvostupňového súdu vo veci samej odvolací
súd predbežne poukázal na VOP, ktorých relevancia už bola vyhodnotená. V rámci ďalšieho konania
bude potrebné opätovne posúdiť a vyložiť obsah záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou vo vzťahu

k obrane žalovaných v 2/ a 3/ rade, primárne sa zamerať na otázku výkladu bodu 9.2 VOP, za súčasnej
aplikácie výkladových pravidiel § 266 ObZ. Odvolací súd dal ďalej do pozornosti tzv. teóriu vôle, ktorá
platí pre súkromno-právne úkony a zvýraznil kritérium výkladu podľa spoločného úmyslu zmluvných
strán. Prednosť má vôľa zmluvných strán pred prejavom, t.j. textom zmluvy, ale ak takýto úmysel
nemožno zistiť, potom sa zmluva vykladá podľa významu, ktorý by jej za tých istých okolností prikladali

rozumné osoby v tom istom postavení ako zmluvné strany.
31.Prvostupňovýsúdnáslednevovecivykonaldňa14.05.2019pojednávanie,naktoromžalobcazotrval
na ním uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. aj vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade.
Uviedol tiež, že pokiaľ bude mať sú preukázané, že je potrebné výšku zmluvnej pokuty moderovať, je
ochotný poskytnúť v tomto smere súčinnosť. Žalovaní v 2/ a 3/ rade na pojednávaní naďalej popieral

legitímnosť nároku a súčasne podali návrh na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti
proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1547 zo dňa 19.02.2019, ktorým bola
zamietnutá sťažnosť žalovaných v 2/ a 3/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
2Cb/36/2010-1519 zo dňa 08.01.2019 o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku.

32. Podľa § 303 ObZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
33. Podľa § 304 ods. 1 a 2 ObZ, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.
Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať
na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť

aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
34. Podľa § 305 ObZ, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku
svojej zabezpečenej pohľadávky.
35. Podľa § 306 ods. 1 a 2 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky,
na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi,
ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ
môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

36. Podľa § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.37. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
38. Podľa § 545 ods. 1 a 2 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ

je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté.
39. Podľa § 300 ObZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu.
40. Podľa § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia

porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
41. Podľa § 266 ods. 1 až 3 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav
vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla

prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku
sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov
1a2savezmenáležitýzreteľnavšetkyokolnostisúvisiacesprejavomvôle,včítanerokovaniaouzavretí
zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa
povaha vecí.

42. V predmetnej sporovej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa
09.07.2013, ktorým zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3 rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
38.368,90 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Ďalej zaviazal žalovaných v
1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 34.569,50 EUR s prislúchajúcim úrokom z
omeškania a zmluvnou pokutou. Ďalej zaviazal žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 44.965,72

EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Po podaní odvolania Krajský súd v
Žiline, uznesením sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.03.2015, uvedený rozsudok okresného súdu vo
vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
43. Súd prvej inštancie následne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04.02.2016,
ktorým zaviazal žalovaných v 1/, 2/ a 3 rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90

EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných. Ďalej zaviazal žalovaných v 1/
a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 34.569,50 EUR s prislúchajúcim úrokom z
omeškania a zmluvnou pokutou s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ďalších žalovaných. Po podaní odvolania Krajský súd v Žiline rozhodol vo veci rozsudkom

sp.zn. 14Cob/68/2017 zo dňa 12.07.2018, ktorým rozsudok okresného súdu v časti, ktorým bola
žalovaným v 2/ a 3/ rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90
eurspríslušenstvompotvrdil,stým,žeplnenímtejtopovinnostijednýmzožalovanýchv2/a3/radealebo
rovnakej povinnosti žalovaným v 1/ rade podľa právoplatného rozsudku zo dňa 09.07.2013 vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade, zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Súčasne rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zrušil. Ďalej rozsudok okresného
súdu v časti, ktorým bola žalovanému v 2/ rade uložená solidárna povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
34.569,50 EUR s príslušenstvom potvrdil s tým, že plnením tejto povinnosti žalovaným v 2/ rade alebo
rovnakej povinnosti žalovaným v 1/ rade, zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého
žalovaného. Napokon rozsudok okresného súdu v časti, ktorým bola uložená povinnosť žalovaným v 2/

a 3/ rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 2/ rade samostatne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
44. S ohľadom na uvedené, ako aj s poukazom na závery krajského súdu vyslovené v rozsudku
zo dňa 12.07.2018, nebol dôvod na opätovné rozhodovanie o povinnostiach žalovaného v 1/ rade.
Krajský súd uznesením sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.03.2015 zrušil rozsudok okresného súdu č.k.

2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04.02.2016 len vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade. Rozsudok okresného
súdu tak nadobudol dňa 30.07.2013 právoplatnosť vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, teda bolo
právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 EUR s
prislúchajúcim úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, zaplatiť sumu 34.569,50 EUR s prislúchajúcimúrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, ako aj zaplatiť sumu 44.965,72 EUR s prislúchajúcim úrokom
z omeškania a zmluvnou pokutou. V uvedenom rozsudku už súd prvej inštancie ustálil, že žalobca a
žalovaní v 1/ až 3/ rade uzatvorili vyššie uvedené leasingové zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObZ, ktoré

vyhodnotil ako platné, pričom nezaplatením splatných faktúr sa žalovaní dostali vo vzťahu k žalobcovi
do omeškania. Súd sa tak vysporiadal s nárokom žalobcu na zaplatenie istiny, úroku z omeškania a
zmluvnejpokuty(právoplatnevšaklenvovzťahukžalovanémuv1/rade).Vovzťahukpovinnostizaplatiť
úrok z omeškania a zmluvnú pokutu súd poukázal na bod 8.2 a bod 9.2 VOP, v zmysle ktorých mal
uplatnený nárok žalobcu v tomto smere za preukázaný.

45. Rozsudok okresného súdu č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04.02.2016 nadobudol právoplatnosť
dňa 12.08.2018 vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade len v časti o zaplatenie sumy 38.368,90 EUR
a úrokom zo meškania a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade len v časti o zaplatenie sumy 34.569,50
EUR s úrokom z omeškania, a to v spojení s rozsudkom krajského súdu sp.zn. 14Cob/68/2017 zo
dňa 12.07.2018. Týmto bol rozsudok okresného súdu, v časti uloženia povinnosti žalovaným v 2/ a 3/
rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 2/ rade samostatne zaplatiť zmluvnú pokutu, zrušený.

V uvedenom rozsudku sa okresný súd opätovne vysporiadal s nárokom žalobcu na zaplatenie istiny,
úroku z omeškania aj zmluvnej pokuty voči žalovaným. Ustálil tu zodpovednosť žalovaných v 2/ a 3/
rade za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením povinnosti vyplývajúcej z leasingovej
zmluvy, z titulu ich ručiteľských vyhlásení, ktorými ručili za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy, a
tým aj za záväzky vyplývajúce z jej vyporiadania, a to nielen v súvislosti s úhradou splátok nájomného za

predmet leasingu, ale aj v súvislosti s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, ktoré vyplývajú z VOP,
ktoré tvoria neoddeliteľnú časť leasingovej zmluvy. Konštatoval vznik škody a naplnenie podmienok pre
priznanie nároku na jej náhradu.
46. Súd tiež ustálil výšku žalovaného nároku, keď konštatoval, že žalobcovi vznikla škoda súvisiaca s
odobratím predmetov leasingu a parkovným, teda žalovaný v 1/ rade porušil povinnosti vyplývajúce z

leasingovej zmluvy, pričom žalovaný v 2/ a 3/ rade sa v rámci ručiteľských vyhlásení zaviazali ručiť za
záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci
z výšky leasingovej zmluvy. Ručením za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy, vyplýva aj ich
ručenie za záväzky vyplývajúce následne z vysporiadania leasingovej zmluvy, teda odobratie predmetu
leasingu, prípadne náhrada škody súvisiaca s parkovným, resp. iné súvisiace nároky. Súd konštatoval,

ženezaplatenímvystavenýchfaktúrvlehoteichsplatnostisadostalidoomeškaniavovzťahukžalobcovi
aj žalovaní v 2/ a 3/ rade, pričom súd ich zaviazal na zaplatenie jednotlivých súm istiny z faktúr, ktoré
neprekračujú rámec ich vyhlásení o ručení.
47. V priebehu konania bolo ustálené, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v predmetnom spore,
jeho nárok nie je premlčaný, bola ustálená výška žalovaného nároku, istina a príslušenstvo k istine.

Medzi žalobcom a žalovanými v 1/ až 3/ rade došlo k uzatvoreniu leasingových zmlúv podľa §
269 ods. 2 ObZ, pričom žalovaní v 2/ a 3/ rade prevzali v zmysle § 303 ObZ ručenie za záväzky
vyplývajúce z leasingových zmlúv a súčasne všetky náležitosti u vyhlásení ručiteľa boli dodržané v tom,
že bola riadne určená výška pohľadávky, právny titul, presná identifikácia jednotlivých subjektov ako aj
dodržanie obsahovej stránky vyhlásenia, teda záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého

záväzku dlžníkom. Súčasne tak okresný, ako aj krajský súd, vyhodnotil aj relevanciu VOP, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť leasingových zmlúv.
48. S poukazom na uvedené, ako aj s poukazom na závery konštatované vo vyššie citovaných
(právoplatných) rozhodnutia súdu, rozhodoval súd ďalej už len o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty voči žalovaným v 2/ a 3/ rade.

49. Súd tu opätovne poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu voči žalovanému v 1/ rade na zaplatenie
zmluvnej pokuty má súd preukázaný. Žalobcovi bol tento nárok voči nemu už právoplatne priznaný, a to
s poukazom na bod 9.2 VOP, z ktorého súd vychádzal aj pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty voči žalovaným v 2/ a 3/ rade.
50. Podľa bodu 9.2 VOP, porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich z leasingovej zmluvy alebo z

týchto podmienok zakladá právo prenajímateľa na zmluvnú pokutu. Ak nie je v leasingovej zmluve
ustanovené inak, je zmluvná pokuta pri porušení povinnosti platiť včas splátky nájomného v dohodnutej
výške alebo uhradiť dohodnutú cenu v prípade kúpy prenajatej veci 0,05% dlžnej čiastky za každý deň
omeškania. Podľa bodu 9.3 VOP porušenie povinnosti z leasingovej zmluvy zo strany nájomcu má
okrem zmluvných pokút za následok tiež povinnosť nahradiť škody, to neplatí, ak by bolo dokázané, že

porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa bodu 12.2 VOP
prenajímateľ je oprávnený ukončiť zmluvu výpoveďou ak a) nájomca podstatným spôsobom porušuje
leasingovú zmluvu, najmä ak je v omeškaní s úhradou splátky nájomného po dobu dlhšiu ako 30 dní.
Podľa bodu 12.3 VOP ukončenie leasingovej zmluvy musí byť uskutočnené v písomnej forme a bezzbytočného odkladu od vzniku dôvodov na tieto opatrenia. Výpoveď je účinná písomným doručením tejto
výpovede nájomcovi. Podľa bodu 12.4 VOP ukončenie leasingovej zmluvy prenajímateľom nezbavuje
nájomcu povinnosti uhradiť prenajímateľovi všetky nezaplatené splátky nájomného za dobu na ktorú

bola leasingová zmluva uzatvorená, výdavky prenajímateľa spojené s ukončením leasingovej zmluvy,
zmluvné pokuty a náhradu škody.
51. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa v zmysle ručiteľských vyhlásení zaviazali zaplatiť za záväzky žalovaného
v 1/ rade. Ich ručiteľské vyhlásenia v znení: „ručiteľ týmto vyhlásením berie na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ak tak neurobí dlžník a to do 10 dní od doručenia písomného

vyzvania veriteľom. Ak tak neurobí oprávňuje veriteľa b) na vymáhanie pohľadávky od ručiteľa.“, preto
ich žalobca vyzval na úhradu dlžnej sumy dňa 15.12.2009. Záväzok z hlavného zmluvného vzťahu bol
teda zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovaných v 2/ a 3/ rade. Žalovanému v 1/ rade ako dlžníkovi
a žalovaným v 2/ a 3/ rade ako ručiteľom tak vyplýva z titulu uzatvorenej zmluvy spoločný záväzok.
Z ručiteľského vyhlásenia vyplýva prevzatie ručiteľského záväzku, ktorý sa podľa § 261 ods. 7 ObZ
spravuje rovnako ako hlavná zmluva - Obchodným zákonníkom. Vyhlásenia žalovaných v 2/ a 3/ rade sú

písomné a podpísané, teda spĺňajú požiadavku podľa § 40 ods. 2 OZ a obsahovo spĺňajú aj náležitosti
predpokladané § 303 ObZ (určenie zabezpečovaného záväzku, výška pohľadávky, výška pokuty a pod.).
V dôsledku toho sa žalovaní v 2/ a 3/ rade stali ručiteľmi. Žalobca je teda oprávnený domáhať sa plnenia
aj voči ručiteľom podľa § 306 ods. 1 ObZ. Obrana žalovaných v 2/ a 3/ rade, spočívajúca v tvrdení,
že ručiteľský záväzok podpisovali v domnení, že žalobca bude môcť od nich pohľadávku vymáhať až

po márnom uplynutí 10-dňovej lehoty od doručenia výzvy žalovaným v 2/ a 3/ rade je bez významu.
Podmienka písomnej výzvy je totiž, v zmysle § 306 ObZ, splnená aj v prípade, že je dlžníkovi doručená
žaloba, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku súčasne od dlžníka aj veriteľa (R 11/2001). Ručitelia
boli vyzvaní písomnou výzvou zo dňa 15.12.2009, pričom žaloba bola podaná dňa 14.06.2010. Žaloba
s prílohami bola riadne doručená žalovanému v 2/ rade dňa 10.08.2010 a žalovanému v 3/ rade dňa

13.08.2010.Ručiteľomtedabolažaloba,hmotnoprávnyúkon,nazákladektoréhomalodôjsťkplneniuzo
stranyručiteľov,riadnedoručená.Uvedenémalozanásledok,že10-dňoválehotauplynulaužalovaného
v 2/ rade dňa 20.08.2010 a u žalovaného v 3/ rade dňa 23.08.2010. Do dnešného dňa k úhrade nedošlo.
Takýto postup je v súlade s rozhodnutím NS SR sp.zn. 1Obdo 30/2006. Z rozhodnutia NS ČR sp.zn.
29Obo 583/2004 zo dňa 25.01.2005 vyplýva, že hmotnoprávny úkon, a to písomná výzva dlžníkovi

na splnenie splatného záväzku, ktorá je predpokladom pre vymáhanie záväzku od doručiteľa, môže
byť obsiahnutá aj v žalobe, ktorou sa veriteľ domáha od dlžníka a taktiež od ručiteľa zaplatenia dlhu.
Zákon pritom neustanovuje povinnosť veriteľa informovať ručiteľov, že dlžník záväzok nesplnil, nemá
ani povinnosť vyzývať ručiteľov na splnenie záväzku. Navyše ani z doslovného znenia ručiteľského
vyhlásenia nevyplýva, že by mal žalobca povinnosť vyzývať ručiteľov na plnenie, resp. 10-dňová lehota

sa vťahuje na výzvu adresovanú dlžníkovi - žalovanému v 1/ rade. Súd tiež prihliadol k tomu, že žalovaní
v 2/ a 3/ rade boli členmi predstavenstva žalovaného v 1/ rade, teda už pri doručení výzvy na plnenie
žalovanému v 1/ rade museli mať vedomosť o porušení zmluvných povinností. Žalobcovi teda vznikol
nárok aj vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade, a to nielen čo do žalovanej istiny s úrokom z omeškania,
ale aj čo do zmluvnej pokuty, a s tým, že plnením jedného zo žalovaných (vrátane žalovaného v 1/ rade)

zaniká povinnosť plnenia v poskytnutom rozsahu ďalších dvoch žalovaných. Ako už bolo konštatované
v predchádzajúcich rozhodnutiach, VOP riadne tvoria neoddeliteľnú súčasť jednotlivých leasingových
zmlúv (aj ručiteľských vyhlásení), sú teda dostatočne určité a platné, svojím podpisom žalovaní potvrdili,
že sa zoznámili s podmienkami a vyslovili s nimi súhlas. Vyhlásenia ručiteľov sa vťahujú na záväzky z
jednotlivých leasingových zmlúv, teda nielen v súvislosti s úhradou splátok nájomného, ale aj v súvislosti

s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, preto sa zaplatenie týka záväzku zo všetkých žalovaných faktúr,
teda aj tých, ktorými si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody.
52. Aj v podmienkach predmetnej sporovej veci mala dojednaná zmluvná pokuta spĺňať funkciu
zabezpečovaciu (zabezpečenie splnenia hlavného záväzku), preventívnu (hrozba jej uplatnenia zo
strany žalobcu, viesť žalovaných k splneniu zmluvných povinností), uhradzovaciu (povinnosť uhradiť

ujmu, uľahčenie odškodnenia pri porušení zmluvných povinností) a sankčnú (ako sankcia pre toho, kto
povinnosť porušil, bez ohľadu na to či škoda vznikla). Všetky tieto podmienky boli v danom prípade
splnené. Súd má preukázané, že hlavný záväzok bol riadne zabezpečený o.i. aj prostredníctvom
zmluvnej pokuty, žalovaní teda boli „motivovaní“ plniť riadne a včas, avšak došlo k porušeniu zmluvných
povinností, a následne aj ku vzniku nároku na uhradenie zmluvnej pokuty, a to popri splnení hlavného

záväzku a bez ohľadu na vznik škody. Zmluvnú pokutu môže súd odmietnuť v prípade, ak by účelom
výkonu tohto práva zo strany žalobcu nebolo dosiahnutie vyššie spomínaných funkcií zmluvnej pokuty,
ale len obohatenie sa na úkor dlžníka, čo v danej veci žalovaní nijako nepreukázali.53. V zmysle vyššie citovaných ustanovení VOP, bol zmluvnou pokutou zabezpečený záväzok
žalovaných ako celok, zároveň má súd preukázané, že žalovaní v 2/ a 3/ rade ručia za záväzok
vyplývajúci z leasingových zmlúv, a to „do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky

leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej“ tam uvedené maximálne sumy. Žalovaní v 2/ a 3/ rade, ako
ručitelia, teda svoje vyhlásenia obmedzili len maximálnymi sumami, ktoré sú v jednotlivých vyhláseniach
priamo obsiahnuté. Ručili za splnenie zabezpečeného záväzku, ale zároveň aj za záväzky vyplývajúce
následného z vysporiadania hlavného záväzku (odobratie predmetu leasingu, náhrada parkovného a
iné). V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaných totiž došlo k predčasnému

ukončeniu zmlúv a následným výdavkom žalobcu spojeným s ich ukončením (bod 12.4 VOP).
54. V súvislosti s obranou žalovaných v 2/ a 3/ rade vo vzťahu k ich ručiteľskému záväzku, vo forme
ručiteľských vyhlásení, poukazuje súd na ustanovenie § 266 ods. 1 ObZ. Podľa tohto sa prejav vôle
(zmluvnej strany) vykladá podľa úmyslu, ak bol (musel byť) známy druhej strane, inak podľa významu,
ktorý by sa spravidla prikladal, pričom treba brať do úvahy okolnosti súvisiace s prejavom vôle, rokovanie
o uzavretí zmluvy, prax zavedenú medzi stranami, následné správanie strán. ObZ teda uprednostňuje

subjektívnekritérium,t.j.podľavôlekonajúceho,abysamohlavôľakonajúcehouplatniťajnavonok,musí
byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná, ak je takýto prejav výslovný, tak ako v danom
prípade (urobený písomne), ľahšie v ňom možno identifikovať rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu
a jej obsahovú stránku.
55. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že prejav vôle ručiteľov bol písomne zaznamenaný

obsahom listiny, na ktorej bol napísaný, ručitelia tým vyslovene prejavili súhlas s VOP, a teda všetkými
jeho ustanoveniami (vrátane zmluvnej pokuty). V bode VII. je vyslovene uvedené, že strany svojím
podpisom potvrdili, že sa s VOP oboznámili a súhlasia, aby tvorili súčasť leasingových zmlúv. Žalovaní
v 2/ a 3/ rade sa bránili tým, že ich vôľou pri ručiteľských vyhláseniach bolo, aby žalobca mohol od
nich vymáhať pohľadávku uvedenú vo vyhlásení až po márnom uplynutí 10-dňovej lehoty, po tom ako

ich písomne vyzve na plnenie. Z doslovného znenia vyhlásení nevyplýva, že by mal žalobca povinnosť
vyzývať ručiteľov na plnenie, resp. 10-dňová lehota obsiahnutá vo vyhláseniach by sa mala vťahovať
na výzvu na plnenie adresovanú dlžníkovi, t.j. žalovanému v 1/ rade. S prihliadnutím na vonkajšie
okolnosti spojené s podpisom a realizáciou zmlúv, ako aj následné konanie strán po podpise, nie je
zrejmé, že by úmyslom ručiteľov bolo niečo iné ako splnenie záväzku v prípade, že tento nebude splnený

žalovaným v 1/ rade, po tom ako bude na plnenie vyzvaný. Ak by aj nebolo možné vyložiť uvedený
prejav vôle žalovaných (ručiteľské vyhlásenie) podľa ich úmyslu, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu
spravidla prikladal žalobca, a je zrejmé, že žalobca by mal záujem na splnení záväzku od žalovaných v
2/ alebo 3/ rade, ako ručiteľov, ak by neplnil dlžník, žalovaný v 1/ rade. Uvedené tvorí samotnú podstatu
zabezpečovacieho inštitútu. Skutočná vôľa má síce prednosť pred jej formálnym prejavom, v danom

prípade však iná vôľa, ako tá, ktorú prejavili svojím ručiteľským vyhlásením, resp. podpisom, nie je z
ostatných okolností zrejmá, či inak zistiteľná. Žalovaní v 2/ a 3/ rade pritom uvedené tvrdenie v konaní ani
nijako nepreukázali. Aj z tohto dôvodu sa danú situáciu uplatní objektívne kritérium, t.j. ako by prejav vôle
ručiteľov interpretovala tretia strana. Pokiaľ vôľa strán smeruje k inému významu, musí jej smerovanie
vyplývať z ostatných okolností, aby bola táto vôľa neskôr poznateľná a zrejmá, ak sa ju podarí ozrejmiť,

má prednosť aj pred doslovným významom textu formulovanej zmluvy. V danom prípade boli ručiteľské
vyhlásenia formulované určito a zrozumiteľne, úmysel ručiteľov prijať na seba ručiteľský záväzok bol v
tomto smere jednoznačný, ide teda o platný právny úkon žalovaných v 2/ a 3/ rade, ktorý predstavuje
hmotno-právny základ pre vznik nároku žalobcu voči žalovaným v 2/ a 3/ rade na zaplatenie zmluvnej
pokuty.

56. V prípade dojednania zmluvnej pokuty medzi zmluvnými stranami vzniká záväzok zaplatiť zmluvnú
pokutu tak v prípade oneskoreného plnenia, ako aj v prípade včasného plnenia, majúceho však už v
čase plnenia vady, no nie v prípade včasného plnenia, u ktorého sa vady vyskytnú až po plnení. Ako
neprimeranánebolavsúdnejpraxiposúdenázmluvnápokutavovýške1%zhodnotyzabezpečovaného
záväzku za každý deň omeškania. Ďalej bolo judikované, že neprimeranosť zmluvnej pokuty alebo

dokonca jej rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, či dokonca s dobrými mravmi, nemožno
odvodiť iba zo skutočnosti, že zmluvnou pokutou je zabezpečené len plnenie zmluvnej povinnosti jednou
stranou zmluvy (rozsudok NS SR sp.zn. 4Obdo 4/99). Súd preto považuje nielen samotnú zmluvnú
pokutu,aleajjejvýškuzaplatnedojednanúvrámciVOP,ktorétvoriaprílohukleasingovejzmluve.Keďže
mal súd riadne preukázané, že dlžník, resp. ručitelia, sa vo vzťahu k žalobcovi dostali do omeškania,

pričom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola zmluvná pokuta medzi nimi platne dojednaná, súd
zaviazal, popri žalovanom v 1/ rade, na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi aj žalovaných v 2/ a 3/
rade, vo vzťahu k tým istinám, ktoré boli voči nim už žalobcovi právoplatne priznané, a s prihliadnutím
na solidaritu žalovaných.57. Do úvahy v danom prípade neprichádzala aplikácia ustanovenia § 301 ObZ. Na výške zmluvnej
pokuty sa účastníci leasingových zmlúv riadne písomne dohodli, obdobne ako o výške úrokov z
omeškania, ktorý nárok už bol žalobcovi voči všetkým trom žalovaným právoplatne priznaný. S

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti nemá súd za to, že by boli dané také
výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali zníženie dojednanej zmluvnej pokuty. Súd na
záver poukazuje aj na povahu záväzku žalovaných, keď v predmetnej veci už súd svojím právoplatným
rozhodnutím vyjadril solidaritu žalovaných v rámci súdom priznaného plnenia žalobcovi. Všetci traja
žalovaní, ako bolo vyššie konštatované, rovnako zodpovedajú za porušenie záväzkov z leasingových

zmlúv. Žalovaný v 1/ rade pritom už bol právoplatne zaviazaný uhradiť žalobcovi popri žalovanej istine
a úroku z omeškania aj zmluvnú pokutu.
58. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vo veci samej, ohľadom nároku žalobcu voči
žalovaným v 2/ a 3/ rade na zaplatenie zmluvnej pokuty, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I.
tohto rozsudku.
59. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, postupujúc

podľa § 255 CSP, priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade nárok na plnú náhradu trov
konania. O výške trov bude rozhodnuté, s poukazom na § 262 ods. CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.
60. Čo sa týka návrhu žalovaných v 2/ a 3/ rade na prerušenie konanie, súd tomuto návrhu nemohol
vyhovieť. Dôvodom tohto návrhu bolo podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR vo vzťahu k

uzneseniuzodňa19.02.2019,ktorýmbolazamietnutásťažnosťžalovanýchv2/a3/radeprotiuzneseniu
zo dňa 08.01.2019, ktorým bolo dovolacie konanie, iniciované žalovanými v 2/ a 3/ rade, zastavené pre
nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v plnej výške. Z dikcie ustanovenia § 164 CSP vyplýva
možnosť súdu, nie však povinnosť, konanie prerušiť, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo taká možnosť, ak by súd sám incioval také konanie.

Súd v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania a s ohľadom na štádium predmetného konania,
kedy už vo veci samej bolo z väčšej časti právoplatne rozhodnuté (v časti zaplatenia celej žalovanej
istiny aj úrokov z omeškania vo vzťahu ku všetkým trom žalovaným, ako aj zmluvnej pokuty vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade), má za to, že prerušenie tohto konania pre konanie iniciované žalovanými na
Ústavnom súde SR, nie je nevyhnutné. Otázka pokračovania v dovolacom konaní nie je otázkou, od

ktorej závisí v predmetnom spore rozhodnutie súdu vo veci samej, resp. v jej zostávajúcej časti. Súd
preto návrh žalovaných v 2/ a 3/ rade na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - § 365 ods. 1
CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolanie - § 365 ods. 3 CSP.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.