Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228784
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314228784.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Domäsko s.r.o., IČO: 31 719 236, so
sídlom Lieskovská cesta 640/23, Lieskovec, právne zastúpený: URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého
17, Banská Bystrica, proti žalovanej: G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. O. X. XXX, zastúpená: AK JUDr.
Natália Borsosová s.r.o., ul. Biskupa Királya 6, Komárno, o zaplatenie 325,99 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/118/2015-134, zo dňa 30. októbra
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal právo
na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 182 ods. 1 až 4, § 183 ods. 1, 2,
§ 184 ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce, vecne dôvodil, že žalovaná pracovala ako predavačka u žalobcu
na základe pracovnej zmluvy od 1.6.2014 do 02.07.2014, kedy v skúšobnej dobe pomer ukončila. Dňa

30.05.2014 zároveň podpísala Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené predmety a za
stratu zverených predmetov podľa ust. § 182 a nasl. a § 185 a nasl. ZP. Dňa 25.8.2014 bola
žalobcom v jeho predajni v Šali vykonaná inventarizácia majetku za obdobie od 28.5.2014 do 25.8.2014,
z čoho boli zistené chýbajúce zásoby tovaru na predajni, t.j. tovarové manko vo výške 926,62 eur,
pričom podiel na schodku žalovanej predstavuje podľa tvrdenia žalobcu sumu 325,99 eur, ktorej sumy
sa od žalovanej domáha. Žalobca tvrdil, že žalovaná ani pri začatí, ani pri skončení pracovného pomeru
nepožiadala o vykonanie inventúry, ani od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti neodstúpila

podľa ust. § 184 ods. 4 ZP, teda za schodok zistený inventúrou po jej odchode od zamestnávateľa
spoločne zodpovedá. Vyčíslenie schodku je uvedené priamo vo vyhodnotení inventúry skladu. Žalovaná
spochybnila platnosť dohody po obsahovej stránke, súd však po vykonanom dokazovaní konštatoval,
že predmetná Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola uzatvorená platne a zároveň nebolo
preukázané, že by mal žalobca ako zamestnávateľ povinnosť vykonať inventarizáciu podľa ust. § 184
ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko nebol splnený ani jeden z hmotnoprávnych predpokladov definovaných
v predmetnom zákonnom ustanovení. Žalovaná spochybňovala výsledok inventarizácie s poukazom na

rozdielvdátumeinventarizačnéhozápisu24.8.2014avyčísleniaschodku25.8.2014,vovýkazevýsledku
inventarizácie ani v inventarizačnom zápise nie je uvedený jej výsledok, tvrdila, že žalobca opakovane
odmietol inventúru vykonať už pri nástupe k žalobcovi do zamestnania a neurobil ju ani pri skončení jej
pracovného pomeru. Vyčíslený schodok považovala za nepodložený, žalobca pri vyčíslení vychádzal zpredajnej ceny tovaru, čo je v rozpore s ustálenou praxou, výkaz o inventarizácii obsahuje aj položky, s
ktorými sa neobchodovalo (prepravky), položky ktoré nemôžu byť predmetom schodku, a poukázala aj
na položky, ktoré na predajni nikdy neviedla, navyše kľúče od predajne mal aj pán I. ako vedúci predajne,

okrem nej boli na predajni ešte dve predavačky a nemala k dispozícii uzamykateľnú miestnosť na tovar
a iné veci.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je treba zamietnuť
z dôvodu, že existencia a výška schodku v konaní žalobcom preukázaná nebola. Schodok ako

rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii,
sa najčastejšie preukázateľne zisťuje inventarizáciou, nie je to však jediný možný spôsob zistenia
schodku. Žalobca mal schodok za preukázaný predložením listín a to inventarizačným zápisom a
výkazom výsledkov inventarizácie, pričom sa vyjadril k ich obsahu tým spôsobom, že inventúru nie je
možné vyhodnotiť v deň jej vyhotovenia, nakoľko treba vychádzať z komplexných dokladov. Vyčíslenie
schodku je uvedené priamo vo vyhodnotení inventúry skladu. Žalovaná však spochybnila spôsob

ocenenia jednotlivých položiek, spochybnila aj existenciu tovarov pod položkami č. 2 a 10, ktoré počas
trvania pracovného pomeru na predajni nevidela, poukázala na nesprávne zaradenie položiek, ktoré
nepredstavujú predmet dohody podľa bodu č. 2.1 dohody (taška PE, prepravka). Súd poskytol žalobcovi
priestor na argumentáciu v uvedenej súvislosti, avšak žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril,
dokazovanie v tomto smere nenavrhol, mal za to, že dokazovanie mala navrhnúť žalovaná. Súd však bol

toho názoru, že schodok čo do existencie aj do výšky má preukazovať žalobca, ktorý vzhľadom na jeho
spochybnenie žalovanou mal sám navrhnúť dôkazy, čo neurobil. Pokiaľ vznikne problém pri určovaní
výšky schodku, v súdnom konaní je spravidla predmetom znaleckého dokazovania (vzhľadom na
potrebu odborných vedomostí) zisťovanie okolností, za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na vyúčtovanie,
a posudzovanie, či sa inventarizácia vykonala spôsobom zodpovedajúcim zákonu o účtovníctve, v

rámci čoho sa preverujú doklady o inventúre a vypočúvajú sa zamestnanci, ktorí inventúru vykonávali.
Vzhľadom na dôvodné spochybnenie žalobcom predložených dôkazných prostriedkov vo vzťahu k
preukázaniu existencie a výšky schodku, bolo na ňom, aby relevantným spôsobom obhájil správnosť
údajov vo výkaze inventarizácie a to vzhľadom na potrebu odborných znalostí formou odborného,
prípadne znaleckého dokazovania, ktoré však podľa ust. §§ 206, 207 môže súd vyžiadať resp. nariadiť

len na návrh strany (v danom prípade žalobcu nesúceho dôkazné bremeno), pričom v priebehu konania
žiaden relevantný návrh na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu produkovaný nebol, preto súd
žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca považujúc napadnuté rozhodnutie

za nesprávne, nespravodlivé, a vydané v rozpore s ustanoveniami zákona. Nesprávny je názor súdu,
že bolo na žalobcovi, aby obhájil správnosť údajov vo výkaze inventarizácie a teda preukázal správnosť
tvrdení a to formou odborného resp. znaleckého dokazovania, pričom v priebehu konania podľa názoru
konajúceho súdu žiaden relevantný návrh na vykonanie dokazovania produkovaný nebol. Súd teda
rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu, zdôvodnil nenavrhnutím dokazovania na preukázanie správnosti

údajov vo výkaze inventarizácie a výšky vzniknutého schodku. Odvolateľ je toho názoru, že nemal
povinnosť vykonať inventarizáciu, nakoľko sa nejednalo o taxatívne vymedzený prípad v zmysle §
184 ods. 2 Zákonníka práce a žalovaná nepreukázala skutočnosť, že o vykonanie inventarizácie
požiadala. Pokiaľ ide o pochybnosti súdu o správnosti údajov vykonanej inventarizácie, žalobca uviedol,
že pojednávania sa už v minulosti zúčastnila zamestnankyňa žalobcu - inventúrnička, ktorá sa riadne

vedela vyjadriť k výsledkom inventúry a vtedy zo strany konajúceho súdu ani žalovanej k požiadavke
o vysvetlenie výpočtov a výsledku inventúry nedošlo. Žalobca vo vzťahu k výsledkom inventúry a
inventúre ako takej predložil všetky potrebné doklady o inventarizácii predajne zo dňa 25. augusta 2014,
vrátane vyhodnotenia inventúry skladu. Rovnako súdu predložil dokument obsahujúci spôsob výpočtu
podielu schodku na zverených hodnotách pripadajúcich na žalovanú, ktorými jednoznačne uniesol

dôkazné bremeno a podložil všetky svoje tvrdenia a preukázal existenciu schodku. Pokiaľ žalovaná
tieto skutočnosti rozporovala, bolo práve na nej, aby tieto skutočnosti preukázala či už navrhnutím
výsluchu svedkov, znaleckého dokazovania a pod. Súd nevychádzal z objektívne zisteného skutkového
stavu, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil predmetnú vec a bez relevantných dôvodov a
na základe neopodstatnených skutočností žalobu zamietol. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní

konkrétneho prípadu nemôže uchyľovať k zovšeobecňovaniu a paušalizovaniu určitých skutočností
a javov, pretože následné rozhodnutie súdu založené na generalizovaných skúsenostiach nemôže
vychádzať zo spravodlivo a objektívne zisteného skutkového a právneho stavu, v dôsledku čoho také
rozhodnutie odporuje nielen zákonu ale aj zásadám a princípom demokratického a právneho štátu.Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 36/2010 a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach 11Co/269/2017-114 zo dňa 31.07.2018. Pri nachádzaní práva je vždy
potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na

zistených skutkových okolnostiach. V danom prípade neboli žiadne právne relevantné dôvody, ktoré
by spôsobili neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a súd bez opory v objektívne zistenom
skutkovom stave žalobu bezdôvodne zamietol. Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako správny
potvrdiť. Uviedla, že Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti nemá zákonom predpísané náležitosti,
žalovaná pracovala na dvoch prevádzkach a mala právo vedieť s akými osobami bola spoločne hmotne
zodpovedná, nie je pravda, že sa nevyvinila zo vzniknutej zodpovednosti, keďže táto poukázala na to,
že so zverenými hodnotami manipulovala aj tretia osoba (vedúci I.), ktoré vyjadrenie žalobca nielenže

nerozporoval, ale ani sa k tomu nevyjadril. Súd správne uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu
a výšku schodku v konaní, na preukázanie existencie schodku predložil žalobca inventarizačný zápis,
výkaz výsledkov inventarizácie a vyhodnotenie inventúry skladu. Z inventarizačného zápisu na PJ č.
205 vyplýva, že žalobca v bode 2 označil mená hmotne zodpovedných osôb za zverený majetok:
O. G. a B. A., teda žalobca neoznačil žalovanú za hmotne zodpovednú osobu v prípade inventúry

vykonanej dňa 25.08.2014. Ďalej v bode 14 žalobca uvádza zoznam hmotne zodpovedných osôb
a to O. G. a B. A., ktoré svojím podpisom potvrdzujú v listine uvedené skutočnosti, žalovaná medzi
hmotne zodpovednými zamestnancami nebola uvedená, teda sám žalobca vylúčil jej zodpovednosť za
zverené hodnoty. Z ďalšej žalobcom predloženej listiny „výkaz výsledkov inventarizácie“ vyplýva, že
inventúra bola vykonaná dňa 25.08.2014 a medzi zamestnancami absentuje označenie žalovanej. Obe

uvedené listiny poukazujú na vykonanie inventarizácie dňa 25.08.2014. Žalobca však k žalobe predložil
aj vyhodnotenie inventúry skladu z inventúry vykonanej dňa 24.08.2014, čo nekorešponduje s dátumami
na predchádzajúcich listinách. K uvedenej listine žalobca predložil aj spôsob výpočtu manka, tu uviedol
aj žalovanú napriek tomu, že v predchádzajúcich listinách ju medzi hmotne zodpovednými osobami
neuvádza. Tieto doklady predložené žalobcom navyše neobsahujú povinné náležitosti vyžadované v §

30 ods. 2 zákona o účtovníctve a preto samé o sebe nie sú dôkazom, ktorý by preukazoval správnosť
vykonania inventarizácie. Nepreukazujú preto vznik a výšku schodku, ktorý mal byť pri predmetnej
inventarizácii zistený. Vznik a výšku schodku mohol pritom žalobca preukazovať aj inými dôkaznými
prostriedkami napr. výsluchom osôb zodpovedných za inventarizáciu, avšak žiadne dôkazy žalobca
nenavrhol. Podľa ustálenej judikatúry podmienkou platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti nie je

vykonanie inventarizácie, za ktoré má zamestnanec zodpovedať (napr. E 12/1976). Na druhej strane
však nevykonanie inventarizácie pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti má určité dôsledky.
Fyzická inventúra hodnôt vykonaná v rámci inventarizácie preukáže stav hodnôt, za ktoré zamestnanec
preberá zodpovednosť. Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu, totiž preberá hmotnú zodpovednosť len
za tie hodnoty, ktoré mu boli zo strany zamestnávateľa odovzdané a ktoré on prevzal. Ktoré hodnoty

to boli, je najjednoduchšie preukázať výstupom z fyzickej inventúry vykonanej v rámci inventarizácie pri
uzatvorení dohody ale nie je vylúčený ani iný dôkaz, napr. preberacie protokoly, dodacie listy, výsluchy
svedkov, inventúrne súpisy predchádzajúci inventarizácii a pod. V tomto konaní bolo preukázané, že
pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti so žalovanou nebola vykonaná inventarizácia hodnôt,
za ktoré mala prevziať hmotnú zodpovednosť a zároveň nebol vykonaný iný dôkaz, z ktorého by bolo

možné ustáliť, ktoré hodnoty boli žalovanej odovzdané, a za ktoré tak prevzala hmotnú zodpovednosť.
Žalobca nepreukázal, že bol zistený schodok na hodnotách, ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať, keď
nepreukázal,čitietohodnotyžalovanáskutočneajprevzalaačiichtedabolapovinná vyúčtovať.Navyše
v prevádzkach žalobcu sa obchodovalo s mäsovými výrobkami, majúcimi krátku dobu trvanlivosti a
vysoképercentovysušeniatedastratuhmotnosti,pričomžalovanánapojednávanípoukázalanaspôsob

likvidácie tovaru po dátume spotreby. Z inventúry predloženej žalobcom nevyplýva, ako boli napr. tieto
skutočnosti zohľadnené, teda či zohľadnil aj normu strát.

6. Žalobca v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní . Súd správne konštatoval, že žalovaná
sa nevyvinila zo vzniknutej zodpovednosti, nakoľko nijakým podstatným spôsobom nepreukázala, že so

zverenými hodnotami manipulovala aj tretia osoba. Ak ako danú tretiu osobu označila ako vedúceho
„I.“, bolo nevyhnutné, aby okrem tvrdenia uniesla aj relevantným spôsobom dôkazné bremeno, nestačí
poukázať na to, že zo strany žalobcu nebolo vyvrátené jej tvrdenie. Pokiaľ žalovaná poukazuje na
to, že žalobca predložil vyhodnotenie inventúry skladu z inventúry vykonanej dňa 24.08.2014, čonekorešponduje s dátumami na predchádzajúcich listinách, žalobca uvádza, že inventúra v predajniach
sa vykonáva vždy ráno podľa stavov, ktoré sú k predchádzajúcemu dňu, to znamená, že ak
bola inventúra vykonaná 25.08.2014, tak na zostavách, ktoré sú prílohou k inventúre, je dátum

predchádzajúceho dňa t.j. 24.08.2014. Žiadna rozporuplnosť, na ktorú poukazuje žalovaná, teda v tomto
nie je.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a
pretožeodvolacísúdzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikovalsprávne
hmotnoprávne ustanovenia s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné
vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie, keď ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. K námietkam odvolateľa dodáva
nasledovné:

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým v celosti zamietol žalobu o zaplatenie 325,99 eur s príslušenstvom z dôvodu, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o vzniknutom schodku a jeho výške, za ktorý
zodpovedá žalovaná v sume uplatnenej predmetnou žalobou. Predmetom odvolacieho konania je aj
závislý výrok o nároku na náhradu trov konania.

11. Žalobca argumentoval v odvolaní tým, že záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom je

nesprávny, keď dôkazy na vyvrátenie ním tvrdených skutočností mala predložiť žalovaná, ktorá tvrdenia
žalobcu podložené listinnými dôkazmi spochybnila.

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná pracovala od 01.06.2014 do 02.07.2014 u žalobcu na
predajni v Šali ako predavačka, pričom dňa 30.05.2014 so svojím zamestnávateľom uzavrela dohodu

o spoločnej hmotnej zodpovednosti, takže v prípade vzniku schodku na zverených hodnotách za tento
zodpovedala spoločne s ďalšími zamestnancami žalobcu podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca
nevykonal inventarizáciu ani pri uzatvorení dohody so žalovanou, ani pri skončení jej pracovného
pomeru, kedy dohoda zanikla. Následne uskutočnil na predajni kde žalovaná pracovala, inventarizáciu
majetku dňa 25.08.2014 a to za obdobie od 28.05.2014 do 25.08.2014 a zistil chýbajúce zásoby tovaru

v hodnote 926,62 eur. Na základe vyššie uvedených skutočností si žalobca uplatnil voči žalovanej podiel
na takto zistenom schodku na zverených hodnotách, vo výške 325,99 eur, ktorý podľa jeho výpočtov
pripadá na žalovanú vzhľadom na spoločnú zodpovednosť viacerých zamestnancov.

13. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu pracovnú zmluvu, Dohodu o spoločnej hmotnej

zodpovednosti, inventarizačný zápis o vykonaní inventarizácie dňa 25.08.2014, výkaz výsledkov
inventarizácie za obdobie 28.05.2014 až 25.08.2014, vyhodnotenie inventúry skladu. Ako vyplýva z
obsahu spisového materiálu, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci po prvý
raz dňa 15.11.2016 rozsudkom č.k. 26C/118/2015-75, kedy žalobu zamietol, toto rozhodnutie bolo
na odvolanie žalobcu zrušené tunajším odvolacím súdom, ktorý v uznesení zo dňa 16.05.2018 uložil

prvoinštančnému súdu skúmať viaceré otázky (platnosť dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a
spôsob jej zániku, vznik povinnosti zo zákona inventarizáciu vykonať, vyvinenie žalovanej). Vzhľadom k
tomu, že súd prvej inštancie konštatoval o.i. nepreukázanie výšky tvrdeného schodku, za ktorý by mala
žalovanázodpovedať(žalobcaneuviedolúplnéskutkovétvrdeniaohľadnevýškyuplatnenéhonároku,t.j.akým spôsobom a na základe akého právneho dôvodu vyčíslil uplatnený nárok voči žalovanej práve vo
výške325,99eur),odvolacísúduložilsúduprvejinštancie,pokiaľpovažujezanedostatočnepreukázanú
výšku vzniknutého schodku na základe listín predložených žalobcom, aby umožnil žalobcovi prípadné

nejasnosti ohľadom uplatneného nároku vysvetliť alebo doplniť, keď tento doteraz o pochybnostiach
súdu v tomto smere nevedel a nemal priestor ich vyvrátiť.

14. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie po vrátení veci vytýčil nové pojednávanie na
deň 12.03.2019, na ktorý sa dostavili právni zástupcovia sporových strán. Títo reagujúc na rozhodnutie

odvolacieho súdu predniesli svoje vyjadrenia, ohľadom rozhodujúcich skutočností v podstate zotrvávali
na svojich doterajších stanoviskách, právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca má za to,
že dostatočne preukázal výšku vzniknutého schodku a žiadny návrh na doplnenie dokazovania v tomto
smere nepredložil. Ako vyplýva zo zápisnice, strany zhodne požiadali súd o odročenie pojednávania za
účelom mimosúdnych rokovaní, súd preto pojednávanie odročil.

15. Na ďalšom pojednávaní dňa 01.10.2019 žalovaná tak ako počas celého konania, namietala spôsob
vyčíslenia schodku a samotnú výšku schodku, za ktorý by podľa žalobcu mala byť zodpovedná. Uviedla,
že napriek tomu, že o vykonanie inventúry opakovane ústne zamestnávateľa žiadala, ani pri nástupe do
zamestnania ani pri ukončení nebola inventúra vykonaná. Žalovaná nevedela v čase podpisu dohody,
s ktorými osobami bude spoločne hmotne zodpovedná ani za ktoré zverené veci je zodpovedná. Do

predajne skoro každý deň chodil zástupca predajne pán I., ktorý mal kľúče od predajne a zdržiaval
sa tam aj počas neprítomnosti žalovanej. Pokazený tovar museli na príkaz pána I. vyhodiť. Zverené
výrobky nemala žalovaná možnosť odkladať v uzamykateľnom priestore a na prevádzke okrem nej
boli ešte 2 predavačky. V listinnom dôkaze žalobcu o vykonanej inventarizácii zo dňa 25.08.2014 sú
niektoré položky z inventarizácie, ktoré žalovaná na predajni nikdy nevidela (napr. položku 2, položku

10). Jednotlivé položky uplatnené žalobcom v rámci schodku jednak nie sú dostatočne špecifikované a
jednaksúuplatnenévpredajnejhodnote,pričomzamestnávateľnemáprávonanáhraduušléhoziskuale
iba skutočnej škody. Keďže žiadna zo strán nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (žalobca v
záverečnej reči v súvislosti s výhradami žalovanej mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal výšku
a dôvodnosť uplatneného nároku), súd ukončil dokazovanie a vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol

z dôvodu, že žalobca nepreukázal schodok a výšku, v ktorej by mala žalovaná za schodok zodpovedať.

16. Odvolací súd nemá žiaden zásadný dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie,
pojatou ním do odôvodnenia napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda
najmä záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii žalobou uplatneného nároku.

Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok podľa § 182 ZP v spojení s § 191 ods. 1
Zákonníka práce, je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených
hodnotách a zavinenie zamestnanca, ktoré sa zákonom predpokladá. Žalobca v spore síce preukázal
existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanou aj písomne uzavretú dohodu o hmotnej

zodpovednosti, avšak nepodarilo sa mu preukázať existenciu škody vo forme schodku, za ktorú by
zodpovedala žalovaná.

17. Schodok je špecifickým druhom škody. Ide o škodu na hodnotách prijatých po vykonaní
inventarizácie na vyúčtovanie, ktorá spočíva v rozdiele medzi skutočným stavom zverených hodnôt

a medzi správnymi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší než je účtovný stav.
Podstatným znakom schodku je, že chýba tovar, o hodnotu ktorého je fyzický stav nižší. Ak zamestnanec
prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby,
materiálové alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom
nie je škoda, ktorá vznikla poškodením alebo znehodnotením tovaru (R 12/1976). Pri zodpovednosti

za schodok na zverených hodnotách ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, nie je možné priznať
náhradu inej než skutočnej škody (R 25/1982). Zodpovednosť zamestnanca, ktorý prevzal záväzok o
spoločnej hmotnej zodpovednosti spolu s ostatnými zamestnancami kolektívu, sa týka všetkých hodnôt,
ktoré boli prevzaté podľa preberajúcej inventúry a ďalších dokladov o prevzatí. Rozsah nakladania s
týmito hodnotami zverenými na vyúčtovanie u jednotlivých zamestnancov kolektívu nie je rozhodujúci z

hľadiska platnosti záväzku o spoločnej hmotnej zodpovednosti (R 43/1983).

18. V danom prípade žalobca ani podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal vznik schodku, za
ktorý zodpovedá žalovaná. Inventúra pri uzavretí Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti sožalovanou vykonaná nebola (ani nemusela byť), avšak bolo na žalobcovi, aby preukázal, vo vzťahu
k akým konkrétnym hodnotám žalovaná prevzala svoj záväzok, aby bolo možné určiť, za schodok na
ktorých všetkých hodnotách spoločne s ďalšími zamestnancami zodpovedá. Dohoda zo dňa 30.05.2014

obsahuje iba veľmi všeobecný výpočet hodnôt, ktoré vzhľadom na ich vágny obsah nemôžu na tento
účel ako dôkaz poslúžiť V čl. II - Predmet dohody sa uvádza, že s funkciou žalovanej ako predavačky
je spojená hmotná zodpovednosť za finančnú hotovosť - predovšetkým tržby v pokladni a za zverené
hodnoty - stravné lístky a iné ceniny, mäso, mäsové výrobky, iný tovar nachádzajúci sa na pracovisku,
zásoby a materiál (ďalej spolu ako „zverené hodnoty“) a v zmysle § 182 a nasl. Zákonníka práce

preberá zamestnanec touto dohodou hmotnú zodpovednosť za uvedené zverené hodnoty ...spoločne s
viacerými zamestnancami na pracovisku, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej
zodpovedajú za schodok spoločne. V danom prípade však žalobca neprodukoval v konaní žiadny dôkaz
o zverení konkrétnych hodnôt žalovanej, resp. žiadny doklad o prevzatí akýchkoľvek konkrétnych hodnôt
zo strany žalovanej.

19.Akzvýsledkovvykonanejinventarizáciezamestnávateľadňa25.08.2014vyplynulvzniknutýschodok
na majetku v predajni, kde predtým v určitom období pracovala aj žalovaná, žalobca ak chcel byť v
spore úspešný, bol povinný bezpečne preukázať, že schodok sa týkal hodnôt, ktoré boli žalovanej
zverené a teda za ne zodpovedala a že žalovaná zodpovedá za schodok v zmysle výpočtov žalobcu
práve v rozsahu sumy 325,99 eur. Na rozdiel od žalobcu, ktorý považoval ním predložené listinné

dôkazy za dostatočne preukazujúce uplatnený nárok, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
musel konštatovať, že z predložených listinných dôkazov žalobcu nebolo preukázané ani to, či sa
zamestnávateľom zistený inventúrny rozdiel ( mínus 926,62 eur) týkal vôbec hodnôt, ktoré boli zverené
ajžalovaneja(ajakbyodpoveďnaprvúotázkubolakladná) anito,vakejvýškeztohozodpovedápráve
žalovaná, keďže tiež nebolo preukázané to, s ktorými ďalšími zamestnancami by za takto vzniknutý

schodok mala spoločne zodpovedať. Odhliadnuc od skutočnosti, že vyčíslený schodok neprípustne
vychádzal z predajnej ceny tovaru ( hoci v prípade schodku nie je možné priznať náhradu inej než
skutočnejškody-napr.ušlýzisk),odvolacísúdpoukazujenato,ževýpočetžalobcu,priktorompostupom
podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce určil vzhľadom k spoločnej zodpovednosti za schodok jednotlivým
zamestnancom podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, nebol relevantným spôsobom

preukázaný ako správny. Žalobca vo výkaze výsledkov inventarizácie uvádza dve zamestnankyne - T.
O. a R. B., ktoré sú na výkaze uvedené a podpísané a boli prítomné pri inventarizácii, pričom možno iba
dedukovať, že ide o osoby zodpovedné spoločne so žalovanou, keďže spolu s nimi následne figuruje
žalovaná pri žalobcových výpočtoch podielov na vzniknutom schodku týchto troch zamestnancov
(vrátane žalovanej). Z dôkazov, predložených žalobcom nevyplýva, kto všetko spoločne so žalovanou

mal za schodok vôbec zodpovedať - koľko osôb a ktoré to sú ( či medzi nimi nebol aj žalovanou
uvádzaný zástupca predajne p. I., ktorý mal kľúče od predajne, skoro každý deň tam chodil a zdržiaval
sa tam aj počas neprítomnosti žalovanej, ktoré tvrdenie žalobca nespochybnil a treba ho považovať
za nesporné v zmysle § 151 CSP), čo má význam z hľadiska rozloženia škody medzi spoločne
zodpovedné osoby. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce totiž pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa

jednotlivýmzamestnancomurčípodielnáhradypodľapomeruichpriemernýchzárobkov,pričomzárobok
ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Od spoločne zodpovedných osôb
potom v prípade, ak by bol aj preukázaný schodok na hodnotách zverených žalovanej (ktorý preukázaný
nebol) by závisela aj výška škody žalovanej. Žalobca nepreukázal, s ktorými osobami bola žalovaná
spoločne zodpovedná.

20. Z výsledkov vykonaného dokazovania potom bolo treba uzavrieť, že v prejednávanej veci žalobca
ako hlavný nositeľ dôkazného bremena napriek jasne pomenovanej dôkaznej situácie (kedy súd prvej
inštancie vyslovil názor, že listiny predložené žalobcom nepovažuje za postačujúce na preukázanie
vzniknutého schodku a jeho výšky) nenavrhol žiadny relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení

hoci mu na to bol poskytnutý dostatočný priestor. Odvolací súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie
súdu prvej inštancie aj z dôvodu, aby súd umožnil žalobcovi produkovať dôkazy na existenciu a výšku
schodku, avšak žalobca túto možnosť nevyužil. Preto správne prvoinštančný súd žalobu z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena zamietol, keď žalobca nepreukázal vzniknutý schodok na hodnotách
zverených žalovanej a jeho výšku.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ak mal súd pochybnosti o správnosti údajov
vykonanej inventarizácie, mal požiadať o vysvetlenie výpočtov a výsledku inventúry zamestnankyňu
žalobcu - inventúrničku, ktorá sa už v minulosti zúčastnila pojednávania, ale otázky zo strany konajúcehosúdu na ňu neboli. Z obsahu spisu neyyplýva, že by sa pojednávania bola zúčastnila inventúrnička
žalobcu, ani to, že by takúto osobu bol žalobca navrhol ako svedka. Za žalobcu sa síce dňa 28.06.2016
dostavila na pojednávanie jeho zamestnankyňa Z. F., ktorá ako uviedol žalobca v ospravedlnení

jeho neúčasti na pojednávaní „sa bude vedieť vyjadriť relevantne k predmetu konania“, išlo však o
osobu, ktorú žalobca splnomocnil na jeho zastupovanie pred súdom v tomto spore dňa 19.02.2016.
Pojednávanie vytýčené na deň 28.06.2016 bolo odročené bez prejednania veci z dôvodov na strane
žalovanej na deň 15.11.2016, kedy sa opätovne menovaná za žalobcu dostavila a tohto na pojednávaní
zastupovala. Uviedla však k veci iba toľko, že v plnom rozsahu zotrváva na žalobe a doterajších

písomných vyjadreniach a nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

22. Jedným zo zásadných princípov civilného procesu je princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou
sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu
(§ 185 CSP). Vychádzajúc z uvedeného, súd nemal žiadny dôvod vypočúvať splnomocnenú osobu
žalobcu, ktorá ho mala zastupovať na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, k otázke správnosti

údajov inventarizácie a výpočtu schodku, keďže žiadna zo strán taký dôkaz nenavrhla, odhliadnuc od
skutočnosti, že okrem žalobcu nikto nemal vedomosť o tom, že menovaná zamestnankyňa by mala byť
inventúrničkou, keď túto skutočnosť žalobca uviedol až v odvolacom konaní.

23. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie existencie nároku

uplatneného touto žalobou zaťažovalo žalobcu, ktorý ho v konaní neuniesol a za takejto situácie nebolo
možné žalobe vyhovieť. Preto odvolací súd, ktorý nezistil ani žiadne nedostatky v postupe okresného
súdu, na ktoré by mal prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok vo veci
samej, ako i v závislom výroku o nároku na náhrade trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
(§ 387 ods. 2 CSP).

24. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o
výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).