Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217056
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2112217056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

JUDr.DanielaIlavskéhoaMgr.JozefaMačeja,vprávnejvecižalobcu:Slovenskýplynárenskýpriemysel,
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: T. A., nar. XX.
H. XXXX, trvale pobytom F., t.č. X E. F., C., O.-H.-N., O., O XRW, T., o zaplatenie 773,99 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. októbra 2018 č.k.
12C/11/2012-224 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
773,99 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27. júla 2009 zmluvu
ododávkeplynupreodberateľaplynuvdomácnosti,nazákladektorejsažalobcaakododávateľzaviazal
dodávať žalovanému ako odberateľovi plyn do domácnosti na odberné miesto F. XXX. Dodal, že podľa
výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. F. mal preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu

s.č. XXX, ktorý prenajal nájomcovi P. T., s ktorým žalobca dňa 20. októbra 2009 uzavrel zmluvu o
dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal
P. T. ako odberateľovi dodávať plyn do domácnosti na odberné miesto F. XXX pri stave plynomeru
331 m3. Za fakturačné obdobie od 20. októbra 2009 do 28. februára 2010 žalobca fakturoval P. T.
vyúčtovacou faktúrou č. 7411728964 11. marca 2010, splatnou 26. marca 2010 nedoplatok vo výške
1.191,71 eur pri počiatočnom stave meradla 331 m3 a konečnom stave meradla 3154 m3, nameraný
odber plynu 2823 m3. Žalovaný ukončil nájomný vzťah s nájomcom P. T. a následne 5. marca 2010

uzavrel žalobca so žalovaným novú zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti,
na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal dodávať žalovanému ako odberateľovi plyn do
domácnosti pri počiatočnom stave plynomeru 3154 m3. Plynomer na odbernom mieste F. XXX nebol na
verejne prístupnom mieste, ale v uzamknutej skrini na stene rodinného domu a preto pracovníci žalobcu
nevykonali fyzický odpočet hodnôt a žalobca za zúčtovacie obdobie od 19. apríla 2010 do 18. apríla
2011 vystavil žalovanému na základe odhadu vyúčtovaciu faktúru č. 7448058455, s ktorou vyfakturoval
žalovanému nedoplatok vo výške 1.775,31 eur, keď fakturovaná suma predstavovala celkom 1.819,31

eur a prijaté preddavkové platby boli 44,- eur. Podľa faktúry bol počiatočný stav meradla 3558 m3 a
konečný stav meradla 6381 m3, nameraný odber plynu bol 2823 m3. Žalovaný žije dlhodobo v zahraničí
a preto ním poverená osoba T. C. telefonicky nahlásila stav meradla 4987,485 m3 a zároveň podala
telefonicky reklamáciu. Žalobca 12. mája 2011 vystavil opravnú faktúru č. 7411892089 k faktúre č.7448058455 21. apríla 2011 z dôvodu nesprávne vyčíslenej skutočnej spotreby zemného plynu a na
základe opravnej faktúry fakturoval žalovanému nedoplatok vo výške 902,66 eur pri počiatočnom stave
meradla 3558 m3 a konečnom stave meradla 4987 m3. Opravná faktúra bola splatná 19. mája 2011.

Za ďalšie zúčtovacie obdobie od 19. apríla 2011 do 18. apríla 2012 vystavil žalobca žalovanému
faktúru č. 7401148916 na preplatok 95,66 eur, ktorý započítal na dlžnú sumu. Uviedol, že žalobca žiadal
upomienkou č. 31816865 10. júna 2011 splatnou 24. júna 2011 žalovaného o úhradu pohľadávok po
lehote splatnosti za dodávky zemného plynu, najneskôr do 14 dní od vystavenia tejto upomienky a za
vystavenie a zaslanie upomienok si účtoval náhradu 2 eurá. Žalobca vystavil žalovanému upomienku na

sumu 2,- eurá, žalovaný 22. augusta 2011 zaplatil sumu 5,- eur, ktorú žalobca započítal na upomienku
a dlžnú sumu. Žalovaný dlžnú sumu 773,99 eur žalobcovi nezaplatil. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste, sporné bolo množstvo odobratého
zemného plynu za zúčtovacie obdobie od 19. apríl 2010 do 18. apríl 2011, keď v konaní bolo nesporné,
že žalobca a žalovaný uzavreli 5. marca 2010 novú zmluvu o dodávku plynu, kedy stav plynomeru bol
3154 m3. Žalovaný síce sporoval spotrebu plynu z dôvodu, že v dome nikto nebýval a odpočet bol

zmanipulovaný, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že plynomer nebol na verejne prístupnom
mieste a žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že s plynomerom niekto manipuloval. K stavu
určeného meradla plynomeru súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že tento nahlásila osoba
poverená žalovaným, neboli ho teda fyzicky odpisovať pracovníci žalobcu a žalobca pri vystavení
opravnej faktúry vychádzal zo stavu plynomeru nahláseného 2. mája 2011. K tvrdeniu žalovaného, že

žalobca mu vyúčtoval zemný plyn odobratý nájomcom rodinného domu P. T. súd prvej inštancie mal
za preukázané, že žalobca ako dodávateľ sa zaviazal P. T. dodávať plyn, pričom stav plynomeru bol
uvedený 331 m3 pri počiatku a pri ukončení 3154 m3, keď nameraný odber plynu bol skutočne zhodný
s nameraným odberom plynu, avšak len vo faktúre z 21. apríla 2011 č. 7448058455, ktorá faktúra však
bola opravená faktúrou č. 7411892089, v ktorej bol uvedený nameraný odber plynu 1429 m3 a boli v

nej uvedené aj iné údaje počiatočného stavu, ako i konečného stavu. Súd prvej inštancie dodal, že
nevykonal dokazovanie oboznámením sa s prepismi nahrávok telefonických hovorov so žalovaným a
jehomanželkouzdôvodu,žežalobcanavýzvusúduoznámil,žesniminedisponujeanahrávkyslúžialen
na skvalitnenie hovorov jeho operátorov a preto ich dlhšie neuschovávajú. Súd prvej inštancie považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú, keď tento v konaní riadne preukázal, že dodával na odberné miesto zemný

plyn, za ktorý si faktúrami fakturoval cenu, pričom žalovaná suma za nedoplatok za odobratý plyn za
obdobie od 19. apríla 2010 do 18. apríla 2011 je vo výške 773,90 eur a žalovaný túto faktúru neuhradil.
Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 488, § 489 a § 588 z.č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 48 ods. 1, 2, § 49 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10, 11 z.č.
656/2004 Z.z. o energetike. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil,
že konanie malo viacero vád: 1) V rozsudku súdu nie sú uvedené dôkazy a skutočnosti, ktoré

na pojednávaní uviedol a ktoré spochybňujú a vyvracajú žalobcom uvedené dodané množstvo
plynu v spornom období. Súd v odstavci 9 rozsudku jeho výpoveď zovšeobecnil na pár riadkov,
neuvádza tu jeho dôkazy predkladania nepravdivých účelových údajov a nezákonnú manipuláciu so
záznamami výsledkov odpočtu odberného miesta 4100719160 na rodinnom dome F. s.č. XXX a
nezákonné svojvoľné vstupy pracovníkom SPP, a.s. na jeho pozemok, bez jeho vedomia a dovolenia a

manipulovanie s meračom plynu, demontáž merača plynu na jeho pozemku bez jeho vedomia a súhlasu.
Preto vyjadrenie v odstavci 4 rozsudku považuje za vadné. Údaje a dátumy na predložených faktúrach
zúčtovacieho obdobia od 18. apríla 2010 do 18. apríla 2011 sú s úradnými záznamami výsledkom
odpočtu sporné. Faktúry sporného obdobia a dokumentáciu výsledky odpočtu dostal tiež súd ako súčasť
žaloby a vyjadrenie žalobcu zo dňa 10. januára 2011 a vzhľadom na tieto preukázané skutočnosti

považuje odstavce 39, 40, 41, 43 a 44 za vadné. 2) Odvolateľ namietal nevykonanie navrhovaných
dôkazov a nevypočutie svedkov M. A. a T. C., ktoré by potvrdili manipuláciu s identitami osôb na
telefonických nahrávkach a ich výpoveď by spochybnila dôveryhodnosť žalobcu a úradných záznamov
žalobcu a teda i rozhodnutie v odstavci 38 a 42 je vadné. Dodal, že sa odvoláva na odstavec 21 a
odstavec 9 rozsudku, ktoré sú sporné v identifikácii volajúceho dňa 2. mája 2019. V prepise hovoru z

2. mája 2011 prepisovateľ volajúcu osobu identifikuje ako pani A., pričom v tom čase hovor bol vedený
z United Kingdom a tieto skutočnosti silne spochybňujú dôveryhodnosť skutočne dodaného plynu. Ku
svojmu odvolaniu pripojil ako prílohy výsledky odpočtu, výpis hovorov za mesiac máj 2011 a kópiu
prepisu hovoru z 2. mája 2011. Namietal, že súd prvej inštancie na podklade dôkazov vykonaných vkonaní nesprávne vyhodnotil, že bolo preukázané, že žalobca dodal na odberné miesto množstvo plynu,
ktoré žiada od žalovaného zaplatiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá a pridržiava sa svojich
doterajších písomných vyjadrení a argumentov s tým, že akýmkoľvek ďalším vyjadrením by iba
duplikoval svoje stanovisko k veci.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam žalovaného

považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový
stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke a je dôvodné ho potvrdiť ( § 387 ods.1 CSP).

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po
skutkovej ako aj právnej stránke; odvolací súd môže doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho teda
i dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v

odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť
s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť
priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

7. Predmetom konania je požiadavka žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 773,99 eur titulom

dodávky za zemný plyn za obdobie od 19. apríla 2010 do 18. apríla 2011, dodaný žalobcom ako
dodávateľom žalovanému ako odberateľovi na základe zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej medzi
stranami sporu 5. marca 2010 (nesprávne uvedený deň uzatvorenia zmluvy 27. júl 2009 súdom prvej
inštancie v bode 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

8. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, pričom súd prvej inštancie vo vyčerpávajúcom
rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho
súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právny záver

súdu prvej inštancie vo veci, keď vec správne právne posúdil, preto s poukazom na ustanovenie 387
ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné:

9. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil v podstate dôvodmi ustanovenými v § 365 ods. 1 písm. b), e),
f) a h) CSP.10. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP a síce, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, na základe
ktorého odvolateľ namieta vadné, nesprávne, nepresné odseky 9, 39, 40, 41, 43, 44, 42, 38 odôvodnenia

napadnutého rozsudku by bol naplnený len vtedy, ak by nesprávny procesný postup súdu, znemožnil
strane realizáciu jej práv a dosiahol by určitú intenzitu, ktorá by odôvodnila záver o tom, že celé konanie
sa nejaví ako spravodlivé.

11. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.
2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na

každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti

Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vadami
namietanými v odvolaní, t.j. nepresnosť, nejasnosť odôvodnenia. Odôvodnenie je vyčerpávajúce,
správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné
(zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí
súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd
prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Napadnutý
rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

13. Námietka žalovaného v jeho odvolaní odôvodnená § 365 ods. 1 písm. e) CSP týkajúca sa odňatia
procesnej možnosti obrany v tom smere, že súd prvej inštancie nevypočul ním navrhnuté svedkyne
M. A. a T. C. je irelevantná. Z obsahu spisu vyplýva, že takéto doplnenie dokazovania bolo žalovanou
stranou navrhnuté len vo vyjadrení k žalobe z 25. novembra 2012 č.l. 27, avšak bez uvedenia, ktoré

skutočnosti by mali uvedené svedkyne preukázať. Súd prvej inštancie síce pochybil pokiaľ o tomto
návrhu žalovaného nerozhodol a ani v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo daný dôkaz nevykonal.
Odvolací súd však tento nedostatok odstraňuje spôsobom, že navrhovaný dôkaz výsluchom svedkov
M. A. a T. C. považuje za nespôsobilý zmeniť výsledky doterajšieho dokazovania. Žalovaný v odvolaní
uvádza, že svedkyne by mali potvrdiť manipuláciu s identitami osôb na telefonických nahrávkach a

spochybniť dôveryhodnosť žalobcu. Tieto okolnosti i v prípade ich preukázania by však boli vzhľadom
na súdom prvej inštancie jednoznačne ustálený skutkový stav právne irelevantné, nespôsobilé zmeniť
spôsob rozhodnutia v danej veci.

14. Vo vzťahu k neúplnej odvolacej námietke žalovaného, ktorou len nepriamo namietal i dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. f) CSP a síce okolnosť, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal ním navrhnuté dôkazy za účelom preukázania, že žalobca nedodal fakturované množstvo
plynu, ako aj nevykonania dôkazu výpisu z hovorov, prepis hovorov z 2. mája 2011, je treba ako
prvoradé uviesť, že dokazovanie možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavaniepoznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné
prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení §
120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania pred súdom prvej inštancie

(aktuálne § 132 ods. 1 a § 185 CSP). Ide o povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť
v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom
prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť
stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia
tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch,
kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť
strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť

bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorá z
jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, zadováženie ďalších dôkazov
je bezpredmetné, nakoľko súd mal preukázané, že žalobca dodal žalovanému plyn v cene 872,65 eur.

15. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Súd má dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý
má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranami. Odvolací súd svojim postupom
žalovaného nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis
priznáva, ale takémuto návrhu dokazovania ako neúčelnému nevyhovel.

16. Ak žalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy

vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

17. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz

hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

18. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

19. Odvolací súd napokon nepovažoval za dôvodnú ani námietku nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Stotožnil sa v celom rozsahu s právnym posúdením veci súdom

prvej inštancie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade takáto námietka
nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré
žalobe vyhovel. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov,
ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k

naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka a § 48 z.č. 656/2004
Z.z. o energetike, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod
uvedené hmotnoprávne pravidlá. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že bol
preukázaný odber zemného plynu a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 773,99 eur.20.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasneazrozumiteľneodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie dodávky zemného plynu žalovaným.

Odvoláva sa na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného
skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o preukázaní nároku uplatneného žalobcom.

21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolacie dôvody vo veci samej
uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

22. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní konkrétne nenamietal.
Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej
za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu
trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie nespochybnil, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie i v tejto časti.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení

veci.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).