Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205581
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217205581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX
205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: W. O., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie
3.212,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.
4Csp/117/2017-115 zo dňa 14.01.2019 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť azmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že ako žalobca z konania vystúpi Všeobecná
úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto ako žalobca

vstúpi Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.094,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne

- zo sumy 15,90 Eur za obdobie od 21.10.2015 do 20.11.2015,
- zo sumy 107,65 Eur za obdobie od 21.11.2015 do 20.12.2015,
- zo sumy 198,09 Eur za obdobie od 21.12.2015 do 20.1.2016,
- zo sumy 272,61 Eur za obdobie od 21.01.2016 do 22.01.2016,
- zo sumy 347,81 Eur za obdobie od 23.02.2016 do zaplatenia,
a úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne
- zo sumy 75,88 Eur za obdobie od 22.03.2016 do 20.04.2016,

- zo sumy 152,45 Eur za obdobie od 21.04.2016 do 20.05.2016,
- zo sumy 229,72 Eur za obdobie od 21.05.2016 do 20.06.2016,
- zo sumy 307,69 Eur za obdobie od 21.06.2016 do 20.07.2016,
- zo sumy 386,37 Eur za obdobie od 21.07.2016 do 22.08.2016,
- zo sumy 465,76 Eur za obdobie od 23.08.2016 do 20.09.2016,
- zo sumy 545,87 Eur za obdobie od 21.09.2016 do 20.10.2016,
- zo sumy 626,71 Eur za obdobie od 21.10.2016 do 21.11.2016,

- zo sumy 708,29 Eur za obdobie od 22.11.2016 do 20.12.2016,
- zo sumy 790,61 Eur za obdobie od 21.12.2016 do 20.01.2017,
- zo sumy 873,67 Eur za obdobie od 21.01.2017 do 20.02.2017,
- zo sumy 957,49 Eur za obdobie od 21.02.2017 do 20.03.2017,- zo sumy 1.042,07 Eur za obdobie od 21.03.2017 do 20.04.2017,
- zo sumy 1.127,42 Eur za obdobie od 21.04.2017 do 22.05.2017,
- zo sumy 1.213,54 Eur za obdobie od 23.05.2017 do 20.06.2017,

- zo sumy 1.300,45 Eur za obdobie od 21.06.2017 do 20.07.2017,
- zo sumy 1.388,15 Eur za obdobie od 21.07.2017 do 21.08.2017,
- zo sumy 1.476,64 Eur za obdobie od 22.08.2017 do 20.09.2017,
- zo sumy 1.565,94 Eur za obdobie od 21.09.2017 do 20.10.2017,
- zo sumy 1.656,05 Eur za obdobie od 21.10.2017 do 20.11.2017,

- zo sumy 1.746,49 Eur za obdobie od 21.11.2017 do zaplatenia,
všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 261 ods. 1 písm. d); 497 Obchodného zákonníka; §§ 1
ods. 1; 2; 3 ods. 1 až 3; 4 ods. 1, 2, 3, 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a zák.

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, §§ 39;
53 ods. 1, 9; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2; 565 Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 3
Civilného sporového poriadku.

5. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, na základe

ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 200.000,- Sk v zmysle dohodnutých
zmluvných podmienok, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach po 2.915,98 Sk. Čerpanie úveru
žalovaným spochybnené v konaní nebolo, navyše bolo preukázané aj príslušným výpisom z úverového
účtu žalovaného. Žalovaný tiež nespochybnil tvrdenia žalobcu, že na splatenie úveru bola celkovo
žalovaným poukázaná suma v prepočte 9.134,81 Eur, ktorú žalobca započítal na splatenie istiny v sume

355,99 Eur (pôvodne 10.724,72 Sk) a 3.105,65 Eur, spolu 3.461,64 Eur; na zmluvné úroky 792,30 Eur
(pôvodne 23.868,98 Sk) a 3.632,48 Eur, spolu 4.424,78 Eur; na úroku z omeškania 0,07 Eur (pôvodne
2,16 Sk) a 10,51 Eur, celkom 10,58 Eur; na poplatky vrátane poplatku za vedenie účtu, ktorý mal už
zriadený 28,54 Eur (pôvodne 860,- Sk) a 805,33 Eur, spolu 833,87 Eur a na poistné 65,59 Eur (pôvodne
1.976,- Sk) a 338,35 Eur, spolu 403,94 Eur. Žalobou si uplatňoval ešte zaplatenie sumy 3.177,14 Eur

na nesplatenej istine a 35,15 Eur na nesplatenom zmluvnom úroku.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, a to bez
ohľadu na nepresnosti v niektorých jej zákonom vyžadovaných náležitostiach, pretože bolo preukázané,

že na jej základe bol žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver a žalovaný ako spotrebiteľ ho aj skutočne
čerpal. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom za bezúročný a bez
poplatkov by mohol byť považovaný tento spotrebiteľský úver len v prípade, ak by v zmluve tento údaj
absentoval (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy). Preto
od žalovaného ako spotrebiteľa môže žalobca vyžadovať popri zaplatení istiny poskytnutého úveru aj

zaplatenie zmluvného úroku, ktorého výšku 10,9 % ročne nemožno hodnotiť ako rozpornú s dobrými
mravmi. Pokiaľ ide o zaplatenie poplatkov, to len vo výške v zmluve dohodnutej a za predpokladu
preukázania dôvodnosti nároku na ne.

7. S ohľadom na žalobcom tvrdené skutkové okolnosti prípadu, v zmysle ktorých žiadal zaplatenie

uplatnenej pohľadávky na základe predčasného zosplatnenia úveru vykonaného výzvou z 12.09.2014,
súd prvej inštancie podrobil preskúmaniu aj tento jeho právny akt a to podľa právnej normy vyplývajúcej
z ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia platné
zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyžaduje, aby veriteľ pred jeho vykonaním upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, pričom k zosplatneniu úveru môže pristúpiť

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Samotný akt zosplatnenie
úveru je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, pri vykonaní ktorého musia byť splnené
zákonné podmienky, čo však v danom prípade absentuje. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že
by v upomienkach, ktoré v konaní predložil (z 31.12.2013 a 31.01.2014) upozorňoval žalovaného namožnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka požadovať splatenie celého úveru pred
dohodnutou dobou splatnosti pre jeho omeškanie (teda na právo predčasne úver zosplatniť) a naviac
nepreukázal ani doručenie týchto upomienok 15 dní pred vykonaním tohto úkonu. Preto je žalobcom

vykonané zosplatnenie úveru absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, a to pre rozpor so zákonom, konkrétne s normou vyplývajúcou z § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.Zjavnevneprospechzáveruosplnenípodmienokprevyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru
je tiež situácia žalobcu potom, ako súd zohľadnil tie platby žalovaného vykonané pred týmto neplatným
zosplatnením, ktoré žalobca započítal na poplatok za vedenie účtu nad rámec v zmluve dohodnutej

výšky (t. j. nad rámec 55,- Sk, resp. 1,83 Eura) a na poplatky za upomienky, ktoré nebolo možné uznať.
Ďalej pokiaľ by žalobca v priebehu zmluvného vzťahu so žalovaným rešpektoval zmluvné dojednanie
o povinnosti žalovaného uhradiť poskytnutý úver v rovnomerných splátkach po 2.915,98 Sk (t. j. 96,79
Eur), ktoré mali byť postupne započítané na splatný úrok, istinu a poplatky vo výške, ktorá vyplýva
priamo z amortizačnej tabuľky vyhotovenej žalobcom predloženej do spisu, potom v čase predčasného
zosplatnenia úveru nemal žalovaný nedoplatok na splátkach úveru najmenej po dobu 3 mesiacov, ale

naopak preplatok v sume až 868,63 Eur. Uvedené tak vylučuje platné zosplatnenie úveru veriteľom
poskytnutého úveru - žalobcom podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Preto
má žalobca právo len na zaplatenie tej časti nevrátenej istiny úveru a zmluvných úrokov v rozsahu
uplatnených žalobou (35,15 Eur), ktoré žalovaný v čase splatnosti neskorších splátok neuhradil a na
krytiektorýchnepostačovalianiskôruhradenépreplatkynaúrokochaneprávomúčtovanýchpoplatkoch.

8. Podľa zmluvy o úvere mala výška úrokov s poplatkami činiť sumu 139.458,47 Eur (správne
Sk), t. j. 4.624,17 Eur, pričom v zmysle predloženej amortizačnej tabuľky celková výška úrokov za
celú dobu zmluvného vzťahu mala vo svojom súčte predstavovať sumu 4.278,64 Eur. Podľa tvrdení
žalobcu však z inkasovaných úhrad žalovaného žalobca započítal do dňa predčasného zosplatnenia

(t. j. do 12.09.2014) na úrok až sumu 4.424,78 Eur, z čoho nesporne vyplýva, že žalobca musel v
skutočnosti úročiť úver vyššou sadzbou zmluvného úroku, než ktorá bola dohodnutá. Uvedené napokon
potvrdzuje aj rozpis úhrad žalovaného na jednotlivé zložky (hlavne po dátume 07.07.2008) predložený
žalobcom. V danom prípade však žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o dôvode, spôsobe
a forme možného zvýšenia úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému, ktorá

bola v základných podmienkach zmluvy o úvere v skutočnosti dohodnutá ako pevná úroková sadzba
vo výške 10,9 % ročne. Pokiaľ tomu tak v priebehu trvania úverového vzťahu po celý čas nebolo,
žalobca si nesplnil základnú procesnú povinnosť podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p., t.j. povinnosť úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobcom neboli v žalobe nijako
konkretizované rozhodujúce okolnosti pre zvýšenie v zmluve dohodnutého pevného úroku. Následkom

porušenia tejto povinnosti je potom z toho prameniaci neúspech v konaní bez vykonania dokazovania.
Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať, to čo
strany opomenuli tvrdiť. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť odkazom na obsah priložených
listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 C.s.p.), bola by tým porušená rovnosť účastníkov konania a teda
išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie žalobcu, kedy by súd nahrádzal nesplnenú povinnosť tvrdenia

žalobcu štúdiom žalobcom predložených dôkazov a vyvodzovaním relevantných skutočností pre daný
prípad, na čo žalobca mal šancu, ktorú však adekvátne nevyužil. Navyše žalobca ako dodávateľ je
etablovaná banka, ktorá bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a tak si musí byť dobre
vedomá potreby a nevyhnutnosti riadneho plnenia tejto základnej procesnej povinnosti. Na akýkoľvek
prípadný nárok na zaplatenie vyšších ako zmluvne dohodnutých úrokov je rovnako potrebné vztiahnuť

výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a to aj s odkazom na ust. § 4 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

9. Obdobne súd prvej inštancie pristúpil aj k otázke započítavania úhrad žalovaného na poplatky za

vedenie účtu, ktoré boli dohodnuté vo výške 55,- Sk (t. j. 1,83 Eur) mesačne. Z listinných dôkazov je
zrejmé, že v priebehu zmluvného vzťahu ich žalobca začal inkasovať aj v sume 2,- Eur, neskôr 2,50 Eur
a napokon až 2,99 Eur, čo však je v rozpore so zmluvnými dojednaniami, ako aj spomínanému ust. § 4
ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto všetky nadplatky z toho vyplávajúce súd prvej inštancie
započítal na úhradu neskoršie splatných splátok úveru a to v intenciách žalobnej žiadosti, ktorou žalobca

požadoval len zaplatenie nezaplatenej istiny v sume 3.177,14 Eur a zmluvného úroku v sume 35,15 Eur.

10. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky (v zmluve dohodnuté v sume 200,- Sk, t.j. 6,64 Eur a 1.000,- Sk,
t.j. 33,19 Eur, neskôr žalobcom uplatňované aj v sume 10,- Eur a 40,- Eur, celkovo v sume vyplývajúcej zprehľaduúhradžalovaného,súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcažiadnymspôsobomnepreukázal
vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi tieto poplatky za upomienky, a teda v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno, pretože súdu nepreukázal, či skutočne došlo k vyhotoveniu týchto upomienok, ich

zaslaniu žalovanému a nepreukázal ani reálne náklady, ktoré mu v súvislosti s vykonaním týchto úkonov
vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zároveň v prípade poplatkov za upomienky zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytuje žiadne protiplnenie
a predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu,
nie skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku preto súd prvej inštancie

považovalzapriečiacesadobrýmmravomvzmysle§3a§39Občianskehozákonníka,apretoneplatné.

11. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie vychádzajúc z predloženej amortizačnej tabuľky
preskúmal správnosť započítania úhrad žalovaného žalobcom na jednotlivé položky, t.j. na splátky
istiny, úroku a poplatku za poistenie ako aj na prípadný úrok z omeškania a poplatok za vedenie
účtu tak, ako tieto vyplývajú zo žalobcom doloženého kompletného prehľadu úhrad od 21.01.2008 do

07.01.2015, pričom zistil, že s prihliadnutím na záver o neplatnom predčasnom zosplatnení úveru sa
žalovaný v skutočnosti dostal do omeškania až splátkou splatnou 20.10.2015, a to v časti uvedeného
dňa splatnej istiny v sumy 15,90 Eur. K tomuto dňu bola podľa súčtu vykonaného podľa doloženej
amortizačnej tabuľky istina splatná v sume 4.595,52 Eur (z toho skoršie platby žalovaného postačovali
na jej úhradu v sume 4.579,62 Eur a nedoplatok činil spomínaných 15,90 Eura) a k tomuto dňu bol

zmluvný úrok splatný v súhrnnej sume 4.028,72 Eur, ktorý je taktiež potrebné považovať pri zohľadnení
všetkých skorších úhrad žalovaného realizovaných do 07.01.2015 za uhradený, keďže žalovaným
realizované platby bolo pri vzniku splatnosti tej ktorej splátky potrebné najskôr započítať na splatné
úroky a poplatky a až následne na splatnú istinu (čl. IV bod 8 Všeobecných obchodných podmienok).
Zo skorších úhrad žalovaného súd prvej inštancie započítal na poplatok za vedenie účtu sumu 116,89

Eur vychádzajúc z doloženého prehľadu úhrad (12x 55,- Sk, 6x 1,80 Eura a 46x 1,83 Eura), na poistné
sumu 403,94 Eur a sumu 0,62 Eura na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (čl. III bod
2 Všeobecných obchodných podmienok v zhode so zákonnými intenciami úroku z omeškania), a to
zo splátok omeškaných do 20.10.2015 (t. j. zo sumu 2.715,98 Sk za omeškanie od 21.06.2008 do
02.07.2008 v sume 4,46 Sk, zo sumy 2.515,98 Sk za omeškanie od 03.07.2008 do 07.07.2008 v

sume 1,72 Sk, zo sumy 30,43 Eur za omeškanie od 21.02.2009 do 03.03.2009 v sume 0,05 Eura,
zo sumy 22,99 Eur za omeškanie od 21.03.2009 do 02.04.2009 v sume 0,04 Eura, zo sumy 15,51
Eur za omeškanie od 21.04.2009 do 12.05.2009 v sume 0,05 Eura, zo sumy 90,63 Eur za omeškanie
od 21.07.2009 do 10.08.2009 v sume 0,26 Eura, zo sumy 14,08 Eur za omeškanie od 21.11.2009
do 26.11.2009 v sume 0,01 Eura). Všetky ďalšie splátky po dátume 20.10.2015 považoval súd prvej

inštancie žalovaným za neuhradené, pričom s ohľadom na žalobou uplatnené právo na zaplatenej istiny
úveru v sume 3.177,14 Eur považoval za dôvodné žalobe čiastočne vyhovieť pri istine pokiaľ ide o sumu
2.059,15 Eur (jej rozsah vyplýva z predloženej amortizačnej tabuľky) a pri zmluvnom úroku v žalobou
uplatnenej sume 35,15 Eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

12.Žalovanýsasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudostaldoomeškaniapotom,akopostupnenastala
splatnosť splátok po 20.10.2015, teda úplne pri 26 splátkach úveru a čiastočne pri jednej splátke. Bolo
preto dôvodné, aby bol žalovaný zaviazaný aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške
platnej ku dňu splatnosti tej ktorej splátky, teda pokiaľ ide o splátky splatné do 16.03.2016 vo výške 8,05
% ročne, a pokiaľ ide o splátky splatné po tomto dní v sadzbe 8,00 %, a to z nezaplatenej istiny (z ktorej

bol nárok na úroky z omeškania uplatnený priamo v žalobe, pričom s prihliadnutím na zásadu zákazu
anatocizmu by bolo s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka aj vylúčené priznať úrok z omeškania
z rozsudkom priznaného zmluvného úroku. Z týchto dôvodov sa aj pri úroku z omeškania na ostaný
žalobou uplatnený nárok vzťahuje výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

13. O uplatnenom nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255
ods. 1 a 2 C.s.p. Konštatoval, že výrok o trovách konania vychádza zo záveru, že žalobca bol procesne
úspešnývrozsahu65%(t.j.sumy2.094,30Eurzožalovanejsumy3.212,29Eur)aneúspešnývrozsahu
35 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Preto súd rozhodol, že žalobcovi voči žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom, teda v rozsahu

30 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa
§ 262 C.s.p.14. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti
výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie proti
rozsudku odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie spočíva najmä v nesprávnej aplikácii zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v rozhodnutí v rozpore s rozhodovacou
činnosťou najvyšších súdnych autorít; v rozhodnutí súdu založenom na nevykonaných dôkazoch;
v nevykonaní predložených dôkazov; v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho
odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti; v postupe v rozpore s ust. § 138
C.s.p.; v postupe v rozpore s ust. § 129 ods. 1 C.s.p.; v postupe a v rozhodnutí v rozpore s princípom

právnejistoty;vneodôvodnenomrozhodnutísúdu.Znapadnutéhorozsudkuježalobcovinezrozumiteľné
to, čo je žalobcovi vytýkané. Žalobca (i preto) poukazuje na ust. § 138 C.s.p. Žalobca namietal, že je
daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade zjavne nedôvodnej žaloby, kedy pri neskoršom
rozhodnutí namietame porušenie postupu podľa ust. § 138 C.s.p. v neprospech žalobcu. Toto je podľa
žalobcu v rozpore s tým, ako súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutia a ako vo veci postupoval.

Súd žalobcu nevyzval, že by mal vziať žalobu späť. Hoci to podľa žalobcu vzhľadom na ust. § 138 C.s.p.
nie je zo strany žalobcu nutné, žalobca súdu osobitne uviedol i to, že „V rámci predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia si dovoľujeme požiadať o oznámenie skutočnosti, kedy by súd považoval za potrebné,
resp. vhodné doložiť podklad, alebo vysvetlenie, či dôkaz zo strany žalobcu, toto na základe výzvy
súdu zabezpečíme; alebo kedy by súd disponoval úvahou (právnym posúdením veci), v dôsledku ktorej

by bolo možné nároku žalobcu čo i len čiastočne nevyhovieť, resp. by tento nebol čo i len čiastočne
dôvodný (i po tomto podaní), k tomuto (predbežnému právnemu posúdeniu veci/záveru) sa chceme
vyjadriť.“ Z ust. § 138 C.s.p. vyplýva i to, že sa tak deje ešte pred prípadným vyjadrením žalovaného
(uvádzajú sa tu len skutočnosti tvrdené v žalobe, teda samotné tvrdenia žalobcu, bez tvrdení či obrany
žalovaného). Tento inštitút, či postup súdu i podľa jeho zaradenia do ustanovení Civilného sporového

poriadku predchádza prípadnému predbežnému prejednaniu sporu (§ 168 až § 172), ale i pojednávaniu
(§ 173 a nasl.). Z ust. § 181 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že sa jedná o ďalšiu posudzovaciu činnosť súdu
odlišnú od postupu podľa ust. § 138 C.s.p. Nemôže preto platiť prípadná úvaha o predbežnom právnom
posúdení len na pojednávaní, ust. § 138 Civilného sporového poriadku by súčasťou Civilného sporového
poriadku potom nebolo. Žalobca mal preto celý čas dôvodne za to, že jeho žalobný návrh je v celom

rozsahu dôvodný, kedy neskoršie rozhodnutie súdu odporuje jeho dovtedajšiemu postupu.

15. Žalobca ďalej namietal, že prvou možnosťou súdu je písomná výzva (§ 128 a § 129 C.s.p.) a druhou
možnosťou je výsluch toho, kto podanie urobil (§ 130 C.s.p.). Ak má súd za to, že možno rýchlejšie a
hospodárnejšie odstrániť vady podania (či už podania vo veci samej, alebo iného podania) pri výsluchu

podávateľa, predvolá ho a pri výsluchu mu uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,
pričom ho poučí o tom, ako podanie opraviť alebo doplniť. Podávateľ môže svoje podanie opraviť
alebo doplniť priamo pri výsluchu do zápisnice súdu. Ak sa týmto postupom vady odstránili, súd už nie
je povinný vyzývať na odstránenie vád písomnou formou. Ako oprava, resp. doplnenie podania slúži
zápisnica z výsluchu. Je potrebné dodať, že súd pri tomto výsluchu neposkytuje právne poradenstvo

subjektu, ale poučuje ho len v intenciách povinných náležitostí podania, resp. zrozumiteľnosti tohto
podania. Ak je súd toho názoru, že je potrebné toho, kto neúplné alebo nezrozumiteľné podanie
urobil, vyzvať na odstránenie vád písomne, rozlišuje sa, či ide o podanie vo veci samej (príp. návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia), alebo nejde o podanie
vo veci samej. Žalobca v tejto súvislosti neeviduje výzvu súdu (v akejkoľvek podobe, či forme), s

poukazom na uvedené však vo forme uznesenia, kde by súd prvej inštancie vyzval žalobcu na opravu
a/alebo doplnenie. Takúto výzvu, resp. uznesenie, v napadnutom rozsudku neuvádza ani súd prvej
inštancie. Zamietnutie nároku žalobcu v časti druhého výroku odporuje doterajšiemu priebehu súdneho
konania. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti a to z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia. V súčasnej dobe sa otázka, akým spôsobom má byť vypracované

odôvodnenie rozsudku je nesporná. Rozsudok ďalej vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný,
kedy súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom podľa
nás zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom vmedziach zákona by malo byť jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

16. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil
tak, že žalovaného zaviaže voči žalobcovi i na zaplatenie
- sumy 1 117,99 EUR a
- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3415,20 EUR od 20.9.2014 do 21.10.2014,
- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3353,98 EUR od 22.10.2014 do 4.12.2014,

- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3269,61 EUR od 5.12.2014 do 7.1.2015,
- 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3177,14 EUR od 8.1.2015 do zaplatenia.
- náhrady trov konania v rozsahu 100 %,
alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl.

C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a
čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
22.05.2020 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca odvolaciemu súdu návrh na zmenu strany sporu na

strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky podľa ust. § 80 ods. 1 CSP a žiadal, aby na miesto
žalobcu vstúpil do konania ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

20. Žalobca k návrhu na zmenu strany sporu odvolanie plnej moci pôvodného žalobcu spoločnosti
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Prílohu č. 1 Odvolanie plnej moci, Oznámenie

žalobcu o postúpení pohľadávky žalovanému zo dňa 28.08.2019, Prílohu k zmluve o postúpení
pohľadávok, Podací hárok č. EPH172413450, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019.

21. Podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája
prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania

na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti
prevedené alebo na koho prešli.

22. Podľa ust. § 80 ods. 2 C.s.p., súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd príslušný
na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.) rozhodol v rámci odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku.

24. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje:

25. Podľa ust. § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo

sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,
aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

26. Podľa ust. § 138 C.s.p., ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení
zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže

súd žalobcu vyslúchnuť.

27. Z dikcie citovaného ust. § 129 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom
konaní je úzko späté s povinnosťou tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesnéhoútoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových
tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe spolu so žalobou tvoria obsah žaloby. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení(§

150ods.2C.s.p.),uvedenévšaknesmienahrádzaťprocesnúaktivitustránaichpovinnosťtvrdiť.Cieľom
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto
povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu
v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže súd riešiť
prostredníctvom inštitútu procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 C.s.p. tak, ako to namietal odvolateľ,

pretože táto úprava rieši len nedostatky vo formálnych náležitostiach žaloby (súd podľa § 129ods. 1
C.s.p. vyzýva na doplnenie neúplného či nezrozumiteľného podania) a nie materiálnu podstatu žaloby.
Naviac, súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu, čo by malo za následok
porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.

28. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným zdôrazňuje, že v prejednávanom spore nešlo o neúplný

návrh, t.j. návrh, ktorý nemá všetky náležitosti (§ 127 C.s.p. a § 132 C.s.p.), kedy by vznikla súdu
povinnosť v zmysle ust. § 129 ods. 1 C.s.p. vyzývať na jeho doplnenie alebo opravu. Žaloba mala všetky
formálne náležitosti a na jej základe preto súd prvej inštancie mohol konať a správne aj konal.

29. Preto odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať na

postup podľa ust. § 129 od. 1 C.s.p. za zjavne nedôvodnú.

30. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie mal tiež aplikovať
ust.§ 138 C.s.p., čo neurobil a nevyzval žalobcu na späťvzatie žaloby pokiaľ ide o zamietnutie žaloby
v prevyšujúcej časti, odvolací súd konštatuje, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu o

potrebe aplikácie ust. § 138 C.s.p. na prejednávanú vec. Podľa tohto ustanovenia, ak zo skutočností
tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd
vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Cieľom inštitútu
zjavne nedôvodnej žaloby je zrýchlenie a zhospodárnenie civilného sporového konania. Keďže záver o
nedôvodnosti žaloby je určitou prejudíciou výsledku sporu, treba aplikáciu tohto ustanovenia starostlivo

zvážiť. Civilný sporový poriadok definíciu zjavne nedôvodnej žaloby neobsahuje. Za zjavne nedôvodnú
žalobu možno považovať žalobu, ktorou sa uplatňuje zaniknutý nárok alebo nárok neexistujúci, prípadne
nezmyselný nárok alebo žalobu podanú predčasne, nakoľko žalovaná suma ešte splatná nie je. V
prejednávanej veci žaloba podaná žalobcom sa za zjavne nedôvodnú označiť nedá. Predmetom sporu
je nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy, ktorá ako celok nebola neplatná. Súd prvej inštancie správne

konštatoval neplatné predčasné zosplatnenie úveru a v tej súvislosti potom mal na základe vykonaného
dokazovania za preukázané, že je dôvodné vyhovieť žalobe čiastočne čo do istiny vo výške 2.059,15 Eur
a pri zmluvnom úroku v žalobou uplatnenej sume 35,15 Eur. Vo zvyšnej časti potom súd prvej inštancie
žalobu zamietol. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech, pričom v prípade čiastočného zamietnutia
žaloby nemožno hovoriť o zjavne nedôvodnej žalobe, nakoľko podanie zjavne nedôvodnej žaloby má

za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu, čo sa v danom prípade nestalo. Preto aj túto odvolaciu
námietku žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodnú.

31. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj

správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom nič nezmenilo. Odvolací
súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ust.§ 387
ods.2 C.s.p. odkazuje.

32. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o trovách konania tak, ako

o nich rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 % (65 % - 35 %).

33. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1,
2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnémužalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (čl. 17 základných princípov C.s.p.).

35.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlavo3:0(§393ods.2C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).