Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 3, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200347
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7618200347.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci žalobcu E. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Marián Rušín, PhD., advokát so
sídlom Letná 47, 040 01 Košice, proti žalovanému H. B. J., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom H. XX,
XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy a o neplatnosť
dohody zrážok zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.01.2013.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.01.2018 domáha, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.01.2013 je neplatná.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so spoločnosťou H. B. J., s.r.o. H. XX, XXX XX T. XX,
IČO: XX XXX XXX Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013, na základe

ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,00 EUR so splatnosťou 48 mesačných splátok s
výškousplátky77,05EURscelkovoučiastkounaúhradu3.698,40EUR.Žalobcasožalovanýmuzatvoril
taktiež Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013. Nakoľko
žalobca nesplácal podľa názoru žalovaného poskytnutý úver riadne a včas, žalovaný sa začal domáhať
od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú
žalobca považuje za nezákonnú.

3. Žalobca okrem iného ďalej uviedol, že uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku
zabezpečenej pohľadávky, avšak obsahuje len možné dôvody vzniku takejto pohľadávky. Podľa
žalobcu v čase uzatvárania tejto dohody musí byť zabezpečovaná pohľadávka vždy presne a úplne
konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Žalobca tiež poukázal na možnosť neprípustného
navyšovania zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku, čo predstavuje podľa žalobcu obchádzanie
náležitostí dohody o výške mesačných zrážok, čo má mať za následok neplatnosť samotnej dohody o

zrážkach zo mzdy.

4. K svojmu návrhu žalobca pripojil aj listinné dôkazy a to:a) Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013
b) Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013
c) Žiadosť o vykonávanie zrážok z mzdy zo dňa 04.09.2017 adresovaná zamestnávateľovi žalobcu.

5. Spolu s návrhom vo veci samej žalobca žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým sa
domáhal,abysúduložilžalovanémuzdržaťsaprávanavýkonzrážokzomzdyžalobcu,podľaúčastníkmi
uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 29.1.2013, v prospech spoločnosti
žalovanému H. B. J., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom H. XX, XXX XX T., a to až do právoplatného

skončenia súdneho konania o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.1.2013.

6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd uznesením sp. zn.: 14C/2/2018 - 35
zo dňa 15.02.2018, ktorým návrhu žalobcu vyhovel.

7. K podanej žalobe sa písomne podaním zo dňa 27.02.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

8. Svoje podanie odôvodnil tým, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani

nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k
splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je,
že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach
zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa
spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov,

ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov.
Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke,
platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút,
len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu,
ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej

zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo
spotrebiteľskéhoprávazákonodarcomvylúčenýakoneprípustný,akosanapr.staloprizabezpečovacom
prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Podľa žalovaného tvrdenie
žalobcu o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko Dohoda o zrážkach
zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého

uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny
predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody
o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou
podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán.

Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej
úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice
(upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia
členskéhoštátu.Výslovnetovyplývazčlánku1odstavec2smerniceZmluvnépodmienky,ktoréodrážajú
záväznézákonnéaleboregulačnéustanoveniaaustanoveniaalebozásadymedzinárodnýchdohovorov,

ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú
ustanoveniam tejto smernice. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou,
vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť
zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho

znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť
len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný
zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný
spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím
zákonodarcu vo forme zákona viazaný. O skutočnosti, že žalovaný za účelom zabezpečenia návratnosti

úveru uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy, pritom žalobca vedel vopred. Uvedený údaj sa uvádza
vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol žalobca oboznámený
vopred ešte pred uzatvorením samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu prejavenej vôle pritom
nemožno zistiť, že by s takým dojednaním nesúhlasil, mal voči nemu výhrady, námietky, atď. Žalobcasa domáha neplatnosti zmluvného dojednania -dohody o zrážkach zo mzdy -na základe retroaktívnej
aplikácie zákona. Zákaz retroaktivity je založený na tom, že právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí
do budúcnosti. V jeho zmysle nikoho nemožno postihnúť (sankcionovať) za také správanie, ktoré v čase,

keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné, nie je možné dodatočne vyžadovať určité predpoklady a
podmienky, ktoré sa v čase jeho vykonania nevyžadovali a podobne. Žalobca namieta, že označenie a
výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, nie je v zmluve presne a úplne konkretizovaná, pretože
obsahuje iba možné spôsoby jej vzniku, a teda popiera určitosť a platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže

byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. V prípade
pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z
ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky je základný spôsob
identifikácie pohľadávky. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu,
na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Zjednodušene ide o to,
čo právny úkon svojím obsahom znamená a má znamenať, teda či sa konajúcemu podarilo stanoviť

obsah svoje vôle jednoznačným spôsobom. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka
konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy
pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky, a tiež
na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu
je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Tvrdenie žalobcu o tom, že zabezpečovaná pohľadávka

nie je v dohode o zrážkach presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem,
ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky
bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla
(obdobne je tomu pri záložnom práve, ručení, zabezpečovacom prevode práva a pod.). Označenie

pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto
prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom) je v tomto prípade z hľadiska identifikácie
zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka(y) sa nezameniteľne identifikuje z
hľadiska osoby oprávnenej a povinnej, a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu)
zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej

normy, a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné. Rovnako aj pri iných
spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou ich platnosti
(napríklad uznanie záväzku spôsobom, kedy uznávajúci odkáže na právny dôvod uznanej povinnosti,
prevzatie ručenia za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu), ani v prípade dohody o
zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Aj v takom prípade budú strany
môcť pohľadávku identifikovať čo do dôvodu. Všetky pohľadávky sú kauzálne spojené/prepojené práve
vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere. Preto aj napríklad pohľadávka
titulom poskytnutia revolvingu (ktorá vzniká po poskytnutí revolvingu) nie je akoukoľvek pohľadávkou,
ale presne je určená a viazaná na konkrétny právny dôvod jej existencie. Uvedené neznamená, že

tieto nároky nie sú určité, ale znamená to, že vznik týchto nárokov je viazaný na obsah právneho
vzťahu, ktorý je práve definovaný zmluvou a možnosť ich vzniku v budúcnosti. Žalovaný rovnako
namieta aj tvrdenia žalobcu spočívajúce v neurčitosti vykonávaných zrážok. Právna norma určuje, v
akej maximálnej výške zrážky môžu byť (teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť
zákonné obmedzenie). Pre úplnosť dodávame, že výška zrážky v predmetnej dohode bola stanovená

na rovnakú sumu, aká predstavuje výšku mesačnej zrážky podľa článku 6 Zmluvy o revolvingovom
úvere. Z obsahu vzájomných práv a povinností strán nevyplýva žiadne relevantné zdôvodnenie pre
to, aby jedna zo strán spochybňovala obsah ňou prejavenej slobodnej vôle pri uzatvorení zmluvy. V
tejto súvislosti tiež žalovaný apeloval na správny výklad ustanovenia o možnom zvýšení zrážky nad
dohodnutú sumu, ktoré nie je esenciálnou súčasťou dohody a upravuje iba špeciálnu situáciu zvýšenia

zrážkynaddohodnutúvýškuvprípade,akvktoromkoľvekmesiacinebudezrážkazakéhokoľvekdôvodu
vykonaná v dohodnutej výške. To všetko, samozrejme, v intenciách maximálnej zákonnej hranice výšky
zrážky. Uvedené ustanovenie pritom ani nepredstavuje esenciálnu súčasť dohody.

9. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a to podaním zo dňa 21.03.2018, v ktorom

okrem iného uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, podľa ktorého súd nemôže rozhodnúť
o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko to podľa žalovaného nie je v súlade s Civilným
sporovým poriadkom. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že je toho názoru, že CSP o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy rozhodovať súdu nielenže umožňuje, ale súd je podľa žalobcu v prípadespotrebiteľskej dohody o zrážkach zo mzdy povinný rozhodnúť ex offo. Žalobca tiež nesúhlasí s názorom
žalovaného, že predmetná dohoda o zrážkach je určitá. Nad rámec žaloby však uviedol, že toto
tvrdene žalovaného je len jeho účelovou obranou, nakoľko žalovaný má vo svojom vyjadrení opomínať

skutočnosť, že na základe predmetnej dohody je oprávnený jednostranne zvýšiť dohodnutú výšku
zrážok vykonávaných žalobcovi. Uvedené dojednanie tak neprimerane zvýhodňuje žalovaného na úkor
spotrebiteľa

10. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.06.2018 žalobca navrhol súdu zmenu petitu svojej

žaloby a navrhol súdu pripustiť zmenu v znení:

I. Súd určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.01.2013.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

11. Súd pripustil zmenu žalobného petitu uznesením sp. zn.: 14C/2/2018-44 zo dňa 08.10.2019.

12. Na pojednávaní dňa 03.08.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhujem žalobe vyhovieť,
pričom odkázal na všetky listiny ním podané v tomto konaní.

13. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Právny zástupca písomne ospravedlnil súdu svoju neúčasť.

14. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť

ju odmietnuť.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí maťpísomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú

jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu, právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťx) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzatvoril zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške
1.500,- Eur. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi
stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú
zmluvu.

23. Súd v tomto konaní pred samotným rozhodnutím vo veci samej posúdil procesnú prípustnosť žaloby

o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej sa žalobca v pôvodnom petite podanej žaloby
domáhal, nakoľko súd považoval za potrebné pred samotným rozhodnutím vo veci samej ozrejmiť túto
skutočnosť.

24.Ustanovenie§137CSPzakotvujedemonštratívnyvýpočetžalôb,ktorýmisižalobcamôžeuplatňovať

právne nároky. Účelom tejto právnej úpravy, je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určení
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
a míňajú sa účelu určovacej žaloby. V prejednávanej veci by však žalobcom pôvodne požadované
určenie nevyvolalo žiadny ďalší spor a takto formulovaný žalobný petit by nebolo možné podľa názoru
súdu označiť za nepotrebný a nezmyselný. Súd pritom nevidí priestor na formalistický prístup, v rámci

ktorého by mala byť zamietnutá takáto žaloba len s odôvodnením, že podľa § 137 písm. d) CSP nie
je možné sa domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (ako právnej skutočnosti) tak ako to
uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.02.2018, nakoľko možnosť domáhať sa neplatnosti
tohto právneho úkonu nevyplýva z právneho predpisu a s poukazom na to, že sa správne mal žalobca
domáhať podľa § 137 písm. c/ CSP určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa zrážok zo mzdy na

základe dohody o zrážkach zo mzdy.

25. Žalobu tu podľa súdu treba posudzovať nie prísne formálne podľa toho, ako znie petit, ale najmä
s poukazom na to, aký je účel tejto žaloby a čo sa ňou dosiahne v praktickej rovine. V danom prípade
ide len o rozdielnu formuláciu petitu, ale v oboch prípadoch ide o ten istý výsledok konania, pričom v

konečnom dôsledku súd ani nie je viazaný tým, ako je výrok formulovaný (v tom zmysle, že nemusí
preniesťdovýrokurozsudkupresnetúformuláciu,ktorúzvolížalobca),avšakmôževýrokpreformulovať,
samozrejme, pokiaľ sa zachová význam a účel žaloby, pokiaľ sa zachová to, o čo žalobcovi ide.

26. Žalobca tak zrejme aj pod vplyvom vyjadrenia žalovaného navrhol zmenu žalobného petitu, ktorú

súd uznesením sp. zn.: sp. zn.: 14C/2/2018-44 zo dňa 08.10.2019 pripustil, a teda zo súčasného znenia
žalobného petitu je zrejmé, že žalobca tvrdí neexistenciu práva žalovaného vykonávať zrážky zo mzdy
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013,
a preto podľa názoru súdu bola zachovaná zhoda toho, čoho sa žalobca pôvodne domáhal a toho, o
čom súd v rozsudku výrokom I. na základe podaného návrhu na pripustenie zmeny petitu rozhodol, hoci

formulácia týchto petitov nie je zhodná.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto konania je rozhodovanie u určovacej žalobe, súd
skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Predložená Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2013 je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle

ZoSÚ. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
účinným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či je možné žalobou dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať so zreteľom na individuálneokolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný
zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok umožňujúcich riešenie práva,
resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem

na určení práva má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie, ako slabšej strany v spore,
osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov, vnútroštátna právna
úprava.

28. V danom prípade, postavenie žalobcu pri vyslovení (ne)existencie nároku žalovaného na zrážky zo

mzdy sa stane istejšie, lebo žalobca nebude vystavený, zo strany žalovaného riziku vymáhania úveru
vo výške, ktorá by mu neprináležala z dôvodu nedodržania zákonných podmienok pre uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to zvlášť za stavu, pokiaľ si žalovaný zabezpečoval úhrady prostredníctvom
zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca nedokázal ovplyvniť zastavenie zrážok zo mzdy bez súdneho
rozhodnutia, pretože jeho zamestnávateľ by vykonával zrážky zo mzdy naďalej, riadiac sa len pokynmi
žalovaného. Keďže je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a s ňou

súvisiace dohody sú stále platné a žalobca sa nedomáha v danom konaní aj splnenia povinnosti, teda
vydania bezdôvodného obohatenia, mal súd za to, že v zmysle uvedeného existuje u žalobcu naliehavý
právny záujem na predmetnom určení.

29. Ako už súd uviedol vyššie, vzťah strán sporu je vzťahom spotrebiteľským, a teda uvedená zmluva

spĺňanáležitostispotrebiteľskejzmluvyvzmyslezákonnýchdefiníciijednak§53ods.1anasl.OZatiežv
zmysle ZoSÚ, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. Daný vzťah založený zmluvou
je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred
vzdáva svojich práv, je neprípustná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať,

aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Žalovaný vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy
poukazoval na skutočnosť, že predmetná dohoda nebola podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru a spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť jej uzavretie. Zároveň tvrdil, že predmetná dohoda je
individuálnym zmluvným dojednaním. Niet pochýb o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy, vzhľadom na
jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah

by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je na formulovaná
nespĺňa podmienku, že nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Dohoda o
zrážkachzomzdybolaneoddeliteľnousúčasťouformulárovejzmluvy.SpôsobuzatváraniaDohodyspolu
s predmetnou spotrebiteľskou zmluvou, ako aj jej samotný text nasvedčovali tomu, že spotrebiteľ nemal

možnosť odmietnuť podpísanie predmetnej Dohody.

30. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria
okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku § 53 ods. 4 písm. k),

obmedzujú spotrebiteľovi prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné
bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana § 53 ods.
4 písm. l) OZ a ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou,
alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi § 53 ods. 4 písm. o). Práve uvedená
Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba

jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia
žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu beztoho, aby uvedená
žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. V
danom prípade je nepochybné, že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy došlo k
realizácii plnení v prospech žalovaného. Ako vyplýva zo samotného znenia Dohody o zrážkach zo

mzdy, zamestnávateľ spotrebiteľa je povinný tieto splátky a teda zrážky zo mzdy vykonávať v prospech
veriteľa až do doby, kým veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky,
vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené a teda do
vyplatenia všetkých úverov, prípadných revolvingov s príslušenstvom, zmluvných pokút a nákladov
súdnych (rozhodcovských) konaní, ak vznikli preukázateľne. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným

vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá
zo súdneho prieskumu. Súd konštatoval, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
žalovanému obchádzať účinnú justičnú kontrolu a z toho dôvodu ju súd považoval za neprijateľnúzmluvnú podmienku, a teda podľa § 53 ods. 5 OZ za neplatnú a preto žalobe žalobcu výrokom I. tohto
rozsudku vyhovel v plnom rozsahu.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože mal žalobca úspech v celom svojom
uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia ,ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.