Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910010486
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6910010486.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jána Bobora, o odvolaniach okresného prokurátora v Rimavskej Sobote a
obžalovanej Z. O. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 140/2010 zo 06.09.2017,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota

sp. zn. 3T/140/2010 zo 06.09.2017.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 325 Tr. por. sa v e c v r a c i a okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v inom zložení senátu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná Z. O. uznaná vinnou z obzvlášť závažného

zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť spôsobom bližšie
rozvedeným v bodoch 1 - 118 ako samostatná odborná referentka vo finančnej učtárni v rokoch 2001
- 2006 v spoločnosti TAURIS, a.s. v Rimavskej Sobote, a to ku škode tejto spoločnosti vo výške
9.071.679,70 Sk (301.124,60 Eur).

O treste, ochrannom dohľade a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 213 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, 2, 3 písm. c) Tr.
zák. odsúdil obžalovanú k trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanej ochranný dohľad na dobu 1 roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaná je povinná uhradiť poškodenej strane TAURIS a.s. Rimavská
Sobota, Potravinárska 6, IČO: 36 773 123, škodu vo výške 301 124,60 Eur.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, ktoré relevantné dôkazy okresný súd vykonal, aký bol ich obsah
a čo z nich vyvodzuje.

V prvom odseku na str. 39 napadnutého rozsudku je okrem iného uvedené: „Pokladníčka TAURISU, a.s.
T. potvrdila, že O. jej dala peniaze len v ojedinelých prípadoch, ktoré však neevidovala v pokladni, ale
ich dávala na účet a ako doklad O. vracala späť na zaúčtovanie úhrady faktúr. Znaleckým dokazovaním

však bolo preukázané, že v 118 prípadoch tieto peniaze neboli od odberateľky UNIMIX I. H. zaúčtovanév TAURISE, a.s., čím bola spôsobená TAURISU, a.s. celková škoda vo výške 9.071.679,70 Sk (301
124,60 Eur)“.

V predposlednom odseku na tej istej strane okresný súd dospieva k tomu, že: „Z ďalších výsledkov
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v 118 prípadoch obžalovaná Z. O. prevzaté peniaze od Z.
K. za žalované obdobie do pokladne neodviedla. Svedčia o tom doklady, ktoré predložila v prípravnom
konaní k vypracovaniu znaleckého posudku I. H., ktoré svedčia o tom, že faktúry v hotovosti uhradila do
rúk Z. K.. Ďalej táto skutočnosť bola preukázaná i dokladmi, ktoré predložil k vypracovaniu znaleckého

posudku Z. K.. Jedná sa o príjmové pokladničné doklady“.

Prvostupňový súd napokon uzatvára: „Výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že obžalovaná
Z. O. vykonávala nezákonné účtovné operácie tak, že preberala v hotovosti peniaze od obchodného
zástupcu Z. K. a následne potom presmerovala jednotlivé faktúry na Metro bez toho, aby došlo k
skutočnej úhrade faktúr formou prevedenia peňazí v hotovosti na účet spoločnosti Tauris“.

Konanie obžalovanej bolo právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213
ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., lebo si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu.

S poukazom aj na dovtedajší bezúhonný život obžalovanej jej okresný súd uložil trest pod dolnú hranicu
aplikovanej trestnej sadzby, nakoľko ukladanie trestu v rámci aplikovanej trestnej sadzby by bolo pre ňu
neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Okresný súd mal tiež za to, že s poukazom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovanej

bude jej náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.

Keďže neboli pochybnosti týkajúce sa uplatneného nároku na náhradu škody, bola obžalovaná
zaviazaná k úhrade spôsobenej škody poškodenej strane.

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd bližšie nezaoberá dôvodmi, pre ktoré bol
obžalovanej uložený aj ochranný dohľad v trvaní 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ako okresný prokurátor v Rimavskej Sobote,

tak aj obžalovaná Z. O..

Okresný prokurátor navrhol, „aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložení
ochranného dohľadu zrušil s tým, že obžalovanej O. uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tiež, že jej bude uložený

ochranný dohľad na dlhšiu dobu, ako bol uložený v napadnutom rozsudku“.

Tento odvolateľ argumentuje najmä tým, že trestná činnosť obžalovanej bola preukázaná vo všetkých
118-tich prípadoch, pričom odkazuje aj na dôkazy, z ktorých toto vyplýva (výsledky znaleckého
dokazovania znalkyne F.. X. G., tvrdenia svedka Z. K., výsledky znaleckého dokazovania v odbore

elektroniky znalca F.. K. atď.); s poukazom na vyrovnanosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti
(obžalovaná viedla pred spáchaním trestnej činnosti riadny život, avšak na spáchanie trestného činu
zneužila svoje zamestnanie), ako aj s prihliadnutím na ďalšie skutočnosti (išlo o vysoko nebezpečné
konanie obžalovanej, ktorého sa dopúšťala dlhodobo a spôsobila ním škodu veľkého rozsahu) nie je
akceptovateľné použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v

trvaní 6 rokov (obžalovanej mal byť uložený prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody); keďže sa
obžalovaná dopustila obzvlášť závažného zločinu, mal jej byť uložený ochranný dohľad na dlhšiu dobu
ako 1 rok.

Obžalovaná Z. O. svoje odvolanie písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu a navrhla, aby

bol napadnutý rozsudok zrušený a ona oslobodená spod obžaloby v celom rozsahu.

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: zistený skutkový stav súdom prvého stupňa nie je postačujúci
na to, aby mohlo byť ustálené mimo rozumných pochybností, že skutok spáchala obžalovaná (doplneniedokazovania v zmysle prvého zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sa nestalo a už
to ani nie je možné); neexistuje žiadny priamy dôkaz o vine obžalovanej; žiadne pochybenia zo strany
obžalovanej neboli zistené ani pri priebežných kontrolách v rozhodnom období; pochybnosti na strane

obžalovanejnezistilaniauditor;niekoľkomiliónovýrozdielapočasniekoľkýchrokovtrvajúcistavnemôže
zostať nepovšimnutý; obžalovaná nevedela, rovnako ako viacerí svedkovia, že je možné vykonávať
zásahy do systému evidencie faktúr spätne, pričom obžalovaná takýto zásah nikdy neučinila; pri riadnom
fungovaní priebežnej a následnej kontroly musí akákoľvek firma zistiť nezrovnalosť niekoľko miliónov Sk;
obžalovanej nemožno pričítať zodpovednosť za niečo, čo neurobila; vykonaný audit obsahuje viacero

podmienok, náležitostí a následkov (čo obhajoba bližšie rozvádza v písomnom odôvodnení odvolania).

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd (na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1
písm. b) Tr. por.) napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Po
takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že tento rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1
písm. a), b), c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 325 Tr. por. vec vrátiť okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, a to v inom zložení senátu.

Krajský súd už v tejto veci dvakrát rozhodoval, keď prvým uznesením sp. zn. 5To/107/2012 zo
07.05.2013 zrušil odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/140/2010 z
11.04.2012 a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom druhým

uznesením sp. zn. 5To/98/2015 z 09.02.2016 zrušil oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 3T/140/2010 zo 04.03.2015 a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Teraz napadnutý odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo 06.09.2017 je potrebné

opätovne zrušiť, a to najmä pre opakované nerešpektovanie zo strany okresného súdu viacerých
pokynov krajského súdu v jeho zrušujúcich uzneseniach a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v inom zložení senátu, pretože ide už tretíkrát o
zrušenie rozsudku činného senátu a tento senát nie je dostatočnou zárukou náležitého posúdenia veci.

Okresný súd predovšetkým opakovane nerešpektoval požiadavku krajského súdu vyjadrenú v jeho
zrušujúcich uzneseniach, aby vo vzťahu kedy a koľko finančných prostriedkov prevzala obžalovaná od
Z. K., bola - bod po bode - vykonaná a preskúmateľne vyjadrená analýza listinných dôkazov, vyjadrení
obžalovanej a Z. K., ako aj znaleckých zistení znalkyne F.. X. G..

Krajský súd v prvom zrušujúcom uznesení poukázal (iba príkladmo) na viaceré problémy týkajúce sa
listinných dôkazov (najmä príjmových pokladničných dokladov), na ktoré okresný súd vôbec nereaguje.

K nastolenej požiadavke krajského súdu, aby sa ku všetkým bodom obžaloby (vrátane dôkazov k nim
sa vzťahujúcim, vrátane listinných) - bod po bode - vyjadril aj Z. K., je v jeho výpovedi na hlavnom

pojednávanídňa24.05.2017okreminéhozaznamenanélen:„Jasomvovšetkýchprípadochodovzdával
peniaze obžalovanej. Keď ich bolo 118 skutkov, tak v 118-tich prípadoch“.

Vo vzťahu k spôsobu naloženia (alebo nenaloženia) s peniazmi prijatými od I. H. znalkyňa F.. X. G. v
prípravnom konaní okrem iného uvádzala, že celková výška škody spôsobená Taurisu (9.071.679,70

Sk) je vyčíslená len z prevzatých úhrad v hotovosti, ktoré neboli prijaté do pokladne (č. l. 1865).

Nahlavnompojednávanídňa09.02.2017znalkyňaokreminéhouviedla,žev118-tichprípadochpeniaze
prijaté od odberateľky (I. H.) neboli zaevidované v účtovníctve v Taurise, ani v pokladni v hotovosti, ani
vkladom na bankový účet (vo výsluchu v prípravnom konaní z 18.06.2008 však táto znalkyňa okrem

iného uviedla: „ak zaúčtovaná suma nebola na danom bankovom výpise nájdená (zhodný dátum a
suma),jevdanejtabuľkepoznámkanenájdené.Jemožné,ževúčtovníctvejednaúhradabolarozpísaná
na viac súm, avšak takýto rozpis nebolo možné s určitosťou potvrdiť“).

Keďže z dôkazov je evidentné, že peniaze, ktoré prevzala obžalovaná od Z. K. neboli vkladané do

pokladne (a takto zaúčtované), treba náležite preveriť jej obranu, že peniaze boli prostredníctvom
pokladníčky I. T. vložené následne na účet Taurisu v IRB resp. OTP Banke.Svedkyni I. T. bola v prípravnom konaní pri jej výsluchu dňa 30.03.2010 daná vyšetrovateľkou okrem
iného táto otázka: „Uveďte, či budete vedieť identifikovať tie vaše vklady cez bankové výpisy, ktoré vám
dávala práve Z. O. a týkali by sa len odberateľa a UNIMIX“, na ktorú menovaná svedkyňa odpovedala:

„Áno, po nazretí do bankových výpisov; je tam moje meno“.

Doposiaľ však nedošlo k vyjadreniu svedkyne I. T. k bankovým výpisom, ktoré by jej boli dané k
nahliadnutiu.

Treba preto zabezpečiť resp. dať vyhotoviť príslušné bankové výpisy (v písomnej forme) v dňoch
nasledujúcich po prevzatí peňazí obžalovanou od Z. K. (a ich údajnom odovzdaní obžalovanou I. T.),
aby sa k nim mohli vyjadriť najmä svedkyňa I. T., ako aj obžalovaná a aby mohlo byť posúdené, či a
v akom rozsahu mohli byť resp. boli peniaze prijaté obžalovanou od Z. K. reálne odovzdané na účet
Taurisu, hoci to eventuálne nemusí náležite zodpovedať ich zachyteniu v účtovníctve.

Za týmto účelom treba zadovážiť z Taurisu aj príslušné šanóny, na ktoré sa odvoláva obžalovaná (napr.
prevodných príkazov a pod.), a ktoré mali evidentne k dispozícii orgány prípravného konania, ako aj
znalkyňa F.. X. G. (len medzičasom boli vrátené do Taurisu), umožniť obžalovanej oboznámiť sa s nimi
a poukázať na tie dôkazy, ktoré majú podporovať jej obhajobu (najmä potvrdenia o vložení peňazí do
banky).

Potrebu zadovážiť predmetné šanóny nastolil krajský súd už v prvom zrušujúcom uznesení, čo však tiež
nebolo zo strany okresného súdu rešpektované.

Okresný súd nerešpektoval ani požiadavku v druhom zrušujúcom uznesení krajského súdu, že: „... aj

celkovevzáujmetransparentnéhohodnoteniadôkazovajehopreskúmaniajepotrebné,abytiezáznamy
z doterajších hlavných pojednávaní, ktoré sú zaznamenané na záznamovom zariadení, boli prepísané
do obyčajného písma a pripojené k zápisniciam o hlavných pojednávaniach...“, keď zabezpečil len prepis
výpovede svedkyne D. I. z hlavného pojednávania z 12.10.2011.

Túto požiadavku krajského súdu je potrebné rešpektovať a zabezpečiť prepis tých zápisníc o hlavných
pojednávaniach v tejto trestnej veci, ktoré sú zaznamenané iba na záznamovom zariadení.

Náležité objasnenie tejto trestnej veci (dôkazne nie jednoduchej) totiž vyžaduje pri vykonávaní dôkazov
v súdnom konaní aj konfrontáciu jednotlivých údajov pochádzajúcich z viacerých prameňov, čo je pri

zaznamenaní viacerých tvrdení, zistení a pod. iba na záznamovom zariadení takmer nemožné.

V týchto súvislostiach treba poukázať napr. na problémy, ktoré mohli vzniknúť pri odvádzaní peňažnej
sumy do banky, pokiaľ vyjadrenie tejto sumy na bankovom výpise nemohlo zodpovedať alebo
nezodpovedalojejšpecifickosti(napr.sumazodpovedalaviacerýmfaktúram,avšaknabankovomvýpise

mohol byť len jeden variabilný symbol - viď napr. tvrdenie svedkyne I. T.), ktoré sú zaznamenané aj na
záznamovom zariadení a na ktoré doposiaľ okresný súd ani nereagoval.

Na záver je potrebné k úlohám nového činného senátu Okresného súdu Rimavská Sobota dodať, aby
sa najmä vyvaroval tých pochybení, ktorých sa dopustil doteraz činný senát (nerešpektovaním viacerých

požiadaviek krajského súdu) a aby rešpektoval tiež tú požiadavku, ktorú nastolil krajský súd v druhom
zrušujúcom uznesení: „Pri rozhodujúcich skutkových zisteniach, resp. otázkach (financie prevzaté
obžalovanou od Z. K., spôsob naloženia s nimi, prípadne spôsoby zakrývania nelegálneho nakladania s
financiami) bude úlohou okresného súdu pri jednotlivých alternatívach (obžaloby resp. obhajoby) najmä
definovať v konkrétnostiach tie dôkazy (ich podstatný obsah), ktoré jednotlivé alternatívy potvrdzujú,

spochybňujúalebovyvracajúapotomspôsob,akýmsaokresnýsúddopracovalkjednotlivýmskutkovým
zisteniam, ako aj k ich právnemu hodnoteniu“.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.