Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202770
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3518202770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlo Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, právne zastúpenému: JUDr. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom

Trenčín, Hodžova 53, o zaplatenie 13.658,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11Csp/69/2018 - 145 zo dňa 13. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.

priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi. V odôvodnení
uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
vo výške 13.658,44 eur, dlžných úrokov z istiny do 31. 07. 2018 vo výške 10.317,81 eur, zmluvného
úroku vo výške 19,80 % ročne zo sumy 13.658,44 eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.658,44 € od 01. 08. 2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo
výške 75,60 eur a nahradenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom

žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 09.01.2015 uzatvorená Zmluva o úvere č.
2360663384, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o.i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,
Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil,
že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe uvedenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 13.800,00 eur. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia
podľa zmluvných dokumentov. Keďže žalovaný neplnil úver riadne a včas právny predchodca žalobcu,

v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil
dňa 05.11.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú
sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1, 2; § 2 písm. a), b)
zákona č. 129/2010 Z.z., § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc
zo skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobu žalobcu je

potrebné zamietnuť. Predmetnú zmluvu považoval, vzhľadom na povahu zmluvných strán, za zmluvu
spotrebiteľskú. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 05.11.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku a vyzval žalovaného na uhradenie dlhu v lehote 10 dní, s tým, žeku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala dlžná istina sumu 14.762,13 eur. Súd prvej
inštancie ďalej skonštatoval, že pohľadávka vymáhaná v tomto spore bola žalobcovi postúpená platne,
keď pôvodný žalobca - banka pohľadávku zosplatnila v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a

následne túto postúpila na nového žalobcu. Následne dal do pozornosti, že žalovaný mal nepochybne
povinnosť úver uhrádzať v splátkach, pričom bola dohodnutá výška splátok 266,00 eur a podmienky
ich zročnosti - 10. deň v mesiaci. Podľa Aktuálneho stavu úveru, ako aj zhodných tvrdení sporových
strán, mal za to, že dátum zročnosti nezaplatenej splátky bol dňa 10.07.2015 (§ 101 Občianskeho
zákonníka). Podľa súdu prvej inštancie trojročná premlčacia doba poukazom na § 103 Občianskeho

zákonníka uplynula dňa 10.07.2018. Pokiaľ žalobu podal žalobca na súd dňa 22.08.2018, podal ju
teda po uplynutí všeobecnej 3 - ročnej premlčacej doby. K premlčaniu súd prvej inštancie prihliadol na
námietku vznesenú žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu. Uzavrel, že na plynutie premlčacej
doby nič nemení ani skutočnosť, že banka pohľadávku ako celok zosplatnila 05.11.2015. Uzavrel, že
z dôvodu premlčania uplatneného nároku, ohľadne sumy 13.658,44 eur predstavujúcej istinu, žalobu
zamietol aj v časti žalovaných úrokov z istiny vo výške 10.317,81 eur, zmluvného úroku vo výške 19,80 %

ročne zo sumy 13.658,44 eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 13.658,44 eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 75,60 eur, ktoré
sa spravujú rovnakým režimom ako hlavný záväzok. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v rozsahu 100% priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal
právny názor súdu prvej inštancie ohľadne začatia plynutia premlčacej doby. Mal za to, že pri dohode
o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá
sa stane splatnou. Každá zo splátok tak podľa neho predstavuje samostatné plnenie, a preto pre
každú z nich plynie trojročná premlčacia lehota podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. S

poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka mal za to, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celého
dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom
prípade toto právo zaniká. V prejednávanej veci mal za preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (05.11.2015) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri
mesiace(od10.07.2015).Keďževšakprávovyhlásiťmimoriadnusplatnosťzanikásplatnosťounajbližšie

nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť, podľa žalobcu, vyhlásená pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.07.2015. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre
nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka dňa 10.08.2015, t.j.
splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň dodal, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný

nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z uvedených dôvodov mal za zrejmé, že v
prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 05.11.2015, toto svoje právo
uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.10.2015 a
zároveňtotosvojeprávouplatnilvsúlades§53ods.9Občianskehozákonníkapoomeškaníspotrebiteľa
s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uzavrel, že v danom prípade došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 10.10.2015. Premlčacia doba pre
všetky splátky splatné po 10.10.2015 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od
zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by
najskôr dňa 10.10.2018. Keďže žaloba bola podaná dňa 22.08.2018, mal žalobca za to, že svoj nárok
uplatnil pre uplynutím premlčacej doby. K výkladu zákonných ustanovení súdom prvej inštancie uviedol,

že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti nie sú premlčané, avšak zostatok
dlhu by už v ten istý moment premlčaný bol, čo považuje za absurdné. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie
žalobe žalobcu, resp. tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a
odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Namietal, že žalobca účelovo a vo svoj prospech vykladá
ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom jeho výklad nemá oporu v texte príslušných zákonných
ustanovení. Mal za zrejmé, že § 103 Občianskeho zákonníka neviaže začiatok premlčacej doby na
dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu ani na dátum zročnosti splátky bezprostredne

predchádzajúci mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre
ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu nemajú oporu ani v
zistenom skutkovom stave. Dal do pozornosti, že žalobca zosplatnil dlh kvôli omeškanej splátke, ktorá
bola splatná dňa 10.07.2015, pričom išlo hneď o prvú splátku, ktorú žalovaný neuhradil počas trvaniazáväzkového vzťahu ešte pred zosplatnením. Preto mal za zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť
odo dňa zročnosti splátky za mesiac júl 2015 (t.j. od 10.07.2015). Poukázal tiež na vecnú súvislosť
medzi omeškanou splátkou za júl 2015, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej sumy a výzvou na

úhradu dlžnej sumy, čím mal za jasne vymedzené, pre ktorú omeškanú splátku žalobca zosplatnil celý
dlh. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a

jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.
5. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu
veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými

tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a

zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods.
2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné
právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak,
ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:
7. Zo súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným, dňa 09.01.2015,
Zmluvu o úvere. Uvedená zmluva je spotrebiteľským úverom, na základe ktorého poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 13.800 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal
splácať v 120 mesačných splátkach po 266 eur mesačne. Keďže žalovaný nesplácal poskytnutý

úver podľa dohodnutých podmienok, právny predchodca žalobcu, výzvou zo dňa 05.11.2015, oznámil
žalovanému, že úverová pohľadávka sa stáva ku dňu 05.11.2015, predčasne splatnou v celom rozsahu.
Výška dlžnej sumy bola 14.762,13 eur, na úhradu ktorej bol žalovaný vyzvaný v lehote 10 kalendárnych
dní od doručenia uvedenej výzvy.
8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo
dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu
práva, podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že
to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ

môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď
súčasneupozornilspotrebiteľavlehotekratšejako15dnínauplatnenietohtopráva.Preprípady,kedysa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným, celý dlh stanovuje Občiansky zákonník (§
103, druhá veta), osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle
§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
13. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky,
pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Právny predchodca žalobcu úver
zosplatnil výzvou zo dňa 05.11.2015, z ktorej vyplýva, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou ku dňu05.11.2015.Pokiaľzprávnehoúkonu,ktorýmdošlozostranyprávnehopredchodcužalobcukuplatneniu
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu
úveru, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa §

565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka tak vyplýva obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním
zaplatenia splátky a tiež povinnosť veriteľa upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Odvolací súd teda, vychádzajúc z uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka,

dospel k záveru, že k uplatneniu práva žalobcu, podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v predmetnej
veci mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej 10.07.2015 (splátka pre ktorej nezaplatenie za
súčasnéhododržania§53ods.9a§565Občianskehozákonníkamohlodôjsťkzosplatneniu05.11.2015
a zároveň prvá nesplatená splátka žalovaného podľa žalobcom predloženého Aktuálneho stavu úveru).
14. Ak teda žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky
splatnej 10.07.2015 (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), začala plynúť premlčacia

doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa
10.07.2015 a uplynula dňa 10.07.2018. Právny predchodca žalobcu si však uplatnil svoje právo na súde
až žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.08.2018, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby, a
preto súd prvej inštancie správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.
15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je zrejmé, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka,

neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na
prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (napr. lehota na
splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre
ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565

Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na
tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej
splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil
premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou
dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka),

avšak je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ako je tomu v
občianskoprávnejúprave(napr.priprávachzprepravyjezákonomstanovenálenjednoročnápremlčacia
doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv. V tomto
prípade podľa názoru odvolacieho súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka
dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na

súde.
16. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo

na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).