Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202835
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218202835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Poštová banka,

a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
proti žalovanému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. Ž. (bez adresy), o 1.744,78 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.272,26 € s 5,05 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.744,78 € od 01.06.2018 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie vyčísleného úroku 1.200,71 € a pokračujúceho 24,50 %-ného
ročného úroku zo sumy 1.744,78 € od 01.06.2018 do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu 22,6 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 18.06.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
uvedenej vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému peňažné
prostriedky v sume 2.000 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Podľa jeho vyjadrenia z 30.07.2018
žalobcova pohľadávka vyčíslená podľa stavu k 31.05.2018 pozostávala z istiny poskytnutého úveru

1.744,78 €, úrokov 1.678,67 €, 24,5 %-ného ročného zmluvného úroku zo sumy 1.744,78 € od
01.06.2018 do zaplatenia, 5,05 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 1.744,78 € od 01.06.2018
do zaplatenia a bankových poplatkov 49,52 €. Žalovaný po zosplatnení úveru žalobcovi nič neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 18.11.2018 postupom
podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na
zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“], na ktorom v neprítomnosti strán (§ 180 CSP), vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a
rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: obchodné podmienky (č. l. 7
až 12), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 13 až 28), sadzobník poplatkov (č. l. 29 až 62), aktuálny
stav úveru (č. l. 64 až 66), výzva (č. l. 66) s doručenkou (č. l. 69), upozornenie (č. l. 70) s obálkou (č. l.
71 a 72), zmluva o úvere (č. l. 73 a 74), a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu vzmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento
skutkový stav.

5.Žalobcajeobchodnouspoločnosťou-bankouzaoberajúcousaposkytovanímspotrebiteľskýchúverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere, č. l. 73 a 74).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o úvere/dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX

(ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na týchto parametroch úveru:

„3. Zmluva o úvere, podmienky úveru…

Výška úveru: 2 000,00 EUR
Výška mesačnej splátky… 57,29 €

Dátum prvej platby do 15.09.2013
Dátum ďalšej platby k 15. dňu v mesiaci
Dátum končenej splatnosti úveru 15.08.2019
Počet splátok [v mesiacoch] 72
Úroková sadzba % p.a. 24,50 % p.a.

RPMN na banky v % 27,45 % p.a.
Priemerná RPMN na trhu v % 18,84 %
Celková výška nákladov… 1.768,35 €…“

7. V bode 1 zmluvy o úvere sa o. i. uvádza, že „[zmluvou o úvere] vzniká [pôvodnému veriteľovi]

záväzok poskytnúť [žalovanému] peňažné prostriedky… do výšky uvedenej v [zmluve o úvere].
… Poskytnutím prostriedkov… vzniká [žalovanému]… záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace
pohľadávku [pôvodného veriteľa] [vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty]
vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok pre úver…“.

8. Bod 5 zmluvy o úvere stanovoval o. i., že „právne vzťahy neupravené [zmluvou o úvere] sa spravujú
[Obchodnými podmienkami], [Všeobecnými obchodnými podmienkami], Sadzobníkom poplatkov…
[Žalovaný]… potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. …“

9. Obchodné podmienky (platné od 26.05.2013 a účinné od 10.06.2013) obsahovali o. i. tieto

ustanovenia:

„Článok 5 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie
…
5.6] Platby od Klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola

platba poukázaná, v nasledujúcom
poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny
úveru.
…

Článok 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ
…
6.2] Ak Klient je v omeškaní s platením čo i len jednej Splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, …je
Poštovka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva“.

10. Nebolo zistené, čoho sa týkajú bankové poplatky v sume 49,52 €.

11. Žalobca výzvou z 21.09.2015 (č. l. 68) odoslanou na adresu žalovaného po predchádzajúcom
upozornení (č. l. 70) odoslanom na adresu žalovaného žalovanému oznámil, že jeho pohľadávka sa
stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalovaný výzvu prevzal 24.09.2015 (doručenka, č. l. 69).

12. Žalovaný zaplatil žalobcovi do zosplatnenia sumu 983,89 €, ktorú žalobca započítal na istinu v sume
255,22 €, na poplatky v sume 65,89 € a na zmluvný úrok a úrok z omeškania v sume 662,78 € (nesporná
skutočnosť, č. l. 128).B. Právne posúdenie

13. Súd v prvom kroku zistil, že podpísaním zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.08.2013
k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky v sume a
za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže povinnosť vrátiť peňažné prostriedky vznikla
žalovanému v zmysle bodu 1 zmluvy o úvere až ich poskytnutím zo strany žalobcu, takto vymedzený
predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“), ktorá je reálnym kontraktom. Rovnako to plynie aj z označenia zmluvy (zmluva o úvere/dostupná
pôžička) a terminológie zmluvy ktorá na viacerých miestach používa pojem „dostupná pôžička“.
Vzhľadom na záväzok poskytnúť pôžičku uzatváral žalobca zmluvu v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré
by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa

(§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah
z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca
považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za
spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva,
ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.

d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.

14. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č.
129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové
náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená

pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý
Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho
dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne
uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje pre takúto formu spotrebiteľského úveru.

15. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 2.000 € v súlade s
§ 657 OZ. V zmysle bodu 3 zmluvy bol potom povinný pôžičku vrátiť 72 mesačnými splátkami po 57,29
€ splatnými 15. deň príslušného mesiaca, teda mal vrátiť peniaze v zmysle § 657 OZ. Keďže splátky
prestal platiť, dostal sa do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ). Žalobca si napokon po upozornení žalovaného

na možnosť „zosplatnenia“ dlhu podľa § 53 ods. 9 OZ uplatnil právo dohodnuté na základe § 565 OZ
v čl. 6 ods. 6.2 OP a pôžičku „zosplatnil“. Tým žalobcovi vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie
dlhu naraz.

16. Žalobca žiadal z pôvodne poskytnutej sumy pôžičky 2.000 € priznať na istine sumu 1.744,78 €,

keďže žalovaný do zosplatnenia zaplatil sumu 983,89 €, z ktorej žalobca v súlade s čl. 5 ods. 5.2 OP
započítal na istinu sumu 255,22 €, čím sa istina znížila na sumu 1.744,78 € (2.000 - 255,22). V dôsledku
omeškania žalovaného so splátkami a so zaplatením dlhu po jeho zosplatnení má žalobca aj nárok na
úrok z omeškania z tejto sumy v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v ročnej sadzbe 5,05 %. Tento jeho nárok je opodstatnený.

17. Žalobca si ale zároveň uplatnil úrok, ktorý bol žalovaný v súlade s 658 ods. 1 OZ povinný zaplatiť v
zmluvne dohodnutej ročnej sadzbe 24,5 %. Do 31.05.2018 tak žalobca žiadal úroky vyčíslené v sume
2.341,50 € (2.096,98 € zmluvné úroky + 244,52 € úrok z omeškania). Postup, akým žalobca dospel k
tejto sume, je zrejmý z tabuliek na č. l. 131, ktoré obsahujú v poslednom stĺpci výpočet úrokov vo vzťahu

k jednotlivým splátkam a rozsahu omeškania žalovaného s ich plnením.

18. Zmluvné úroky 2.096,98 € však zahŕňali aj obdobie po zosplatnení pôžičky 21.09.2015. Popri
úroku do zosplatnenia si totiž žalobca uplatnil aj ďalší 24,5 %-ný ročný úrok z nesplatenej istiny aj
po zosplatnení dlhu. Tento nárok však nie je dôvodný. Nemožno súhlasiť s predpokladom žalobcu, že

nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Odhliadnuc od
toho, že v danej veci sa zmluva neriadi Obchodným zákonníkom (pozri bod 13 vyššie), ktorý obsahuje
ustanovenie naznačujúce takéto chápanie úrokov - konkrétne § 503 OBZ, súd predsa len považuje za
potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 503 ods. 3 OBZ je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožnoho vykladať tak, ako to vyplýva zo žaloby. Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť)
dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba
vykladaťvnadväznostinaprvúvetu,ktorousatotoprávozakotvuje.Druhávetasícehovorío„povinnosti“

dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov“. Z druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo
požadovať úroky aj po zosplatnení dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je
zrejmé, že účelom druhej vety je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej
splatnosti dlhu. Dlžník mu totiž vracia peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda

právo disponovať s nimi. Úrok pritom predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi,
ktorý má v tomto prípade právo splácať dlh v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od
tohto dispozitívneho pravidla (čo by bolo možné v iných, než spotrebiteľských vzťahoch - porov. § 52
ods. 2 OZ), niet právneho ani ekonomického dôvodu pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo
požadovať úroky aj po tom, čo mu dlžník vrátil všetky peňažné prostriedky. Druhá veta § 503 ods. 3
OBZ jednoducho len spresňuje, že veriteľ má nárok na úroky do (predčasného) vrátania peňažných

prostriedkov. Preto nie je správny názor, že toto ustanovenie je použiteľné aj na práve opačný prípad,
keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné prostriedky vrátiť, a to o to viac, ako ho za to veriteľ sankcionuje
zosplatnením dlhu. Využitím práva vyplývajúceho z § 565 OZ sa mení splatnosť dlhu tak, že dlžník
stráca výhodu splátok a veriteľ môže požadovať okamžité zaplatenie celého dlhu naraz, čím sa situácia
veriteľa zlepšuje. Preto nemožno prisvedčiť ani argumentácii, že uplatnením práva na odstúpenie od

zmluvy podľa§ 506 OBZ by sa v prípade straty nároku na ďalšie úroky dostal veriteľ do horšieho
postavenia. Toto ustanovenie totiž vyvoláva účinky obdobné účinkom zosplatnenia podľa § 565 OZ, teda
aj v tomto prípade sa veriteľova situácia zlepšuje v tom zmysle, že môže požadovať vrátenie celého dlhu
predčasne. Opačný výklad je jednostranný a nezohľadňuje všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich
z ustanovení § 565 OZ a 506 OBZ. Správny je preto len záver, podľa ktorého po zosplatnení zostáva

veriteľovi len právo na úrok z omeškania, ktorý upravuje § 517 ods. 2 OZ (či § 369 OBZ). Pokiaľ by
mu mal naďalej patriť aj úrok z pôžičky, či úveru, došlo by tým k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľov
pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje požadovať
po omeškaní dlžníka len úrok z omeškania. Okrem toho súd poukazuje na staršiu judikatúru, keď aj
Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria

len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania
(uznesenieNSSRvovecisp.zn.4Obo/143/98).Nemožnosťuplatňovaniaúrokovzúverupozosplatnení
úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012
považoval za ústavne konformný postup súdov, ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho
zosplatnení. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku z 13.12.2017, sp.

zn. 10Co/409/2016. Vzhľadom na to nie je nárok žalobcu v tomto rozsahu dôvodný a nepatria mu ním
uplatnené zmluvné úroky za čas po zosplatnení (teda od 21.09.2015), a to 1.151,24 € (úrok vyčíslený
za obdobie od 21.09.2015 do 31.05.2018, č. l. 130), ako aj pokračujúci ročný úrok 24,5 % zo sumy
1.744,78 € od 01.06.2018 do zaplatenia. Opodstatnený je tak len jeho nárok na zmluvné úroky vyčíslené
za obdobie od 16.08.2013 do 21.09.2015, ktoré po čiastočných úhradách žalovaného, ktoré žalobca

započítal na úroky v sume 662,78 €, predstavujú sumu 527,48 (2.396,98 € úroky - 1.151,24 € úroky po
zosplatnení - 662,78 € čiastočné úhrady).

19. Okrem toho si žalobca uplatnil sumu 49,52 € z titulu „bankových poplatkov“. Skutkovým vymedzením
žaloby je súd v sporovom konaní viazaný. Len žalobca je oprávnený určiť skutkový základ žalobou

uplatneného nároku, čo vyplýva aj z viacerých ustanovení Civilného sporového poriadku. V prvom
rade je žalobca podľa čl. 8 základných princípov CSP povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci. Táto povinnosť sa odzrkadľuje aj v § 132 ods. 1 CSP, ktorý za všeobecnú obsahovú
náležitosť žaloby považuje okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.
Zdôrazňuje sa aj v § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého má žalobca povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V spotrebiteľských sporoch (§ 290 CSP),
v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, sa kladie na skutkové vymedzenie žaloby ešte väčší dôraz. Podľa
§ 294 CSP totiž zmena rozhodujúcich skutočností, teda zmena žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), nie je v
takýchto sporoch vôbec prípustná. To všetko platí aj pre vec prejednávanú v tomto konaní. V žalobe
ani vo vyjadrení na základe výzvy súdu však žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, o aké konkrétne

bankovépoplatkyide.Žalobcatentonárokskutkovonijakonepodložil,pretoženikdenetvrdil,žebytakýto
nárok vznikol na základe určitého konania strán, či už v podobe poskytnutých služieb zo strany žalobcu
ako banky alebo z iného dôvodu. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), hoci v prejednávanej veci žaloba takýto odkaz ani neobsahovala.Nedostatočné skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku má za následok stratu sporu v dotknutej
časti, a teda zamietnutie žaloby (pozri BAJÁNKOVÁ, J. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s 486).

20. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 1.744,78 €, úrokov do zosplatnenia
527,48 €, spolu teda 2.272,26 € a ďalšieho úroku z omeškania (výrok I) a žalobu v časti o zaplatenie
bankových poplatkov 49,52 €, vyčísleného úroku 1.151,24 €, spolu 1.200,71 €, ako aj pokračujúceho
ročného úroku 24,5 % zo sumy 1.744,78 od 01.06.2018 do zaplatenia zamietol (výrok II).

21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobca mal
čiastočný úspech (§ 255 ods. 2 CSP) v časti 1.744,78 €, úrokov 527,48 € a úroku z omeškania do
vyhlásenia rozsudku (za 229 dní) v sume 55,28 €, spolu teda 2.327,54 €. Žalovaný bol úspešný v časti
1.200,71 € a pokračujúceho úroku taktiež do vyhlásenia rozsudku v sume 268,19 €, spolu teda 1.468,90
€. Pomer úspechu strán potom predstavuje 2.327,54 € : 1.468,90 €, t. j. 61,3 % : 38,7 %. Z tohto dôvodu

súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 22,6 % trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.