Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816208572
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8816208572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX
P., o zaplatenie 104,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 11Csp/170/2016-74 zo dňa 6. februára 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o nároku
na náhradu trov konania.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 39,59 EUR od 07.12.2013 do 21.12.2018 a zo sumy 29,59 EUR od 22.12.2018
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 10,- EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a..“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 39, § 52 odsek 1, 2, § 53 odsek 1 až 5,
§ 54 odsek 1, 2, § 517 odsek 1, 2, § 524 odsek 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, § 2 písm. a), b), § 9 odsek 1, 2, § 11 odsek 1, 2, 3 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 odsek 1 a 2 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žepôvodnýžalobcasapodanýmnávrhomdomáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 104,78 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % ročne za obdobie od 07.12.2013 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že
žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 18.10.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX, na základektorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 263,55 Eur na kúpu spotrebného
tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 15
mesačných splátkach v sume 17,57 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy

sumu 158,13 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,
resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca
dňa27.11.2013listom-predžalobnáupomienka,vyzvalžalovanéhokokamžitejúhradevšetkýchsplátok
jednorazovo. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu
podania návrhu predstavuje sumu 104,78 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z

omeškania. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom
prehľade splátok a úhrad (položky evidované ako „pokuta omeškanie" a „pokuta sankcia"). Ku dňu
podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 292,19 Eur. Uvedená suma je v Prehľade
splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Splátka", pričom zahŕňa akontáciu vo výške 29,28 Eur a celkovú
sumu predpísaných splátok (ku dňu zániku zmluvného vzťahu) vo výške 262,91 Eur. Akontáciu uhradil
žalovaný pri podpise zmluvy a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa

uvedenej zmluvy o pôžičke. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 187,41 Eur.
Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada", pričom zahŕňa akontáciu vo
výške 29,28 Eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 158,13 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami
poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur. V zmysle

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením
t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie
uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: istina (bez akontácie)
plus náklady na vymáhanie mínus prijaté úhrady (bez akontácie) = žalovaná suma 262,91 Eur + 0 Eur -
158,13 Eur = 104,78 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad zahŕňa aj zmluvnú

pokutu, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje, tzn. zostatok mínus pokuta = žalovaná suma.

4. Žalovaný k žalobe uviedol, že so žalobou súhlasí.

5.SúdI.inštanciepovykonanomdokazovanízistilskutkovýstav,podľaktoréhopôvodnýveriteľ,pôvodný

žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný ako klient uzavreli dňa 18.10.2012
zmluvu o poskytnutí pôžičky predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 227 eur na kúpu
konkrétneho tovaru. 29,28 eur bola akontácia, reálne tak úver bol vo výške 158,13 eur. Žalovaný sa
zaviazal tento úver splatiť v 15 mesačných splátkach vo výške 17,57 eur. Medzi zmluvnými stranami bola
dohodnutá ročná úroková sadzba 56,96%. RPMN bola od 56,96%. Priemerná RPMN bola 45,600%.

Termín konečnej splatnosti bol 1/2014. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti, tieto osobne žalovaným podpísané neboli.

6. Následne listom v spojení s upomienkou zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že veriteľ, pôvodný žalobca
vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých splátok bez uvedenia konkrétnych ustanovení podľa ktorých tak

urobil. Vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy.
O preukázaní toho vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu svedčí výpis a prehľad splácania. Súd
vychádzal aj z toho, že uvedené skutočnosti žalovaný nespochybnil. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

7. Počas konania v zmysle uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania. Súd preto na základe podaného návrhu uznesením pripustil, aby z
konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ktorá sa
tak stala aktívne legitimovaná v konaní.

8. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 158,13 eur do podania žaloby a sumu 10 eur
po podaní žaloby 21.12.2018, čo vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu.

9. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 227 eur, 29,28 eur bola

akontácia, úver tak bol 197,72 eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 15
splátkach vo výške 17,57 eur mesačne.10. Z predložených listinných dokladov mal súd I. inštancie ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech
veriteľa uhradil finančné prostriedky vo výške 158,13 eur do podania žaloby a po podaní žaloby 10 eur.
Taktiež bolo preukázané, že úver bol veriteľom zosplatnený, tak ako je to vyššie uvedené.

11. Počas konania v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky bola následne pohľadávka postúpená na
súčasného žalobcu, ktorý je teraz aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca v žalobe neuviedol, z
čoho vlastne žalovaná suma pozostáva.

12. Súd v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

13. Dôležitým rozhodnutím podľa súdu I. inštancie je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA
a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá

aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských
štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol,
keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde
zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže
spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne

predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli
neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky
tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
14. Súd preskúmal predloženú zmluvu o pôžičke, ktorá je vlastne spotrebiteľským úverom v časti

dohodnutéhoúroku.Súdpovažovalcelýúverzabezúročnýazmluvuvčastidohodyoúrokochvyhodnotil
za neplatnú.

15. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 56,96 ročne. Čo sa týka výšky
úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 56,96 %. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby

z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil,
že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 11,57 % ročne. Dohodnutá výška v danom
prípade predstavuje zhruba niekoľko násobok výšky úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery
v rozhodnom čase teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru súdu dohoda o úroku v rozpore
s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť zmluvy neplatná. Z neplatnej

dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie.

16. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

17. Súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014. Vo
vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami.

18. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 56,96%, pričom
úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 11,57%. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je spoukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym
úkonom.

19. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely

tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší
súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy
úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací
súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon
absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 25. septembra2013 č. k. 3Co 151/201363. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že

„Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí

vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmy spotrebiteľov ;čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“64. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná
a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované
bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností.

20.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverysúdpovažovaldohoduoúrokochvovýške56,96%zaabsolútne
neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj za neprimeranú
v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.

21. Keďže úver bol vo výške 197,72 eur a považoval ho za bezúročný z vyššie uvedených dôvodov a
úhrady boli v sume 158,13 a 10 eur, dlh žalovaného je vo výške 29,59 eur. V tejto časti považoval súd
žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel.

22. Zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu súd nad sumu 29,59 eur

považoval za neopodstatnený a nepreukázaný už z vyššie uvedených dôvodov. Keďže súd považoval
úver za bezúročný žalobca má nárok len na vrátenie nesplatnej časti úveru.

23. Zároveň súd zastavil konanie v zmysle ust. § 144 a nasl. CSP v časti o zaplatenie sumy 10 eur s
prísl. nakoľko v tejto časti vzal žalobca pred začatím pojednávania podanú žalobu čiastočne späť.

24. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným

bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

25. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostal do
omeškania. Súd mal za to, že ku dňu 07.12.2013 bol žalovaný v zmysle uvedeného listu z 27.11.2013

v omeškaní a preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej výške,
no len zo sumy, ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú t.j. zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú, pričom
prihliadal na postupne čiastočne úhrady žalovaného počas konania, tak ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku a ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z
omeškania ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd konanie čo do sumy 10 eur s prísl. zastavil, nakoľko

v tejto časti vzal žalobca podanú žalobu čiastočne späť.

26. Súd I. inštancie považoval žalobu za nedôvodnú čiastočne čo do istiny nad sumu 29,59 eur, keďže
dohoda o úrokoch je podľa súdu neplatná. Žalobca má nárok len na vrátenie zvyšku sumy poskytnutéhospotrebiteľského úveru bez úrokov. Nedôvodná je preto aj žaloba v časti úroku z omeškania z
nepriznanej sumy, pretože ak nie je dôvodná istina, nie je dôvodný ani úrok z omeškania z nej.

27. Výrok o trovách odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

28. Proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o trovách konania podal
žalobca odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 odsek 1 písm. h) C.s.p. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil napadnutý výrok III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 65,19 eur
s úrokom z omeškania 8,25 % p.a. od 22.12.2018 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a výrok o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov celého
konania v celom rozsahu. V podanom odvolaní uviedol, že výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol
je v rozpore s ustanovením § 282 C.s.p. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že so žalobou súhlasí,
čím uznal žalovaný nárok. V ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 4.2.2019 žalobca súdu I.

inštancie navrhol, aby vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 C.s.p. Keďže boli splnené
všetky procesné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie súd I. inštancie mal vyhlásiť tento
rozsudok.

29. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

30. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

31. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

32. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

33. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

35. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.36. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený
Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobcom vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský
charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

37. Úroková sadzba predmetného úveru je skoro 5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných
v rovnakom období. V danom prípade sa preto prvoinštančný súd správne zaoberal výškou úroku
z úveru, ktorá je určená úrokovou sadzbou 56,96 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky NBS súd prvej inštancie preveril

úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere bola priemerná
úroková sadzba pre daný typ úveru 11,57 %. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom
prípade bol viac ako 4-násobne vyšší ako úrok, ktorý za podobných podmienok banky poskytovali.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne
spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 400 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. Žalobcom požadovaný úrok z úveru s úrokovou sadzbou vo výške 56,96 % spôsobil značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci
skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerne v tomto období boli úroky 11,57 % ročne.

38. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

39. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

40. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

41.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi

je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi

ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného
trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie

však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov viac ako 4 násobok
ročne pri zmluve je úplne drastická a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. Dohodnutá úroková
mieratedapodstatneprevyšujeobvyklúúrokovúmieru,apretozáveroneplatnosti dojednaniaoúrokochpre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom
dokazovaní.

42. Podľa čl. 11 odsek 1 C.s.p., úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

Podľa odseku 2, pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba
konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne
spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové

vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

Podľa odseku 3, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje
sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

Podľa odseku 4, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní,

ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

43. Podľa ustanovenia § 282, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne
súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

44. K odvolacej námietke žalobcu, ktorým namietal nevydanie rozsudku pre uznanie sa žiada uviesť
nasledovné:

45. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných

zákonom pre podania strán - podstatný bude obsah tohto úkonu. Môže byť nazvaný aj inak, prípadne
môže byť v konkrétnom podaní obsiahnutý bez výslovného označenia, že ide o uznanie nároku. V
zmysle výkladového pravidla článku 11 ods. 1 bude rozhodujúci obsah, nie forma úkonu. Rovnako súd
v procesnom práve neskúma „skutočnosť“ vôle žalovaného, iba jeho vonkajší prejav. Toto procesné
pravidlo platí všeobecne, nielen pri tomto druhu rozsudku; v procese sa (až na výnimky, napr. pri zmieri)

uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, nie ich skutočnej vôle. Števček, M., Ficová, S.,
Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, s.1010.

46. „Aj keď sa účastník v písomnom podaní vyjadrí, že „svoju záležitosť pokladá za bezpredmetnú“,

zároveň však predloží súdu ďalšie dôkazy (napr. listinné) na doloženie opodstatnenosti svojho návrhu,
nemôže súd bez ďalšieho objasnenia dospieť k záveru, že podľa obsahu podania došlo k späťvzatiu
návrhu.“ R 37/1991

47. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo/87/2011

podľa kterého cit.: „Každý úkon posuzuje soud podle jeho obsahu, i když je úkon nesprávné označen.
Proposouzeníprocesníchúkonůnenívýznamné,jakjeúčastníkoznačilneboženebylyvůbecoznačený
či to, jaký obsah jim účastník přisuzuje. Soud vždy uváži obsah (smysl) projevu vůle účastníka a uzavře,
o jaký úkon se z tohoto hlediska jedná. Uvedené ustanovení soudu neumožňuje, aby dovozoval obsah
úkonu nebo z něj činil závěry, které z něj ve skutečnosti nevyplývají.“

48. Podľa názoru odvolacieho súdu zo samotného konštatovania žalovaného na pojednávaní dňa
6.2.2019, že so žalobou súhlasí, ešte nemožno vyvodiť záver tvrdený odvolateľom, že žalovaný jeho
nárok uznal.

49. Nemožno vyčítať súdu I. inštancie, že bez ďalšieho objasnenia tohto prejavu zo strany žalovaného
nepovažoval tento procesný prejav ako uznanie dlhu.

50. Podľa názoru odvolacieho súdu čl. 11 C.s.p. neumožňuje súdu, aby vyvodzoval obsah procesného
úkonu a robil z neho závery, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú. (Porovnaj rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp.zn. 23Cdo 87/2011).

51. Prejav žalovaného, že uznáva žalobu je možné interpretovať napr. aj tým, že je si vedomý toho, že
určité záväzky voči žalobcovi nesplnil.52. Keďže žalovaný môže uznať nárok žalobcu čo i len do určitej výšky alebo čo do základu, tento prejav
uznania musí byť natoľko určitý, aby nevyvolával pochybnosti o tom, čo bolo jeho obsahom. Samotný

prejav žalovaného, že so žalobou súhlasí za takýto určitý prejav podľa odvolacieho súdu nemožno
považovať.

53. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).