Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219202528
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219202528.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore Slovenská republika - Ministerstvo
hospodárstvaSlovenskejrepubliky,sosídlomMierová19,Bratislava,IČO:00686832,právnezastúpený:
Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 9, Bratislava, IČO:
35 886 625, proti žalovanému: FLAMEshoes, s.r.o., so sídlom Kružlov 292, IČO: 47 071 290, právne

zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564,
o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bardejov č.k. 1Cb 71/2019-32 zo dňa 8.1.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit:

„I. Súd z r i a ď u j e záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného
zapísaným na LV číslo XXX vedenom Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres O., obec
S., katastrálne územie S., a to:

- pozemok parcela CKN číslo 254/1 o výmere 3 027 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/3 o výmere 574 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/7 o výmere 4 977 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/9 o výmere 491 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/10 o výmere 3 220 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

- pozemok parcela CKN číslo 254/17 o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/18 o výmere 9 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 255/1 o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 256/1 o výmere 145 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 258/1 o výmere 225 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- stavba so súpisným číslom XXX - garáž, vrátnica - stojaca na parcele CKN číslo 254/3,

- stavba so súpisným číslom XXX - výrobná hala - stojaca na parcele CKN číslo 254/9,
- stavba so súpisným číslom XXX - výrobná hala - stojaca na parcele CKN číslo 254/10,

v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z Rozhodnutia Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky číslo 5/2019 zo dňa 13.06.2019 vo výške 1 710
756,05 Eur.II. Súd z r i a ď u j e záložné právo k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcim
sa vo výrobnej hale so súpisným číslom XXX stojacej na pozemku parcele CKN číslo 254/10 a 254/9
zapísanej na LV číslo XXX vedenom Okresným úradom O., katastrálny odbor pre okres O., obec S.,

katastrálne územie S., a to:
- Shoe injektion - set Formy č. 1,
- Shoe injektion - set Formy č. 2,
- Shoe injektion - set Formy č. 3,
- Set formy výrobný stroj,

- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-62492 sériové číslo 1491,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 2237,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 2236,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 1609,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 1771,
- Formy výrobný stroj model EK16-12P, sériové číslo K0064,

- Formy shoes moudls 24PCSx57,083,

v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z Rozhodnutia Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky číslo 5/2019 zo dňa 13.06.2019 vo výške 1 710 756,05 Eur.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%.“

2.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštanciekonštatoval,ženariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
zriadenímzáložnéhoprávanaveciach,právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkajemožné

len ak sú splnené zákonné predpoklady, ktorými sú návrh žalobcu, spôsobilosť predmetu záložného
práva, zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
V uvedenom konaní mal za preukázané naplnenie všetky zákonných podmienok, keďže žalobca podal
návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol úplný a neobsahoval vady. Predmetom
záložného práva boli nehnuteľnosti a veci vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo vyplývalo z LV č.

XXX vedeného Okresným úradom Bardejov, okres O., obec S., katastrálne územie S., a taktiež z výpisu
z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Čo sa týka pohľadávky, ktorú má zabezpečovacie
opatrenie zabezpečovať mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa jedná o peňažnú pohľadávku
žalobcu voči žalovanému vo výške 1.710.756,05 eur titulom rozhodnutia Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 5/2019, č.03335/2019-4220-35490 zo dňa 13.6.2019. K podmienke existencie

obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavuje
pohľadávku vo vyššej hodnote, pričom žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil a taktiež bolo súdu prvej
inštancie zrejmé, že na žalovaného je vedené exekučné konanie súdnym exekútorom Q.. Y. W., v ktorom
sa vymáha pohľadávka vo výške 63.471,14 eur s príslušenstvom ako aj zriadenie záložného práva v
konaní pod sp.zn. 1Cb/22/2019, teda súd mal aj preukázanú reálnu obavu, že zo strany žalobcu nedôjde

k vymoženiu jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Vo vzťahu k zásade proporcionality súd uviedol,
že síce nedisponuje ohodnotením nehnuteľností a hnuteľného majetku žalovaného, avšak vzhľadom
na vysokú hodnotu pohľadávky žalobcu, sa javí byť zabezpečenie primerané. Čo sa týka neprimeranej
ujmy na strany žalovaného túto nemal preukázanú, a to s poukazom na nie nezanedbateľnú pohľadávku
žalobcu, ako aj tú skutočnosť, že dispozícia žalovaného s predmetnými vecami bola už v minulosti

obmedzená zriadením záložného práva na tie isté predmety a práva žalovaného v prospech veriteľa
I. W. Y. U. V. D.., J.. na základe zabezpečovacieho opatrenia vydaného Okresným súdom Bardejov
pod sp.zn. 1Cb/22/2019. Súd prvej inštancie taktiež dodal, že vzhľadom na charakter sudcovského
záložného práva, uvedený inštitút neobmedzuje žalovaného vo výkone jeho podnikateľskej činnosti ani
vovýkonevlastníckehopráva.Nazákladeuvedenýchskutočnostívyhovelnávrhunazriadenézáložného

práva k veciach špecifikovaným vo výroku napadnutého rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 v spojení s § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenom zabezpečovacom opatrení voči neúspešnému
žalovanému v rozsahu 100 %.

3. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči predmetnému uzneseniu žalovaný namietajúc inú
vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, nedostatočne zistený skutkový stav,
pretože existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené ako aj nesprávne právneposúdenie veci. Žalovaný namietal splnenie zákonnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a to existenciu spôsobilého predmetu záložného práva, keďže žalobca podľa názoru
žalovaného v návrhu nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že hnuteľné a nehnuteľné veci

sú spôsobilým predmetom záložného práva. Poukázal na to, že súd prvej inštancie konal nad rámec
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu, keď sa vysporiadal so spôsobilosťou predmetu
zálohu, avšak aj v tejto časti len vo vzťahu k nehnuteľnému majetku žalovaného. Žalovaný namietal, že
vlastnícke právo k hnuteľným veciam v konaní preukázané nebolo, pričom súd prvej inštancie sa s týmto
predpokladomnevysporiadal.Namietal,ževýpiszNotárskehocentrálnehoregistrazáložnýchprávnieje

spôsobilým dôkazom na preukázanie vlastníckeho práva žalovaného k hnuteľným veciam. Zároveň dal
do pozornosti tú skutočnosť, že záložné právo k hnuteľným veciam bolo v Notárskom centrálnom registri
zapísané k 23.7.2019, pričom odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané 8.1.2020, teda s časovým
odstupom viac ako šesť mesiac súd zriadil záložné právo k hnuteľným veciam bez toho, aby zisťoval, či
došlo k zmenám týkajúcim sa vlastníckych práv. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný napadnuté
uznesenie v uvedenej časti za arbitrárne a súd mal návrh žalobcu podľa názoru žalovaného zamietnuť.

Čo sa týka existencie pohľadávky žalobcu žalovaný uviedol, že táto nemohla byť v konaní preukázaná,
keďže existujú závažné okolnosti, ktoré existenciu žalobcovej pohľadávky vylučujú a to tá skutočnosť, že
žalovaný podal dňa 29.7.2019 voči rozhodnutiu žalobcu č. 5/2019 správnu žalobu, ktorá je vedená pred
Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 1S/162/2019, pretože je presvedčený, že podmienky vrátenia
schválenej investičnej pomoci neboli splnené, a preto rozhodnutie žalobcu považuje za nezákonné

a pohľadávku žalobcu za neexistujúcu. Žalovaný odmietol tvrdenia o spriaznenosti žalovaného so
spoločnosťou I. W. Y. U. V. D.. J.., ako aj o snahe ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Poukázal
na fakt, že rozhodnutím Okresného súdu Bardejov pod sp.zn. 1Cb/22/2019 bola uvedenej spoločnosti
priznaná pohľadávka voči žalovaného a žalovaný je povinný uvedené rozhodnutie rešpektovať. Záver
súdu o preukázaní existencie pohľadávky žalobcu, žalovaný považoval za nesprávne skutkové zistenie,

ku ktorému súd dospel na základe vykonaných dôkazov, keďže rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 považoval
žalovaný za nezákonne a napadnuté správnou žalobou. Čo sa týka tvrdenia súdu o tom, že zriadením
záložného práva nariadeným zabezpečovacím opatrením nebude žalovanému spôsobená neprimeraná
ujma žalovaný uviedol, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje, nakoľko v dôsledku uvedeného rozhodnutia
sa mu zhorší rating voči bankám a zriadením v poradí druhého záložného práva k majetku žalovaného

slúžiacemu priamo na výkon podnikania dôjde k strate schopnosti zabezpečiť prostriedky pre fungovanie
výrobného procesu, keďže žalovaný sa stane pre banky nedôveryhodným a vysoko rizikovým klientom.
Žalovaný poukázal na fakt, že podnikateľskú činnosť vykonáva v okrese, ktorý je od 20.10.2017 podľa
zákona č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov zaradený medzi jeden z týchto
okresov, preto sa snaží o udržanie existencie svojej podnikateľskej činnosti. Čo sa týka existencie

ďalších prostriedkov procesnej obrany žalovaný namietal, že žalobca súdu prvej inštancie neoznámil
tú skutočnosť, že voči rozhodnutiu žalovaného č. 5/2019 bola podaná všeobecná správna žaloba, z
ktorej vyplýva neexistencia žalobcovej pohľadávky. Uvedená všeobecná správna žaloba tvorila prílohu
žalovaného odvolania. Na základe uvedeného navrhol žalovaný napadnuté uznesenie zmeniť tak, že
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 25.2.2020 uviedol, že čo sa týka spôsobilosti
predmetu záložného práva súd prvej inštancie v zmysle § 185 ods. 2 CSP je oprávnený vykonať
dôkazy z verejných registrov, pričom takýmto registrom je aj katastrálny portál, preto súd namietaným

postupom iba osvedčil tvrdenie žalobcu preukázané výpisom z inej evidencie verejných listín, že
žalovanýjevlastníkomzabezpečovanýchnehnuteľností,atedanedošlokukonaniuvrozporesprávnymi
predpismi. Zároveň žalobca uviedol, že nepredloženie listu vlastníctva nespôsobuje nespôsobilosť veci
byť predmetom záložného práva. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je jednoznačné,
že žalovaný je vlastníkom zabezpečovaných nehnuteľností, čo ani v odvolaní nespochybnil. Čo sa

týka hnuteľného majetku žalobca uviedol, že jediným spôsobom ako môže zistiť majetok žalovaného,
keďže tento sa nezverejňuje v žiadnych registroch, je práve výpis z Centrálneho registra notárskych
záložných práva, čím žalobca osvedčil existenciu vlastníckeho práva žalovaného k zabezpečeným
hnuteľným veciam. Žalobca uviedol, že ak by žalovaný nebol vlastníkom hnuteľných veci, bol povinný
uvedenú skutočnosť preukázať v rámci odvolacieho konania. Žalovaný však v odvolacom konaní

ani len netvrdil, že nie je vlastníkom týchto hnuteľných vecí a tobôž túto skutočnosť nepreukázal.
Žalobca uviedol, že súd nemá žiaden dôkazný prostriedok na skúmanie vlastníckych práv k hnuteľným
veciam, a preto musí vychádzať z predložených dôkazov z verejných registrov, ktoré je potrebné v
zmysle § 205 CSP považovať za verejné listiny. Čo sa týka existencie pohľadávky žalobcu, tentopoukázal na ustanovenie § 52 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je rozhodnutie vykonateľné, ak
sa proti nemu nemožno odvolať alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na základe uvedeného
rozhodnutie žalobcu č. 5/2019, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, je rozhodnutím

právoplatným a zároveň aj vykonateľným, preto momentom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
o zrušení investičnej pomoci vznikla žalobcovi pohľadávka vo výške poskytnutej investičnej pomoci,
t.j. 1.710.756,05 eur. Žalobca poukázal na tom, že správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok,
preto rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 je rozhodnutím na základe ktorého je možné viesť exekučné
konanie o vymoženie pohľadávky. Žalobca poukázal aj na diametrálne odlišné správanie žalovaného

voči žalobcovi v porovnaní so správaním sa voči inému veriteľovi žalovaného, z čoho vyvodzoval
záver o spriaznenosti žalovaného so spoločnosťou I.. Uvedeným tvrdeniam zodpovedalo aj konanie
žalovaného, ktorý nepoužil žiadne prostriedky obrany voči nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v
prospech spoločnosti I., napriek tomu, že takéto rozhodnutie podľa názoru žalovaného mu spôsobuje
ujmu vo vzťahu k bankovým subjektom. Vzhľadom k uvedenému žalobca uviedol, že zabezpečenie
pohľadávky žalobcu nepredstavuje pre žalovaného žiadne ďalšie značné zhoršenie pozície žalovaného

vo vzťahu k bankovým subjektom, keďže vzhľadom na celkovú hodnotu zabezpečeného majetku je
otázne, či žalobca ako 2. v poradí bude vôbec vo väčšom rozsahu z majetku žalovaného uspokojený.
Čo sa týka podania správnej žaloby žalovaným, žalobca uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv
na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia o zrušení investičnej pomoci, existenciu pohľadávky
vyplývajúcej z predmetného rozhodnutia ani na vymáhateľnosť pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia o

zrušení investičnej pomoci. Na základe uvedeného informácia o podaní správnej žaloby nemá vplyv na
konanieovydaniezabezpečovaciehoopatrenia.Poukazujúcnavyššieuvedenéskutočnostížalobcamal
zato,žedostatočnýmspôsobompreukázalsplnenievšetkýchpodmienoknavydaniezabezpečovacieho
opatrenia, pričom odvolanie žalovaného považoval za obštrukčné a tendenčné. Taktiež v prípade
zrušenia napadnutého rozhodnutia mal za to, že na strane žalobcu by došlo k porušeniu princípu

právnej istoty, keďže voči žalovanému už bolo vydané obdobné zabezpečovacie opatrenie v prospech
spoločnosti I.. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 19.3.2020 uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní.
Taktiež zotrval na námietke týkajúcej sa spôsobilosti hnuteľných vecí byť predmetom záložného práva.

Mal za to, že nebolo preukázané ani osvedčené, že hnuteľné veci zapísané v Notárskom centrálnom
registri záložných práv sú vlastníctvom žalovaného, keďže od zápisu hnuteľných vecí do Notárskeho
centrálneho registra prešlo viac ako šesť mesiacov, teda mohlo dôjsť k zmenám týkajúcim sa vlastníctva
týchto vecí. V uvedenej časti preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne. Poukázal
na ustanovenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že podmienkou zriadenia

záložného práva je tá skutočnosť, že predmet zálohu musí byť prevoditeľný, pričom súd prvej inštancie
sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal. K existencii pohľadávky žalobcu žalovaný uviedol, že trvá
na tom, že táto nebola preukázaná. Napriek tomu, že rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 je právoplatné,
nie je konečným rozhodnutím, keďže žalovaný podal voči rozhodnutiu správnu žalobu, ktorá je
vedená Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 1S/162/2019. Na základe uvedeného mal za to, že

pohľadávka žalobcu, ktorá mala vzniknúť v napadnutého rozhodnutia nie je pohľadávkou, ktorá môže
byť zabezpečená, keďže reálne pre nezákonnosť rozhodnutia neexistuje. Žalovaný taktiež poukázal na
znenie ustanovenia § 343 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, preto mal za to, že zabezpečovacie
opatreniemôžebyťzriadenélennapohľadávku,ktorásapriznávasúdnymrozhodnutím.Spoukazomna

to, že uvedená pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia žalobcu a žalobca teda nebude viesť súdne
konanie o jej zaplatenie, žalovaný mal za to, že táto nie je spôsobilá byť zabezpečená záložným právom
podľa § 343 CSP. V ostatnom rozsahu vyjadrenia zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

6. Žalobca v duplike zo dňa 6.4.2020 uviedol, že súd prvej inštancie lustráciou v katastri nehnuteľností

neprekročilrámecsvojichzákonnýchpovinnostíaprávomoci,akoverovalskutočnostitvrdenéžalobcom.
Čo sa týka osvedčenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam má za to, že výpisom z Notárskeho
centrálneho registra záložných práv dostatočným spôsobom osvedčil vlastníckeho právo žalovaného
k týmto veciam. Opätovne uviedol, že žalovaný, ak nie je vlastníkom týchto vecí, je povinný uvedenú
skutočnosť preukázať, inak je potrebné vychádzať z vlastníctva žalovaného k predmetným veciam.

Žalobcazotrvalnatvrdeniachtýkajúcichsaprávoplatnostiavykonateľnostirozhodnutiač.5/2019astým
spojený záver o existencii pohľadávky. K ustanoveniu § 343 ods. 3 CSP žalobca uviedol, že žalovaný
svojvoľne interpretuje uvedené ustanovenie, keďže toto sa nezoberá zriadením zabezpečovacieho
opatrenia ale jeho výkonom. Výkladom a contrario predmetného ustanovenia dospel žalobca k záveru,že pokiaľ výkon záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením môže nastať až po súdnom
rozhodnutí o priznaní tohto práva, samotné zriadenie musí evidentne nastať pred takýmto rozhodnutím
priznávajúcim dané právo. Žalobca taktiež mal za to, že pojem súdne rozhodnutie je potrebné vykladať

extenzívne, pretože zabezpečovacie opatrenie môže byť zriadené aj na základe iných právnych titulov
ako je súdne rozhodnutie, napr. v prípade notárskej zápisnice o uznaní dlhu, rozhodnutia správneho
orgánu atď. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/113/2017 zo dňa 21.4.2017,
kde súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe notárskej zápisnice, teda taktiež sa nejednalo
o súdne rozhodnutie. Žalobca opätovne čo sa týka zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach,

kde žalobca by bol až tretím v poradí po banke a čínskej spoločnosti, uviedol, že táto skutočnosť
nemôže mať vplyv na dôveryhodnosť žalovaného, keďže pohľadávky týchto veriteľov, ktorí už majú
zriadené záložné právo zjavne prevyšujú majetok žalovaného, teda postavenie žalovaného po vydaní
zabezpečovacieho opatrenia sa nezmenilo. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie na základe
predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a v konaní boli preukázané a
splnené všetky podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalovaný ani v odvolacom

konaní nepreukázal dôvody na zrušenie vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté

uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení z § 379 a nasl. CSP (pri viazanosti rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania) a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Žalovaný v odvolaní namietal spôsobilosť predmetu záložného práva s dôrazom na to, že čo sa

týka hnuteľných vecí súd nezisťoval, či v období 6 mesiacov, t.j. odo dňa zápisu záložných práv do
Notárskeho centrálneho registra do momentu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k zmene
vlastníckeho práva žalovaného k predmetným veciam. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nad
zákonom stanovený rozsah povinností zisťoval lustráciou v katastri nehnuteľností vlastnícke právo
žalovaného k nehnuteľnostiam. Mal za to, že nebol splnený ani ďalší zákonný predpoklad, a to existencia

pohľadávky, keďže rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 považoval žalovaný za nezákonné a z uvedeného
dôvodu ho napadol správnou žalobou. Taktiež nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval za
neprimeraný zásah do jeho práv, keďže v dôsledku uvedeného došlo k zhoršeniu jeho ratingu voči
bankámatietomuneposkytnúďalšieprostriedkynajehočinnosť.Vreplikekvyjadreniužalobcunamietal
aj tú skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie je možné vydať iba za predpokladu, že uvedené bude

zabezpečovať vymoženie peňažnej pohľadávky priznanej súdnym rozhodnutím, pričom v predmetnom
prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla na základe rozhodnutia žalobcu a súd o jej priznaní nebude
viac rozhodovať.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktoré sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.14. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného
nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená.
Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť

svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak
existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Taktiež je
povinný vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo. Dokazovanie má v
tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných
prostriedkovzisťujúrelevantnéskutočnosti,pričomsanemusídodržaťformalizovanýpostupprocesného

dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočností, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom
na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

15. Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že žalobca sa návrhom na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 10.12.2019 domáhal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX, okres O., obec S., katastrálne územie S., bližšie špecifikované vo výroku
napadnutého uznesenia, a zároveň zriadenia záložného práva na hnuteľných veciach, zoznam ktorých
vychádzal z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv z 9.12.2019. Z LV č. XXX, okres O.,
obec S., katastrálne územie S., je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a to pozemku parcela
CKN číslo 254/1 o výmere 3.027 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela

CKN číslo 254/3 o výmere 574 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela
CKN číslo 254/7 o výmere 4.977 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela
CKN číslo 254/9 o výmere 491 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela
CKN číslo 254/10 o výmere 3.220 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela
CKN číslo 254/17 o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN

číslo 254/18 o výmere 9 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo
255/1 o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 256/1
o výmere 145 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 258/1 o
výmere 225 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby so súpisným číslom 222 - garáž,
vrátnica - stojaca na parcele CKN číslo 254/3, stavby so súpisným číslom 292 - výrobná hala - stojaca na

parcele CKN číslo 254/9, stavby so súpisným číslom 292 - výrobná hala - stojaca na parcele CKN číslo
254/10. Z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv bolo zrejmé, že záložné právo na
konkrétne špecifikované hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného bolo zriadené v prospech záložného
veriteľa I. W. Y. U. V. D.., J.. na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1Cb/22/2019-400
zo dňa 28.6.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2019.

16. Osvedčenie skutočností nevyhnutných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno teda
stotožňovať s pojmom dokazovania v civilnom konaní vo veci samej. Rozdiel spočíva v miere, akou
sa zisťuje skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Na
základe osvedčenia je súd oprávnený vydať rozhodnutie po tom, čo zistí najvýznamnejšie skutočnosti

dôležité pre rozhodnutie, avšak pri ich zisťovaní nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to
pririadnomprocesnomdokazovaní.Nazákladeuvedenéhovprípade,akžalobcavnávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia tvrdil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX vedeného
Okresným úradom O., okres O., obec S., katastrálne územie S., súdu prvej inštancie nebránilo nič v
tom, aby si uvedenú skutočnosť zistil lustráciou v katastri nehnuteľností ako verejnom registri. Kataster

nehnuteľností, ale i Register záložných práv sú verejnými registrami v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP a aj
za situácie, keď by sporové strany dôkaz oboznámením obsahu príslušnej časti tohto registra nenavrhli,
súd je oprávnený vykonať takýto dôkaz v záujme „zosúladenia“ tvrdení strán so skutočnosťou, ktorá z
týchto registrov vyplýva. V opačnom prípade by mohlo byť rozhodnutie nevykonateľné. Preto aj iniciatívu
súdu prvej inštancie v predmetnej veci pri zabezpečení potrebných podkladov z uvedených registrov sa

žiada vnímať aj ako prevencia pred zmarením účinkov súdneho rozhodnutia. Výhrady odvolateľa tohto
obsahu sú preto neopodstatnené.

17. Čo sa týka vlastníckeho práva žalovaného k hnuteľným veciam, aj v uvedenom prípade sa jedná
o potrebu osvedčenia existencie vlastníckeho práva žalovaného k hnuteľným veciam. Predložením

výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv odvolací súd má za to, že žalobca uvedené
skutočnosti osvedčil. Je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 73d ods. 1 písm. d) zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) ukladá povinnosť viesť register
záložných práv tak, že tento obsahuje určenie zálohu takým spôsobom, aby kedykoľvek počas trvaniazáložného práva bolo možné určiť vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, na ktorú sa záložné právo
vzťahuje. Každú zmenu údajov je v zmysle predmetného zákona potrebné hlásiť predmetnému registru
a túto zmenu je potrebné registru aj preukázať, aby došlo k zmene údajov v ňom zapísaných, preto na

osvedčenie vlastníckeho práva žalovaného k veciam označeným vo výpise z tohto registra ako predmet
zálohu je postačujúce predloženie uvedeného výpisu a údaje, ktoré sa v ňom nachádzajú, súd pokladá
za osvedčené až do momentu, kým sa nepreukáže opak. V prejednávanom prípade však žalovaný
netvrdil, že by hnuteľné veci, na ktoré súd prvej inštancie zriadil zabezpečovacie právo nevlastnil.
Tento namietal iba to, že žalobca jeho vlastníckeho právo dostatočne nepreukázal. S uvedeným sa

odvolací súd nestotožňuje, nakoľko ako vyššie uviedol na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
postačuje osvedčenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom z výpisu z Notárskeho centrálneho
registra záložných práv uvedené skutočnosti vyplývajú a ani odvolací súd nemal za preukázané, že
by v časovom intervale od zápisu uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb/22/2019-400 zo dňa
28.6.2019 došlo k zmene údajov uvedených v tomto zápise, preto mal vlastnícke právo žalovaného
k predmetným hnuteľným veciam osvedčené. Vo vzťahu k oboznámeniu sa s výpisom z Registra

záložných práv platí to, čo už je v bode 16 vyššie uvedené k oboznamovaniu údajov z katastra
nehnuteľností.

18. Čo sa týka existencie pohľadávky rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
č.5/2019 (č. 03335/2019-4220-35490) zo dňa 13.6.2019 správny orgán zrušil rozhodnutie Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky č. 9/2014 (č. 15695/2014-1000-18824) zo dňa 25.4.2014 o schválení
investičnej pomoci pre žalovaného, na realizáciu investičného zámeru „Vybudovanie nového závodu
na výrobu gumovej obuvi“ v lokalite S., okres O. podľa § 23 ods. 6 zákona o regionálnej pomoci a
zaviazal žalovaného vrátiť investičnú pomoc vo forme úľavy na dani z príjmu uplatnenú v celkovej
výške 110.756,05 eur, ako aj investičnú pomoc vo forme dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný

majetok čerpanú v celkovej výške 1.600.000,- eur. Voči uvedenému rozhodnutiu nebol prípustný žiadny
riadny opravný prostriedok, preto jeho doručením uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdil, že žalovaný uvedenú
pohľadávku neuhradil. Žalovaný v odvolaní uvedenú skutočnosť nespochybňoval a namietal iba to, že
uvedenérozhodnutieniejekonečnýmrozhodnutímvoveci,nakoľkozdôvodunezákonnostirozhodnutia,

podal voči nemu správnu žalobu, o ktorej rozhoduje správny súd, t.j. Krajský súd v Bratislave v konaní
vedenom pod sp.zn. 1S/162/2019. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie žalobcu č.
5/2019 nadobudlo právoplatnosť, t.j. vlastnosť rozhodnutia spočívajúcu v relatívnej nezmeniteľnosti a
zároveň vzhľadom na fakt, že voči rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie, resp. rozklad, toto
nadobudlo vykonateľnosť. Čo sa týka námietky spočívajúcej v podanej správnej žalobe, odvolací súd

konštatuje, že právoplatnosťou rozhodnutia uvedené rozhodnutie spôsobuje právne účinky spojené
s jeho existenciou a obsahom uvedeného rozhodnutia. Podanie správnej žaloby vo všeobecnosti
nespôsobuje odkladný účinok. Žalobca v konaní o všeobecnej správnej žalobe je oprávnený podať
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 184 Správneho súdneho poriadku,
priznaním ktorého sa zo zákona pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a

následne takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov
verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Aj z uvedeného vyplýva, že právoplatnosťou
a vykonateľnosťou rozhodnutia správneho orgánu o povinnosti peňažného plnenia, vzniká takémuto
správnemu orgánu peňažná pohľadávka voči subjektu zaviazanému na zaplatenie. Na uvedenom nič
nemení tá skutočnosť, že voči rozhodnutiu bola podaná správna žaloba. Napriek podaniu všeobecnej

správnej žaloby rozhodnutie žalobcu o zrušení investičnej pomoci a vrátení v rozhodnutí špecifikovaných
finančných prostriedkov naďalej existuje a vyvoláva právne účinky. Ak žalovaný mal za to, že výkonom
napadnutého rozhodnutia mu hrozí nenapraviteľná ujma, mohol sa návrhom domáhať priznania
odkladného účinku správnej žaloby a za predpokladu, že by správny súd jeho návrhu vyhovel, účinky
napadnutého rozhodnutia by boli pozastavené. Žiadna zo strán sporu však neosvedčila, že by tejto

správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok, a teda z predložených dokladov má odvolací súd za
osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu na základe rozhodnutia č. 5/2019, ktoré naďalej vyvoláva
právne účinky.

19. K žalovaným formulovanej námietke spočívajúcej v spôsobilosti pohľadávky s poukazom na

nevyhnutnosť jej judikovania súdom, odvolací súd uvádza, že spôsobilosť pohľadávky spočíva v
tom, že sa jedná o peňažnú pohľadávku a pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
relevantné, na základe akého právneho titulu táto pohľadávka vznikla, resp. kto o jej existencii rozhodol.
Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP umožňuje súdu zriadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečeniepeňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon žiadne ďalšie podmienky na zabezpečenú pohľadávku nekladie. V
súvislosti s uvedeným je nevyhnutné si uvedomiť zmenu charakteru zabezpečovacieho opatrenia oproti
predchádzajúcemu inštitútu predbežného opatrenia zakotvenom v Občianskom súdnom poriadku. „Po

vydaní zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Jedná sa
totiž o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám osebe nie je naviazaný
na osobitné konane vo veci samej ako to bolo pri predbežných opatreniach, ale samotné uznesenie o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým
sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho

opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola
judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§344 v spojení
s § 337 CSP), v priebehu konania ako aj po jeho skončení (§344 v spojení s § 338 CSP).“ (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajanková, J.., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.1154)

20. Zriadiť sudcovské záložné právo je možné aj na zabezpečenie iných pohľadávok ako tých, ktoré
budú v konečnom dôsledku priznané súdmi. Uvedený záver vyplýva zo samotného cieľa zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia, keďže práve jeho zriadením vzniká záložné právo v prospech záložného

veriteľa podľa ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré má odlišný charakter ako
záložné právo zriadené v rámci exekúcie, keďže napr. v prípade vyhlásenia konkurzu v dôsledku
zastavenia exekúcie, exekučné záložné právo zaniká a teda aj postavenie záložného veriteľa ako
oddeleného veriteľa. V prípade zriadenia sudcovského záložného práva má pohľadávka záložného
veriteľa naďalej charakter zabezpečenej pohľadávky. S poukazom na uvedené a za predpokladu, ak by

súd pripustil výklad žalovaného, že sudcovské záložné právo je možné zriadiť len na pohľadávky, ktoré
budú judikované súdom, uvedeným by došlo k poškodeniu tých veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli
na základe iných titulov, a to aj napriek tomu, že v ostatnom rozsahu by boli podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia naplnené. Odvolací súd sa s uvedeným výkladom nestotožňuje a má za
to, že tento nevyplýva ani zo samotného znenia zákona.

21. Čo sa týka princípu proporcionality, a teda či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu
neprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah,odvolacísúdsastotožňujestvrdenímžalobcu,ktorý
poukázal na to, že čo sa týka nehnuteľností poradie záložného práva v prospech žalobcu predstavuje
až tretie miesto a to po banke a veriteľovi I. W. Y. U. V. D.., J.., preto uvedená skutočnosť nie je spôsobilá

reálne ovplyvniť bonitu klienta ako aj podmienky pri poskytovaní úverov od tretích osôb, keďže majetok
žalovaného je už zaťažený skorším záložným právom ako je právo žalovaného. Obdobne je to aj v
prípade hnuteľných vecí, ktoré sú taktiež zabezpečené skorším záložným právo spoločnosti I. W. Y. U.
V. D.., J... K primeranosti zásahu do majetkových práv dlžníka vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke,
odvolací súd konštatuje, že ani čo sa týka rozsahu zabezpečenia v prejednávanej veci nevznikol zjavný

nepomer a to s poukazom na výšku zabezpečenej pohľadávky ako aj s poukazom na už existujúce
záložné práva viaznuce k majetku žalovaného.

22. Na základe uvedeného je nevyhnutné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie v konaní
o predmetnom návrhu správne procesne postupoval, dospel k správnym skutkovým zisteniam a

tieto následne správne právne posúdil. Odvolacieho námietky žalovaného odvolací súd posúdil ako
nedôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie o vyhovení návrhu, ako aj súvisiacom výroku o náhrade trov
(zodpovedajúcemu procesnému úspechu žalobcu v konaní) ako vecne správne postupom podľa 387
ods. 1 CSP potvrdil. O výške týchto trov rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).