Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7Pc/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210910
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1317210910.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej

veci navrhovateľky: N. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, H. Q., občan SR, proti povinnej: W. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom Homolova 6, Bratislava, občan SR, zast.: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35918225, o zvýšenie výživného a zrušenie vyživovacej povinnosti , takto

r o z h o d o l :

I. Povinná je povinná zaplatiť navrhovateľke na výživu sumu 156,60 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Súd vyživovaciu povinnosť povinnej osoby voči navrhovateľke, určenú Uznesením Okresného súdu
Bratislava III, č.k. 38P/195/2016 -15 zo dňa 20.7.2016, právoplatného dňa 13.9.2016, s účinnosťou od
2.4.2019, zrušuje.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.06.2017 sa navrhovateľka domáhala, aby súd

zvýšil vyživovaciu povinnosť jej matky na sumu 170 Eur mesačne voči nej z dôvodu, že táto jej bola
naposledystanovenáUznesenímonariadeníneodkladnéhoopatreniaOkresnéhosúduBratislavaIII,sp.
zn. 38P/195/2016 -15 zo dňa 20.7.2016, právoplatného dňa 13.9.2016, vykonateľného dňa 26.08.2016
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
vždy do 15.dňa v mesiaci, počnú dňom 20.07.2016, nakoľko súd pritom nebral do úvahy príjem všetkých
členov domácnosti, len príjem matky, hoci žije s partnerom, ktorý má dobrý príjem, čo je v rozpore s jej
odôvodnenými potrebami, ktoré vyčíslila na sumu 432 mesačne, a to : 250 Eur strava, 50 Eur oblečenie,

15 Eur električenka, 30 Eur školské potreby, 10 Eur telefón, 50 Eur bývanie, 15 Eur hygiena, 12 Eur
okuliare, šošovky. Je nemysliteľné, aby na dospelú mladú ženu prispieval v celosti len jej otec, ktorého
príjem ledva postačuje na úhradu jej nákladov. Napriek tomu, že matka je t.č. na rodičovskej dovolenke,
je potrebné poukázať na jej celkové majetkové pomery. Matka žije s priateľom, ktorý pracuje ako lekár
a je dobre finančne zabezpečený. Poukázala na nálezy ÚS ČR zo dňa 07.03.2007, sp. zn. IÚS 527/06,
II ÚS 1619/07.

2/ Povinná sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadrila tak, že s týmto nesúhlasí, nakoľko o
navrhovateľku sa starala osobne do r. 2016, kedy bola táto v puberte veľmi spurná, mala problémy
s autoritami, odmietala matku poslúchať. Matka od nej vyžadovala pravidelné si plnenie povinností v
škole a v domácnosti, avšak navrhovateľka si našla priateľa a koncom roka 2015 prakticky „utieklaz domu“, nepomohla ani komunikácia s pracovníkmi sociálneho úradu. U otca nemala navrhovateľka
„pevnú ruku“ a tak sa stalo to, čo ona ako jej matka predpokladala, bez výchovy sa to prejavilo na
jej zhoršenom prospechu, napokon nedoštudovala ani strednú školu, otehotnela a vo veku 18 rokov

porodila dieťa. Apelovanie na jej otca a súd nepomohlo. Za daných okolností nemá matka záujem
podporovať navrhovateľku a platiť jej výživné. Naopak, nakoľko má vedomosť o tom, že dcére sa
01.06.2018 narodilo dieťa, zo strednej školy je vylúčená, v súčasnosti žije s otcom dieťaťa u jeho rodičov,
poberá materský príspevok a rodinné prídavky, navyše sa navrhovateľka s matkou vôbec nestýka,
nakoľko táto je plnoletá, neštuduje, výdavky deklarované v roku 2017 už nie sú aktuálne, navrhovateľku

nie je možné považovať za nezaopatrenú. Naviac sa navrhovateľka správa nezodpovedne a preto
zároveň týmto podáva návrh na zrušenie výživného voči navrhovateľke.

3/ Navrhovateľka sa k podanému návrhu matky prostredníctvom jej právneho zástupcu vyjadrila tak, že
hoci je pravdou, že neštuduje, zo školy vylúčená nebola, tvrdila, že má iba prerušené štúdium.

4/ Súd vo veci nariadil celkom päť pojednávaní, pričom navrhovateľka sa ani jedného osobne
nezúčastnila, napokon svoju neprítomnosť na poslednom pojednávaní ani neospravedlnila. S poukazom
na §§ 30 a 31 CMP, v zmysle ktorých po začatí konania postupuje súd tak, aby bola vec v čo najkratšom
čase prejednaná a rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní, súd vec prejednal a rozhodol aj
v neprítomnosti navrhovateľky.

5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III. č. k. 7P/48/2016,
potvrdeniami o návšteve školy, o príjmoch matky, otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav.

6/ O výživnom na navrhovateľku bolo naposledy meritórne rozhodnuté Uznesením č. k. 38P/195/2016
-15 zo dňa 20.7.2016, právoplatného dňa 13.9.2016, vykonateľného dňa 26.08.2016, ktorým súd
zaviazal povinnú prispievať výživné na navrhovateľku navrhovateľky v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15.dňa v mesiaci, počnú
dňom 20.07.2016.

7/ Z Potvrdenia o návšteve školy - Stredná odborná škola gastronómie a hotelových služieb - mal súd
za preukázané, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu v škl. r. 2016/2017 žiačkou 3. ročníka
denného štúdia. Neskôr podľa Potvrdenia o návšteve školy zo dňa 16.01.2020 mal súd za preukázané,
že navrhovateľka na škole študovala od 01.09.2014 do 14.03.2019, kedy štúdium ukončila.

8/ Navrhovateľka žije v mimomanželskom vzťahu, z ktorého sa jej narodili dve deti a to : mal. L. M. Q.,
nar. XX.XX.XXXX a mal. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, nežije v spoločnej domácnosti s povinnou.

9/ Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Pezinok mal súd za preukázané, že povinná bola

poberateľkou rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa: na mal. W. W., nar. XX.XX.XXXX a to v
čase od 01.07.2016 do 31.12.2018 vo výške 203,20-214,70 Eur a rodinné prídavky na ňu.

10/ Po ukončení rodičovskej dovolenky povinná nastúpila dňa 01.01.2019 do zamestnania v Národnom
onkologickom ústave v Bratislave, ako sestra špecialistka v onkologickom ošetrovateľstve, a za obdobie

od 01.01.2019 do 31.03.2019 dosiahla priemerný mesačný zárobok vo výške 929 brutto.

11/ Povinná má okrem navrhovateľky ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to na plnoletú dcéru I.,
nar. XX.X.XXXX, študentku SOU, na ktoré prispieva výživným vo výške 100 Eur/ mesačne a na mal.
dcéru W., nar. X.X.XXXX, ktorú má vo svojej osobnej starostlivosti.

12/ Z potvrdenia o príjme otca navrhovateľky súd zistil, že tento je zamestnaný v Nemocnici sv. Michala
v Bratislave s priemerným zárobkom cca 750 Eur brutto.

13/ Z prednesu právnej zástupkyne povinnej matky súd zistil, že jej klientka platí navrhovateľke doposiaľ

výživné určené súdom a to vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré predstavuje sumu 30% životného minima.
Poukázala na to, že jej klientka má i ďalšie vyživovacie povinnosti a to na plnoletú dcéru I., nar.
XX.X.XXXX, študentku SOU, na ktorú platí 100 Eur/ mesačne a na mal. dcéru W., nar. X.X.XXXX.
Ako vidno z prehľadu príjmu matky, táto nemala počas trvania jej materskej dovolenky ani dostatokfinančných prostriedkov na plnenie si vyživovacích povinností voči ostatným deťom, nakoľko sa osobne
starala o mal. W., na ktorú poberala iba rodičovský príspevok vo výške priemerne 213 Eur/mesačne a
preto výživné voči navrhovateľke a dcére I. pomáhal uhrádzať p. W. W., druh matky, ktorý je aj otcom

mal. W.. Matka má taký návrh, že nakoľko až počas mesiacov január až marec 2019 bola zárobkovo
činná, doplatila by navrhovateľke sumu 50 Eur /mesačne za tieto tri mesiace, čo zodpovedá jej príjmom
a výdavkom, teda by to bola suma 3x 50 Eur + 2 dní apríla/2019 ( 100:30 = 3,33 x 2 = 6,66 ), čo je spolu
suma 156,60 Eur. Ďalej uviedla, že vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke žiada zrušiť od 2.4.2019, t.j.
odo dňa podania návrhu.

14/ Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15/ Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16/ Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičovo
domácnosť.

17/ Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena
pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o
podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

18/ Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá je časovo ohraničená okamihom, od ktorého je dieťa (bez ohľadu na to, či je alebo nie
je plnoleté) schopné sa samo živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne a z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, najčastejšie získanú

nadobudnutím pravidelného príjmu zo zamestnania, z podnikania a podobne.

19/ V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka ukončila stredoškolské
štúdium dňa 15.03.2019, medzičasom sa jej narodili dve maloleté deti, s otcom detí zosobášená
nie je, žije v mimomanželskom vzťahu. Uvedeným dátumom potom navrhovateľka získala schopnosť

samostatne sa živiť. Avšak za čas od podania návrhu, kedy navrhovateľka preukázateľne študentkou
bola do zrušenia vyživovacej povinnosti súdom dňom 02.04.2019, by navrhovateľke zvýšené výživné
patrilo, pokiaľ by to umožňovali možnosti povinnej. Po vykonanom dokazovaní mal však súd za
preukázané, že od podania návrhu do 31.12.2018 povinná bola tiež sama na rodičovskej dovolenke,
nakoľko sa jej dňa narodilo ďalšie dieťa, ma. W., nar. X.X.XXXX, v dôsledku čoho povinná nedosahovala

žiaden príjem, bola iba poberateľkou rodičovského príspevku v čase od 01.07.2016 do 31.12.2018 vo
výške 203,20-214,70 Eur a rodinné prídavky na ňu, teda jej zárobkové pomery sa nezmenili. Avšak,
po opätovnom nástupe do zamestnania povinnej, sa tejto jej príjem zvýšil, kedy za čas od nástupu do
zamestnania od 01.01.2019 do zrušenia vyživovacej povinnosti súdom, ako bude nižšie uvedené, t.j. do
02.04.2019 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 930 Eur. Súd ustálil, že za týchto okolností, by

bolo v možnostiach a schopnostiach povinnej platiť navrhovateľke výživné vo výške 100 Eur mesačne,
ako si túto vyživovaciu povinnosť plní k svojej ďalšej plnoletej dcére, I., aby to pre obe dospelé deti bolo
spravodlivé, čo uznala na pojednávaní aj je právna zástupkyňa.

20/ S ohľadom na vyššie uvedené, nakoľko navrhovateľka medzičasom ukončila prípravu na svoje

budúce povolanie, a tiež, že povinná doposiaľ výživné navrhovateľke vo výške 50 Eur mesačne platí,
čo súd započítal, zaviazal povinnú na doplatenie výživného pre navrhovateľku za čas od 01.01.2019 do
02.04.2019 vo výške 156,60 Eur ( za 3 mesiace a 2 dni ( 3x50 + 100:30=3,33 x 2=6,66 ). Vo zvyšku
súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

21/ Povinná sa tiež svojím návrhom doručeným súdu dňa 02.04.2019 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť stanovenú jej súdom z dôvodu, že navrhovateľka ukončila
štúdium, a tiež pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko „utiekla z domu“ a žije v mimomanželskom vzťahu,
z ktorého sa jej medzičasom narodili dve deti a vyživovaciu povinnosť má mať k nej otec jej detí.22/ Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

23/ Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

24/ Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.
Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa
ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 ZR
vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie

alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje
ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna
úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a
to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené
pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní

súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase
pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať
správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich
skutočnosti.

25/ Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že u oprávnenej osoby na výživné nastala taká zmena
skutočností, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti matky voči nej. Súd vykonal dôkazy tak,
aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania. Keďže oprávnená bola v konaní
pasívna a sama neprodukovala žiadne dôkazy, ani raz sa nedostavila na pojednávanie, súd si sám zistil,

že dňa 15.03.2019 podľa potvrdenia o návšteve školy ukončila štúdium, teda nie je pravdou, že v štúdiu
pokračuje, má ho iba prerušené. Naopak, povinná preukázala, aj rodným listom, že sa jej narodili dve
deti, teda je poberateľkou rodičovského príspevku, čo sa rovná jej výkonu práce, teda príjem dosahuje.
Za daných okolností by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby jej povinná, teda jej matka naďalej platila
výživné.

26/ Súd mal na základe uvedeného za preukázané, že zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej
povinnosti matky voči plnoletej dcére boli v danom prípade splnené. Oprávnená nekomunikuje s matkou,
neinformuje ju o dôležitých skutočnostiach potrebných pre posúdenie ďalšieho trvania vyživovacej
povinnosti, preto trvanie vyživovacej povinnosti matky by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi.

27/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené v tretej výrokovej vete tohto rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť povinnej voči navrhovateľke,
zrušil.

28/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď v konaní neboli tvrdené a ani súdom
zistené žiadne tak špecifické okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z jeho účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355
ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).