Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17Cpr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114209769
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114209769.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: V.. I.
R., C.., T.. XX. XX. XXXX, H. F. Č.. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, proti žalovanému:
Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 6, 814 99 Bratislava, IČO: 003 978 65, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe návrhu zo dňa 01. 04. 2014, ktorý bol súdu doručený dňa 02.
04. 2014 domáhal, aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
aby súd uložil povinnosť zamestnávateľovi vyzvať zamestnanca, aby opäť nastúpil do práce a súčasne
žiadal, aby mu žalovaný vyplatil ušlú mzdu vo výške čiastky denného výmeru mzdy 32,87 Eur x počet
dní od neoprávneného ukončenia pracovného pomeru dňa 31. 03. 2014 do právoplatného súdneho
rozhodnutia.

2. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom
procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov.

3. Žalobca uviedol, že dňa 13. 01. 2014 dal výpoveď z dôvodu mobbingu zo strany zamestnávateľa a
niekoľkomesačného tlaku na pracovisku. Žalobca pracoval na výpočtovom stredisku fakulty s tým, že
v decembri 2013 a v mesiacoch január, február 2014 niekoľkokrát našiel svoj počítač zapnutý, a teda

mal podozrenie, že nejaká osoba z fakulty, či z pracoviska si zapla počítač žalobcu a bez jeho dovolenia
nahliadala do počítačových súborov a do jeho korešpondencie. Z tohto dôvodu žalobca dňa 10. 12. 2013
podalnadekana,natajomníčku, anaprávničkufakultytrestnéoznámenie,vktoromupozornilna
neštandardné správanie vedenia fakulty voči jeho osobe aj pokiaľ ide o prehodnotenie platieb exekúcie
namiesto dávok za výživné a následného ohrozenia žalobcovej rodiny v zimnom vykurovacom období
zimy 2013/2014 v rodinnom dome pri cca 200,- Eur novostanovenej čistej mesačnej výplate plus 99,-
Eur za výživné.

4. Žalovaný uviedol, že žalobca pracoval v Centrálnom výpočtovom stredisku Univerzity Komenského v
Bratislave na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. 03. 2011 a to v období od 15. 03. 2011 do
31. 03. 2014. Žalobca listom zo dňa 13. 01. 2014, ktorý bol žalovanému doručený toho istého dňa, dal
písomnú výpoveď z pracovnej zmluvy, ktorá bola žalovanému riadne doručená. Žalobca chcel skončiť
pracovný pomer ku dňu 28. 02. 2014 a preto bol vyzvaný, či súhlasí s dohodou o skončení
pracovného pomeru ku dňu 28. 02. 2014, alebo uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 31.

03. 2014. Keďže k dohode nedošlo, pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej lehoty 31.
03. 2014. Po doručení písomnej výpovede sa žalobca domáhal zrušenia výpovede a to z
dôvodu, že si to celé rozmyslel. Žalovaného opakovane žiadal, aby akceptoval späťvzatie výpovede, sčím žalovaný nesúhlasil. Tvrdenie, že žalobca bol nútený dať výpoveď po polroku trvajúcom mobbingu,
tlaku a ignorácii zo strany žalovaného je absolútne nepravdivé, scestné a ničím nepodložené. Žalovaný
komunikoval so žalobcom slušne a v súlade s dobrými mravmi.

5. Z obsahu výpovede zo dňa 13. 01. 2014 (č. l. 6) vyplýva, že žalobca dal výpoveď pracovnej zmluvy,
ktorá bola uzavretá medzi ním a žalovaným, a to ku dňu 28. 02. 2014.
6. Z obsahu listu žalobcu zo dňa 24. 01. 2014 (č. l. 8) vyplýva zrušenie výpovede pracovnej zmluvy a
to pokiaľ ide o výpoveď zo dňa 13. 01. 2014, ktorú podal pod tlakom a niekoľko mesiacov
trvajúceho mobbingu zo strany vedenia fakulty.

7. Z oznámenia žalovaného zo dňa 23. 01. 2014 (č. l. 9) vyplýva, že vzal na vedomie oznámenie žalobcu
o skončení pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 10. 03. 2011
s tým, že výpovedná doba začala plynúť dňa 01. 02. 2014 a mala uplynúť dňa 31. 03. 2014. Súčasne
vyzval žalobcu, aby sa dostavil na personálne oddelenie k vybaveniu výstupných
formalít spojených so skončením pracovného pomeru.
8.Zobsahuoznámeniažalovanéhozodňa28.01.2014(č.l.12)vyplývanesúhlas sodvolaním

výpovede žalobcu zo dňa 13. 01. 2014, žalovaný naďalej považoval výpoveď za platnú, keďže
ju podal žalobca z vlastnej vôle, bola podaná písomne a bola riadne doručená zamestnávateľovi.
9.ZobsahuuzneseniaOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruBratislavaIV ČVS:ORP-2/2-
VYS-B4-2014 zo dňa 27. 01. 2014 (č. l. 22-26) vyplýva odmietnutie trestného oznámenia, nakoľko nebol
dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku pokiaľ ide

o podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť
dekan prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave S.. M.. I. U. C.., právnička JUDr. S.
Q. za spoluúčasti ďalších vedúcich pracovníkov tým, že nerešpektovali dohodu o zrážkach zo mzdy
predloženú V.. I. R., C.. uzatvorenú dňa 01. 06. 2013 formou notárskej zápisnice, ktorej predmetom bol
súhlassozrážkamizomzdyzaúčelomplateniavýživnéhonaštudujúcedetiI.R.aV.R.vovýškedvakrát

po 275,- Eur tým, že uprednostnili na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Branislava
Plška. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že dekan ani ostatní zamestnanci nie sú verejnými činiteľmi s tým,
že dekan ako aj zamestnanci fakulty pri výkone exekúcie ako aj pri zrážkach zo mzdy zamestnancovi
V.. R. postupovali v súlade s platným právom Slovenskej republiky.
10. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a)

dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
11. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená,
inak je neplatná.
12. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z

akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
13. Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u
zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva
mesiace.
14. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 61 ods. 4 Zákonníka práce, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno
odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
16. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
17. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

18. Podľa § 1 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú
sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
20. Podľa § 36 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti

možno viazať na splnenie podmienky.
21. Podľa § 36 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka, podmienka je rozväzovacia, ak od jej
splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.22. Z dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existoval pracovnoprávny vzťah založený
pracovnou zmluvou zo dňa 10. 03. 2011.
23. Žalobca taktiež preukázal, že so žalovaným ukončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 13. 01. 2014.

Výpoveď pracovnej zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorého následkom je zánik pracovného
pomeru, založeného pracovnou zmluvou a to po uplynutí výpovednej doby. Výpoveď predstavuje jeden
z viacerých spôsobov skončenia pracovného pomeru (§ 59 ods. 1 ZP). Tento právny inštitút môže využiť
v pracovnoprávnych vzťahoch jednak zamestnávateľ (§ 63 ZP), a taktiež aj zamestnanec (§ 67 ZP). Na
rozdiel od zamestnanca, ktorý môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez

uvedenia dôvodu (§ 67), môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom iba z dôvodov
ustanovených v Zákonníku práce (§ 61 ods. 2 ZP).
24. Ak sa žalobca rozhodol počas doby existencie pracovnoprávneho vzťahu so
žalovaným využiť inštitút výpovede (§ 67 ZP), a ak takáto výpoveď bola urobená v písomnej forme
a riadne doručená zamestnávateľovi (§ 61 ods. 1 ZP), musí žalobca akceptovať právne účinky, ktoré
zákon spája s takýmto jednostranným právnym úkonom. Najzávažnejším účinkom tohto jednostranného

právneho úkonu je zánik pracovného pomeru.
25.Zdokazovaniavyplýva,žežalobcariadnedoručilžalovanémuvýpoveďatovpísomnejforme,pričom
pre platnosť takéhoto právneho úkonu sa nevyžadovalo, aby žalobca uviedol dôvod výpovede. Súd teda
nezistil, že by právny úkon žalobcu zo dňa 13. 01. 2014 postrádal náležitosti vyžadované
Zákonníkom práce.

26. Ak žalovaný nenapadol platnosť výpovede, počnúc dňom 01. 02. 2014 začala plynúť dvojmesačná
výpovedná doba, ktorá v tomto prípade uplynula dňa 31. 03. 2014.
27. Ak sa žalobca rozhodol odvolať svoju výpoveď, Zákonník práce takýto úkon podmieňoval súhlasom
zamestnávateľa (§ 61 ods. 4 ZP). Súhlas zamestnávateľa predstavuje rozväzovaciu podmienku, ktorej
splnenie žalobca v tomto konaní nepreukázal. V prípade, ak by žalovaný súhlasil s odvolaním výpovede,

pominuli by následky, ktoré nastali doručením výpovede zo strany žalobcu žalovanému (§ 36 ods. 2 OZ).
Ak teda žalovaný nedal súhlas žalobcovi s odvolaním výpovede, nemôže sa žalobca účinne domáhať,
aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby naďalej zamestnával žalobcu.
28. Podanie žaloby v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa a v časti o zaplatenie náhrady mzdy súd vyhodnotil ako zmätočný úkon žalobcu,

nakoľko z dokazovania vyplýva, že práve žalovaný bol tým subjektom, ktorému bola daná výpoveď,
a teda nie žalobca. Právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou patrilo v
tomto prípade žalovanému, ktorý sa mohol cítiť dotknutý právnym úkonom žalobcu, uskutočneného vo
forme výpovede a preto súd ďalej neskúmal tvrdenia žalobcu o prípadnom mobbingu na pracovisku
zo strany žalovaného, či iné nedorozumenia pokiaľ ide o vedenie exekúcie na mzdu žalobcu zo strany

zamestnávateľa. Bolo vecou žalobcu ako zamestnanca, akým spôsobom pristúpi k vyriešeniu sporných
otázok, vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným. Výpoveď zo strany zamestnanca
predstavovala jednu z viacerých alternatív vyriešenia sporných otázok. Žalobca si musí uvedomiť, že ak
sa rozhodol využiť inštitút výpovede a teda pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou (§ 67
ZP), musí rešpektovať vôľu žalovaného, ktorý ak nesúhlasil s odvolaním výpovede (§ 61 ods. 4 ZP), nie

je správne, aby žalobca prostredníctvom súdneho konania zvrátil proti vôli zamestnávateľa stav, ktorý
vyvolal jednostranným právnym úkonom zo dňa 13. 01. 2014. Žalobca mohol po porade s právnym
zástupcom napadnúť prípadné nekalé praktiky zo strane zamestnávateľa na príslušnom orgáne, avšak
bez toho, aby pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou.
29. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k

náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
30. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a
obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o
veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).32. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca tým, že nepreukázal súhlas žalovaného s odvolaním
výpovede, neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie skutočností, ktoré boli rozhodné pre
posúdenie tejto veci a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

33. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že
rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu
bolvsúladesozákonom,abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovať
ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod
zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.

I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
34. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie
písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd

vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu
bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady
trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd
mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v

Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.