Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204749
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6418204749.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky D.. I. Y.,
narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ul. G. L. XXX/XXX, XXX XX U., právne zastúpenej
JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti manželovi XX.i,
narodenému 23. 04. 1974, s trG.ým pobytom L.a, právne zastúpenému JUDr. Ľudmilou Petrušovou,

advokátkou, so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, o rozvod manželstva a o úpravu
pomerov manželov k maloletej E. Y., narodenej XX. XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, na čas po
rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 26P/220/2018-297
zo 17. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku o výživnom na E. Y., narodenú XX. XX. XXXX

na čas po rozvode (V. výrok) vrátane závislého výroku o trovách konania (VI. výrok) z r u š u j e a
vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom (ďalejaj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 06 manželstvo navrhovateľky D.. I. Y., rod. U.,
nar. XX. XX. XXX X (ďalej aj ,,navrhovateľka“, resp. ,,matka“) a manžela X. Y., nar. XX. XX. XXXX

(ďalej aj ,,manžel,“ resp. ,,otec“) uzavreté dňa 11. 09. 1999 v Kremnici, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Mesta Kremnica vo zväzku 7, ročník 1999, na strane 128, pod por. číslom 35,
rozviedol (I. výrok). Súd prvej inštancie zveril maloletú E. Y., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletá,“
resp. ,,maloleté dieťa“) na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, a to v týždenných intervaloch tak, že rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej
vždy od piatka od 18.00 hod. do nasledujúceho piatka do 18.00 hod. Ako prvá bude osobnú starostlivosť

o maloletú po právoplatnosti rozsudku zabezpečovať matka (II. výrok) s tým, že rodičia sú povinní si
maloleté dieťa preberať a odovzdávať v stanovenom čase v mieste bydliska matky (III. výrok), pričom
právo zastupovať maloleté dieťa, ako aj spravovať jeho majetok budú mať obidvaja rodičia (IV. výrok).
Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú, a to v sume 150,-Eur mesačne,
počínajúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky (V. výrok).

O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (VI. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala
rozvodu manželstva, uzavretého dňa 11. 09. 1999 v Kremnici s manželom a úpravy pomerov k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 22, § 23, § 24 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods.

1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine,“
resp. ,,ZR“), § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej aj ,,CMP“).Súd prvej inštancie mal preukázané, že hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva, stanovené v §
23Zákonaorodinebolivposudzovanejvecisplnené.Manželiasícestálebývajúvspoločnejdomácnosti,
spoločne však nekomunikujú, intímne sa nestýkajú a manželstvo nevytvára zdravé rodinné prostredie.

Podľa názoru súdu prvej inštancie manželstvo si neplní svoje spoločenské funkcie, či už hospodársku,
biologickú ani výchovnú a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že
nie je predpoklad obnovenia riadneho spolužitia. Rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom
maloletého dieťaťa, pretože manželstvo bolo už len formálnym zväzkom, pričom maloletá má viac
ako 15 rokov a vzhľadom na porozvodovú starostlivosť formou striedavej osobnej starostlivosti bude

eventuálne negatívny dopad rozpadu rodiny na maloleté dieťa eliminovaný alebo aspoň zmiernený,
preto súd prvej inštancie návrhu manželky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia (§ 28 ods. 2
Zákona o rodine), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Medzi rodičmi došlo

k dohode o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to formou striedavej
osobnej starostlivosti, ktorú budú realizovať v týždenných intervaloch - vždy od piatka 18.00 hod. do
nasledujúceho piatka do 18.00 hod..
Prvoinštančný súd zistil, že obidvaja rodičia majú vytvorené priaznivé podmienky na zabezpečenie
starostlivosti o maloleté dieťa (zatiaľ žijú v spoločnom rodinnom dome, hoci oddelene ) a takisto sú plne

spôsobilí maloletú vychovávať. V doterajšej starostlivosti zo strany rodičov neboli konštatované žiadne
nedostatky. Maloletá má k obidvom rodičom vytvorené pozitívne citové väzby, pričom aj pri rozhovore
s kolíznou opatrovníčkou sa vyjadrila, že má rada oboch rodičov a v prípade rozvodu by chcela byť s
obidvomi rodičmi rovnako. V zmysle článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Nepochybne je v najlepšom záujme

dieťa zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, nakoľko úloha matky i otca je pri výchove nezastupiteľná.
Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v prospech maloletého dieťaťa, ktoré
môže slobodne naplniť svoje citové potreby k obom rodičom.
Prvoinštančný súd konštatoval, že zastupovanie a správa majetku maloletého dieťaťa je podľa § 28 ods.
1 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie rozhodol, že tieto práva budú patriť

obidvom rodičom, keďže nebol daný dôvod na obmedzenie rodičovských práv niektorého z rodičov.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a
nasl. Zákona o rodine. V zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať
obidvaja rodičia pomerne, podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov.
Súdpritomzohľadňujeajcelkovúživotnúúroveňrodičov,naktorejmádieťaprávoprimeranesapodieľať.

Podľa § 62 ods. 6 ZR, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd
pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Určenie
výživného prichádza do úvahy najmä vtedy ak existuje výraznejší rozdiel v zárobkových, majetkových a
celkových sociálnych pomeroch rodičov tzn. ich životnej úrovni. V danom prípade mal súd preukázané,

že rodičia zatiaľ bývajú v spoločnom mieste bydliska - v rodinnom dome na adrese Ul. Y. 45X/XX, U..
D.. E. Y. je v aktuálnom školskom roku študentkou kvarty na 8-ročnom gymnáziu v Žiari nad Hronom.
Od budúceho školského roka má nastúpiť na súkromnú školu Leaf Academy v Bratislave. Náklady na
školné bude uhrádzať vo výške 2.202,-Eur na školský rok. Ďalšie výdavky budú spojené s cestovným do
Bratislavy, stravovaním, školskými potrebami a pomôckami. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú

v súčasnosti predstavujú podľa špecifikácie matky, mimo podielu na nákladoch bývania, okolo 370,-Eur,
kde však nastane zmena (napr. cestovné, školné a iné), keď maloletá začne navštevovať súkromnú
školu. Zmena v budúcnosti nastane aj u výdavkov na strane rodičov, keďže zrejme nebudú bývať v
spoločnej domácnosti a náklady bývania, ktoré doteraz platili na polovicu si bude znášať každý sám.
Uvedené bude závisieť od spôsobu vysporiadania BSM, čo budúce pomery rodičov významne ovplyvní,

no súd musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania. Okrem mal. E. majú rodičia
vyživovaciu povinnosť aj ku synovi E. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je študentom strednej školy.
Matka pracuje ako všeobecný lekár pre dospelých a túto činnosť vykonáva prostredníctvom obchodnej
spoločnosti Kremzdrav, s.r.o., so sídlom Ul. Dolná 49/21, Kremnica, IČO : 36646474, v ktorej je
väčšinovým spoločníkom (85 %-ný podiel na základnom imaní ) i konateľom. Je tiež spoločníčkou a

konateľkou spol. Medicaltrend, s.r.o., so sídlom Ul. Angyalova 429/55, Kremnica, IČO : 50540670, a
to v polovičnom podiely. Pracuje na čiastočný úväzok ako anestéziologička v Psychiatrickej nemocnici
Prof. Matulaya v Kremnici. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018
dosiahla príjmy od zamestnávateľov - PN Kremnica, Kremzdrav, s.r.o., MsÚ Kremnica v celkovejvýške 14.822,92,-Eur (úhrn povinného poistného 1.980,56,-Eur; zrazený preddavok na daň 1.712,23,-
Eur ), príjmy z prenájmu 1.791,88,-Eur (daňové výdavky 1.315,76,-Eur), pričom po uplatnení daňového
bonusu na deti jej vznikol daňový preplatok v sume 426,87,-Eur. Priemerný čistý mesačný príjem

vychádza po prepočte okolo 1.000,-Eur. Podľa daňového priznania spol. Kremzdrav, s.r.o., za rok
2018 dosiahla spoločnosť daňový základ 41.514,54,-Eur; výsledok hospodárenia pred zdanením za
účtovné obdobie 34.496,22,-Eur (výnosy mínus náklady na hospodársku činnosť ) a vznikla jej daňová
povinnosť 8.718,05,-Eur. Spoločnosť dosiahla zisk cca 25.700,-Eur. Podľa daňového priznania spol.
Medicaltrend, s.r.o., za rok 2018 dosiahla spoločnosť daňový základ 4.948,10,-Eur ( rovnako výsledok

hospodárenia pred zdanením za účtovné obdobie ) a vznikla jej daňová povinnosť 994,14,-Eur.
Spoločnosť dosiahla zisk cca 3.954,-Eur. Manžel Tibor Blahyj vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť
v oblasti činnosti poisťovacích agentov a maklérov. Je registrovaný ako viazaný finančný agent spol.
MetLife Europe Insurance Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu. Má tiež živnostenské
oprávnenie v predmetoch podnikania sprostredkovanie obchodu a služieb, maloobchod, veľkoobchod,
IČO : 33992576. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 dosiahol príjmy

65.021,78,-Eur (za rok 2017 to bolo 69.833,24,-Eur) a daňové výdavky vo výške 55.149,79,-Eur (za rok
2017 to bolo 56.782,25,-Eur); daňová povinnosť v sume 1.147,97,-Eur (za rok 2017 to bolo 1.500,13,-
Eur). Priemerný hrubý mesačný príjem za rok 2018 vychádza na cca. 5.418,-Eur. Po odpočítaní
odvodov celkovo 5.637,71,-Eur/rok a dane z príjmu 1.147,97,-Eur, predstavuje jeho príjem v priemere
4.853,-Eur mesačne. Jedná sa teda o príjem, ktorý je zásadne vyšší ako rovnako vypočítaný príjem

navrhovateľky zo závislej činnosti. Súd samozrejme zohľadňuje i tú skutočnosť, že takto vypočítaný
priemerný mesačný príjem manžela ešte nepredstavuje čistý príjem, keďže tento ako SZČO okrem
povinných odvodov a dane z príjmu nepochybne má i ďalšie výdavky potrebné na výkon podnikania
resp. na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Medzi daňové výdavky možno zaradiť (hoci
obmedzene) napr. i cestovné, stravné, pohonné hmoty a pod., čo sú výdavky, ktoré musí vynakladať i

osoba vykonávajúca závislú prácu. Na druhej strane však nie všetky náklady, ktoré je prípustné uplatniť
ako daňové výdavky je možné považovať za výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, a ktoré majú
prednosť pred plnením výživného. Povinná osoba preto musí usporiadať svoje výdavky tak, aby si
prednostne splnila vyživovaciu povinnosť a až potom vynakladala výdavky, ktoré síce môžu byť účelné
a opodstatnené, ale nie sú nevyhnutné. Súd sa však nestotožnil s návrhom na určenie výživného vo

výške 300,-Eur mesačne, ktorá by mohla byť dôvodná, pokiaľ by napr. matka zabezpečovala širšiu
porozvodovú starostlivosť o mal. Dieťa ako otec. V danom prípade sa ale rodičia dohodli na striedavej
osobnej starostlivosti v rovnomernom rozsahu - striedavo po jednom týždni. V zásade im potom budú
vznikať náklady na maloletú v rovnakej miere, aj keď prirodzene nemusí ísť aj o konkrétne rovnakú
výšku.Tiežjepravdou,žematkaokremvýkonuzávislejčinnostiakolekárky,jespoločníčkouikonateľkou

v dvoch vyššie uvedených obchodných spoločnostiach. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, tieto
spoločnosti dosahujú zisk, pričom boli ziskové aj za obdobie roku 2018. Matka síce argumentovala
tým, že nedošlo k rozdeleniu zisku, pričom všetky svoje príjmy ako fyzická osoba vykázala v daňovom
priznaní, no opodstatnená je aj argumentácia otca, že ako spoločník má matka nárok na podiel na zisku
a je na rozhodnutí orgánov spoločnosti, či zisk rozdelí medzi spoločníkov alebo použije na iný účel.

Matka má 85%-ný podiel v obchodnej spol. Kremzdrav, s.r.o. a 50 %-ný podiel v spol. Medicaltrend,
s.r.o.. Podiel na zisku síce nemusí zodpovedať obchodným podielom, nepochybne však takýto nárok
matka má. Na strane matky potom jednoznačne existujú možnosti i schopnosti dosahovať vyššie príjmy,
na čo súd tiež pri určení výživného prihliadol.
Po posúdení všetkých rozhodujúcich skutočností súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca vo výške

150,-Eur mesačne, počnúc odo dňa právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do každého 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výživné v stanovenej výške súd považoval za primerané pomerom
rodičov ako i veku a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Ako vyplýva z výsledkov dokazovania, v
súčasnej dobe sú zárobkové pomery na strane otca priaznivejšie ako u matky. Nakoľko pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd musel zohľadňovať tento rozdiel v príjmoch na strane

rodičov a preto otcovi určil výživné na maloletú aj na obdobie striedavej osobnej starostlivosti, hoci
náklady na výživu maloletej budú pochopiteľne vznikať i na strane otca.“
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 57, § 52 CMP, pričom účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, keďže nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o výživnom pre maloletú (V. výrok),otec
podal včas odvolanie.Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a neurčil vyživovaciu povinnosť počas
striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku

(ďalej aj ,,CSP“).
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne i napriek tomu, že vykonal dostatočné
dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie v danom
prípade nemal určiť výživné pre maloletú žiadnemu z rodičov.
Súd prvej inštancie objektívne neposúdil a nevyhodnotil reálne možnosti a schopnosti rodičov a

nesprávne porovnal životnú úroveň oboch rodičov.
Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 6 ZR, pričom uviedol, že súd rozhoduje o výživnom aj pri striedavej
starostlivosti, pričom prihliadne pri určení výživného na dĺžku striedavej starostlivosti, avšak súd má
možnosť počas trvania striedavej starostlivosti rodičov výživné neurčiť v prípade, ak obaja rodičia majú
približne rovnaké pomery a tiež dĺžka osobnej starostlivosti oboch rodičov je rovnaká, čo je i v danom
prípade, keďže majetkové (finančné) pomery oboch rodičov sú rovnaké.

Z listinných dôkazov pripojených v spise vyplynulo, že matka má vyššie príjmy, do ktorých je
potrebné zaradiť i zisky zo spoločností, v ktorých má obchodný podiel. Matka je spoločníčkou s
85% obchodným podielom v spoločnosti Kremzdrav s.r.o., Kremnica a 50% obchodným podielom v
spoločnosti MEDICALTREND s.r.o., Kremnica, ktoré dosahujú zisk a formálne nedochádza k vyplateniu
zisku, pretože matka ako spoločníčka rozhodla o nevyplatení zisku spoločníkom.

Z matkinej strany sa v tomto smere jedná o účelové konania, čím sleduje, aby súd vychádzal len z príjmu,
ktorý dosahuje zo závislej činnosti, pričom aj tento mesačný príjem si stanovuje sama, ako konateľka
spoločnosti Kremzdrav s.r.o., Kremnica. V čase, keď bude maloletá v osobnej starostlivosti matky, bude
mať zabezpečené rovnaké podmienky ako v čase, keď bude u maloletá u neho.
Ustanovenie § 62 ods. 2 treba vykladať tak, že aj keď obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť

voči dieťaťu, odvíja sa táto povinnosť od ich individuálnych schopností, možností a majetkových
pomerov. Pokiaľ sú takéto pomery u každého rodiča rovnaké, nie je povinnosť prispievať na výživu
dieťaťa. V rámci konania nebolo preukázané, že u neho sú priaznivejšie pomery a má vyššiu životnú
úroveň než matka.
Súd prvej inštancie pri jeho majetkových pomeroch nemôže vychádzať len z hrubého príjmu, ale musí

prihliadať aj na výdavky uplatnené v rámci podnikania, v ktorých sú zahrnuté všetky náklady vrátane
nájmu a služieb s ním spojených, mzdové náklady, zákonom stanovené odvody ako osoby samostatne
činnej a pod. Počas konania nikdy nebola výhrada voči jeho výdavkom uplatnených v rámci podnikania.
V rámci dokazovania bolo taktiež preukázané, že sa rovnako s matkou podieľajú na všetkých výdavkoch
súvisiacich s výživou maloletej a taktiež sa rovnako budú podieľať i na výdavkoch v súvislosti so štúdiom

maloletej na strednej škole a matka nebude uhrádzať viac než 1 z týchto nákladov.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a spravodlivé. Odvolacie argumenty
otca považoval za neopodstatnené. Tvrdenia otca o rovnosti ich majetkových pomerov nie je pravdivé,

pretože odporuje výsledkom dokazovania.
Poukázala na to, že v roku 2018 dosiahla príjmy celkovo vo výške 16 614,80 Eur brutto (14 822,92
Eur - príjmy zo závislej činnosti + 1791,88 Eur - príjmy z prenájmu). Žiadne iné príjmy, či už vo forme
podielu na zisku alebo v inej forme v roku 2018 nedosiahla a ani jej neboli vyplatené, čo potvrdzuje jej
daňové priznanie za rok 2018.

Dokazovaním bolo preukázané, že otec dosiahol v roku 2018 príjmy celkovo vo výške 65 021,78 Eur/
brutto (príjmy z podnikania). Už táto skutočnosť sama o sebe vystihuje celkovú majetkovú situáciu a
životnú úroveň toho-ktorého rodiča.
Je pravdou, že na jej strane, ako aj na strane otca vznikli aj nevyhnutné daňové výdavky (napr. odvody,
daňovápovinnosť),načosúdprvejinštancieprihliadol anásledneprijalzáver,žepríjemotca jezásadne

vyšší ako jej príjem, keďže jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1000,- Eur, kým čistý mesačný
príjem otca predstavuje sumu 4 853,- Eur mesačne.
Podľa jej názoru životná úroveň otca je vyššia než jej životná úroveň. Určenie výživného v sume 150.-
Eur/mesačne je na 15-ročné maloleté dieťa, ktorého výdavky na jeho odôvodnené potreby predstavujú
mesačne sumu cca 370,- Eur + 2 202,- Eur (školné/školský rok), sú opodstatnené.

Pokiaľ ide o tvrdenia otca , že je potrebné prihliadať aj na jeho výdavky uplatnené v rámci podnikania
(daňové výdavky), uviedla, že povinnosťou každého rodiča je v prvom rade zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojichvlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby
iné.
Súd prvej inštancie správne postupoval ak pri určení výšky výživného prezentoval názor, že povinná

soba si musí usporiadať svoje výdavky tak, aby si prednostne splnila vyživovaciu povinnosť a až potom
vynakladala výdavky, ktoré síce z daňového hľadiska môžu byť účelne a opodstatnené, avšak z pohľadu
vyživovacej povinnosti, nie nevyhnutné.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a k vyjadreniu matky uviedol, že sa stotožňuje z

rozhodnutím prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie rozhodol v záujme maloletého dieťaťa, výšku
výživného určil s prihliadnutím na potreby maloletej, ako aj s prihliadnutím na súčasné možnosti a
schopnosti oboch rodičov.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka konštatovala, že súhlasí s vyjadrením
kolízneho opatrovníka a rozsudok prvoinštančného súdu považuje za vecne správny a zákonný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66
CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom výroku ohľadne výživného (V. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (VI.
výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu v tomto rozsahu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby
bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov

spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie,
napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých

je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

8. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).

9. Z enunciátov rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie zveril maloletú na čas po
rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to v týždenných intervaloch
tak, že rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletej vždy od piatka od 18.00 hod. do
nasledujúceho piatka do 18.00 hod. Ako prvá bude osobnú starostlivosť o maloletú po právoplatnosti

tohto rozsudku zabezpečovať matka (II. výrok) s tým, že rodičia sú povinní si maloleté dieťa preberať a
odovzdávať v stanovenom čase v mieste bydliska matky (III. výrok), pričom právo zastupovať maloleté
dieťa, ako aj spravovať jeho majetok budú mať obidvaja rodičia (IV. výrok).

10. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do

striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

11. Neurčenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov má relevanciu v

prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových
pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej
osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov
je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného
rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia.

12. Odvolací súd konštatuje, že pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
môže nastať situácia, že jeden z rodičov môže poskytnúť maloletému dieťaťu nadštandardné životné
podmienky a druhý z rodičov iba základné životné podmienky. Je preto v záujme maloletého dieťaťa,aby jeho starostlivosť v podmienkach u oboch rodičov prie striedavej osobnej starostlivosti bola na
rovnakej úrovni, preto za účelom predchádzania nepriaznivej situácie v dôsledku rozdielnych životných
podmienok rodičov realizujúcich striedavú osobnú starostlivosť, súd môže uložiť rodičovi, ktorého

hmotné zabezpečenie je v zjavnom nepomere voči druhému rodičovi, aby prispieval výživným na
maloleté dieťa.

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie určil rovnakú dobu osobnej starostlivosti matky a otca o
maloleté dieťa, a to jednotýždňový interval.

14. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pri určení výživného na maloletú
okresný súd zistil zárobkové schopnosti a možnosti otca vrátane majetkových pomerov otca z daňového
priznania k dani z príjmov k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017, 2018. Súd prvej inštancie
uviedol: ,,Manžel D.Y. vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti činnosti poisťovacích agentov
a maklérov. Je registrovaný ako viazaný finančný agent spol. MetLife Europe Insurance Limited,

pobočka poisťovne z iného členského štátu. Má tiež živnostenské oprávnenie v predmetoch podnikania
sprostredkovanie obchodu a služieb, maloobchod, veľkoobchod, IČO : 33992576. Podľa daňového
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 dosiahol príjmy 65.021,78,-Eur (za rok 2017 to
bolo 69.833,24,-Eur) a daňové výdavky vo výške 55.149,79,-Eur (za rok 2017 to bolo 56.782,25,-Eur);
daňová povinnosť v sume 1.147,97,-Eur (za rok 2017 to bolo 1.500,13,-Eur). Priemerný hrubý mesačný

príjem za rok 2018 vychádza na cca. 5.418,-Eur. Po odpočítaní odvodov celkovo 5.637,71,-Eur/rok a
dane z príjmu 1.147,97,-Eur, predstavuje jeho príjem v priemere 4.853,-Eur mesačne.“

15. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodovaní bez bližšieho vysvetlenia
neprihliadol na výdavky uplatnené otcom v daňovom priznaní za r. 2017, 2018, hoci povinnosťou súdu pri

každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa je preskúmať i dôvodnosť výdavkov uplatnených v daňovom
priznaní, ktoré ako odpočítateľná položka priamo znižujú daňový základ. Až po ich zistení totiž možno
rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnutne vynaložiť a v akom rozsahu v súvislosti so zárobkovou činnosťou
povinného rodiča.

16. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v spise chýbajú dôkazné prostriedky, ktoré by objektívne
preukazovali komplexné majetkové pomery účastníkov (napr. ohľadne vlastníctva k nehnuteľnostiam,
vlastníctva hnuteľných vecí väčšej hodnoty, vlastníctva motorových vozidiel, výpisy z bankových účtov
za r. 2017, 2018, 2019, výška úspor), hoci skúmanie komplexných majetkových pomerov účastníkov
je z hľadiska rozhodovania súdu zásadnou okolnosťou, a teda je potrebné túto zásadnú skutočnosť

preukázať náležitým, objektívnym spôsobom. Preskúmaním veci odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa reálne neprihliadol na príjem matky vzhľadom
na čisté zisky spoločností, v ktorých má matka obchodný podiel ( 85% obchodný podiel v spoločnosti
Kremzdrav s.r.o., Kremnica a 50% obchodný podiel v spoločnosti MEDICALTREND s.r.o., Kremnica), a
to aj vtedy, keď formálne nedochádza k vyplateniu zisku s poukazom na § 62 ods. 2 ZR.

Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov,
pretože maloleté dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni rodičov s tým, že životnú úroveň rodičov
určujú mnohé faktory, ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané
úvery a podobne.

17. Odvolací súd konštatuje, že skúmanie komplexných majetkových pomerov účastníkov je z hľadiska
rozhodovania súdu zásadnou okolnosťou, a teda je potrebné túto zásadnú skutočnosť preukázať
náležitým, objektívnym spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd bol povinný v zmysle
ustanovenia § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci (napr. vyžiadanie listov vlastníctva,
výpisov z účtov matky a otca), pretože tieto dôkazy boli potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

18. Keďže okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil
skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd nemôže zaujať objektívne stanovisko, či okresným súdom určená výška výživného (ne)bola
určená v súlade so Zákonom o rodine, eventuálne či (ne)existujú dôvody na to, aby otcovi bola uložená

povinnosť prispievať na výživu maloletej.19. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že jednak nedostatočne
zistil skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci a taktiež, že jeho rozhodnutie
je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní
účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia a umožní im pochopiť
dôvody, na ktorých bolo založené. Len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné
v inštančnom postupe, a preto rozhodnutie, ktoré neobsahuje základné atribúty, je možné považovať

za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto
fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosť.

21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku (V. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (VI. výrok) zrušiť (§

389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na
jeho zmenu (§ 388 CSP) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).

22. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, pričom

okrem hore uvedených skutočností zistí výšku mesačných nákladov na maloleté dieťa v súvislosti s
aktuálnymi potrebami maloletej; aktuálne majetkové pomery a zárobkové schopnosti a možnosti rodičov
(subjektívne a objektívne podmienky); ich životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich
výšku; plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami. Následne súd prvej inštancie opätovne
rozhodne, či neurčuje, resp. určuje a v akom rozsahu počas trvania striedavej osobnej starostlivosti

rodičov výživné na maloletú.

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).