Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212645
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6711212645.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 (adresa na
doručovanie: Regionálne riaditeľstvo, Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen), proti žalovanému G. G.,
narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom N. X. XX, XXX XX N. X., právne zastúpenému Mgr. Milanom

Kantuľákom, advokátom, so sídlom Na pažiti 19, 831 01 Bratislava, o zaplatenie 1.022,54 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/217/2011-146
zo 16. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25. 08. 2011
do zaplatenia (časť prvého výroku) a v závislom výroku o trovách konania (časť prvého výroku), z r u

š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 16. 11. 2012 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25. 08. 2011
do zaplatenia a trovy konania 61,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok)

a žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,50 % ročne zo sumy 1.022,54 Eur od 25.
08. 2011 do zaplatenia zamietol (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému
domáhal zaplatenia 1.022,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.022,54
Eur od 25. 08. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.
09. 2010 mu bolo oznámené hlásenie škodovej udalosti od jeho poisteného VB Leasing SK spol. s

r.o. Bratislava prostredníctvom spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra - havarijné poistenie motorového
vozidla, v ktorom mu bolo oznámené, že dňa 12. 09. 2010 došlo k poškodeniu čelného skla autobusu
EČV: NR XXXDK, ktoré podľa nahlásenia poistnej udalosti mal spôsobiť žalovaný, keď mal stáť v uličke
autobusu pod vplyvom alkoholu a pri nepredvídanom brzdení preletel cez uličku a nárazom ramena a
hlavy poškodil čelné sklo autobusu. Aj napriek tomu, že sedadlo je vybavené bezpečnostným pásom,
žalovaným nebolo použité. Na základe vyjadrenia vodičov autobusu si svoje zavinenie uznal s tým, že

škodu po príchode domov uhradí. K zraneniu osôb vrátane žalovaného v autobuse nedošlo. V zmysle
zaregistrovanejpoistnejudalostič.PUXXXXXXXXXXdňa01.10.2010zaopravupoškodenéhočelného
skla poukázal na účet opravcu EUROP AUTOSKLO SK, s.r.o., Nitra po odpočítaní spoluúčasti sumu
vo výške 1.022,54 Eur. Právne zdôvodnil žalobu ustanoveniami § 813 a § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ,,OZ). Žalovaného na to listom zo dňa 29. 09. 2010 vyzval, aby mu zaplatil
pohľadávku vo výške 1.022,54 Eur, ktorú žalovaný odmietol uhradiť.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému prvoinštančným súdom č.k. 28 Ro/242/2011-28
zo dňa 25. 10. 2011 uviedol, že považuje uplatňovaný nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný.Žalobca žalobou od neho požaduje nahradiť škodu podľa § 813 OZ s tým, že táto bola spôsobená
jeho nárazom ako cestujúceho do čelného skla autobusu po náhlom nepredvídanom brzdení. Tento
dopravný prostriedok prevádzkuje spoločnosť NITRANS MG, s.r.o., so sídlom Štúrova 1436/24, 949

01 Nitra, IČO: 43893 376 (ďalej len „prevádzkovateľ“). Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov je upravená v ustanoveniach § 427 a nasl. OZ a je osobitným druhom
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na
vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu
podľa § 427 OZ v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky

dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí
byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý
svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru
pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom
ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. V záujme ochrany tretích osôb sa riziko z

prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto
riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý
prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. V danej právnej veci vzniknutá škoda, a táto skutočnosť nie je medzi
účastníkmisporná,vzniklavpríčinnejsúvislostisosobitnoupovahouprevádzkydopravnéhoprostriedku.

Pri prechádzaní uličkou medzi sedadlami v príčinnej súvislosti s náhlym prudkým zabrzdením narazil do
čelného skla. Jedná sa preto o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Z
ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za vzniknutú škodu zodpovedá prevádzkovateľ.
Pokiaľžalobcaplnilzpoistnejzmluvy,jevecouposúdeniavzťahovmedzižalobcomaprevádzkovateľom,
či plnil dôvodne alebo nie. Táto otázka však nie je predmetom tohto konania. Preto má za to, že právo na

akékoľvekplneniežalobcovivočinemunevzniklo,právenaopak,onmáprávonanáhraduujmynazdraví
mu spôsobenej prevádzkovateľom. Tvrdenia žalobcu o vplyvoch alkoholu, nepoužití bezpečnostných
pásov a uznaní záväzku sú účelové lživé tvrdenia bez právneho významu uvádzané v snahe preniesť
svoju zodpovednosť na neho a tým sa vyhnúť objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu
podľa ustanovenia § 427 OZ. Podľa jeho názoru neexistuje žiaden právny dôvod, ktorý by ho zaväzoval k

uhradeniu žalovanej sumy, preto žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, 3, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442 ods. 1, § 813
ods.1,2, §517ods.1prváveta,ods.2OZ,§3ods.1 NariadeniaVládySlovenskejrepublikyč.87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,

§ 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009“).
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba
žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 1.022,54 Eur je dôvodná. Dňa 20. 09. 2010 žalobcovi ako
poisťovateľovi bolo oznámené hlásenie škodovej udalosti od jeho poisteného spoločnosti VB Leasing

SK, spol. s r.o., Bratislava, IČO: 31378528 prostredníctvom spoločnosti NITRANS MG, s.r.o., Nitra, IČO:
43893376 a to havarijné poistenie motorového vozidla, v ktorom táto spoločnosť žalobcovi oznámila, že
dňa 12. 09. 2010 v Poľsku došlo k poškodeniu motorového vozidla, autobusu, EČV: NR XXXDK a to tým
spôsobom, že žalovaný počas jazdy autobusu v autobuse chodil údajne pod vplyvom alkoholu, pričom
vodič autobusu zabrzdil a žalovaný nárazom vletel do čelného skla autobusu, čím došlo k poškodeniu

čelného skla autobusu. Na základe hlásenia tejto škodovej udalosti a po vyšetrení škodovej udalosti
žalobca ako poistiteľ poskytol poistenému spoločnosti VB Leasing SK, spol. s r.o., Bratislava poistné
plnenie z titulu náhrady škody v príčinnej súvislosti s popísanou škodovou udalosťou, keďže ohľadne
predmetného autobusa bola uzatvorená Poistná zmluva, číslo návrhu: XXXXXXXXXX zo dňa 03. 12.
2008, v spojení s Dodatkom k poistnej zmluve číslo: XXXXXXXXX, číslo návrhu: XXXXXXXXXX zo dňa

15. 12. 2008 ohľadne havarijného poistenia autobusa, keď v tejto súvislosti žalobca poskytol poistné
plnenie pozostávajúce z nákladov na opravu čelného skla autobusa v sume 1.022,54 Eur dňa 01. 10.
2010 a to na účet opravcu, ktorý opravoval poškodené čelné sklo autobusa, konkrétne spoločnosti
EUROP AUTOSKLO SK, s.r.o., Nitra, IČO: 35922273, keď tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi
konania sporné. Žalobca na to voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej danou

poistnou udalosťou podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že za túto škodu zodpovedá
žalovaný podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho poistený v zmysle predmetnej poistnej
zmluvy mal proti žalovanému právo na náhradu tejto škody, ktorá bola poistnou udalosťou, preto jeho
právo prešlo na neho ako poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré mu ako poistiteľ poskytol, teda dovýšky poistného plnenia 1.022,54 Eur. Žalovaný nesúhlasil s touto náhradou plnenia, keďže mal za to,
že za túto škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto motorového vozidla, teda autobusu podľa § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keď táto občianskoprávna zodpovednosť za škodu spočíva na princípe

objektívnej zodpovednosti, lebo ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku. Podľa jeho tvrdení ku škode došlo tak, že bol účastníkom zájazdu do Estónska
v období od 12. 09. 2010 do 17. 09. 2010, keď zájazd vykonávala autobusom spoločnosť NITRANS
MG, s.r.o., Nitra, keď v Poľsku dňa 12. 09. 2010 niekde mimo mesta, na diaľnici, na križovatke zasvietila
červená, vodič riadiaci autobus si nevšimol červenú a až potom, čo druhý vodič, ktorý sedel vedľa,

zakričal „brzdi!“, tak vodič autobusu prudko zabrzdil, na čo sa on už neudržal, pretože brzdenie bolo
príliš prudké a preletel hlavou a plecom do čelného skla zvnútra autobusu, pričom toto čelné sklo sa
rozbilo. On pred týmto prechádzal uličkou autobusu medzi sedadlami, keď v príčinnej súvislosti s náhlym
prudkým brzdením vodiča autobusu narazil do čelného skla.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa
ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka iba vtedy, keď je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou

prevádzky dopravného prostriedku, a nie teda vtedy, keď bola porušením právnej povinnosti v
súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku spôsobená škoda nevyvolaná povahou tejto prevádzky.
Z výsluchu žalovaného ako účastníka konania mal súd preukázané, že ku vzniku škody nedošlo
okolnosťami spočívajúcimi v osobitnej povahe prevádzky dopravného prostriedku, autobusu. Ku škode
došlo porušením zákonnej, teda nie zmluvnej právnej povinnosti žalovaným, keď tento za túto škodu

zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nepochybne pri jazde autobusom žalovaný
ako člen osádky autobusu si nepočínal tak, ako mu ukladá zákon, konkrétne Zákon č. 8/2009 Z.z., o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkrétne
ustanovenie § 45 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého prepravované osoby nesmú svojim správaním
ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla,

zotrvaním na miestach, kde by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla. Žalovaný tým, že pri
jazde autobusu, ako prepravovaná osoba nesedel na svojom mieste, ale stál v uličke autobusu, čo sám
potvrdil, a napokon táto skutková okolnosť vyplynula i z výpovede svedkov Ing. Z. G., ktorý vypovedal,
že žalovaný predtým, než došlo k nárazu stál v uličke, i z výpovede F.. S. N., ktorý vypovedal, že si
všimol, že pred rozbitím čelného skla autobusu žalovaný sa postavil a išiel do prednej časti autobusu, i z

výpovedeF..arch.K.V.,ktorývypovedal,žežalovanývleteldoprednéhosklaautobusu,lebosaneudržal
sedadla,priktoromstál,tiežzvýpovedesvedkaS.S.,ktorývypovedal,žežalovanýstálvuličkeautobusu
pred nárazom na čelné sklo autobusu, ako i z výpovede svedka F. G., ktorý vypovedal, že žalovaný
stál v prednej časti autobusu pred škodovou udalosťou, keď nepochybne mal počas jazdy autobusom
zotrvať na svojom mieste, na sedadle, ktoré mu bolo určené na prepravu, porušil zákonnú povinnosť.

Žalovaný ako vyplynulo ďalej z vykonaného dokazovania nemal žiaden opodstatnený dôvod, pre ktorý
by mal opustiť svoje sedadlo počas jazdy autobusom, lebo sa presunul do prednej časti autobusu na
úroveň vodičov autobusu za tým účelom, že chcel sa prihovoriť spolucestujúcim cez mikrofón, ako
to vyplynulo z výpovede svedka F.. arch. K. V., ktorý vypovedal, že žalovaný stál v uličke autobusu
preto, lebo chcel niečo povedať cestujúcim do mikrofónu, keď o tomto dôvode svedčí i výpoveď svedka

F. G., ktorý vypovedal, že žalovaný sa presunul v autobuse z dôvodu, že chcel z telefónu púšťať
nejaké pesničky do mikrofónu. O to je porušenie zákonnej právnej povinnosti žalovaným závažnejšie,
pretože žalovaný nemal opodstatnený dôvod, aby počas jazdy autobusom sa presúval uličkou autobusu,
keď mal povinnosť zotrvať na svojom sedadle. I keď z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
predtým, ako žalovaný narazil zvnútra autobusu na čelné sklo autobusu, čím došlo k jeho rozbitiu, vodič

autobusu F. G. náhle pribrzdil, pričom išlo o prudké pribrzdenie, keď o tom vypovedali svedkovia F.. Z.
G., Z.. S. I., F.. arch. K. V., V. N., i F.. S. N., k tomuto náhlemu prudkému zabrzdeniu došlo reakciou
vodiča autobusu F. G. na vzniknutú dopravnú situáciu. O tom, aká bola dopravná situácia pred týmto
úkonom vodiča autobusu F. G. mohli objektívne podať informácie len vodiči autobusu, ktorí sledovali
dopravnú situáciu, teda F. G. a S. S.. Y. zhodne vypovedali, že prichádzali na križovatku, keď zasvietila

červená, išlo o križovatku na „diaľnici“, ale autobus pred vjazdom do križovatky sa pohyboval povolenou
rýchlosťou, autobus najprv zastal, potom keď sa rozsvietila červená nastal rozjazd autobusu, avšak
došlo k situácii, že motorové vozidlo pred autobusom, ale druhé, nie to, ktoré bolo bezprostredne pred
autobusom náhle pribrzdilo, čím vodič reagoval na toto pribrzdenie aj pred ním idúcim vozidlom, a
teda reagoval na dopravnú situáciu, ktorá vznikla na ceste. K prudkému zabrzdeniu autobusu nedošlo

teda tak, ako vypovedal žalovaný, teda že to bolo náhlym prudkým zabrzdením v súvislosti s reakciou
vodiča na červenú na križovatke. I. autobusu F. G. svojim konaním neporušil žiadnu zákonnú právnu
povinnosť,reagovalnadopravnúsituáciu,ktorávzniklanaceste,druhývodičautobusuS.S.,akosvedok
vypovedal, žeby tiež inak situáciu neriešil. K. v čase dopravnej situácie aj vykríkol upozornenie prevodiča autobusu, vypovedal, že toto upozornenie z jeho strany bolo v reakčnom čase vodiča autobusu
F. G.. Ostatní svedkovia, ktorí boli vypočutí k dopravnej situácii pred škodovou udalosťou vypovedali,
že túto nesledovali, okrem svedka F.. S. N., ktorý vypovedal, že sa približovali k semaforu konštantnou

rýchlosťou, pričom keď už boli dosť blízko, tak ani nie pre semafory, ale pre nejaké auto, ktoré bolo
pred nimi a ktoré zastalo na semaforoch pred nimi po vykríknutí druhým vodičom vodič autobusu, ktorý
riadil autobus začal prudko brzdiť. V podstate aj tento svedok vypovedal, že k prudkému zabrzdeniu
autobusu došlo pre motorové vozidlo, jazdiace pred autobusom, ktoré zastalo na semaforoch, čiže aj
jeho výpoveď potvrdzuje, že vodič autobusu primerane musel reagovať na dopravnú situáciu vzniknutú

na ceste, na križovatke, teda nešlo o nejaké svojvoľné zabrzdenie vodičom autobusu bez toho, žeby
nešlo o reakciu na dopravnú situáciu vzniknutú na ceste. Vodič autobusu, ktorý práve v tomto čase
riadil autobus nemohol sledovať správanie sa cestujúcich v autobuse, jeho povinnosťou bolo sledovať
dopravnú situáciu, pokiaľ žalovaný poukazoval v súdnom konaní na to, že on, ani ostatní cestujúci
neboli upozorňovaní na to, že počas jazdy majú sedieť na svojich sedadlách. Táto povinnosť je daná
zákonom, je všeobecná, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode, keď ide o

všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí. Z hľadiska zodpovednosti žalovaného nie je podstatné, či tento pred škodovou udalosťou
požil, alebo nepožil alkohol, keď je nepochybné, že keby počas jazdy zotrval na svojom sedadlovom
mieste, tak by k predmetnej škode nebolo došlo. Ďalej, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,

každé sedadlo autobusu bolo vybavené bezpečnostným pásom. Podľa § 8 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z.,
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, osoba
sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením
je povinná toto zariadenie použiť. Žalovaný porušil i túto zákonnú povinnosť, keď počas jazdy okrem
toho, že bol povinný sedieť na svojom sedadle, bol povinný i byť pripútaný bezpečnostným pásom.

Je nepodstatné, že aj ostatní cestujúci neboli pripútaní na sedadlách bezpečnostnými pásmi, lebo ku
škode došlo práve konaním žalovaného.Že sedadlá autobusu boli vybavené bezpečnostnými pásmi
bolo zrejmé z označenia nálepkami na oknách autobusu, keď pri všetkej náležitej starostlivosti, i keď
vodiči nepoučili cestujúcich, že sedadlá sú vybavené bezpečnostnými pásmi a teda že sú povinní počas
jazdy sa pripútať, žalovaný mal a musel vedieť, že takúto povinnosť má. Keby si žalovaný splnil obidve

uvedené zákonné povinnosti, ku škode by nedošlo, preto za túto škodu zodpovedá podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka ako za škodu spôsobenú porušením zákonnej právnej povinnosti. Čo sa týka
rozsahu škody, žalovaný rozsah škody nenamietal. Toto právo na náhradu škody poškodeného, v tomto
prípadepoistenéhoprešlonapoistiteľa,pretožepoistiteľvzmyslepoistnejzmluvypoistenémutútoškodu
nahradil ako poistné plnenie, a to do výšky plnenia, ktoré žalobca ako poistiteľ poskytol podľa § 813 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby žalobca do súdneho konania predložil príslušné
právne predpisy platné v Poľskej republike ohľadne povinnosti, či nepovinnosti používať bezpečnostné
pásy pri jazde motorovým vozidlom u spolujazdca, súd tento dôkaz nepripustil, pretože vec posúdil
právne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.“
Podľa názoru prvoinštančného súdu žalovaný bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy

1.022,54 Eur, keď žalobca žalovaného vyzval na úhradu tejto sumy výzvou zo dňa 29. 09. 2010 a to
v lehote do 15 dní odo dňa jej doručenia, táto výzva žalovanému nepochybne bola doručená už dňa
05. 10. 2010, pretože v tento deň žalovaný reagoval na túto výzvu listom zo dňa 05. 10. 2010, keď
odmietol náhradu požadovaného plnenia, preto odo dňa nasledujúceho, t.j. po uplynutí 15 dní od tohto
dňa sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, keď je v omeškaní odo dňa 21. 10. 2010,

pričom toto omeškanie trvá. Žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len od
25. 08. 2011, teda odo dňa, kedy bola vyhotovená žaloba, pričom súd prvej inštancie bol rozsahom
žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto napriek tomu, že žalovaný je v omeškaní
skôr, súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy
len odo dňa žiadaného v žalobe, teda odo dňa 25. 08. 2011 do zaplatenia. Čo sa týka výšky úrokov z

omeškania, k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 21. 10. 2010 bola výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky 1 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 % ročne, preto v takejto
výške žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ ich žalobca žiadal
prisúdiť vo výške až 9,50 % ročne, v prevyšujúcej časti, čo do výšky úrokov z omeškania, t.j. vo výške
0,50 % ročne z prisúdenej sumy odo dňa 25. 08. 2011 do zaplatenia, súd prvej inštancie žalobu žalobcu

ako nedôvodnú zamietol.
Podmienky na zníženie náhrady škody podľa § 813 ods. 2 OZ v spojení s § 450 Občianskeho zákonníka
súd prvej inštancie u žalovaného nezistil vzhľadom k tomu, za akých okolností ku škode došlo, preto jespravodlivé, aby žalovaný poskytol plnenie v plnej výške, žalovaný tiež nepreukazoval žiadne sociálne
dôvody, pre ktoré by mu nemala byť povinnosť na plnenie uložená v plnej výške.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej aj ,,OSP“) v spojení s § 151 ods. 1 OSP. Žalobca mal v konaní úspech vo väčšej miere, ako
žalovaný, žalobca mal neúspech v konaní len v nepatrnej časti žalovaného príslušenstva, preto mu
súd prvej inštancie prisúdil plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Trovy konania žalobca navrhol
priznať, žiadal ich priznať len za zaplatený súdny poplatok zo žaloby, ktorý zaplatil vo výške 61,- Eur.
Ako účelné trovy konania súd prvej inštancie potom uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi

trovy konania v sume 61,- Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol, eventuálne zrušil rozsudok prvoinštančného súdu
a vec mu ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) OSP.

Podľa jeho názoru pochybenie prvoinštančného súdu spočíva najmä v nesprávnom právnom posúdení
zodpovednosti za škodu a má za to, že posudzovaná škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Škodovou udalosťou vyvolanou zvláštnou povahou konkrétneho
typu prevádzky dopravných prostriedkov sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku,
ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobení objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

(typicky napr. rýchlosť dopravného prostriedku, vykoľajenie). Zvláštna povaha prevádzky je daná
charakteristickými vlastnosťami určitého druhu dopravy či dopravného prostriedku a jeho prejavmi
navonok. (porov. I. a kol., Občanský zákoník komentář - 10. (jubilejní) vydání, Praha, C. H. Beck, 2006,
s. 736).
Predmetná škodová udalosť bola vyvolaná okolnosťou, ktorá je vlastná práve prevádzke dopravného

prostriedku a konkrétne vysokou rýchlosťou pohybu a s tým spojeným preťažením pôsobiacim na náklad
a cestujúcich pri náhlej zmene rýchlosti. Táto povaha skutočnosti objektívne spôsobilej vyvolať škodu je
osobitná a charakteristická pre pohyb dopravných prostriedkov. Skutkové zistenie o príčine vzniku škody
následkom prudkého zníženia rýchlosti je v protiklade s posúdením súdom prvej inštancie, ktoré vyjadril
vo svojom odôvodnení: ,,Zodpovednosť' za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa

posudzuje podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka iba vtedy, keď je táto škoda vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, a nie teda vtedy, keď bola porušením právnej
povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku spôsobená škoda nevyvolaná povahou
tejto prevádzky.“
Prvoinštančný súd skonštatoval porušenie jeho právnej povinnosti žalovaným, a to konkrétne povinnosti

ustanovenej v § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., pričom podľa názoru prvoinštančného súdu on svojím
správaním ohrozoval bezpečnosť cestnej premávky tým, že zotrvával na mieste, kde mohol byť i sám
ohrozený. Pokiaľ by aj takéto posúdenie bolo správne, čo rozporuje, škodová udalosť nebola vyvolaná
týmto porušením, ale bola spôsobená prudkým zabrzdením dopravného prostriedku, t.j. škoda bola
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

Podľa jeho názoru by prevádzkovateľ dopravného prostriedku podľa ust. § 427 OZ na princípe
objektívnej zodpovednosti zodpovedal aj za škodu v prípade, ak by následkom prudkého zabrzdenia
došlo k ujme na zdraví u niektorého sediaceho cestujúceho.
Namietal nesprávne právne posúdenie prvoinštančným súdom, čoho následkom je nesprávne
rozhodnutie vo veci samej.

Ohľadom tvrdenej nemožnosti liberácie prevádzkovateľa v zmysle § 428 ods. l OZ poukázal na
právny názor (citovaný napr. Švestka a kol., Občanský zákoník _ komentář - 10. (jubilejní) vydání,
Praha, C. H. Beck, 2006, s. 740) vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia Městkého soudu Praha, sp.
zn. 6 Co 675/67 zo dňa 10. 01. 1968, publikované pod č. R 16/1969: ,,V tejto veci bol spôsobený
úraz žalobkyni prudkým zabrzdením dopravného prostriedku, ktorý prevádzkuje žalovaný. Rýchlosť

jazdy tohto dopravného prostriedku (autobusu) je špecifickou vlastnosťou tejto prevádzky a prudkosť
zastavenia je okolnosťou, ktorá má pôvod v tejto prevádzky: nie je teda na mieste presvedčenie súdu
prvého stupňa že škoda vzniknutá žalobkyni nesúvisí s prevádzkou. Na tom nič nemení ani zistenie, že
počínanie vodiča autobusu (prudké zabrzdenie a zastavenie) bolo dôsledkom neopatrného správania
chodca; v tomto smere nemožno predsa opomenúť, že ustanovenie 428 o. z. nepozná už liberačné

ustanovenia skoršieho zák. Č. 63/1951 Sb. o neodvrátiteľnom úkonu tretej osoby".
Vytkol prvoinštančnému súdu, že sa vôbec nezaoberal porušením zákonom uložených povinností zo
strany vodiča dopravného prostriedku. Mal za to, že je daná jeho zodpovednosť za škodovú udalosť voči
prevádzkovateľovi autobusu, ktorý je jeho zamestnávateľom podľa pracovnoprávnych predpisov. Vodičje preto priamo zainteresovaný na výsledku tohto konania. Inak povedané, mohol by mat' postavenie
vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 93 OSP. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť je potrebné hodnotiť
jeho výpoveď. Toto platí primerane aj pre druhého zamestnanca prevádzkovateľa, ktorý v tom čase

vozidlo neviedol.
Namietal nesprávne skutkové zistenia prvoinštančným súdom, keď vykonané dôkazy jednoznačne
potvrdzovali vyjadrenie ,,žalobcu,“ že náhle brzdenie bolo spôsobené nepozornosťou vodiča. Ani vodič
F. G. vo svojej účelovej výpovedi nepoprel, dôrazné upozornenie svojím kolegom, ktoré predchádzalo
náhlemu brzdeniu. Pokiaľ by vodič prispôsobil svoje správanie dopravnej situácii, venoval sa plne

vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, ako mu tieto povinnosti ukladá ust. §4 ods. 1
písm.c)aust.§3ods.2písm.a)zákonaocestnejpremávke,vtakomprípadebyktakémutoupozorneniu
nemohlo dôjsť.
Podľa jeho názoru vodič autobusu porušil taktiež povinnosť uloženú v § 17 ods. l Zákona č. 8/2009
Z.z., keď nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, resp. stojacim na križovatke,
čoho následkom musel náhle zastaviť tak, že ohrozil cestujúcich a spôsobil ujmu na zdraví žalovanému

a došlo k poškodeniu čelného skla autobusu.
Aj v prípade pokiaľ by aplikácia ust. § 427 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav nebola
správna, tak v takom prípade nastala škodová udalosť v priamej príčinnej súvislosti s porušením
povinností vodiča autobusu, preto za túto škodu zodpovedá výlučne prevádzkovateľ podľa ust. § 420
ods. 2 OZ.

Ďalej namietal nepreskúmateľnosť dôvodov, ktoré viedli prvoinštančný súd k záveru, že bol povinný
použiť bezpečnostné pásy. Prvoinštančný súd neodôvodnil svoje tvrdenie, že sa jednalo o sedadlá
povinne vybavené bezpečnostným pásom v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o cestnej premávke.
Pokiaľ by nedošlo k zanedbaniu povinností zo strany prevádzkovateľa, vypočutí svedkovia by mali o
bezpečnostných pásoch vedomosť.

Namietal taktiež porušenie ust. § 5 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 554/2006 Z.z. o povinnom používaní
bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií
Ohľadom posúdenia porušenia ust. v § 45 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke namietal
nesprávne posúdenie a mal za to, že on svojím správaním neohrozoval bezpečnosť cestnej premávky.
Pokiaľ prechod uličkou autobusu aj by bolo možné posúdiť ako zotrvanie na mieste, kde by bol on

ohrozený, predmetom tohto konania nie je právo žalovaného k náhrade ujmy na zdraví mu pôsobenej
prevádzkovateľom. Na tomto mieste možno spomenúť obvyklé používanie toalety v autobusoch
medzinárodnej prepravy. Výklad tohto ustanovenia by mal klásť dôraz na skutočnosť ohrozovania
bezpečnosti cestnej premávky, ktoré je spôsobilé priamo zapríčiniť vznik škody. Je povinnosťou
prevádzkovateľa, resp. vodiča dopravného prostriedku, aby vynaložil všetko úsilie na zabránenie škody,

ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. V tomto prípade sa tak nestalo. V tejto, časti zhodné
výpovede svedkov preukázali, že vodiči autobusu ich neupozorňovali a to ani po predmetnej škodovej
udalosti.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 3 Cz 21/69 zo dňa 23. 09.
1969, por. č. R 24/1970.

Keďže k vzniku škodovej udalosti došlo na území Poľskej republiky, preto vzniká otázka voľby práva
upravujúceho nielen povinnosti vodiča dopravného prostriedku, ale aj žalovaného ako cestujúceho (§
15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako

vecne správny potvrdiť.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 07. 01. 2013, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový

procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti CSP zachované.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380
CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2
a contrario CSP a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa § 389 ods.1 písm. b), a) CSP (prvý výrok) zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny právny záver prvoinštančného súdu.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou
aplikácie práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že podstatnou argumentáciou žalovaného, s ktorou sa súd
prvej inštancie náležitým spôsobom nevysporiadal, je zodpovednosť prevádzateľa za škodu vyvolanú
osobitnou povahy prevádzky v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka.
9. ZodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkovjevObčianskomzákonníku
zaradený ako jeden zo zvláštnych prípadov zodpovednosti za škodu. Je postavený na princípe

zodpovednosti bez zreteľa na zavinene - objektívna zodpovednosť.
10. Občiansky zákonník vychádza zo zvláštnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá je
zdrojom zvýšeného nebezpečia a zvýšenej možnosti spôsobenia škôd na ľudskom zdraví a na majetku.
11. Zodpovednosť podľa § 427 OZ majú predovšetkým osoby, ktoré prevádzkujú dopravu (dopravcovia
podnikatelia) ako aj iný prevádzatelia motorových vozidiel, motorového plavidla, ako aj prevádzatelia

motorových a nemotorových lietadiel.
12. Subjektom zásadne zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je
prevádzateľ motorového vozidla.
13. Pre stanovenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je,
aby škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky. Zákon nedefinuje, čo sa rozumie zvláštnou

povahou prevádzky a takáto definícia ani nie je možná. Vychádza sa z toho, že zvláštnou povahou
prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, spočívajúce v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú
spôsobilé vyvolať škodu. Pokiaľ škoda vznikla bez súvislosti so zvláštnou povahy prevádzky, nie je daná
zodpovednosť za škodu podľa § 427 OZ.
14. Prevádzkou sa rozumie i príprava k jazde, udržovanie v stavu spôsobilosti k jazde a nutné úkony

po skončení jazdy. Už samotné uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, kde sa
tak stalo (napr. na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom mieste) a bez ohľadu na to, či vozidlo bolo
uvedené do pohybu alebo nie.
15. Za udalosti vyvolané zvláštnou povahou prevádzky je treba považovať také skutočnosti, ktoré sú
objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov súvisia, nie prípady,

keď bola škoda síce spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného
prostriedku, ale nie povahou tejto prevádzky, ani prípady, keď škoda vznikla v súvislosti s prevádzkou,
ale nebola vyvolaná zvláštnosťami tejto prevádzky (viď judikát publikovaný pod R 20/75).
16. K vzniku zodpovednosti prevádzateľa autobusovej prepravy podľa § 427 OZ nestačí, že škoda
vznikla pri prevádzke autobusu, avšak jej podmienkou je to, aby bola vyvolaná zvláštnosťami jeho

prevádzky.
17. Zákon stanovuje liberačné dôvody, na základe ktorých sa prevádzatelia môžu zodpovednosti zbaviť
(§ 428 OZ). Liberačným dôvodom je spôsobenie škody okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke
a škode nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od prevádzateľa
požadovať. Okolnosti majúce pôvod v prevádzke sú také okolnosti, ktoré v širšom slova zmysle súvisia

s organizáciou, vedením a uskutočnením prevádzky.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobou voči žalovanému uplatnil nárok v zmysle ustanovenia
§ 813 OZ s poukazom na to, že v pozícii poisťovateľa poskytol poistenému (VB Leasing SK spol. s r.o.
Bratislava) poistné plnenie vo výške 1022,54 Eur za poškodenie čelného skla poisteného autobusu EČ:
NR 455 DK, ktoré mal spôsobiť žalovaný, keď mal stáť v uličke autobusu pod vplyvom alkoholu a pri

nepredvídanom brzdení preletel cez uličku a nárazom ramena a hlavy poškodil čelné sklo autobusu.
19. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k vymršteniu žalovaného a
následne k nárazu do čelného skla autobusu došlo v dôsledku prudkého zabrzdenia motorového vozidla
(autobusu), pričom na uvedenú kardinálnu okolnosť súd prvej inštancie neprihliadol. Súd prvej inštancie
ďalej neskúmal, či príčinou zabrzdenia autobusu bolo správanie sa žalovaného, či práve žalovaný bol

tou osobou, ktorá obmedzila vodiča autobusu vo vedení autobusu, v dôsledku čoho vodič musel prudko
zabrzdiť, či zo strany zamestnanca prevádzkovateľa vozidla (vodiča) boli dané žalovanému pokyny v
zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o cestnej premávke.20. Podľa judikatúry je škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená
prudkým brzdením motorového vozidla i v prípade, ak pred ním idúce motorové vozidlo neočakávane
zastalo.

21. Ak teda súd prvej inštancie ustálil, že ,,ku vzniku škody nedošlo okolnosťami spočívajúcimi v
osobitnejpovaheprevádzkydopravnéhoprostriedku,autobusu,alekuškodedošloporušenímzákonnej,
teda nie zmluvnej právnej povinnosti žalovaným, keď tento za túto škodu zodpovedá podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka,“ išlo o nesprávny právny záver prvoinštančného súdu.
22. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného je treba súhlasiť so žalovaným, že z obsahu

spisu nevyplýva, že by žalovaný bol upozornený vodičmi autobusu v zmysle § 5 ods. 2 NV SR. č.
XXX/XXXX Z.z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo
vozidlách určitých kategórií, ktoré sa vzťahuje na používanie bezpečnostných systémov vo vozidlách
kategórie M2, M3, podľa ktorého:,, Vodič vozidla alebo sprievodca skupiny je povinný informovať
prepravovanéosobyopotrebepoužívaniabezpečnostnýchpásovvozidlapočasprepravyvpremávkena
pozemných komunikáciách. Verbálnu informáciu možno doplniť použitím audiovizuálnych prostriedkov

umiestnených vo vozidle. Každé miesto na sedenie vybavené bezpečnostným pásom musí byť
označené viditeľne umiestneným piktogramom, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, “ pričom žalovaný
v čase vzniku škodovej udalosti bol osobou stojacou a nie sediacou osobou. Zo skutkových okolností
vyplýva, že žalovaný bol účastníkom zájazdu na trase Zvolen -Estónsko - Zvolen. Podľa názoru
odvolacieho súdu od cestujúcich na trase Zvolen - Estónsko - Zvolen nie je možné spravodlivo

vyžadovať (prihliadajúc už len na základné potreby človeka), aby po celú cestu sa v autobuse ani len
nepostavili, resp. sa neprešli, keďže v autobuse sa nachádzajú priestory na státie.
23. Odvolací súd dodáva, že ak vodič zistí, že niektorá z prepravovaných osôb ohrozuje bezpečnosť
cestnej premávky, a to najmä tým, že nerešpektuje jeho pokyny na vlastnú bezpečnú prepravu a
svojím správaním mu bráni vozidlo bezpečne ovládať, musí vodič tohto motorového vozidla urobiť také

účinné opatrenia, vrátane okamžitého zastavenia vozidla, aby takému správaniu zabránil (viď judikát
publikovaný pod R 43/1998).
24. Ohľadne odvolacích námietok žalovaného týkajúcich sa zodpovednosti na strane vodiča autobusu
voči jeho zamestnávateľovi podľa pracovnoprávnych predpisov, preto vodič je priamo zainteresovaný na
výsledku tohto konania, mohol by mať postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle ustanovenia § 93 OSP,

odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je uplatnenie práva postihu žalobcu voči žalovanému
v zmysle § 813 OZ, teda predmetom konania nie je uplatnenie náhrady škody zamestnávateľa voči
zamestnancovi (vodičovi), preto tieto argumenty vo vzťahu k predmetu konania sú právne relevantné.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci nie je daná aplikácia § 15 zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Odvolací súd poukazuje na čl. 4 ods.

2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (Rím II), z ktorého vyplýva: ,,Ak však osoba, o ktorej sa tvrdí, že je zodpovedná,
ako aj poškodená osoba majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v čase vzniku škody, civilný delikt sa
spravuje právnym poriadkom tejto krajiny.“
26. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v

odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) zrušiť (389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu v tomto
rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).
27. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť žalobnom nároku (o postihovom nároku) žalobcu
uplatnenom voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 813 OZ prihliadajúc na to, že ide osobitný nárok

poisťovne proti subjektom, ktoré za škodu zodpovedajú, pričom súd prvej inštancie najprv ustáli, či
žalovaný zodpovedá za vznik škody, a to po vyriešení kardinálnej otázky, či k vzniku škody (ne)došlo v
súvislosti so zvláštnou povahy prevádzky autobusu podľa § 427 OZ a či k náhlemu zabrzdeniu autobusu
došlo práve správaním sa žalovaného.
28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
29. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (druhý výrok) zostal nedotknutý (§
367 ods. 2 CSP).
30. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).