Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201499
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318201499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu A. U., nar. XX. XX. XXXX, L. P.

O. XXX, Z. P. O., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, Majerníkova 3/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 96 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 96 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 96 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2009 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 96 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 96 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 96 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.03.2010 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.

III. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 111 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 111 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 111 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.11.2009 uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou, je neprijateľná.

IV. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 111 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 111 eur od 17.08.2018 do zaplatenia sumy 111 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2010 uvedená vo

všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľná.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 27. 3. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala uložiť žalovanému povinnosť
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 96 eur s úrokom z omeškania a určiť neprijateľnosť
zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXX z 28. 5. 2009 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú

2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 5Csp/48/2018.

Dňa 27. 3. 2018 žalobkyňa doručila súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 96 eur s
úrokom z omeškania a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 5. 3. 2010 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaným vo veci bola
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a vec bola zapísaná pod sp. zn. 6Csp/16/2018.

Dňa 27. 3. 2018 žalobkyňa doručila súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 111 eur

s úrokom z omeškania a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 5. 11. 2009 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaným vo veci bola
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a vec bola zapísaná pod sp. zn. 10Csp/36/2018.

Dňa 4. 4. 2018 žalobkyňa doručila súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 111 eur s
úrokom z omeškania a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 31. 5. 2010 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy o úvere a spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaným vo veci bola
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a vec bola zapísaná pod sp. zn. 10Csp/38/2018.

2. Z obsahu žalôb vyplýva, že žalobkyňa vyššie uvedené zmluvy o úvere považuje za spotrebiteľské
zmluvy a vzťahuje sa na nich Zák. č. 258/2001 Z.z.. Pri uzatváraní Zmlúv bola použitá nekalá obchodná
praktika, ktorej cieľom bolo vylúčiť použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Obchodný
zástupca pri vypĺňaní vopred pripraveného formulára za žalobkyňu zaškrtol políčku, podľa ktorého

jej úver poskytol na účel výkonu zamestnania. Žalobkyňa však finančné prostriedky reálne použila
na bežné potreby a nie na výkon zamestnania. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sústavne porušuje
spotrebiteľské práva tým, že odopiera svojim zákazníkom domáhať sa vyrovnania vzniknutej nerovnosti
v právach a povinnostiach voči profesionálnej nebankovej spoločnosti. Na realizáciu nekalej obchodnej
praktiky zo strany účastníka konania reagovala ja rozhodovacia prax súdov, ktorá vyhodnotila takéto

inštruovanie účastníka konania ako protiprávne (uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. 5. 2011 sp.
zn. 6Co/84/2011).

Ďalej uviedla, že poplatky, na zaplatenie ktorých sa žalobkyňa v jednotlivých zmluvách zaviazala, t.j. vo
výške 4x 96 eur, sú 2/3 tvorené nákladmi na vypracovanie uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou

administratívoustouspojenou.Žalovanýjejreálneneposkytolplneniezatakýtopoplatok.Poplatoknebol
individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na
strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a preto v zmysle § 53 ods. 1 OZ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný
si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi vopred známe. Výška poplatku prevyšuje

sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí
od výšky úveru. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 v spojení s
rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 5Co/219/20123, ktorým rozhodol, že zmluvná podmienka v úverovej
zmluve, v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobnerozhodol KS v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/321/2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/2/2015,
sp. zn. 4Co/52/2015, 17Co/550/2015.

Vďalšomžalobkyňapoukázala,žeZák.č.258/2001Z.z.,ktorýsavzťahujenadanézmluvy,vustanovení
§4 ods. 2 upravuje náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Uvedené zmluvy
však neobsahujú náležitosti, uvedené v ustanovení §4 ods. 2 písm. d), g), h), i), j) a k) citovaného zákona
a preto v zmysle ustanovenia §4 ods. 3 sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa uhradila
žalovanému viac ako reálne čerpala a preto na jeho strane tak v zmysle §451 OZ došlo k bezdôvodnému

obohateniu na úkor žalobkyne vo výške rozdielu medzi jej platbami a výškou poskytnutého úveru. Preto
pri jednotlivých zmluvách si žalobkyňa uplatnila vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúce vo
výškerozdielumedzijejplatbamiačerpanouvýškouúveru,t.j.96eurvkonanípodsp.zn.5Csp/48/2018,
96 eur v konaní pod sp. zn. 6Csp/16/2018, ďalej 111 eur v konaní pod sp. zn. 10Csp/36/2018 a 111 eur
v konaní pod sp. zn. 10Csp/38/2018.

3. Uznesením zo dňa 19. 6. 2018 č.k. 5Csp/48/2018-25 súd rozhodol, že spája veci, vedené na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5Csp/48/2018, 6Csp/16/2018, 10Csp/36/2018 a 10Csp/38/2018
na spoločné konanie s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 5Csp/48/2018.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd sa oboznámil so žalobami a jej prílohami, zmluvami o úvere, všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, potvrdeniami k úverovej zmluve z klientskej zóny, výpisom z obchodného registra
žalovaného, písomnými vyjadrením žalovaného, výpoveďou právneho zástupcu žalobcu a zistil
nasledujúci skutkový stav.

6. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 28. 5. 2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu
446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur. V zmluve nie je uvedená výška
ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru. Dlžník vyhlásil, že

finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania.

Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v

na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa bodu 20. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, zmluvné strany sa dohodli
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať

Obchodným zákonníkom.

Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350
eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 446 eur.

7. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 5. 3. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu
446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur, počnúc dňom 13. 4. 2010. V
zmluveniejeuvedenávýškaročnejúrokovejsadzby,RPMN,priemernávýškaRPMN,konečnásplatnosť
úveru. Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania.

Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v
na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú

náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.Podľa bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, zmluvné strany sa dohodli
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350
eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 446 eur.

8. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 5. 11. 2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu
446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur, počnúc dňom 5. 1. 2010. V zmluve
nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru.
Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania.

Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu

vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v
na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, zmluvné strany sa dohodli
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350

eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 461 eur.

9.Žalovanýakoveriteľažalobkyňaakodlžníkuzatvorilidňa31.5.2010Zmluvuoúvereč.XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu
446 eur v 2 splátkach po 223 eur, t.j. vrátane poplatku vo výške 96 eur, počnúc dňom 9. 7. 2010. V zmluve

nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN, priemerná výška RPMN, konečná splatnosť úveru.
Dlžník vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania.

Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky

tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené v
na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného, zmluvné strany sa dohodli

v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

Z predložených Potvrdenia z Klientskej zóny vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350
eur. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu už splatila 461 eur.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 8. 2018 žiadal žalobu zamietnuť.

Napadol procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na
ustanovenie §137 písm. d) C.s.p., v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä

o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nepreukázal z akého
osobitného predpisu vyplýva domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalovaný zároveň
uvádza, že zo žiadneho osobitného predpisu domáhať sa takéhoto určenia nevyplýva. Vyššie uvedené
ustanovenie §137 C.s.p. pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom
ako §80 písm. c) O.s.p.) a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný

predpis (napr. dobrovoľná dražba, uznesenie valného zhromaždenia kapitálovej spoločnosti, skončenie
pracovného pomeru). Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je , ale je formulovaná ako žalobana určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V
tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať.

Z obsahu tohto vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalobkyňa pri jednotlivých sporných zmluvách uhradila
svoj záväzok dňa 28. 5. 2010, dňa 17. 8. 2009, dňa 7. 9. 2010 a dňa 3. 3. 2010. V prípade určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezakladal by takýto rozsudok žiadne nové práva alebo povinnosti,
nebol by ani vykonateľným ani aplikovateľný. Okrem toho žalobcov nárok je v celom rozsahu premlčaný
v 2ročnej subjektívnej ako aj 3ročnej objektívnej lehote. V prípade ak by súd určil neprijateľnú zmluvnú

podmienku, nevyriešilo by to s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi stranami sporu.
Definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len
v konaní o návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ak by to
bolo vôbec možné) v tomto konaní, by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by
iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve v prípade
platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy, jednou zo sporových strán. Až rozsudok na plnenie vyrieši s

konečnou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom taký rozsudok je
aplikovateľný a vykonateľným titulom. Vzhľadom na to, že zmluva je uhradená a záväzok žalobcu
zanikol splnením, nezakladalo by takéto rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi
účastníkmi konania žiadne práva ani povinnosti, resp. žiadny stav by sa nezmenil. Ak súd určí vydanie
bezdôvodného obohatenia, nemá význam žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ak

zmluvný vzťah už zanikol, pričom jediným výrokom žaloby na plnenie, by sa subsumovali všetky sporné
práva pod jedinú žalobu. Žalovaný nevidí význam určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď
vzájomný vzťah medzi stranami sporu zanikol splnením.

Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že pri jednotlivých zmluvách žalobkyňa

splnila svoj dlh dňa 17. 8. 2009, dňa 28. 5. 2010, dňa 3. 3. 2010 a dňa 7. 9. 2010. Žalobkyňa podala
na súd žaloby dňa 28. 3. 2018, resp. v jednom prípade 5. 4. 2018, teda po uplynutí subjektívnej
premlčacej lehoty. Žalovaný má za to, že pri jednotlivých zmluvách žalobkyni začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota nasledujúci deň po úhrade istiny, pretože uhradením istiny žalobkyňa mala vedomosť
o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili

úroky a poplatky. Podľa názoru žalovaného, vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou neznalosť
práva neospravedlňuje. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje, je potrebné na
strane žalobcu viazať k okamihu podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným
právnym úkonom. Ako prejav súhlasu logicky zahŕňa aj prejav znalostí obsahu. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorých môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. To kedy oprávnený, získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať

sa vydanie bezdôvodného obohatenia (napr. o tom, ako môže právne kvalifikovať jeho nárok), nie
je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (záver z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011). To kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri
posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že

oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa
znalosťtýchskutkovýchokolností,zktorýchjemožnévyvodiťzodpovednosťzabezdôvodnéobohatenie.
Rozhodujúcim je zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý priamo ustanovuje kedy sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Bolo by neprimeranou ochranou práva spotrebiteľa a porušenie základnej zásady CSP
ktorou je rovnosť strán, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý dna deň,

kedy sa od svojho právneho zástupcu dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Na
základe uvedeného žalovaný považuje za nesporné, že sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení
dňom uhradenia sumy nad rámec istiny, podľa nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 2 zákona
č. 1/1993 Z. z. Zbierke zákonov SR. A teda nárok žalobcu je premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe
v celom rozsahu.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žiadal, aby
súd rozhodol v zmysle podaných žalôb vzhľadom na ustálenú judikatúru a aplikačnú prax. Vyjadreniežalovaného považuje za účelové, pričom je evidentná snaha žalovaného vyhnúť sa povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie.

12. Podľa ustanovenia §137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa §261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa §262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa §1 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z. z., Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z. z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o

ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,

aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa §8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom

podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

16. Podľa §52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky

zákonník“) platného a účinného v rozhodnom bdobí, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 1. 2008 do 28. 2. 2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. 3. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmlúv o úvere, za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa §456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.Podľa §3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi stranami sporu konania
boli uzavreté 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ

mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Na postavení žalobkyne ako spotrebiteľa v danom úverovom vzťahu nič nemení ani to, že v

zmluve o úvere bola zaškrtnutá kolónka, že žalovaný úver poskytuje žalobkyni na účel zamestnania.
Pri posudzovaní, či medzi stranami sporu išlo o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na to, že v zmluve
o úvere bolo uvedené, že úver bol poskytnutý na účel zamestnania, súd vychádzal z odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa zo dňa 8. 12. 2010, č.k.: 3CoE 78/2010, v ktorom (okrem
iného) bolo konštatované, že: „Výkladom úpravy v Občianskom zákonníku citovanej vyššie je potrebné

dospieť k záveru, že tzn. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta
tovaru či služieb) vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu
zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Ak takto
ustanoveným rámcom a nevybočením z neho sú zásadne len medze ustanovenia živnostenským alebo

iným jemu na roveň postaveným oprávnením (opačný názor by okrem tolerovania neoprávnenosti
podnikania viedol i k zotretiu hranice určenej na rozlišovanie medzi spotrebiteľskými a inými zmluvami,
resp. vzťahmi), nemôžu byť pochybnosti o tom, že dopad ochrany podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách musí byť oproti ZoSÚ širší. V prípade definícií v Občianskom
zákonníku odpadá celkom význam diskusie o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté

na výkon zamestnania. U činností vykonávaných ako zamestnanie (s príjmami so závislej činnosti
- vypomáhajúci tu terminológiou finančného práva) je totiž pojmovo vylúčený, aby tieto mohli byť
obchodnými či inými obdobnými podnikateľskými činnosťami s tak vymedzeným predmetom, ako to
má na mysli úprava majúca sa tu použiť, a to sa sprostredkovane vzťahuje aj na osoby vykonávajúce
takého činnosti (zamestnanec pri výkone zamestnania z podstaty veci nemôže byť obchodníkom alebo

podnikateľom). Pri záujme na systematickom výklade noriem tzn. spotrebiteľského práva podobne
a jasne možno zadefinovať i vzťah pojmov podnikanie (§ 3 ods. 2 ZoSÚ) a obchodná alebo iná
podnikateľskáčinnosť(§52ods.4Občianskehozákonníka),atotak,žejemedzinimifaktickyznamienko
rovnosti, čo zároveň znamená, že v tomto prípade ide aj o faktické prekrytie oboch definícií. Veriteľa
úveru nemožno zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere o tom,

že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorý sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda
nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodným zákonníku), teda
veriteľa. Potom niet rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takého závery nemali primerane uplatniť aj u

zmlúv nespadajúcich pod úpravu spotrebiteľských úverov, avšak definovateľných ako spotrebiteľské a
potreby rešpektovania takýmito zmluvami noriem tzn. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle.
Pretože však takéto právo, najmä úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, pracuje
s čiastočne odlišnou terminológiou, skoršie závery je zrejme žiaduce doplniť (a to i s prihliadnutím
k možnému výskytu zaistenia skutočného účelu uzavretia zmlúv, ich subjektov či pohnútok takých

subjektov inými nasvedčujúcimi nespotrebiteľskému charakteru vzťahu) tak, že i v prípade pochybností o
tom,čiideospotrebiteľskúzmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteru
zmluvy dodávateľ a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,čo znamená, že aj nespotrebiteľských charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.“

Zároveň súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 5. 2011 sp. zn.
6Co/84/2011, v zmysle ktorého „Konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na
spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo
podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou
č. 2005/2009 ES z 11.5. 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom

trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty
agresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatnezhoršujeslobodavýberualebosprávanie
priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľov.“

Aj keď v úverovej zmluve je zaškrtnuté, že dlžník vyhlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté
na výkon povolania, súd mal za to, že žalobkyňa v danej veci úver čerpala pre svoje osobné potreby.

Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že úver bol žalobkyni poskytnutý na účel zamestnania,
keďže zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel zamestnania,
ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké bolo zamestnanie žalobkyne a aký konkrétny súvis s
takýmto zamestnaním či predmetom činnosti uzavretie zmluvy má. Naopak, z vyjadrenia žalobkyne bolo
preukázané, že tento úver nečerpala na vyznačený účel zamestnania a aj to, že uvedený účel čerpania

úveru zaškrtol v zmluve obchodný zástupca žalovanej, nie žalobkyňa. Uvedené konanie žalovaného
prostredníctvom jej obchodných zástupcov, je obchádzaním zákona a nekalou obchodnou praktikou
za účelom neposkytnúť dlžníkom ako spotrebiteľom primeranú ochranu podľa príslušných právnych
predpisov. Súd teda ustálil, že žalobkyňa v zmluvných vzťahoch, uzatvorených so žalovaným na základe
zmlúv o úvere, bola v postavení spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa a žalovaný bol v pozícii

dodávateľa. Súd preto túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobkyňa je v
pozícií spotrebiteľa a teda jej prináleží ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle príslušných zákonných
ustanovení.

19. Zmluvy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v

zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

20. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopred pripravený a ktorý používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy
nemení.

21. Medzi stranami sporu bola v zmysle VPPÚ uzatvorená aj dohoda o rozhodnom práve v zmysle §262
ods. 1 Obchodného zákonníka.

Aj napriek tomu, že medzi stranami sporu boli uzatvorené úverové zmluvy, ktoré sa riadia režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumnéhodôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je
citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi,

garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno
prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané
spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“
je objektívne značne relativizovaný.

Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola daná dôvodnosť aplikácie a

použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou
ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa a teda ani do uvedeného dňa nebola v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 15Co/61/2015 zo

dňa 27.05.2015, sp. zn. 23Co/49/2015 zo dňa 21.03.2016, sp. zn. 21Co/193/2014 zo dňa 27.08.2015,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/141/2015 zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/313/2014 zo dňa 23.09.2015

Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené o tretiu vedu

so znením: ,,Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Teda bolo
uzákonené, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa aplikujú vždy na daný právny vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Súd poukazuje, že aplikácia §52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na
právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka. ,,
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred

jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a napriek tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach
strany sporu si mali dojednať, že v zmysle §262 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa právny vzťah
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, súd je toho názoru, že na daný právny vzťah je potrebné

prioritne uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka,
jedná sa o výhodnejšiu právnu úpravu vo vzťahu k spotrebiteľovi oproti ustanoveniam Obchodného
zákonníka. Dojednanie o voľbe rozhodného práva a to Obchodného zákonníka je neplatné v zmysle §39
Občianskeho zákonníka, táto dohoda o rozhodnom práve bola uzatvorená v rozpore s ust. §52 ods. 2
Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, jedná sa o dojednanie

ktoré svojím účelom obchádza toto zákonné ustanovenie.

22. Uzatvorené úverové zmluvy sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 258/2001 Z.
z. spotrebiteľských úveroch, keďže nie sú vylúčené z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona),
keďže súd mal za to, že za obdobie 12mesiacov žalovaný poskytol žalobcovi celkovo 4 úvery, čo taktiež

nebolo sporné medzi stranami sporu s tým, že v každej zo zmlúv chýba konečná splatnosť úveru a teda
nie je ani naplnené ustanovenie §1 ods. 2 písm. f) Zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré by vylučovalo uvedené
zmluvy s pôsobnosti citovaného zákona. Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na osobnú potrebu.

Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, údaj o výške, počte a
termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľaspojených so spotrebiteľským úverom, údaj o priemernej hodnote RPMN (§4 ods. 2 písm. d), g), h),
i), j), k)). V súlade s ustanovením §4 ods. 3 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. V prejednávanej veci zmluvné vzťahy založené žalobkyňou a žalovaným, neobsahujú údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru (§4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.

Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje.

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej

náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že
v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 25.2.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie

peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012.

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012,
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn. 17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2014).

24. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje údaj

požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok 2 a výška mesačnej
splátky223eur.Takétozneniezmluvyjeprebežnéhospotrebiteľanejasné,neurčitéaniejeanivsúlades
uvedeným zákonným ustanovením. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru
predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby

zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených

zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,

keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa
27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v
Žilinesp.zn.9Co/397/2016zodňa26.01.2017,OkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.5Csp/28/2016
zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016.

Účelom náležitostí ustanovených v §4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo
mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť
istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky,
teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej

forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide
o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať

spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo
úrovni nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa
služiebinformovaťspotrebiteľaovýškeRPMN.RPMNreprezentujenáklady,ktorévzniknúspotrebiteľovi
s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predložených úverových zmluvách však takýto údaj úplne
absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho §4 ods.

2 písm. j).

26. Zmluvy neobsahujú ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle §4 ods. 2 písm. h) zákona o
spotrebiteľských úveroch a to výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa písm. k) §4 ods. 2 uvedeného zákona.

27. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery je
potrebné podľa §4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.

28. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli

žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 4x 350 eur = 1400 eur. Nakoľko však žalobkyňa v prospech
žalovaného uhradila v týchto právnych vzťahoch celkovo sumu 1814 eur, na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu vo výške 414 eur, ktoré je vo výroku tohto rozsudku rozpísané podľa
jednotlivých zmluvných vzťahov.

29. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej doby. Súd sa preto v prvom rade s touto námietkou musel vysporiadať.

Podľaustanovenia§107odsek1a2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia
doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.

Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto
ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluvynemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach odvolacích súdov a to
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/293/2014, 2Co/9/2012, 3Co/89/2011, 5Co/134/2012,
7Co/84/2011, 12Co/16,17,18/2016, 17Co/50/2015, 18Co/282/2015, 20Co/295/2016, 21Co/72/2014,
rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/648/2013.

Pokiaľ sa jedná o subjektívnu premlčaciu dobu, súd je toho názoru že táto pri jednotlivých zmluvách
začala plynúť dňom 29. 1. 2018 (pri úverovej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 28. 5. 2009, vo veci pod sp.
zn. 5Csp/48/2018), dňom 13. 12. 2017 (pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 03. 2010 vo veci
pôvodne vedenej pod sp. zn. 6Csp/16/2018), dňom 13. 12. 2017 (pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXX
zodňa05.11.2009vovecipôvodnevedenejpodsp.zn.10Csp/36/2018)adňom29.1.2018(priúverovej
zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 05. 2010 vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 10 Csp/38/2018), t.j.

dňom kedy došlo k prevzatiu zastúpenia jej právnym zástupcom, keďže súd má za to, že týmto dňom
sa žalobkyňa dozvedela, že na strane žalovaného na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu tým,
že plnila z úverových zmlúv aj nároky na ktoré v zmysle zákona žalovanému nárok nevznikol. Žaloby
následnevjednotlivýchveciachbolipodanénasúddňa27.3.2018,resp.dňa4.4.2018privecipôvodne
vedenej pod sp. zn. 10Csp/38/2018. Teda všetky žaloby boli podané na súd počas plynutia subjektívnej

premlčacej doby. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp.zn. 2C/79/2010-260 z 23.10.2013.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že táto premlčacia doba pri jednotlivých zmluvách začala
plynúť dňom uhradenia sumy nad rámec istiny. Ako súd vyššie uviedol, žalobkyňa v tom čase plnila

žalovanému v dobrej viere že mu hradí nároky, ktoré si žalovaný nárokoval v zmysle zmluvných
dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyňa
však žalovanému uhradila poplatky, na ktoré žalovanému nárok nevznikol, tak ako to súd uviedol v
predchádzajúcich odsekoch a neznalosť žalobcu ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnil to čo nemal,
nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na

vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť
až odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé
právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže

byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedná zákonná úprava
stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu.

Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

30. V súlade s vykonaným dokazovaním súd preto považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 414 eur za preukázaný a dôvodný a preto v tejto časti žalobe vyhovel s tým, že vo
výrokoch tohto rozsudku je toto bezdôvodné obohatenie rozpísané podľa jednotlivých zmlúv.

Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne druhým dňom

nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 16. 8. 2018, pričom
doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na vrátenie sumy 414 eur. Súd preto žalobkyni
odo dňa 17. 8. 2018 priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 414 eur
až do jej zaplatenia.

31. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil aj nárok na určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 12, resp. v čl. 13 pri zmluve o úvere č. 8312419
Všeobecných obchodných podmienok žalovaného.

Súd žalobám žalobkyne vyhovel aj v tejto časti, pretože citované zmluvné podmienky súd považoval za

neprijateľné s poukazom na ustanovenie §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že tieto
Zmluvy, resp. Všeobecné podmienky sú typickými formulárovými zmluvami, ktoré uzatvoril dodávateľ so
spotrebiteľomatedajednoznačnesajednáozmluvyspotrebiteľskévzmyslepríslušnýchustanovení§52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Citovanú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, pretožesúd má za to, že neboli individuálne dohodnuté a súčasne jednoznačne spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a to na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa.

Súd má však za to, že Všeobecné zmluvné podmienky nie sú aktom, ktoré by zaväzovali žalobkyňu
s tým, že tieto nie sú ani podpísané (§ 40 ods. 1, 3 OZ; porov. 2Cdo 245/2010), navyše bez platnej
inkorporačnej doložky (uvedená drobným písmom v dolnej časti zmluvy).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súdpoukazujenato,žecelázmluvaoúvere,akoajzmluvnédojednania,súnažalovanýmpredpísaných

a predpripravených formulároch - tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred
pripravené, s drobnými písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú
bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa. Zmluvné dojednania s drobnými
písmenkami pritom ani nie sú podpísané účastníkmi.

32. Ďalej zo zmluvy ani z VOP nevyplýva, za čo vlastne dlžník má platiť poplatok, preto absentuje
požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo mu po materiálnej stránke nie je
dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo
za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v KarlH.ruhe sp. zn. N. XXX/XXXX zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa

konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné:
„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...
Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala
vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že

uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť
vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo
a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienkaneprijateľnézaťaženiespotrebiteľa,pretožejespotrebiteľoviúčtovanýpoplatokbeztoho,aby
banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Aj keď súd v tejto veci neprihliada na uvedené

rozhodnutie ako na precedens záväzný v tejto veci, stotožňuje sa s touto argumentačnou líniou a s
uvedenými dôvodmi. Tak vnútroštátne súdy Nemeckej spolkovej republiky, ako aj Slovenskej republiky,
sú povinné (ako súdy členských štátov EÚ) aplikovať právo EÚ vrátane práva na ochranu spotrebiteľa.
V tomto smere súd poukazuje na to, že uvedený záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp. zn. 18Co 109/2011.

Z obsahu úverových zmlúv je zrejmé, že ide o zmluvy formulárové, do ktorých sú pri ich uzatváraní
dopisované údaje vrátane údaja o „odplate“. Výška „odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov“,
ktorá je podľa tvrdení samotného žalovaného vo svojej podstate administratívnym poplatkom tvoreným
nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy sa evidentne líši v jednotlivých prípadoch a súdu je

známe z jeho činnosti, že sa mení v závislosti od výšky istiny úveru. Pri prejednávaných úverových
zmluvách pri úvere 350 eur činil uvedený poplatok 96 eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k
záveru o tom, že žalovaný sa týmto pomerne sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem
nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti tento administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky

úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 96 eur predstavuje 27,43% z úveru. Zmluvy pritom
neobsahujú ani konečnú splatnosť úveru, len údaj o tom, že úver má byť splatený v dvoch mesačných
splátkach, čo navodzuje dojem, že úver má byť splatný najneskôr do 3mesiacov. To znamená, že v
skutočnosti ročná úroková sadzba by bola 4násobok 27,43%, t.j. 109,72%, čo by viac ako 16násobneprevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej stránky
NBS, v máji 2009 pri spotrebiteľskom úvere do 1roka činila priemerná úroková sadzba 5,8565% ročne,
v novembri 2009 vo výške 5,7913% ročne, v marci 2010 vo výške 6,10% ročne a v máji 2010 vo výške

6,57% ročne. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo
jej neplatnosť zo zákona s poukazom na §39 a §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívne poplatky za skutočne dodané plnenie, pričom predmet
administratívneho poplatku musí byť určitý a v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené,

spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľné zmluvné podmienky.

33. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z ustanovenia §137 C.s.p. jednoznačne vyplýva záver, že
obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. V zmysle ustanovenia §298 ods. 1 C.s.p. môže súd v

rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka, používaná dodávateľom v
spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zákonná konštrukcia ods. 2 citovaného
ustanovenia ukladá iba povinnosť súdu uviesť vo výroku rozhodnutia znenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky v prípade, ak určil niektorú zo zmluvných podmienok k spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú
alebo priznal akékoľvek plnenie uvedenej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rovnaký názor v obdobnej

veci vyslovil aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn. 18Co/120/2017.

Súd konštatuje, že v danej veci žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neprijateľných
zmluvných podmienok. V danej veci bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo

samotného ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako
spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu
v postavení účastníka tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva

bola podľa týchto podmienok na ďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k
uplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejtoneprijateľnejpodmienky,akoanito,kedysaspotrebiteľ

domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-473/0 potvrdil,
že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť
ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia §3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z.,

z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s
judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa a to slabšej zmluvnej strany (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn. 18Co/120/2017).

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej v plnom rozsahu patrí aj náhrada trov konania. Súd rozhodol

o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom
o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2
citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.