Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308010256
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6308010256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov

JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaných R. F. a E. O. proti rozsudku
Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/51/2008 z 25.02.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.
januára 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn.
1T/51/2008 z 25.02.2015 u obžalovaných R. F. a E. O. vo výrokoch o trestoch prepadnutia veci.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. F. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu

marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a v bode 6/ z prečinu
podieľníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Obžalovaný E. O. bol uznaný vinným v bode 2/ z prečinu podieľníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. a v bodoch 5/ a 7/ zo zločinu podieľníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Podľa výroku napadnutého rozsudku sa obžalovaní dopustili trestnej činnosti tak, že:

1. obžalovaný R. F. dňa 30. októbra 2006 o 17.55 hod. v obci O. L., v O. H. - G. na miestnej komunikácii
viedol svoje terénne motorové vozidlo zn. Suzuki Jimmy, ev. č. L. I. tak, že využíval celú šírku vozovky
a priebežne ho posúval do strán, čím hliadke odboru kriminálnej polície OR PZ, UJaKP PZ v Brezne
zamedzoval v jeho predbehnutí a následnom prenasledovaní a zadržaní osobného motorového vozidla
zn. Škoda Octavia Combi, ev. č. K. XXX C., modrej metalízy, ktoré išlo pred ním a ktoré bolo v dobe od
21.00 hod. dňa 29. októbra 2006 do 07.20 hod. dňa 30. októbra 2006 odcudzené spred obytného domu

v K., Ul. Y. majiteľovi E. N., napriek tomu, že bol hliadkou polície opakovane upozorňovaný zvukovým
signálomasvetelnýmsignálom-prepínanímdiaľkovýchatlmenýchsvetielnaichslužobnommotorovom
vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. L. I., aby im umožnil vykonanie služobného zákroku smerujúceho k
zaisteniu osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi, pričom bol uzrozumený s tým, že
mohlo ísť o odcudzené vozidlo,

2. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do dňa 22. novembra 2006 v L., Ul. M. XXXX/X získal a

mal v držbe v byte servisnú knižku osobného motorového vozidla zn. VW Golf Variant, ev. č. B. I., šedej
metalízy, VIN WVW2ZZ1JZ2W589275, r. v. 2002, ktoré bolo v dobe od 9. októbra 2006 do 10. októbra
2006 nezisteným spôsobom odcudzené. spred obytného domu vo B., Ul. J. XXX/XXX majiteľovi A.. G.
C., pričom bol uzrozumený s tým, že servisná knižka mohla pochádzať z odcudzeného vozidla,5. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby do 17.00 hod. dňa 22. novembra 2006 v obci O. L. -
F., H. XX, získal a mal v držbe nákladné motorové vozidlo zn. Subaru Forester, ev. č. C /CZ/, zelenej
metalízy, na ktorom bolo dodatočne privarené do otvoru v karosérii v mieste jeho obvyklého vyhotovenia

na časti plechu VIN číslo karosérie v tvare JF1SF5LD3XG043372 a na karosérii vozidla bolo ponechané
pôvodné VIN číslo karosérie v tvare JF1SF5LJ4XG030945 a číslo motora 1831L, uvedené vozidlo bolo v
dobe od 19.00 hod. dňa 13. decembra 2005 do 7.40 hod. dňa 14. decembra 2005 nezisteným spôsobom
odcudzené spred obytného domu v L. L., Ul. J. XX majiteľovi Slovenskej geodetickej spoločnosti, s.r.o.
Banská Bystrica a malo hodnotu 281.910,- Sk, pričom bol uzrozumený s tým, že mohlo ísť o odcudzené

vozidlo,
6. obžalovaný R. F. od presne nezistenej doby do 06.00 hod. dňa 22. novembra 2006 v L., L. 7,
získal a mal v držbe riadiacu jednotku airbagu, č. 00319D16L6BS a sedačky č. 019JDL2WETR č.
020JEL31HXM3 v celkovej hodnote 45.561,- Sk, ktoré pochádzali z osobného motorového vozidla zn.
VW Bora, ev. č. K. I., VIN čísla v tvare WVWZZZ1JZYW673927, v. č. motora AJM 231551, ktoré bolo
odcudzené v dobe od 18.00 hod. dňa 5. februára 2006 do 06.20 hod. dňa 6. februára 2006 pred obytným

domomvK.,Ul.B.G.XXmajiteľoviA..H.P.,pričomboluzrozumenýstým,žesúčiastkymohlipochádzať
z odcudzeného vozidla,
7. obžalovaný E. O. od presne nezistenej doby koncom roka 2005 do februára 2006 v obci O. L. - F.,
H. XX, získal a mal v držbe osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č. L. I., šedej metalízy, s
VIN číslom karosérie v tvare TMBEHH614Y021105 s v. č. motora v tvare AEF285344, r. v. 1999, ktoré

bolo zaevidované na jeho družku Z. T., a ktoré bolo vo februári 2006 predané Y. T., pričom časť plechu
s uvedeným originálom VIN čísla bola ku karosérii vozidla privarená, číslo motora bolo ručne prerážané
a v interiéri bolo tzv. skrátené VIN číslo karosérie (t.j. posledných 7 znakov) v tvare 0891186 s dátumom
výroby 25. júna 1998, uvedené vozidlo bolo dňa 6. októbra 20005 približne o 01.50 hod. nezisteným
spôsobom odcudzené spred obytného domu Y. v Y. - V. Y., Ul. Y. XX/XX, majiteľovi H. E. a malo hodnotu

140.000,- Sk, pričom bol uzrozumený stým, že mohlo ísť o odcudzené vozidlo.

O trestoch rozhodol okresný súd tak, že:

obžalovaný R. F.

Podľa § 344 ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 4, 8, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. sa
odsudzuje na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 a pol roka.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba 1 a pol roka.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci - nástroja na
vytrhávanie zámkov so závažím a vysielačky s označením Bt.

obžalovaný E. O.

Podľa § 231 ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 4, 8, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. sa
odsudzuje na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 a pol roka.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. l Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba 1 a pol roka.
Podľa § 60 ods. l písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci - nástroja na

vytrhávanie zámkov s jednou skrutkou.

V rozsiahlom odôvodnení rozsudku (str. 5 - 41) okresný súd rozviedol, ktoré relevantné dôkazy vykonal
a akým spôsobom ich vyhodnotil.
K bodu 1/ ohľadne obžalovaného R. F. okresný súd po rozvedení dôkaznej situácie túto vyhodnotil

nasledovne:„Zatakejtodôkaznejsituáciemožnovyvodiťzáver,žeobžalovanýF.spáchalskutokkladený
mu za vinu, ktorý bolo možné právne kvalifikovať tak, ako je to uvedené v obžalobe. Z výpovedí
priamych svedkov H. a V., ako aj z výpovedí nepriamych svedkov H. a Z. a listinných dôkazov, ktoré sa
navzájom dopĺňajú a sú v súlade, možno vyvodiť záver, že obžalovaný F. išiel s ďalšou osobou najprv kodcudzenému motorovému vozidlu, ktoré vzápätí nasledoval určitý úsek po vozovke v Čiernom Balogu
a zároveň vyvracajú obhajobu obžalovaného F., že išlo len o náhodu, naviac do doliny je len jeden riadny
vjazd a ten istý výjazd.

Nebolo síce zistené, že by odcudzené motorové vozidlo viedol práve obžalovaný O., ale vzhľadom
na vyššie uvedené, je zrejmé, že vodičom tohto vozidla bola osoba, ktorú obžalovaný F. poznal. Táto
skutočnosť nasvedčuje tomu, že obžalovaný F. mal zároveň vedomosť o tom, že druhé vozidlo bolo
získané trestným činom, a to najprv krádeže a potom podielnictva, čo preukazujú jednoznačne ďalšie
vykonané dôkazy resp. s takouto možnosťou bol vzhľadom na okolnosti minimálne uzrozumený.

Je nevyhnutné poukázať na to, že ide o úmyselný zločin a pre trestnú zodpovednosť je potrebné
preukázať z hľadiska zavinenia, že obžalovaný F. konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle. Takýto
úmysel bol obžalovanému v danom prípade preukázaný. Tento sa krátky úsek cca 130 m (medzi bodmi
3 a 4) pohyboval s vozidlom tak, že ho nebolo možné bezpečne predbehnúť, čo potvrdili svedkovia H.
a V., pretože šírka vozovky bola cca 3,6 m. Ani po niekoľkých sekundách ho nemali možnosť bezpečne
predbehnúť, vzhľadom na jeho posúvanie sa s vozidlom do strán, hoci v bode 4 je šírka vozovky cca

13,2 m. Síce nebolo technicky možné, aby obžalovaný so svojim vozidlom šírky cca 1,6 m v tejto časti
policajné vozidlo úplne zablokoval, avšak jeho spôsobom jazdy k takému cieľu smeroval. Nemožno
opomenúť ani výpoveď svedka R., ktorý tvrdil, že zjazdy druhého vozidla nevyplývalo, že by chcelo
vozidlo vedené obžalovaným prebehnúť a toto bolo zastarané cca až 400 m za miestom, kde sa svedok
nachádzal, pričom tento mal rozhľad cca 200 m na vozovku zo strany, po ktorej prichádzali vozidlá.

Teda nevidel celý skutok t.j. celú jazdu vozidiel a vypovedal až dva a pol roka po udalosti. Dôležitým
pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného bolo to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že
by mal obžalovaný vedomosť, že vozidlo pred ním idúce je vozidlom odcudzeným, resp. pochádza z
trestnej činnosti a bol stým minimálne uzrozumený. Z časových a miestnych okolností a súvislostí okrem
toho vyplýva, že obžalovaný vedel, a to až po zablokovaní jeho vozidla a následnom legitimovaní sa

príslušníkov polície, že vozidlo za ním idúce je vozidlom policajným, ktoré práve vykonáva služobný
zákrok, ale bol s tým uzrozumený hneď po tom ako sa za zaradilo a dalo mu najavo, že ho chce predísť
a prenasledovať odcudzené vozidlo.
Právevdôsledkukonaniaobžalovaného,ktoréhosadopustil,sanásledneodcudzenévozidlonepodarilo
zaistiť, čo napokon bolo jeho cieľom aj za cenu. že sa dopustí trestnej činnosti. Nezanedbateľným

bolo aj to, a to súd konštatuje už pri skutku v bode 1, že obaja obžalovaní neboli len bežnými
užívateľmi motorových vozidiel, ale intenzívne sa o ne zaujímaná a upravovali ich, či už priamo alebo
prostredníctvom iných osôb. Dôležitým bolo aj to, že obžalovaní sa pri skutkoch, ktoré im boli kladené
za vinu v tomto štádiu, vo všetkých piatich prípadoch dostali do kontaktu s motorovými vozidlami alebo s
ich súčasťou, prípadne príslušenstvom, ktoré boli odcudzené resp. pochádzali z odcudzených vozidiel.

Obžalovaný spáchal skutok v bode 1 ako je uvedený“.
V bode 2/, týkajúcom sa obžalovaného E. O., okresný súd rozvedenú dôkaznú situáciu vyhodnotil takto:
„Obžalovanému bolo kladené za vinu, že ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou
osobou. Obžalovaný vysvetlil akým spôsobom sa dostal k servisnej knižke a ďalším veciam, taktiež
aj to z akých dôvodov u neho zostala. Bránil sa aj tým, že knižku neukrýval a mal ju odloženú medzi

ostatnými písomnosťami. Aj zo záverov znalca z odboru cestnej dopravy vyplýva, že servisná knižka
síce nebola nevyhnutne potrebná na účel označovaný obžalovaným (výroba čipu na zvýšenie výkonu
motora), avšak mohla poslúžiť na identifikáciu vozidla a typu motora t.j. zisťovaniu určitých údajov
potrebných na objednanie príslušného softvéru resp. iných úkonov, s tým súvisiacich. Na druhej strane
znalec zotrval na tom, že na vykonanie objektívnych úkonov nebola nevyhnutná, taktiež neboli na to

nevyhnutné ani ďalšie veci, ktoré boli zaistené z odcudzeného vozidla spolu s ňou. Potrebné údaje sa
dali zistiť aj z iných písomností, prípadne priamo z VIN čísla vo vozidle. Nelogicky a účelovo vyznieva
tvrdenie obžalovaného, že už nevie, či sa objednávateľ u neho potom zastavil, pretože logicky by sa mal
zastaviť a potom si naspäť zobrať aj servisnú knižku, ktorá je vo vozidle potrebná na rôzne iné prípady
a dajú sa z nej zistiť rôzne iné skutočnosti, teda nemal žiadny dôvod nechávať ju obžalovanému, ak by

aj objednávku nezhotovil. Rozporne vypovedal pri zadržaní a potom v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní, keď najprv hovoril, že celé puzdro zákazník nechal pri obžalovanom, ktorý ho zabudol vo
vozidle, následne, že zákazník ho dal priamo jemu.
V danom prípade ide o úmyselný prečin a pre trestnú zodpovednosť je potrebné preukázať z hľadiska
zavinenia, že obžalovaný O. konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle.

Obžalovaný nepodal relevantné vysvetlenie z akého dôvodu sa u neho tieto veci nachádzali, v rozpore
vypovedal o spôsobe ako sa k nemu dostali, pričom je zrejmé, že sa snaží zbaviť trestnej zodpovednosti.
Je nesporné, že odcudzené veci mal následne v držbe a nebolo vylúčené, že by o tejto skutočnosti mal
vedomosť. Vzhľadom na tieto okolnosti, osobu obžalovaného, berúc do úvahy jeho skúsenosti, vzťahk motorovým vozidlám a kontext, ktorý vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, mal súd za to, že
obžalovaný bol minimálne uzrozumený, že predmetné veci pochádzajú z trestnej činnosti t.j. že boli
odcudzené resp. pochádzajú z odcudzeného vozidla. Obžalovaný teda konal z hľadiska subjektívnej

stránky najmenej v tzv. nepriamom úmysle, na ktorý by v tomto prípade stačila aj jeho ľahostajnosť.
Obžalovaný spáchal skutok v bode 2 tak ako je uvedený“.
Anivbode5/saprvostupňovýsúdnestotožnilsobhajobouobžalovanéhoE.O.aprvrozvedenúdôkaznú
situáciu vyhodnotil nasledovne: „Obžalovanému bolo kladené za vinu, že na seba previedol vec, ktorá
bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal ním pre seba väčší prospech a zároveň,

že falšoval výrobný štítok motorového vozidla a spáchal taký čin vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej
hodnoty. Obžalovaný vysvetli] akým spôsobom a za akých okolností sa dostal k vozidlu, komu ho dal do
opravy, ako aj to, kde ho mal odstavené. Jeho vysvetlenie však súd považoval za neurčité, neoveriteľné
a v konečnom dôsledku za účelové. V danom prípade ide o úmyselné trestné Činy, či už uvedený zločin
alebo prečin. Pre trestnú zodpovednosť obžalovaného je potrebné preukázať z hľadiska zavinenia, že
konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle. Je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo nielen

kfalšovaniuvýrobnéhoštítkumotorovéhovozidla,aleajkpozmeneniuidentifikačnéhočíslajehosúčastí,
teda došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedeného prečinu.
Obžalovaný je dôvodne podozrivý z uvedeného prečinu, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že
by priamo falšoval výrobný štítok motorového vozidla a pozmenil identifikačné čísla jeho súčastí, ani,
že sa na tom určitým spôsobom podieľal, najmä keď nebolo možné určiť, kedy došlo k nelegálnemu

zásahu a výmene VIN čísla. Rozpory v nich boli síce zistiteľné pri ich porovnaní, pretože VIN čísla boli
na viditeľných miestach, ale nezistili to ani policajti pri prvotnej ohliadke, no takéto prípadné zistenie by
aj tak nepreukazovalo, že sa ho dopustil práve obžalovaný, a preto ho súd vzhľadom na tieto skutočnosti
neuznal za vinného z tohto prečinu. Napokon takýto procesný postup navrhol aj prokurátor.
Naprotitomumalzato,žesaobžalovanýdopustilzločinukladenéhomuzavinu.S.nepodalvprípravnom

konaní žiadne vysvetlenie a z jeho následnej obhajoby je zrejmá snaha zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Skutočnosti ohľadne nadobudnutia vozidla ním uvádzané sú nepreskúmateľné. Je evidentné, že vozidlo
bolo predtým odcudzené, čo nasvedčuje nelegálnosti jeho získania obžalovaným, tento sním robil
viacero úkonov a mal dostatok času zistiť, že niektoré identifikačné údaje na vozidle sú falšované resp.
pozmenené a následne, že ide o vec pochádzajúcu z trestnej činnosti. Prihliadajúc na tieto okolnosti,

osobu obžalovaného, jeho skúsenosti, vzťah k motorovým vozidlám, spôsob jeho obhajoby a
kontext, ktorý vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, mal súd za to, že obžalovaný bol minimálne
uzrozumený, že predmetné vozidlo väčšej hodnoty bolo predtým odcudzené, naviac by postačovala aj
jeho ľahostajnosť pri získaní vozidla. Obžalovaný teda ohľadne zločinu konal v tzv. nepriamom úmysle
a skutok v bode 5 spáchal tak ako je uvedený“.

V bode 6/, ktorý sa týka obžalovaného R. F., okresný súd sa nestotožnil s jeho obhajobou, rozviedol,
aká je dôkazná situácia a túto vyhodnotil takto: „Obžalovanému bolo kladené za vinu, že ukryl vec, ktorá
bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. Obžalovaný vysvetlil akým spôsobom sa dostal k
predmetným veciam a z akého dôvodu ich pre seba zabezpečil, taktiež aj to, prečo o kúpe nemá doklad
(v tomto prípade postačuje pri uzavretí kúpnej zmluvy ústna forma). Cena vzhľadom na amortizáciu

veci nebola podľa neho neprimeraná, napokon tieto nadobudol na základe inzerátu opätovne. V danom
prípade ich o úmyselný prečin a pre trestnú zodpovednosť je potrebné preukázať z hľadiska zavinenia,
že obžalovaný Kovalančík konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle. Zo znaleckého posudku z odvetvia
kriminalistickej metalografie vyplýva, že na týchto veciach neboli vykonané žiadne úmyselné zásahy na
zmenu identifikačných čísel.

Na druhej strane A.. B. zotrval na tom, že cena, ktorú určil v odbornom vyjadrení, je primeraná, hoci
nevylúčil, že si zmluvné strany mohli dohodnúť aj cenu uvádzanú obžalovaným, táto však bola cca 8-
krát nižšia (t.j. výrazne) než cena určená ním. Obžalovaný, aj keď to nie je povinné, nemal žiadny doklad
o legálnosti nadobudnutia týchto vecí, vrátane ich kúpnej ceny, ktorý by potvrdzoval jeho obhajobu.
Skutočnosť, že mal tie isté sedačky nadobudnúť aj druhýkrát ho nezbavuje trestnej zodpovednosti,

nakoľko tieto mal nadobudnúť od vlastníka, na rozdiel od prvého prípadu, keď išlo o veci, ktoré boli
bezpochyby získané z vozidla, ktoré bolo jeho vlastníkovi predtým odcudzené, teda reálne pochádzali z
trestnej činnosti. Obhajobu obžalovaného považoval súd za účelovú urobenú v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti. Nič mu nebránilo, obhajobu rozvinúť tak, ako na hlavnom pojednávaní už pri svojom
zadržaní a následne v prípravnom konaní, ak by bola pravdivá. Vzhľadom na tieto okolnosti, osobu

obžalovaného, jeho skúsenosti, vzťah k motorovým vozidlám, spôsob jeho obhajoby a kontext, ktorý
vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, najmä v bode 1, mal súd za to, že obžalovaný bol minimálne
uzrozumený s tým, že veci pochádzajú z trestnej činnosti t.j. že boli odcudzené resp. pochádzajú zodcudzeného vozidla. Obžalovaný teda konal z hľadiska subjektívnej stránky úmyselne a to najmenej v
tzv. nepriamom úmysle a skutok v bode 6 spáchal tak ako je uvedený“.

Napokon ani v bode 7/ sa prvostupňový súd nestotožnil s obhajobou obžalovaného E. O. a analyzovanú
dôkaznú situáciu vyhodnotil v jeho neprospech nasledovne: „Obžalovanému bolo kladené za vinu, že na
seba previedol vec. ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a získal ním pre seba
väčší prospech a zároveň, že falšoval výrobný štítok motorového vozidla a spáchal taký čin vo vzťahu
k motorovému vozidlu väčšej hodnoty. Obžalovaný vysvetlil akým spôsobom vozidlo nadobudol, taktiež

aj to, komu ho a z akých dôvodov predal ďalej. V danom prípade ide o úmyselné trestné činy, či už
uvedený zločin alebo prečin. Pre trestnú zodpovednosť obžalovaného je potrebné preukázať z hľadiska
zavinenia, že konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle. Je bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že došlo k falšovaniu výrobného štítku motorového vozidla, ale aj k pozmeneniu identifikačného čísla
jeho súčasti, teda došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedeného prečinu.
Obžalovaný je dôvodne podozrivý z uvedeného prečinu, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že by

priamo falšoval výrobný štítok motorového vozidla a pozmenil identifikačné čísla jeho súčastí, ani, že sa
na tom určitým spôsobom podieľal, najmä keď nebolo možné určiť, kedy došlo k nelegálnemu zásahu
a výmene VIN čísla.
Neoprávnené zásahy do celistvosti plechu karosérie, ktorý je označený VIN číslom, neboli zistené
vizuálnou ohliadkou, ale až na základe metalografickej expertízy. VIN číslo, ako aj továrenský štítok z

hliníkového plechu boli síce na viditeľných miestach, ale nezhoda bola zistená len so skráteným VIN
číslom, ktoré nie je na viditeľnom mieste a obžalovaný nemal žiadny dôvod kontrolovať tieto čísla, keďže
sa pri legálnych prevodoch nevyskytol žiadny problém. Súhrn týchto dôkazov, aj po ich doplnení, v
žiadnom prípade jednoznačne nepreukazuje, že by mal neoprávnené zásahy do motorového vozidla
vykonať práve obžalovaný, a preto ho súd neuznal za vinného z tohto prečinu. Napokon takýto procesný

postup navrhol aj prokurátor.
Naproti tomu, mal za to, že sa obžalovaný dopustil zločinu kladeného mu za vinu. V jeho prospech
vyznieva, že vozidlo postupne patrilo viacerým osobám, čo potvrdil aj svedok H. G. a toto bolo pri kúpe
riadne prihlásené na jeho družku a po predaji riadne zaevidované na ďalšieho držiteľa. Nemožno však
opomenúť, že vozidlo bolo skutočne odcudzené vlastníkovi a to len cca 2 mesiace predtým ako bolo

prihlásené na jeho družku a po krátkej dobe cca 2 mesiacov bolo už prevedené na ďalšiu osobu, čo
nasvedčuje nelegálnosti jeho získania obžalovaným resp. jeho družkou.
Prihliadajúc na tieto okolnosti, osobu obžalovaného, jeho skúsenosti, vzťah k motorovým vozidlám,
spôsob jeho obhajoby a kontext, ktorý vyplynul z dôkaznej situácie v iných bodoch, mal súd za to, že
obžalovaný bol minimálne uzrozumený, že predmetné vozidlo väčšej hodnoty bolo pred tým odcudzené.

Obžalovaný teda ohľadne zločinu konal z hľadiska subjektívnej stránky úmyselne a to najmenej v tzv.
nepriamom úmysle a skutok v bode 7 spáchal tak ako je uvedený“.

Konanie obžalovaného R. F. v bodoch 1/ a 6/ bolo potom právne kvalifikované ako už označený zločin
marenia spravodlivosti, resp. prečin podieľníctva, pretože jednak v trestnom konaní bránil v získaní

dôkazu a uvedený čin spáchal z osobitného motívu, v úmysle zakryť iný trestný čin (bod 1/) alebo na
seba previedol a ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou (bod 6/).

Konanie obžalovaného E. O. v bodoch 2/, 5/ a 7/ bolo právne kvalifikované ako už označený prečin,
resp. zločin podieľníctva, nakoľko na seba previedol a ukryl vec, ktorá bola získaná trestným činom

spáchaným inou osobou (bod 2/), pričom naviac v bodoch 5/ a 7/ získal pre seba aj väčší prospech.

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému R. F. podľa názoru okresného súdu nič nepoľahčovalo (lebo
napriek tomu, že sa doposiaľ nedostal do rozporu s Trestným zákonom, 8-krát bol sankcionovaný za
porušenie pravidiel cestnej premávky), priťažovalo mu však, že spáchal viac trestných činov. Keďže

však aplikovaná trestná sadzba (4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov odňatia slobody), sa okresnému súdu
javila ako neprimerane prísna, použil aj ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a
obžalovanému napokon uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 a pol roka, výkon ktorého podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 a pol roka.

U obžalovaného E. O. tiež priťažovalo, že spáchal viac trestných činov a preto aplikovaná trestná sadzba
činila obdobne ako u obžalovaného R. F. 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov odňatia slobody. Keďže aj
u tohto obžalovaného sa javilo ako neprimerane prísne ukladať obžalovanému trest odňatia slobody vrámci takejto trestnej sadzby, tiež použil ustanovenie § 39 Tr. zák. a obžalovanému E. O. uložil taký istý
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ako u obžalovaného R. F..

Okresný súd iba stručne odôvodnil v závere napadnutého rozsudku, že: „Zároveň im (obžalovaným)
uložil tresty prepadnutia vecí, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti, pretože ich použili, resp. mohli využiť
pri spáchaní trestnej činnosti kladenej im za vinu“.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní, ktoré prostredníctvom

svojich obhajcov aj písomne odôvodnili a navrhli, aby boli oslobodení vo všetkých bodoch, ohľadne
ktorých boli uznaní napadnutým rozsudkom za vinných.

Obhajoba obžalovaného R. F. namietala najmä, že: napadnutý rozsudok vychádza z konštrukcie
opačného výkladu dôkaznej situácie ako v minulosti, hoci nedošlo k žiadnej zásadnej zmene dôkaznej
situácie; ohľadne bodu 1/: prvostupňový súd vychádzal zo svedeckých výpovedí príslušníkov polície

V. a H., ktorí neboli zbavení mlčanlivosti; nie je pravdou, že by obžalovaný mal brániť polícii v plnení
služobného úkonu, vôbec nevedel, že ide o policajné vozidlo, pričom nebolo preukázané ani to, že by
mal obžalovaný konať z osobitného motívu, to znamená v snahe zakryť iný trestný čin; v rozhodnom
čase mal obžalovaný počas jazdy vo svojom motorovom vozidle zapnuté rádio a zo žiadnych skutočností
mu nevyplývalo, že by išlo o niečo neobvyklé; k bodu 6/: absentuje úmysel obžalovaného v tom smere,

že by vedel, že nakupuje veci z odcudzeného motorového vozidla; obžalovaný veci nadobudol legálne
a opak nebol dôkazne preukázaný; pri nakupovaní vecí sa nevyžadovala obligatórna písomná forma;
nemožno vykladať v neprospech obžalovaného, že kúpna cena bola nižšia ako cena stanovená A.. B. -
lebo aj tento pripustil možnosť, že účastníci kúpnej zmluvy si môžu dojednať aj cenu výrazne nižšiu ako
je cena trhová; obžalovaný napokon predložil aj dva výpisy z internetových stránok autobazáru ohľadne

cien sedačiek do motorových vozidiel VW Golf IV, resp. VW Golf V z 22.10.2015, resp. z 08.11.2015
(ceny 75,- Eur, resp. 120,- Eur).
Ako ohľadne bodu 1/, tak aj ohľadne bodu 6/ obhajoba obžalovaného Kovalančíka napokon namietla,
že hodnotiace závery prvostupňového súdu sú založené len na určitých domnienkach a nedávajú
nepochybnú istotu ohľadne viny obžalovaného na základe priamych dôkazov. Náväzne na to potom aj

výrok o uloženom treste je nesprávny.

Obhajoba obžalovaného E. O. v odvolaní k bodu 2/ namietala predovšetkým, že: servisná knižka nie je
spôsobilá samostatne byť predmetom trestnej činnosti (môže poslúžiť len ako stopa na objasňovanie
nejakej inej trestnej činnosti); u obžalovaného nie je naplnená ani subjektívna stránka vo vzťahu k

vedomiu o odcudzení predmetného motorového vozidla; žiadny dôkaz neusvedčuje obvineného, že by
vedel o krádeži vozidla alebo servisnej knižky od tohto vozidla a že by túto knižku napriek úmyselnej
vedomosti previedol na seba alebo ju u seba ukryl; aj znalec potvrdil, že na zaobstaranie vhodného
softwaru na preinštalovanie riadiacej jednotky motora je práve aj servisná knižka; samotné nahliadnutie
do servisnej knižky, za účelom úpravy výkonových parametrov motora nie je zakázané protiprávne

konanie.

Proti uznaniu viny obžalovaného E. O. v bode 5/ jeho obhajoba protiargumentuje najmä tým, že: vozidlo
ako poškodené bolo nadobudnuté legálnou kúpou v Českej republike zákonným spôsobom, zákonne
privezené do Slovenskej republiky a opravené; iba experti zistili, že na vozidle boli pri oprave použité

súčiastky a autodiely z ukradnutého vozidla Slovenskej geodetickej spoločnosti, s.r.o. Banská Bystrica;
škoda musí byť vypočítaná podľa hodnoty namontovaných odcudzených súčiastok z ukradnutého
vozidla a nie ako celok celé odcudzené vozidlo; opravu svojho v Česku zakúpeného vozidla si nechal
obžalovaný zabezpečiť S. C.; potom, ako C. opravené vozidlo odovzdal obžalovanému, tento netušil, že
na opravu boli použité kradnuté diely; nedáva logiku, prečo by si prácne obžalovaný kupoval v zahraničí

celé auto Subaru Forester aj s dokladmi a potom si zabezpečoval celé iné vozidlo na jeho opravu; celý
tento skutok sa žiadalo podložiť aspoň nejakým dôkazom o účasti žalovaného, čo predložené zo strany
žalobcu nebolo a preto uznanie viny bez predloženého dôkazu nie je možné.

Pri bode 7/ obhajoba obžalovaného E. O. zdôraznila predovšetkým, že: aj podľa expertízy sú znaky

zmenené na takých neprípustných miestach, ku ktorým sa nedá dostať, lebo sa k nim nedostali ani
skúsení odborníci; obžalovaný bol pôvodne stíhaný, že ukrýval predmetné vozidlo v mieste svojho
bydliska, avšak podľa rozsudku bol uznaný vinným z toho, že získal a mal v držbe toto vozidlo
(obžalovaný ho však kúpil za normálnu trhovú cenu); obžalovaný po zakúpení vozidlo riadne prihlásil,prešlo prehliadkou oddelenia dopravnej polície a následne bolo zapísané do evidencie motorových
vozidiel; vozidlo bolo v krátkom čase odhlásené a prihlásené na Dopravnom inšpektoráte v Rimavskej
Sobote - obdobným zákonným spôsobom po prehliadke; ani svedok Y. T. a ani jeho poradca pri kúpe

(H. H.) žiadne relevantné závady nezistili; vec nie je možné ukončiť bez dostatočného zistenia histórie
vozidla (pravdepodobným falšovateľom znakov bol pravdepodobne ten, kto vozidlo ukradol); doposiaľ
nebolo preukázané, kto zásahy do tohto vozidla vykonal; obžalovaný predmetné motorové vozidlo užíval
a zakúpil ho pre svoju družku Z. T.; obhajoba nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by
obžalovaný vedel o protiprávnosti svojho konania.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní dňa 12.01.2016 obhajoba tiež doplnila, že v rozhodnom
čase sa obžalovaný E. O. zaoberal dovozom vozidiel zo zahraničia a ich predajom na Slovensku, pričom
len v týchto troch prípadoch (body 2/, 5/ a 7/) vznikli problémy, pričom v ostatných prípadoch žiadne
problémy obžalovaný s vozidlami nemal.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že až na potrebu zrušenia
tohto rozsudku vo výrokoch o trestoch prepadnutia veci nie je dôvod ďalej do napadnutého rozsudku
zasahovať.

Úvodom treba poznamenať, že krajský súd rozhoduje v tejto veci už po štvrtýkrát, pričom ostatnými
dvomauzneseniami(sp.zn.5To/144/11z22.05.2012asp.zn.5To/65/2013z26.11.2013)zrušilpredošlé
dva oslobodzujúce rozsudku okresného súdu, vytknúc mu viaceré pochybenia a naznačiac smery,
ktorými sa má dopracovať k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu.

Okresný súd v reálne možnom rozsahu doplnil dokazovanie a v ostatnom napadnutom rozsudku v
zásade správne rozhodol, a to predovšetkým v otázke viny.

Ohľadne bodu 1/ správne okresný súd neakceptoval obhajobu obžalovaného R. F., že v rozhodnom čase
sa išiel v podstate iba povoziť na svojom motorovom vozidle (Suzuki Jimmy), a keďže bola nevhodná

vozovka, rozhodol sa vrátiť späť do obce, pričom ho predbehlo nejaké motorové vozidlo a o vozidlo,
ktoré išlo za ním, vôbec nemal poňatie, že patrí polícii a táto chce dostihnúť motorové vozidlo, ktoré ho
predbehlo (Škoda Octavia combi).

Aj krajskému súdu z dokazovania vyplynulo, že v rozhodnom čase išiel obžalovaný R. F. svojím

motorovým vozidlom, aj s ďalšou osobou k odcudzenému motorovému vozidlu (Škoda Octavia combi).
Ďalšia osoba (neznáma orgánom činným v trestnom konaní) presadla do odcudzeného motorového
vozidla a toto riadila za účelom odviezť ho na neznáme miesto, pričom obžalovaný R. F. toto odcudzené
vozidlo nasledoval. Keď sa vzápätí vydali za nimi dvaja policajti v služobnom motorovom vozidle,
v evidentnej snahe odcudzené motorové vozidlo dostihnúť, obžalovaný R. F. im svojím motorovým

vozidlom v tom bránil (najmä jazdou zo strany na stranu), a to napriek tomu, že o zámere stíhajúceho
motorového vozidla bol jasne upovedomovaný (svetelne aj zvukovo).

Obžalovanému R. F. teda bolo zrejmé, že vozidlo, ktoré za nimi prekvapivo vyštartovalo (z
nepozorovaného úkrytu), v zrejmom zámere dostihnúť odcudzené vozidlo, môže byť vozidlom polície

(napriek tomu, že nebolo takto označené), a preto mu bránil svojím spôsobom jazdy odcudzené
motorové vozidlo dostihnúť.

Snahu polície dostihnúť odcudzené motorové vozidlo, s ktorým je unikané, možno považovať za súčasť
trestného konania. Pokiaľ v takomto kontexte obžalovaný R. F. bránil polícii v dostihnutí, a teda v získaní

odcudzeného motorového vozidla (teda dôkazu), dopustil sa takéhoto konania z osobitného motívu
(evidentne v úmysle zakryť trestný čin krádeže odcudzeného motorového vozidla a ďalšie protiprávne
nakladanie s ním), a teda zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c)
Tr. zák.

Pri bode 2/ ohľadne obžalovaného E. O. postupoval okresný súd správne, keď tento bod posudzoval
v kontexte aj s ďalšími bodmi týkajúcimi sa tohto obžalovaného (body 5/ a 7/), v súvislosti s ktorými
boli u tohto obžalovaného konštatované odcudzené motorové vozidlá, resp. ich príslušenstvo (servisnáknižka), pričom obžalovaný sa bránil, že o skutočnosti ich odcudzenia nevedel, avšak takúto obhajobu
nebolo možné akceptovať.

Pri bode 2/ sa servisná knižka osobného motorového vozidla zn. VW Golf Variant nemala čo v dispozícii
obžalovaného O. nachádzať, lebo mu nepatrila a pokiaľ ju mal v držbe, resp. ju ukrýval, nasvedčuje
to jeho vedomosti, že táto vec môže pochádzať z trestnej činnosti, čo naplňuje u neho zákonné znaky
prečinu podieľníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Obhajobu obžalovaného E. O. v bode 2/ nemožno akceptovať z viacerých dôvodov, a to najmä preto,
že: je rozporná (najskôr obžalovaný tvrdil, že servisná knižka sa mu mohla dostať do dispozície od
obžalovaného F. a až neskôr tvrdil, že ju získal od vodiča motorového vozidla, ktorý si chcel dať zvýšiť
výkon motora); údaje zo servisnej knižky pre zvýšenie výkonu motora neboli ani nevyhnutné a ani
dostatočné; je nelogické, aby držiteľ motorového vozidla VW Golf Variant nechával u obžalovaného so
servisnou knižkou aj celý obal, v ktorom sa nachádza množstvo iných dokladov súvisiacich s motorovým

vozidlom; pri domovej prehliadke u obžalovaného bolo k motorovému vozidlo VW Golf Variant nájdené
aj obálka z Komunálnej poisťovne a automobilová poisťovacia karta, u ktorých nebol žiadny dôvod, aby
ich vlastník motorového vozidla u obžalovaného O. ponechával; nedá sa veriť ani tomu, že vzhľadom
na odcudzenie motorového vozidla VW Golf Variant 09.10.2006, by niekto už v novembri 2006 prišiel
za obžalovaným O. zvyšovať výkon motora.

Pri bode 5/ nezodpovedá realite tvrdenie obhajoby obžalovaného E. O., že on legálne zakúpil v
Českej republike motorové vozidlo zn. Subaru Forester (s VIN číslom karosérie končiacim trojčíslím
„372“), pričom pokiaľ pri oprave tohto motorového vozidla mali byť použité aj súčiastky z odcudzeného
motorového vozidla patriaceho Slovenskej geodetickej spoločnosti s.r.o. Banská Bystrica (s VIN číslom

karosérie končiacim trojčíslím „945“), on o tomto nemal vedomosť.

ObžalovanýE.O.nevedelpreukázaťnadobudnutienákladnéhomotorovéhovozidlazn.SubaruForester
(s VIN číslom karosérie končiacim trojčíslím „372“) v Českej republike. Realitou však je, že odcudzené
bolo motorové vozidlo zn. Subaru Forester, patriace Slovenskej geodetickej spoločnosti s.r.o. Banská

Bystrica (s VIN číslom karosérie končiacim trojčíslím „945“), pričom technický preukaz k motorovému
vozidlu zn. Subaru Forester (s VIN číslom karosérie končiacim trojčíslím „372“), ktorý mal obžalovaný
O. k dispozícii vlastne predstavoval len zakrytie skutočného pôvodu odcudzeného motorového vozidla.

Motorové vozidlo zn. Subaru Forester, ktoré bolo u obžalovaného E. O. zaistené, je motorové vozidlo

odcudzené Slovenskej geodetickej spoločnosti s.r.o. Banská Bystrica (s VIN číslom karosérie končiacim
trojčíslím „945“). O tomto svedčí ako továrenský štítok VIN čísla karosérie a typové údaje vozidla (po
otvorení karosérie na viditeľnom mieste), tak aj číslo motora (1831L). Pri VIN čísle karosérie na nosnej
časti karosérie (s trojčíslím končiacim „372“), ako aj pri továrenskom štítku zodpovedajúcom tomuto VIN
číslu, ide o nelegálne zásahy.

Pri technickom preukaze, ktorý mal obžalovaný E. O. k dispozícii a mal dosvedčovať, že vlastne
odcudzené motorové vozidlo zn. Subaru Forester (s VIN číslom karosérie končiacim trojčíslím „945“),
je vlastne vozidlom Subaru Forester (s VIN číslom karosérie končiacim trojčíslím „372“), a teda legálne
zakúpeným v Českej republike, existuje viacero závažných rozporov.

V technickom preukaze č. C (č. l. 1971) sa uvádza rok výroby 1999 (odcudzené vozidlo Subaru Forester
malo roku výroby 1998), farba je uvedená černá perleť č. 47A (a iba rukou je dopísané neúradným
spôsobom „zelená metalíza“ (práve odcudzené motorové vozidlo malo farbu zelená metalíza), pričom
na technickom preukaze je uvedené výrobné číslo motora (532372), ktoré nezodpovedá číslu motora

na reálne zaistenom vozidle u obžalovaného E. O..

Aj vyššie naznačené zjavné rozpory týkajúce sa individuálnej identifikácie motorového vozidla zn.
Subaru Forester, ktoré mal obžalovaný E. O. k dispozícii (ako v samotnom interiéry vozidla, tak aj pri
porovnaní údajov v interiéry vozidla s technickým preukazom) nasvedčujú, že obžalovaný si musel

byť vedomý toho, že predmetné motorové vozidlo mohlo byť získané trestným činom spáchaným inou
osobou a pokiaľ ho na seba previedol, získal ním pre seba aj väčší prospech a dopustil sa zločinu
podieľníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.Pri bode 7/ mal obžalovaný E. O. vozidlo Škoda Felícia nadobudnúť údajne kúpou od H. G.,
prostredníctvom tretej neznámej osoby, v decembri 2005, pričom ani jeden z účastníkov kúpy nevie
predložiť kúpnu zmluvu. Vo februári 2006 bolo toto vozidlo odpredané Y. T..

Existuje predchádzajúca kúpna zmluva z 10.11.2014 o nadobudnutí Autoslužbou - H. G. od E. Z. vozidla
Škoda Felícia 1,9D (rok výroby 1999, číslo motora končiace trojčíslím „344“, strieborná metalíza, číslo
karosérie končiacej trojčíslím „105“).

Podľa zistení Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky vozidlo s takým číslom karosérie a motora
má výbavu GLX a farbu strieborná metalíza.

H. E. však bolo odcudzené vozidlo (a napokon vrátené) Škoda Felícia, farba červená rallye, výbava LX,
rok výroby 1998, VIN číslo karosérie končiace trojčíslím „186“, číslo motora končiace trojčíslím „593“.

Práve takéto vozidlo nadobudol a mal v držbe obžalovaný E. O., s dodatočne pozmeňovanými číslami
karosérie a motora, avšak zachovaným pôvodným továrenským štítkom (číslo karosérie končiace
trojčíslím „186“, deň výroby 25.06.1998) na prístupnom mieste (zadné sedadlo vozidla).

Poukazujúc aj na vyššie uvedené, nemožno akceptovať obhajobu obžalovaného O. o legálnom

nadobudnutí vozidla (údajne za sumu 47.000,- Sk, ktoré mal v krátkom čase odpredať za 140.000,- Sk) a
o jeho úplnej nevedomosti o naznačených diskrepanciách. Naopak, obžalovaný O. si musel byť vedomý,
že vozidlo môže pochádzať z trestnej činnosti (krádeže) a jeho nadobudnutím a držbou získava väčší
prospech a tak sa dopúšťa zločinu podieľníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Aj pri bode 6/ sa krajský súd stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že obžalovaný R. F. pri
nadobudnutívecízodcudzenéhomotorovéhovozidla(riadiacajednotkaairbaguadvesedačky)simohol
byť vedomý skutočnosti, že tieto veci môžu pochádzať z odcudzeného motorového vozidla a tak sa
dopúšťa prečinu podieľníctva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

V označených veciach išlo o veci pochádzajúce z odcudzeného motorového vozidla zn. VW Bora, s
rokom výroby 2000. Znalec A.. V. B. podal ešte v prípravnom konaní v októbri 2007 odborné vyjadrenie
k odcudzeným veciam, ktoré obhliadol v skladoch polície, a na ktorom zotrval aj pri svojom výsluchu
na hlavnom pojednávaní. Znalec určil v odbornom vyjadrení cenu odcudzených vecí ku dňu 22.11.2006
v sume 45.561,- Sk (vrátane DPH), pričom túto cenu určil „odhadom najpravdepodobnejšej ceny

hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou“.

Keď obžalovaný R. F. nadobudol odcudzené veci v období medzi 05.02.2006 a 22.11.2006 za sumu

cca 5.000,- Sk, vzhľadom na stav a hodnotu vecí si musel byť vedomý toho, že cena, za ktorú veci
dostáva, je neprimerane nízka, a pokiaľ predávajúci veci za takúto cenu predáva, môže to nasvedčovať
aj skutočnosti, že predáva ich preto za takú nízku cenu, pretože sa ich chce zbaviť, lebo pochádzajú
z trestnej činnosti.

Podstatu tohto právneho názoru nemenia ani listiny, ktoré predložil obžalovaný R. F. na verejnom
zasadnutí krajského súdu v konaní o odvolaní. Ide totiž o listiny o cene sedačiek vo vozidlách VW
Golf - IV., resp. V. v roku 2015 v autobazáre. Pre zisťovanie skutkového stavu veci však bolo potrebné
vychádzať z hodnoty konkrétnych odcudzených vecí z vozidla VW Bora v roku 2006, ktoré po ohliadke
ohodnotil znalec A.. V. B. ešte v roku 2007.

Po akceptácii skutkových zistení a právnej kvalifikácie konania obžalovaných je na odvolacom súde, aby
akceptovalajtrestyodňatiaslobody,ktoréboliobomobžalovanýmuložené.Keďžeodvolaniabolipodané
iba v prospech oboch obžalovaných, neprichádza do úvahy prípadné sprísňovanie uložených trestov
odňatia slobody. Na druhej strane však krajský súd nevidí dôvody pre zmierňovanie uložených trestov

odňatia slobody obom obžalovaným (s podmienečným odkladom ich výkonu) a preto ich ponecháva
nedotknuté.Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s výrokmi v napadnutom rozsudku o uložení obom obžalovaným
trestov prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie
trestného činu.

Keďže nebolo náležite preukázané, že by boli obžalovaní použili nástroj na vytrhávanie zámkov a
vysielačku na spáchanie trestnej činnosti, za ktorú boli uznaní vinnými, uloženie trestov prepadnutia vecí

je v rozpore s Trestným zákonom a preto bolo potrebné predmetné výroky zrušiť podľa § 321 ods. 1
písm. d) Tr. por.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku,
keď napadnutý rozsudok zrušil iba vo výrokoch o uložených trestoch prepadnutia vecí a v ostatných
častiach ho ponechal nedotknutý, pretože ako skutkové zistenia, tak aj právnu kvalifikáciu a uložené

tresty odňatia slobody považoval za akceptovateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.