Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231416
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115231416.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav
Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie T. X. X, XXX XX X. X., správca úpadcu PB Power Trade, a.s.,
so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, zastúpeného zástupcom Advokátska
kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 257 946, proti

žalovanému v 1/ rade: Ing. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. X, J XHQ W., Spojené kráľovstvo Veľkej
Británie a Severného Írska, zastúpenému zástupcom Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o., so sídlom
Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, proti žalovanému v 2/ rade: V. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. K. K., XXX X. G. (X. V.), U., J XNP, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
zastúpenémuprávnymzástupcomJUDr.JánomKasenčákom,advokátom,sosídlomY.K.X,XXXXXZ.,
v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o vrátenie plnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/3/2015-417 zo dňa 19. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/3/2015-417 zo dňa 19. mája 2017 z r u
š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému v 1/ rade priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a žalovanej v 2/ rade priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal
na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013 je neúčinná, s
návrhom na zaviazanie žalovaného v 1/ rade vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške
20.000 Eur a taktiež, že Zmluva o ekonomickom poradenstve zo dňa 16.08.2011 je neúčinná a rovnako
zaviazať žalovaného v 1/ rade vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 30.800 Eur a
zároveň určiť, že Zmluva o sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.08.2011 je neúčinná a zaviazať žalovaného

v 1/ rade vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 1.086,72 Eur. Žalobu žalobca odôvodnil
tým, že Nájomná zmluva je právny úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň všetky zmluvy sú
úkony ukracujúce, pričom v čase uzatvorenia právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa MAGNA
ENERGIA a.s., ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do
zoznamu pohľadávok pod položkou 71. Predmetná pohľadávka podľa vyjadrení žalobcu nebola popretá
správcom a ani žiadnym z veriteľov a považovala sa za zistenú. Taktiež existovala pohľadávka veriteľa

SFÉRA, a.s. a bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod
položkou 12. Žalobca uviedol, že pokiaľ by úkony neboli zrealizované, ostalo by úpadcovi viac likvidného
majetku, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie veriteľov. Naviac, žalovaný v 1/ rade bol osobou
spriaznenou. Okresný súd poukázal aj na upresnený petit, keď prvý petit o určenie neúčinnosti nájomnej
zmluvy sa týkal tak žalovaného v 1/ rade, ako aj v 2/ rade, v spojení so zaviazaním žalovaných vrátiť do
všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 20.000 Eur, pričom druhý a tretí petit o určenie neúčinnosti

Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 16.08.2011 a vrátenia do všeobecnej podstaty úpadcu
plnenie vo výške 30.800 Eur a určenie, že Zmluva o sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.08.2011 je neúčinnáa zaviazať žalovaného v 1/ rade vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 1.086,72 Eur
sa týkal len žalovaného v 1/ rade. Žalobca si uplatnil trovy konania voči obidvom žalovaným.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 9 ods. 1, 2, 3, § 58, § 59 ods. 4, § 60
ods. 1, 2, 3, § 14 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii dospel k záveru, že
žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd posúdil, že žalovaný v 1/ rade je skutočne
spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
„zákon č. 7/2005 Z.z.“). Okresný súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné lehoty pre odporovanie

úkonom, keďže ak išlo o úkony vykonané v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, bolo možné im
odporovať ako úkonom urobeným počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Konkurzné
konanie bolo začaté uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 200/2014 dňa 20.10.2014, teda
účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 21.10.2014. Následne uznesením zo dňa 22.10.2014,
č.k. 4K/25/2014-72, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10.2014 okresný súd
vyhlásil na majetok úpadcu konkurz. Nájomná zmluva bola uzavretá v roku 2013, teda v 3-ročnej lehote

pred začatím konkurzného konania. Zmluva o ekonomickom poradenstve a Zmluva o sprostredkovaní
boli obidve uzavreté dňa 15.08.2011. Žalobca odporoval zmluvám podľa § 58 a § 60 zákona č. 7/2005
Z.z., teda nájomnú zmluvu ako úkon bez primeraného plnenia, kde platí 3-ročná lehota na uplatnenie
odporovateľnosti a Zmluvu o ekonomickom poradenstve a Zmluvu o sprostredkovaní a zároveň aj
nájomnú zmluvu ako ukracujúce právne úkony, kde platí lehota 5-ročná na odporovanie takémuto úkonu

pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na dátum začatia konkurzného konania, a to 21.10.2014
a na dátum uzavretia predmetných zmlúv: Nájomná zmluva 01.01.2013 a dňa 15.08.2011 - Zmluva o
sprostredkovaní a Zmluva o ekonomickom poradenstve, bola tak žaloba pre odporovanie týmto úkonom
podaná v zákonnej lehote. Žalobca sa žalobou domáhal odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu
u všetkých troch zmlúv, a to v zmysle § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. (u nájomnej zmluvy aj podľa § 58

zákona č. 7/2005 Z.z.), podľa ktorého odporovať možno len tým ukracujúcim úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Žaloba preto bola podaná v zákonnej lehote a
námietka žalovaných v tomto smere bola neopodstatnená.

3. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal aj na vyjadrenia žalovaných v 1/ a v 2/ rade

ohľadne pohľadávok veriteľov, ako aj o stave majetku, s vyvodením názoru zo strany žalovaných,
že majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných úkonov, ako aj po ich vykonaní postačoval na
uspokojenievšetkýchveriteľov,ktorímalivočiúpadcovipohľadávkyvdanommomente,vcelomrozsahu.
Žalovaní na svoju obranu zdôraznili to, že žalobca je povinný preukázať základný predpoklad pre
úspešné odporovanie týchto úkonov (či už podľa § 58, § 59 alebo § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.), a to,

že hodnota majetku úpadcu v momente uzavretia namietaných úkonov postačovala na uspokojenie
vymáhateľných pohľadávok veriteľov majúcich pohľadávku voči úpadcovi k tomuto momentu a ich
uzavretím došlo k ukráteniu ich uspokojenia, pričom takéto ukrátenie uspokojenia veriteľov sa posudzuje
v rozhodnej dobe, t.j. v dobe vykonania predmetných úkonov, preto pre úspešné odporovanie úkonov
bolo potrebné preukázať zo strany žalobcu, že majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných úkonov

postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči úpadcovi
a uzavretím predmetných úkonov došlo k ich ukráteniu. Podľa obrany žalovaných dôkazné bremeno o
tejto skutočnosti zaťažovalo žalobcu, avšak žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.
Žalovaní zvýraznili, že zo strany žalobcu malo byť preukázané, že majetok dlžníka po účinnosti
odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali

vykonateľnú pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu.

4. Okresný súd mal za zistené, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade ako prenajímatelia a úpadca ako
nájomca platne uzavreli dňa 01.01.2013 Nájomnú zmluvu, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti.
Predmetom zmluvy bol nájom nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 Zmluvy - administratívna budova

postavená na parc. KNC č. 581 a pozemky KNC parc. č. 580/31, 580/32, 580/33, 581, 582, všetko v
k.ú. P.). Účel nájmu bol definovaný v čl. III Zmluvy - na výkon podnikania, najmä na administratívnu
činnosť,skladovanie,prevádzkuobchodnejspoločnostiačinnosťfiremnejkancelárie,atood01.01.2013
na dobu neurčitú. V článku VII bolo dohodnuté nájomné vo výške 20.000 Eur ročne, t.j. 1.666,66 Eur
mesačne. Žalobca považoval danú zmluvu za úkon bez primeraného protiplnenia a ukracujúci právny

úkon. Okresný súd mal preukázané, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkmi predmetných
nehnuteľností boli žalovaní v podiele 1/1, teda v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo následne
zrušené, avšak bez vyporiadania. Po zhodnotení listinných dôkazov, Znaleckého posudku č. 66/2012
zo dňa 10.08.2012, fotodokumentácie predmetných nehnuteľností okresný súd skonštatoval, že tietonehnuteľnosti bolo možné využiť na dojednaný účel - minimálne na skladovanie, a teda na podnikateľské
účely, pričom hodnota nájmu 1.666,66 Eur mesačne bola primeraná za takýto rozsah nehnuteľností a
vzhľadom na hodnotu podľa znaleckého posudku vypracovaného len niekoľko mesiacov pred uzavretím

predmetnej nájomnej zmluvy a s prihliadnutím na vydraženú cenu daných nehnuteľností a s poukazom
na bežnú prax, okresný súd súčasne vyjadril, že nešlo o neobvyklú cenu. V prípade Nájomnej zmluvy
zo dňa 01.01.2013 podľa záveru okresného súdu nešlo o úkon bez primeraného protiplnenia, ani o
úkon ukracujúci, nakoľko vzhľadom na hodnotu nehnuteľností okresný súd výšku nájomného posúdil za
obvyklú a nie neprimeranú. Tvrdenie žalobcu o opaku nebolo ničím preukázané. Žalobca nepredložil

relevantné dôkazy o tom, že by nájomné bolo neprimerané a že nehnuteľnosti neboli schopné využitia
podľa dohodnutého účelu. Hoci nehnuteľnosti podľa fotodokumentácie v znaleckom posudku boli v zlom
stave, neznamená, že by neboli využiteľné. Z fotografií bolo zrejmé, že miestnosti boli zasklené, mali 4
steny, strechu a predsa nebolo povinnosťou nájomcu využívať všetky priestory, bolo jeho rozhodnutím,
ktoré využije a ako ich využije pri zachovaní dohodnutého účelu nájmu. Znalec sa vyjadroval ku
stavu nehnuteľností, ale nie k možnému využitiu a konštatovanie znalca ohľadom stavu nevylučuje

využívanie nehnuteľností na nejaký účel. Z fotodokumentácie podľa názoru okresného súdu bolo možné
konštatovať určité využitie nehnuteľností, čo ani znalec nevylúčil.

5.KZmluveoekonomickomporadenstveokresnýsúdmalpreukázané,žebolauzavretádňa15.08.2011
medzi úpadcom ako mandantom a žalovaným 1/ ako mandatárom, čo vyplynulo aj z čl. IV. zmluvy.

Predmetom zmluvy bol záväzok mandatára sústavne a nepretržite uskutočňovať činnosti uvedené
v čl. II zmluvy a mandant sa zaviazal poskytnúť za to odmenu podľa čl. V. zmluvy, podľa ktorého
záloha predstavovala 4.000 Eur bez DPH mesačne a o výške odmeny rozhodovalo predstavenstvo.
Medzi stranami bolo nesporné celkové vyplatenie odmeny vo výške 30.800 Eur. Žalobca podľa názoru
okresného súdu nesprávne označil zmluvu, keďže sa domáhal neúčinnosti zmluvy zo dňa 16.08.2011,

avšak z čl. IV. zmluvy vyplynulo, že sa stáva účinnou a zmluvný vzťah vzniká dňa 15.08.2011,
pričom zo zmluvy nevyplýva žiaden iný dátum. Okresný súd nemal zistené uzavretie zmluvy aj dňa
16.08.2011. Z obsahu žaloby však bolo zrejmé, ktorej zmluvy sa domáha neúčinnosti a toto bolo zrejmé
aj protistrane. Tento právny úkon podľa zistení, vyjadrení zo strany žalovaného v 1/ rade podľa záveru
okresného súdu neukracuje žiadneho veriteľa a ani nebol úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa

úpadcu, a preto logicky ani nemohol byť takýto úmysel žalovanému v 1/ rade známy, nakoľko úmysel
úpadcu ukrátiť veriteľa neexistoval. Okresný súd vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu poukázal na
vyjadrenia žalovaného v 1/ rade, ako aj na zistenia, podľa ktorých žalovaný v 1/ rade vykonával pre
úpadcu účtovné a ekonomické služby a poradenstvo, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v
oblasti obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti

developerských aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti v Rumunsku. Žalovaný v 1/ rade vykonával
pre úpadcu činnosti spojené so založením, riadením a spravovaním dcérskej spoločnosti v Rumunsku,
pričom na základe tejto činnosti žalovaného v 1/ rade bola v roku 2011 v Rumunsku už založená dcérska
spoločnosť úpadcu PB Power Trade S.R.L. a žalovaný v 1/ rade vykonával riadenie a správu tejto
dcérskej spoločnosti. Žalovaný v 1/ rade vykonával činnosti smerujúce k založeniu ďalších dcérskych

spoločností v balkánskych krajinách, a to v Bulharsku a Albánsku. Žalovaný v 1/ rade vykonával
činnosti smerujúce k získavaniu povolení, rozhodnutí a stanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy,
potrebných na vykonávanie obchodu s elektrickou energiou. Plnenie z titulu Zmluvy o ekonomickom
poradenstve bolo žalovaným v 1/ rade reálne vykonané v prospech úpadcu a výška odplaty bola
obvyklá, primeraná a rozhodne nie vysoká. V tejto súvislosti úpadca mal vysoké obraty, čo znamenalo,

že vykonávať všetky tieto činnosti pre spoločnosť s takýmito obratmi stálo nemálo úsilia, vyžadovalo
si to značné vedomosti a takisto nieslo to so sebou veľkú zodpovednosť za správnosť a odbornosť
poskytovaných služieb, preto suma za poskytovanie takýchto činnosti nemohla byť považovaná za
neobvyklú, resp. neprimeranú podmienkam na trhu. Okresný súd vo vzťahu k tomuto úkonu uzavrel, že
neukracuje žiadneho veriteľa. Daná zmluva nebola podľa záveru okresného súdu ukracujúcim právnym

úkonom.

6. Vo vzťahu k Zmluve o sprostredkovaní č. 30 okresný súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa
15.08.2011 medzi úpadcom ako záujemcom a žalovaným v 1/ rade ako sprostredkovateľom. Predmet
zmluvy bol špecifikovaný v čl. I. zmluvy, podľa čoho žalovaný v 1/ rade mal vyvíjať činnosť smerujúcu

k uzatvoreniu združených zmlúv o dodávke silovej elektriny a distribučných služieb medzi záujemcom
a tretími osobami. Podľa čl. IV. zmluvy úpadca sa zaviazal žalovanému v 1/ rade za jeho činnosť
platiť provízie a nárok vznikol uzavretím jednotlivej sprostredkovanej zmluvy. Vo vzťahu k tejto zmluve
žalovaný v 1/ rade uviedol, že vykonával pre úpadcu sprostredkovanie obchodov, predmetom ktorýchbola dodávka elektrickej energie zo strany úpadcu tretím osobám, vykonával starostlivosť o týchto
odberateľov spojenú s odberom elektrickej energie a taktiež vykonával sprostredkovanie obchodov, kde
úpadca stál na strane odberateľa energie a tretia osoba na strane dodávateľa energie. Provízia bola

vyplatená len za reálne uskutočnené obchody a reálne poskytnutú starostlivosť o odberateľov a navyše
provízia bola vyplácaná vždy, až keď došlo k skutočnému splneniu obchodu zo strany tretej osoby, t.j.
až keď došlo k skutočnému odberu elektrickej energie odberateľom elektrickej energie. Úpadca získal
činnosťou žalovaného v 1/ rade tržbu vo výške 145.222,47 Eur, čo určite nebolo možné považovať za
zanedbateľný prínos pre podnikanie úpadcu. Okresný súd zobral do úvahy zistené skutočnosti vo vzťahu

k tomuto úkonu, prihliadol na preukázaný objem zisku a vyhodnotil, že vyplatená odmena žalovanému
v 1/ rade bola nie ukracujúca, ale pomerne nízka vzhľadom na zabezpečený zisk - tržby v objeme
145.222,47 Eur v prospech úpadcu činnosťou žalovaného v 1/ rade, čím získal tržbu v značne vysokom
objeme a vyplatenú províziu/odmenu nebolo možné posudzovať ako ukracujúci úkon.

7.Okresnýsúdvovzťahukspôsobukonania,dokazovaniauviedol,ženepovažovalzapotrebnévypočuť

strany konania, a to aj napriek návrhu žalobcu na osobný výsluch žalovaného v 1/ rade pred súdom prvej
inštancie. Vykonanie tohto navrhnutého výsluchu považoval okresný súd za nehospodárne, pretože
žalovaný v 1/ rade žije dlhodobo v zahraničí, pričom žalobca pôvodne súhlasil s tým, že mu položí
písomneotázky,atedasúhlasilsjehopísomnýmvyjadrenímnazákladenímpoloženýchotázok.Napriek
tomu, po vykonaní tohto úkonu, žalobca začal trvať na osobnom výsluchu, pretože zodpovedanie otázok

v písomnej forme považoval za neúplné, ako napríklad uvedenie účelu nájmu, rozsahu využitia a pod..
Okresný súd však uzavrel, že žalovaný v 1/ rade zodpovedal riadne na otázky položené zo strany
žalobcu, a to na tie, ktoré boli relevantné. Okresný súd poukázal na ust. § 195 ods. 1, 3 CSP, keď
mal za to, že boli splnené podmienky podľa § 195 ods. 3 CSP a z toho dôvodu nebolo potrebné
nariaďovať výsluch strany, pretože tvrdené skutočnosti bolo možné preukázať aj inak a zároveň aj z

dôvodov hospodárnosti vzhľadom na pobyt žalovaného v 1/ rade v zahraničí. Okresný súd žalovanému
v 1/ rade uložil odpovedať na otázky písomne a z dôvodu rýchlosti konania a hospodárnosti toto
uložil prostredníctvom jeho právneho zástupcu, so súhlasom všetkých strán konania, aj keď následne
vzniesli určité námietky, okresný súd ich považoval len za špekulácie a účelovosť s cieľom predĺžiť
konanie, pretože s takýmto postupom okresného súdu všetci súhlasili a daný postup bol v súlade

aj s CSP. Ak aj okresný súd predvolával všetky strany, nielen právnych zástupcov, neznamenalo to,
že ich predvolával za účelom nariadenia výsluchu, a teda uloženie povinnosti dostaviť sa na súd.
Okresný súd takýmto spôsobom chcel iba upovedomiť o nariadenom pojednávaní a bolo vecou každého
predvolaného, či sa dostaví alebo nie. Išlo o právo sporovej strany, nie jej povinnosť. Zo žiadneho
predvolania nevyplynulo, že okresný súd nariadil výsluch konkrétnej strany. V zmysle ust. § 195 CSP

to ani nebolo nutné, pretože skutočnosti bolo možné získať a preukázať aj iným spôsobom, pokiaľ bol
vykonaný písomný dotaz na žalovaného v 1/ rade, odpovedať na otázky položené právnym zástupcom
žalobcu. Z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti bol dotazovaný prostredníctvom právneho zástupcu a nie
prostredníctvom dožiadaného súdu. Ak s týmto postupom zúčastnené strany súhlasili, tak následné
pripomienky nevyhodnotil okresný súd za opodstatnené. Žalobca následne požadoval osobný výsluch

žalovaného v 1/ rade z dôvodov, že mu chcel klásť doplňujúce otázky. Okresný súd poukázal na to, že
bol to práve žalobca, jeho právny zástupca, ktorý navrhoval postup písomného odpovedania na otázky,
ktoré boli položené a boli z ich strany špecifikované a zaslané bez úpravy okresného súdu. V zmysle
zásady hospodárnosti a rýchlosti konania mal právny zástupca žalobcu otázky špecifikovať tak, aby
nedošlo k predlžovaniu konania ďalšími prípadnými otázkami, či výsluchom, a to zvlášť s poukazom na

to, že tieto otázky boli predložené, a teda aj formulované advokátom, osobou s právnickým vzdelaním,
preto otázky mali byť hneď formulované riadne a s prezieravosťou a po starostlivej odbornej príprave.
Okresný súd nepovažoval výsluch žalovaného v 1/ rade za potrebný. Postačovalo, pokiaľ okresný súd
mal doručené vyjadrenie žalovaného v 1/ rade na otázky žalobcu. Okresný súd vykonané dokazovanie
považoval za dostatočné, pričom žalobcom žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by sa jednalo

o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce alebo ukracujúce právne úkony, preto žalobu
žalobcu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli úspešní v celom rozsahu, preto im bol

priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, o výške
ktorého nároku rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 30. júna 2017
(č.l. 438 - 447 spisu). Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a žiadal rozsudok okresného súdu

zmeniť a žalobe vyhovieť. Zvýraznil, že pokiaľ sa domáhal určenia neúčinnosti troch právnych úkonov, a
to Nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2013, Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 15.8.2011 a Zmluvy
o sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.8.2011, išlo o úkony ukracujúce v zmysle § 60 zákona č. 7/2005
Z.z. a v prípade nájomnej zmluvy išlo o úkon bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 zákona
č. 7/2005 Z.z., pričom všetky úkony boli urobené v prospech spriaznenej osoby - žalovaného v 1/

rade, ktorý až do 16.12.2014 zastával funkciu člena predstavenstva úpadcu PB Power Trade, a.s..
Účastníkom nájomnej zmluvy bola aj jeho manželka, t.j. žalovaná v 2/ rade. Žalobca poukázal na ust.
§ 57 ods. 1, 4 v spojení s ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že všetky tri odporované
právne úkony, a to nájomná zmluva, zmluva o ekonomickom poradenstve a zmluva o sprostredkovaní
boli platnými právnymi úkonmi ukracujúcimi. Tvrdenia žalovaných o existencii dostatočného majetku
boli nereálne. Samotný údaj o čistej hodnote majetku je z hľadiska posúdenia solventnosti úpadcu

bez reálnej výpovednej hodnoty. Účtovnú hodnotu majetku podniku vykazovanú v účtovnej evidencii
nemožno stotožňovať s jeho všeobecnou hodnotou. Účtovná hodnota majetku podniku slúži iba ako
vstupná informácia na stanovenie jeho všeobecnej hodnoty. To, že úpadca vykazuje v účtovníctve
majetok, bez ďalšieho neznamená, že je bonitný a k ukráteniu veriteľov nedošlo. Nízky stupeň likvidity
majetku úpadcu dôvodne nasvedčoval tomu, že úpadca nebol reálne schopný uspokojiť pohľadávky

svojich veriteľov, osobitne tie, ktoré vznikli ešte pred uzavretím jednotlivých zmlúv. Okresný súd sa
ani len okrajovo nezaoberal majetkom úpadcu, ktorý nestačil na to, aby úpadca mohol ďalej podnikať.
Nevyjadril sa ani k existencii ukrátených pohľadávok. Ukracujúci charakter sa vždy posudzuje v čase
odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie. Pre odporovanie v konkurze je určujúce najmä to, že
pohľadávky prihlásených veriteľov, existujúce už v čase účinnosti napadnutých úkonov, neboli doteraz

uspokojené a v dôsledku týchto úkonov došlo k ich ukráteniu. Inými slovami, pokiaľ by úpadca nezmenšil
svoj majetok (zaplatením nájomného a odmien), v konkurznej podstate by bolo viac prostriedkov na
uspokojenie veriteľov.

10. Žalobca odporoval všetkým trom právnym úkonom ako úkonom ukracujúcim v zmysle § 60 zákona

č. 7/2005 Z.z., keďže išlo aj o úkony v prospech spriaznenej osoby, pričom ukracujúci úmysel úpadcu
PB Power Trade, a.s. a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa ex lege prezumujú, ak sa nepreukáže
opak. Dôkaz opaku bol na strane spriaznenej osoby, ktorá musí preukázať to, že dlžník takýto úmysel
nikdy nemal alebo že o ňom nevedel. V prípade zmluvy o ekonomickom poradenstve okresný súd
bez akejkoľvek revízie doslovne prevzal závery z vyjadrenia žalovaného v 1/ rade zo dňa 21.11.2016

a v prípade nájomnej zmluvy vyjadril, že ...„keby úpadca chcel ukracovať veriteľov, tak logicky by
nevyžadovalvypracovanieznaleckéhoposudkusfotodokumentáciouakonejakýmdôkazomsvedčiacim
prípadne v jeho neprospech“. Žalovaný v 1/ rade tvrdil, že za dohodnutú odmenu, a to nájomné bolo
poskytnuté úpadcovi plnenie. Za účelom preukázania týchto tvrdení však neboli predložené žiadne
dôkazné prostriedky.

11. Vo vzťahu k nájomnej zmluve žalobca poukázal na to, že žalovaní mali odovzdať priestory v
takom stave, aby ich úpadca mohol riadne užívať na dohodnutý účel, t.j. nielen na skladovacie
účely, ale aj administratívnu činnosť, prevádzku obchodnej spoločnosti a podobne. Budova bez
elektroinštalácie, rozvodov vody a plynu, vykurovania, ba dokonca bez bleskozvodu a požiarneho

hydrantu,srozkradnutýmikonštrukciamiavnútornýmvybavením(sociálnezariadenia,umývadlá,sprchy
a pod.) podľa žalobcu vôbec nebola spôsobilá na dohodnuté, resp. akékoľvek užívanie. Nájom vo
výške 1.666,66 Eur mesačne bez DPH nebolo možné považovať za primeraný, čo potvrdila vo svojom
vyhlásení aj realitná kancelária AstonReal s.r.o,, pôsobiaca viac ako desať rokov na realitnom trhu.

12. Žalobca v ďalšej časti odvolania namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Výsledok hodnotenia dôkazov podľa
názoružalobcuzjavnenezodpovedákritériámobsiahnutýmvust.§191ods.1CSP.Zfotodokumentácie,
ktorá tvorila prílohu znaleckého posudku, a zo záverov znalca jednoznačne vyplynulo, že nehnuteľnosti
boli v dezolátnom stave, vyžadujúcom si rozsiahlu rekonštrukciu, t.j. nespôsobilé nielen na dohodnuté,

ale akékoľvek užívanie. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca navrhol výsluch žalovaného v 1/ rade,
ktorý výsluch nebol vykonaný. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade na otázky odpovedal písomne prostredníctvom
svojho advokáta, tak jeho odpovede podľa žalobcu vo viacerých prípadoch nesmerovali k tomu, čobolo predmetom otázky. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné doplniť dokazovanie o osobný výsluch
žalovaného v 1/ rade, čo okresný súd nevykonal.

13. V odvolaní žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca namietal, že rozsudok okresného
súdu nie je riadnym spôsobom odôvodnený, keďže súd prvej inštancie vychádzal len z vyjadrení
žalovaného v 1/ rade, pričom vyjadrenia a prednesy žalobcu nespomenul a žiadnym iným spôsobom
na ne nereflektoval. Žalobca žiadal v prípade, ak by došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku, aby

bol upovedomený o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami na e-
mailovú adresu: [email protected].

14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ rade, v 2/ rade prostredníctvom právnych
zástupcov. Právny zástupca žalovanej v 2/ rade uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o
neexistencii dostatočného majetku, resp. že údaj o existencii dostatočného majetku je nereálny a

iluzórny. Žalobca vzal tvrdenie, že neexistuje dostatočný majetok úpadcu na úhradu záväzkov, ako fakt
bez toho, aby okresnému súdu a stranám sporu predložil akýkoľvek dôkaz. Žalobca nepredložil do
konania znalecký posudok, ktorý by vyvrátil hodnotu majetku podľa účtovníctva. Žalovaná v 2/ rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
publikované v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016 pod č. R 33/2016, z ktorého vyplýva, že ...„ak dôjde

odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka
stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho
úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je
na správcovi“. Len pokiaľ by žalobca uniesol dôkazné bremeno, že zostávajúci majetok dlžníka nestačí
na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, až potom by vznikla dôkazná povinnosť žalovaných

vyvrátiť tvrdenia žalobcu. K nájomnej zmluve žalobca nepredložil žiaden priamy dôkaz o tom, že by
úpadca neužíval nehnuteľnosť, ale len nepriamymi dôkazmi chcel preukázať to, že predmet nájmu
nebol používaný. K navrhnutému dôkazu žalobcom na výsluch žalovaného v 1/ rade právny zástupca
žalovanej v 2/ rade uviedol, že žalobca kládol irelevantné otázky, resp. otázky, na ktorých odpovede sú v
súdnom spise. Právny zástupca žalovanej v 1/ rade správne na pojednávaní konštatoval, že za účinnosti

predchádzajúcej právnej úpravy O.s.p. by už žalobca takúto možnosť navrhovať ďalšie dôkazy vôbec
nemal. Právny zástupca žalovanej v 2/ rade namietal, že žalobca je zastúpený profesionálom, ktorý si
mal byť vedomý, že v tomto súdnom konaní s účinnosťou od 01.07.2017 bude musieť vyvinúť väčšiu
aktivitu v dokazovaní, čo sa však nestalo. Právny zástupca žalovanej v 2/ rade vo vyjadrení uviedol, že
žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že pôvodná žaloba bola vadná a až na pojednávaní konanom

dňa 19.05.2017 žalobca odstránil vady žaloby, čo však bolo už po jednoročnej lehote na podanie žaloby.
Žalovaná v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť s
priznaním trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že primárnym predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je ust.
§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keď žalobca musí preukázať ukrátenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov úpadcu. Uvedené bolo dôkazným bremenom žalobcu. Žalovaný v 1/ rade
zvýraznil, že právnymi úkonmi, ktorým žalobca odporoval, nebol ukrátený žiaden veriteľ. Žalobca bol
povinný preukázať, že výška majetku úpadcu v momente uzavretia namietaných úkonov postačovala

na uspokojenie splatných a vymáhateľných pohľadávok veriteľov majúcich pohľadávku voči úpadcovi
k tomuto momentu a ich uzavretím (t.j. v dôsledku ich uzavretia) došlo k ukráteniu ich uspokojenia,
pričom takéto ukrátenie uspokojenia veriteľov sa posudzuje v rozhodnej dobe, t.j. v dobe vykonania
predmetných úkonov, resp. bol povinný preukázať, že dlžník nemal v tejto rozhodnej dobe dostatok
majetku na úhradu všetkých pohľadávok a vykonaním úkonov sa miera uspokojenia ešte viac znížila.

Žalobca túto skutočnosť nepreukázal, dokonca ju ani netvrdil. Žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že
výškamajetkuúpadcuvrozhodnejdobe,t.j.vdobevykonaniapredmetnýchúkonov,vysokopresahovala
výšku pohľadávok veriteľov, ktorí mali voči úpadcovi splatné a vymáhateľné pohľadávky v danom
momente, v celom rozsahu. Z účtovných závierok žalobcu bolo zrejmé, že v dobe uzavretia predmetných
zmlúv nebol úpadca v úpadku, ani tieto zmluvy úpadok úpadcu nespôsobili. Žalovaný v 1/ rade poukázal

na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., a
to dôkazné bremeno v otázke preukázania skutočnosti, že nájomné uhradené na základe nájomnej
zmluvy je podstatne vyššie ako obvyklé nájomné, pričom žalovaný v 1/ rade uviedol, že žalobca toto ani
preukázať nemohol, pretože nájomné bolo dohodnuté v obvyklej a primeranej výške. Úpadca uzavretímpredmetných zmlúv neukrátil uspokojenie žiadnej prihlásenej pohľadávky veriteľa, preto nebol naplnený
základný predpoklad pre úspešnosť odporovacej žaloby, uvedený v § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.,
t.j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Predmetné úkony neboli úpadcom vykonané

s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu, a preto logicky ani nemohol byť takýto úmysel žalovanému v 1/ rade
známy, pretože úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa neexistoval, a tým sa nemôže jednať ani o ukracujúce
právne úkony. Žalovaný v 1/ rade zotrval na tom, že neboli splnené podmienky pre úspešné odporovanie
týchto zmlúv podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., navyše, nájomná zmluva a ostatné napadnuté zmluvy
boli vykonané v dobe, keď úpadca nebol v úpadku a ani tieto úkony jeho úpadok nespôsobili. Nebol

naplnený ani predpoklad pre úspešné odporovanie ako úkonu bez primeraného protiplnenia uvedený v
§ 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania žalovaný v 1/ rade
poukázal na to, že sám žalobca navrhol vykonať výsluch žalovaného v 1/ rade písomnou formou a tento
výsluch bol aj touto formou vykonaný. Žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že riadne zodpovedal na všetky
otázky, ktoré mu boli zo strany žalobcu položené, a preto ďalší výsluch je neúčelný a nehospodárny,
keďže žalovaný v 1/ rade sa vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam. V podstate žalobca ani pri

jednom z úkonov vykonaných pred okresným súdom nepožiadal o výsluch žalovaného v 1/ rade, čo
súčasne nemožno považovať za včasné uplatnenie prostriedku procesného útoku podľa ust. § 153 CSP,
najmä s prihliadnutím na to, že uznesením bol žalobca poučený o sudcovskej koncentrácii a navyše
by takýto úkon vyžadoval aj nariadenie ďalšieho pojednávania (§ 153 ods. 2 CSP). K oneskorenému
návrhu žalobcu na výsluch žalovaného v 1/ rade, žalovaný v 1/ rade uviedol, že žalobu žalobca podal

v roku 2015 a následne sa konalo pojednávanie dňa 08.12.2016, potom žalobca vykonal písomné
vyjadrenie doručené okresnému súdu dňa 06.04.2017 a ani na jednom z týchto úkonov nepožiadal o
výsluch žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade považoval rozsudok okresného súdu za dostatočne
odôvodnený, preto žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a v prípade verejného vyhlásenia
rozsudku upovedomiť o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami na

e-mailovú adresu: U..

16. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade, v 2/ rade zaslal odvolaciu repliku žalobca v podaní zo dňa
3. októbra 2017. Žalobca poukázal na pohľadávky veriteľov, ktoré boli spornými právnymi úkonmi
ukrátené a preukázateľne existovali v čase uzavretia týchto úkonov a ich právna existencia bola

definitívne autorizovaná postupom podľa § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žaloba proti obidvom
žalovaným bola podaná včas, v zákonnej jednoročnej lehote. Pokiaľ aj došlo k odstráneniu „nedostatku“
petitu až na poslednom pojednávaní, bolo takéto odstránenie nedostatku bez právneho významu k
tomu, že nemohlo mať za následok zamietnutie žaloby. Ak žalovaný v 2/ rade poukazuje vo vyjadrení
na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak nepreukázal negatívnu skutočnosť (neužívanie

predmetu nájmu, neposkytnutie dojednaných služieb), tak v tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že
je potrebné rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca
trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. K zákonnej a sudcovskej koncentrácii žalobca poukázal
na to, že predmetné konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, preto ustanovenia CSP
o sudcovskej koncentrácii nebolo možné v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP uplatňovať, ak by boli v

neprospech strany. Žalobca poukázal na rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu,
ktoré vyjadruje záver tohto súdu bez riadneho odôvodnenia. Skutočnosť, že strany v spore sú zastúpené
advokátmi, ešte sama o sebe nezmenšuje povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie.

17.Postupomokresnéhosúdu,atopodanímzodňa06.11.2017odvolaciareplikažalobcuboladoručená

žalovaným v 1/, v 2/ rade prostredníctvom ich právnych zástupcov, ktorí možnosť vyjadrenia sa v lehote
10 dní odo dňa doručenia, do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužili.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389

ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. Krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP posudzoval napadnutý rozsudok
okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, za prihliadnutia k charakteru vyvolaného

súdneho sporu, predmetom ktorého bolo určenie neúčinnosti právnych úkonov a vrátenie plnenia.

20. Z obsahu podanej žaloby žalobcu bolo zrejmé, že žalobca odporoval trom právnym úkonom, a
to úkonu Nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2013, úkonu Zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa15.08.2011 a Zmluvy o sprostredkovaní č. 30 zo dňa 15.08.2011 spolu s vrátením plnenia do konkurznej
podstaty úpadcu. Okresný súd v odseku 42. napadnutého rozsudku zhrnul, že žalobca nepreukázal, že
išlo o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce alebo ukracujúce právne úkony. Okresný

súd však základný predpoklad odporovacej žaloby, a to zákonný predpoklad, že v danej veci napádané
právne úkony nie sú ukracujúce právne úkony v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), túto základnú podmienku nevyhodnocoval. Okresný
súd pri odporovaných troch právnych úkonoch základnú hmotno-právnu podmienku (ne)ukrátenia v
zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nehodnotil, pretože sa priamo zaoberal jednotlivými

skutkovými podstatami odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým žalobca žalobou odporoval. Žalobca
však v podanom odvolaní v prvom rade poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal s jednotlivými
predpokladmi odporovateľnosti v zmysle ust. § 57 ods. 1, 4 zákona č. 7/2005 Z.z..

21.Podľaust.§57ods.4zákonač.7/2005Z.z.odporovaťpodľatohtozákonamožnolentomuprávnemu
úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

22. Krajský súd primárne uvádza, že vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu ide o
predčasné súdne rozhodnutie, pretože pri type odporovacej žaloby okresný súd mal posudzovať ako
základnú hmotno-právnu podmienku tvrdeného ukracujúceho právneho úkonu, resp. úkonov podľa ust.
§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Táto hmotno-právna podmienka musí byť vyhodnotená vo vzťahu k

jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľnosti právnych úkonov, aby bolo možné v súdnom konaní
posúdiť, či je alebo nie je možné žalobe, ktorou sa odporuje právnym úkonom vyhovieť alebo nie.

23. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany
veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a

formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia
vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí)
ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že
pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú
uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou

právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim majetkom. Jedným z právnych predpokladov pre
úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou sa môže dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka,
je platnosť právneho úkonu. Hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o
ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Predpokladom každej
odporovateľnosti, t.j. tak podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákona č. 7/2005 Z.z. (§ 57 ods.

4 zákona č. 7/2005 Z.z.) je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také
zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži
(ukráti) uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomuto dochádza aj vtedy, ak dlžník ani pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov,
avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.

Na druhej strane platí, že aj keď odporovaným právnym úkonom dôjde k zníženiu hodnoty majetku
dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí
majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Dôkazné
bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.

24. Základom pre posúdenie tejto sporovej veci zo strany okresného súdu bolo vyhodnotenie hmotno-
právnej podmienky vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., k čomu nedošlo a vo
vzťahu ku ktorej je potom dôkazná povinnosť žalobcu preukázať, že úpadca v čase pred vykonaním
odporovaných právnych úkonov mal dostatok majetku na uspokojenie svojich veriteľov, ale práve
vykonaním napádaných právnych úkonov vznikol stav, kedy už úpadca nebol schopný uspokojiť

veriteľov. Stav majetku dlžníka pre posúdenie, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné žalobcom dokazovať a následne v súdnom konaní
skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu. Žalobca mal vo vzťahu k ust. § 57 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z.z. dôkaznú povinnosť a následne súd prvej inštancie pri posudzovaní odporovacej
žaloby ako základ mal posudzovať splnenie, resp. nesplnenie tejto zákonnej podmienky, vyplývajúcej z

ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., k čomu z jeho strany nedošlo, a preto ide o predčasné rozhodnutie
súdom prvej inštancie.25. Okresný súd v rámci nového konania za dôkaznej povinnosti žalobcu bude vyhodnocovať základný
predpoklad odporovacej žaloby, vyplývajúci z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a ak nebude splnený
vo vzťahu k jednotlivo uplatneným skutkovým podstatám právnych úkonov, ktorým žalobca odporoval,

tak takejto žalobe žalobcu nebude možné vyhovieť, ak sa skonštatuje, že napádané právne úkony nie
sú ukracujúcimi právnymi úkonmi.

26. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 26.10.2015 okrem iných skutočností uviedol tvrdenia s poukazom
na ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôkazné bremeno v tomto smere má výlučne žalobca,

preto po vrátení sporovej právnej veci bude dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že napádané
právne úkony spôsobili ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok, čo v zásade prichádza do
úvahy vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené
pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo
len čiastočne. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou
zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku

dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý
mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Tak, ako uviedol krajský súd,
dôkazné bremeno v tomto smere má žalobca a okresný súd bude túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť žalobcu, vo vzťahu k ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v rámci nového rozhodovania
posudzovať, keďže napadnutý rozsudok okresného súdu uvedené vyhodnotenie v zmysle ust. § 57 ods.

4 zákona č. 7/2005 Z.z. neobsahoval, a tým zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho
sa skonštatovala predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca je v rámci nového konania
povinný preukázať stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov,
či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľa (veriteľov) v čase uskutočnených
právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca má

povinnosť tvrdenia uviesť a dôkaznú povinnosť preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred
účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku
dlžníka uspokojiť. Žalobca musí preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych
úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných
právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom

každej odporovateľnosti, t.j. predpokladom každej skutkovej podstaty odporovaného právneho úkonu
je preukázanie základného hmotno-právneho predpokladu vyplývajúceho z ust. § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. a jeho zhodnotenie v súdnom rozhodnutí. Základom každej odporovateľnosti je zníženie
uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že
po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Žalobca je povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych
úkonov už nestačil na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera
uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka. V danej sporovej veci sa žalovaný v 1/ rade
bránil v tom, že pre odporovaciu žalobu žalobcu nie je splnený základný hmotno-právny predpoklad
ukracujúcich právnych úkonov v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., avšak práve cez uvedené

zákonné ustanovenie ako základného hmotno-právneho predpokladu odporovacej žaloby sa týmto súd
prvej inštancie nezaoberal, pokiaľ len uviedol tvrdenia žalovaného v 1/ rade (odsek 19.).

27. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.