Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 5, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/1118/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120341411
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120341411.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. D., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/
XX, XXX XX I. - Z., právne zastúpený: JUDr. Florián Karabinoš, Romanova 4, 851 02 Bratislava -
Petržalka, IČO: 42 174 961, proti povinnému: X. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. - Z., o vymoženie
peňažného nároku vo výške 2 121,23 eur s príslušenstvom, o návrhu na vykonanie exekúcie, o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom,

sp. zn. 35Ek/1118/2020 zo dňa 20.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 10.07.2020, domáhal od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 2 121,23 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný
rozkaz sp. zn. 27Ro/3510/2007 vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 18.01.2008 (ďalej len

„exekučný titul“).

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 20.08.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur. Svoje rozhodnutie
za použitia ustanovení § 48 ods. 6, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1-2, § 9 ods. 1 a 3 a § 10 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil,
že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 ods. 1 a nasl. ZoUNEK. Oprávnený sa v podanom
opätovnom návrhu domáhal aj vymoženia trov exekúcie vo výške 42 eur, ktoré predstavujú trovy starej
exekúcie. Upovedomenie o zastavení exekúcie však nie je exekučným titulom v tomto exekučnom

konaní, a zároveň trovy vo výške 42 eur predstavujú nárok priznaný súdnemu exekútorovi: JUDr.
Ing. Zuzana Dobrodenková voči oprávnenému. Upovedomenie je teda exekučným titulom súdneho
exekútora výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu
povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK, podľa ktorého oprávnený za
podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku,

nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom
ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom
ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci
pôvodného exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov
vo výške 42 eur, a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich
uhradenie. Čo sa týka dôvodovej správy k ZoUNEK, na ktorú odkazuje oprávnený, vyšší súdny úradník

uviedol, že tá nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom, a teda nie je pre súd záväzná. Ak
bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavujenárok oprávneného pri repodaji ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, malo sa to premietnuť
aj do právnej úpravy. Práve naopak, zo znenia ustanovenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že
paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom

podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pri rozhodovaní o návrhu
na vykonanie exekúcie zistil vyšší súdny úradník rozpor návrhu na vykonanie exekúcie, resp. aj jeho
opravy v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo výške 42
eur zamietol.

rške 42 EUR zamietol. kučn. vymoženie aj n5 EUR
(paušom _______________________________________________________________________3/
Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Uviedol, že riadne uhradil
paušálne trovy starej exekúcie exekútorovi starej exekúcie v súlade s upovedomením o zastavení
starej exekúcie. Nespochybnil, že trovy zastavenej starej exekúcie má znášať voči exekútorovi v

zmysle § 6 ZoUNEK oprávnený. Z pohľadu práva hmotného sa však tieto paušálne trovy, po ich
úhrade oprávneným exekútorovi, stali príslušenstvom pohľadávky ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky. Ich náhradu môže oprávnený v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
požadovať ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Nie je potrebné, aby boli súčasťou
exekučného titulu, na ktorého základe sa má opätovná exekúcia viesť a nie je ani logická argumentácia

o pasívnej legitimácii povinného. Všetky náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú vždy nákladmi,
ktorévynaložiloprávnenývočiniekomuinémunežpovinnému(napr.nákladynaprekladcudzojazyčného
exekučného titulu, ktoré oprávnený uhradil prekladateľovi, poštovné - náklady zaplatené oprávneným
pošte, poplatky za zaručenú konverziu exekučného titulu - náklady zaplatené oprávneným príslušnému
subjektu, ktorý konverziu vyhotovil a pod.). V tomto prípade sa jedná o náklady, ktoré oprávnený zaplatil

exekútorovi za starú exekúciu. Zákon v ust. § 9 uvádza, že oprávnený pri repodaji nemá, okrem náhrady
súdneho poplatku za návrh, nárok na náhradu trov spojených s podaním tohto návrhu. Takéto trovy si
oprávnený v repodaji ani neuplatňuje. Zákon v žiadnom ustanovení neuvádza, že si oprávnený nemôže
pri repodaji uplatniť náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Čo sa týka argumentácie
súdu, že dôvodová správa k ZoUNEK nie je pre súd záväzná, táto je síce pravdivá, ale súd pri svojom

rozhodovaní a aplikácii právneho predpisu má prihliadať aj na zámer zákonodarcu a neignorovať ho.
Dôvodová správa predstavuje autentický výklad právnej normy, t.j. výklad normy orgánom, ktorý daný
predpis vydal. K uvedenému poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS
71/2013-36, podľa ktorého „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len
z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale

predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Opätovne zdôraznil, že ZoUNEK nič výslovne nehovorí o
tom, že by si oprávnený nemohol uplatniť takú náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
akú si v návrhu uplatnil, ale hovorí len o náhrade trov spojených s podaním opätovného návrhu.
Dôvodová správa k ZoUNEK naopak opakovane pri výklade viacerých ustanovení zákona (dôvodová
správa k ust. § 6 zákona a k ust. § 9 zákona) výslovne uvádza, že oprávnený môže požadovať úhradu

paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vydal
poverenie na vykonanie exekúcie.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený

nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

9/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej
(zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno
považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu
predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy
nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného
titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na
náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri
repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že

paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie
stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na
náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a

lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu
situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1
Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení

starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je
povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje

totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený
dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať

trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121

ods.3Občianskehozákonníka.Akmieniloprávnenýuvedenýnárokvexekúciiuplatniťakopríslušenstvo
podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul
na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať
ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje
exekučným titulom (platobným rozkazom) na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu) s úrokom z

omeškania a trovami základného konania, musel aj na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva
vo výške 42 Eur (ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému
tento nárok. Oprávnený nepredložil exekučný titul na vymáhanie sumy 42 eur od povinného a uvedené
náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených

s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k
legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.

2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej
dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil
aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac
než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,

ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému
práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a

d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením

exekúcie úspešný.

13/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 35Ek/1118/2020 zo dňa 20.08.2020 správne, v dôsledku čoho sudca podľa
ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).