Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208106
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117208106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne G.. P. C., rod. P., nar.
X.X.XXXX trvalé bytom F., X. XXXX/XX štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená advokátkou
JUDr. Luciou Verešpejovou so sídlom Prešove, Hlavná 133, 080 01 proti žalovanej: P.. P. F., rod. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F., Q. XXXX/X, štátna občianka SR, v konaní zastúpená zástupcom Ing.
Lukášom Pospíšilom, trvalé bytom Prešov, Šoltésovej 6534/2, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/10/2017-190 zo
dňa 14.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Okresného súdu Prešov Mgr. Alena Paveleková n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 12C/10/2017.

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania zrušil

predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obci Prešov, k.ú. Solivar, vedených na LV
Č. XXX a to:
- parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 310 m2,
- parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 490 m2,
- stavby - rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je umiestnený na parcele č. XXXX.
II. Konštatoval, že výťažok z predaja predmetných nehnuteľností bude rozdelený, podľa veľkosti

spoluvlastníckych podielov účastníčok konania, každej v jednej polovici. III. Vyslovil, že žalobkyňa má
vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, pričom o ich výške
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd 1. inštancie ustanovením § 35, § 107 ods. 1, § 136 ods. 1,
2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa a žalovaná
nemali záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že
predmetom vyporiadania je klasický rodinný dom a priľahlý pozemok a účastníci konania ani netvrdili, že
by bolo možné reálne rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti, súd túto možnosť vyporiadania vylúčils poukazom na odborné vyjadrenie predložené zo strany žalobkyne. Reálna deľba nehnuteľnosti je
vylúčenáaj ztohodôvodu,žetátoniejemožnátak,abybolavsúladesostavebnýmzákonomč.50/1976
Z.z. v znení zmien a doplnkov. Nakoľko zákon pripúšťa iba delenie vo vertikálnej rovine, pričom musia

vzniknúť samostatné časti od základov po strechu, čo v tomto prípade nebolo možné. Reálne rozdelenie
by nebolo účelným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Preto súd 1. inštancie pristúpil
k druhému spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, a to prikázania veci za primeranú náhradu jednému
zo spoluvlastníkov.

4. Žalobkyňa neprejavila záujem o výlučne vlastníctvo predmetných nehnuteľnosti, žalovaná oproti
vyjadreniam pred začatím súdneho konania napokon v priebehu konania pripustila, že by mala záujem
stať sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, avšak navrhovala sumu pre odstupujúcu
podielovú spoluvlastníčku vo výške 20.000,- Eur. Následne bolo vykonané znalecké dokazovanie v
rámci, ktorého bola zistená všeobecná hodnota nehnuteľnosti súdom ustanoveným znalcom vo výške
102.000,- Eur, čo predstavuje finančný podiel pre každú z podielových spoluvlastníčok 51.000,- Eur,

teda ponúkaná suma pre odstupujúcu podielovú spoluvlastníčku zo strany žalovanej bola neprimeraná.

5. V danej právnej veci by bolo možné vyporiadanie tak, že by súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť
do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorý o ňu prejavila záujem žalovaná však v konaní neprodukovala
dôkazy na základe, ktorých by mal súd zistené, či žalovaná je schopná vzhľadom na to, že

ponúkala oveľa nižšiu sumu, zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov pre odstupujúcu podielovú
spoluvlastníčku. Zástupca žalobkyne uviedol, že jej príjem predstavuje starobný dôchodok.
6. Podľa ustálenej súdnej judikatúry pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva sa
primeranou náhradou rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR R 43/1997). Primeranú náhradu je totiž potrebné chápať ako hodnotový

ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Povinnosť spoluvlastníka, ktorý nadobúda od odstupujúcich spoluvlastníkov ich spoluvlastnícke podiely,
má aj ústavnoprávny rozmer spočívajúci v tom, že vlastníka je možné zbaviť jeho vlastníckeho práva
iba za náhradu.

7. Zo znaleckého posudku bolo nepochybne zistené, cena vypočítaná znalcom podľa názoru súdu
objektívne zohľadňuje hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti. Pre úplnosť súd uvádza, že pri určení
koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom sa zohľadňovali tieto faktory
- trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva,

- poloha nehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce,
- súčasný technický stav nehnuteľnosti,
- prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti,
- príslušenstvo nehnuteľnosti,
- typ nehnuteľnosti,

- pracovné možnosti obyvateľstva,
- skladba obyvateľstva v mieste stavby,
- orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám,
- konfigurácia terénu,
- pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby,

- doprava v okolí nehnuteľnosti,
- občianska vybavenosť,
- prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,
- kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,
- možnosti zmeny v zástavbe - územný rozvoj,

- možnosti ďalšieho rozšírenia,
- dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti,
- názor znalca.

Následne poukázal aj na právnu vetu uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/1008/2014,

ktorá je použiteľná aj na aplikáciu v tomto prípade a to teda, že základným predpokladom je to, že
spoluvlastník ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. V tejto súvislosti poukázal aj na R 54/1973.8. Keďže v danej právnej veci existencia finančných prostriedkov nebola žalovanou preukázaná reálnym
spôsobom, súd nemal dôkaznými prostriedkami preukázané, že budúci záväzok žalovaná by bola
schopná splniť, súd pristúpi k tretiemu spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Následne poukázal na rozsudok Najvyššie súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/1346/2002 zo
dňa 29.07.2003, ktorý pojednáva o tom, že ak zákon stanovuje, že prikázanie veci jednému zo
spoluvlastníkov je možné len za primeranú náhradu potom to znamená, že súd môže prikázať len tomu
zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť.

9. Následne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že po právoplatnosti rozsudku sa na predaj
spoluvlastníckeho podielu podľa § 166 Exekučného poriadku použijú ustanovenia Exekučného poriadku
o exekúcii predajom nehnuteľnosti podľa § 134 až 165 Exekučného poriadku. Výťažok predaja spoločnej
veci potom exekútor vyplatí obom spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov tak, ako súd rozhodol v
rozsudku, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo.

10. Pokiaľ ide o nároky žalovanej, čo sa týka zaplatenia sumy 1.634,25 Eur, súd prvej inštancie poukazál
na to, že vyporiadanie v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka sa vykonáva ako vyporiadanie aj v
najširšom zmysle slova, v jeho rámci sa prihliada, napríklad aj na to, či a do akej miery niektorý
z predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a

podobne (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČS SR, sp.zn. 4Cz/11/69, R 40/1970).

11. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na žiadne rekonštrukcie rodinného domu nedala súhlas a
uvedené podporila listinným dôkazom, ktorý žalovaná nespochybnila a v zmysle, ktorého bolo uvedené,
že v dome a na dome a vonku sa nebudú robiť žiadne úpravy a opravy bez jej súhlasu.

12. V danej právnej veci zo strany žalovanej nebol produkovaný dôkaz na základe, ktorého by mal
súd preukázané, či žalobkyňu žiadala o súhlas s úpravami a opravami rodinného domu, preto sa
môže domáhať v rámci takzvaného širšieho vyporiadania vložených investícií iba titulom bezdôvodného
obohatenia. Zo strany žalobkyne bola vznesená námietka premlčania dôvodne. Náklady mali byť

vynaložené za obdobie rokov 2009 až 2015 a žaloba v tomto smere vo vzťahu k širšiemu vyporiadaniu
bola súdu doručená až dňa 29.06.2017. Navyše súd nemal ďalšími dôkazmi preukázané, že išlo
skutočne o náklady, ktoré boli vynaložené na investíciu do vyporiadavanej nehnuteľnosti. V tejto
súvislosti návod na právne posúdenie videl súd 1. inštancie v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 22Cdo/1644/2005. Zároveň citoval ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

a pokiaľ ide o náhradu nákladov energií, poplatkov RTVS a plynu, tu súd prvej inštancie mal za to, že
nejde o investície do spoločnej veci, ktoré by zhodnotili spoločnú nehnuteľnú vec. V tomto smere súd
prvej inštancie uvedenú skutočnosť považuje len za obranu žalovanej v rámci zrušenia podielového
spoluvlastníctva na, ktorú však neprihliadal nakoľko nemá žiaden súvis s vecou. Uvedené však možno
hodnotiť ako nezhodu v užívaní spoločnej veci, a tiež je to vhodným dôvodom na zrušenie podielového

spoluvlastníctva. Z týchto dôvodov súd zamietol nárok žalovanej na zaplatenie titulom investícií.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.
1, 2, a zároveň sa zaoberal ustanovením § 257 C.s.p. V danej právnej veci z predložených listinných
dôkazov mal za preukázané, že žalobkyňa žalovanej ponúkala zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva formou tak, aby si uplatnila v návrhu na začatie konania a napokon dosiahla v konaní
plný úspech. Z týchto dôvodov súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok súdu 1. inštancie zrušiť
v celom rozsahu, a vrátiť vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade

vrátenia veci, prideliť vec inému, nezaujatému, a nestrannému sudcovi, pretože doterajšieho sudcu
považuje žalovaná za zaujatého a vystupujúceho iba v prospech strany žalobkyne. Zároveň v prípade,
ak odvolací súd bude mať za to, že bude potrebné vrátiť vec súdu prvej inštancie, navrhla poveriť
výkonom znaleckého dokazovania iného, nezaujatého a nestranného znalca, keďže existuje viacero
rozporuplných znaleckých posudkov na predmetnú nehnuteľnosť. Poukázala na to, že žalovaná ponúkla

žalobkyni ešte pred začatím súdneho konania sumu 20.000,- Eur za vyplatenie jej podielu, ktorú
odôvodnila odhadom ceny nehnuteľnosti, ktorú jej odporúčali tri realitné kancelárie, sídliace v budove
geodézie na ulici Konštantínovej v Prešove, a to na základe fotografií nehnuteľností, ako aj rozlohy
pozemku. Všetky tri sa nezávisle zhodli na tom, že reálna cena tejto nehnuteľnosti je cca 60.000,- Eur.Podľa toho by žalobkyni prislúchalo 30.000,- Eur. Túto sumu žalovaná znížila o adekvátnu čiastku,
ktorú jej žalobkyňa dlží, ako aj za dochovanie rodičov. Žalobkyňa to neakceptovala a pokračovala v
súdnom konaní. V mimosúdnom konaní, ale aj počas súdneho konania si neustále uplatňovala nárok

na náhradu vo výške 60.000,- Eur, kedy sa chcela žalovaná so žalobkyňou dohodnúť tvrdiac, že údajná
cena nehnuteľnosti je podľa viacerých údajne ňou oslovených realitných kancelárií 120.000,- Eur, čo
však nikdy a nikde nepodložila dôkazom. Ani súd 1. inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť čo i
len jediného svedka, ktorý by jej verziu potvrdil. Svoju finančnú náhradu žalobkyňa v rámci konania
následne bola ochotná znížiť o 4.000,- Eur - 5.000,- Eur po vykonaní znaleckého dokazovania, čo

predstavovalo cca 55.000,- Eur. Zároveň si žalovaná uplatnila protiplnenie a to náhradu za zhodnotenie
spoločnej nehnuteľnosti vo výške 1.634,25 Eur, ako aj náhradu za zaplatenie dlžnej sumy za zaplatenie
SIPO v sume 5.000,- Eur. Nie je sporná otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva predajom vecí,
keďže žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nechce a žalovaná tvrdila, že ak súd rozhodne tak, že sa
nehnuteľnosť bude musieť predať, tak nie je iná možnosť ako ju predať. Tak celková predajná suma
by nemala byť nižšia ako 120.000,- Eur, teda presne taká akou disponovala žalobkyňa. Sporným

preto zostáva výška náhrady akú žiadala žalobkyňa od žalovanej za odkúpenie jej spoluvlastníckeho
podielu v sume 60.000,- Eur, kedy sa žalobkyňa chcela podľa názoru žalovanej obohatiť na jej
úkor, ako aj samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie je v bode II. rozsudku je len zmienené,
že výťažok z predaja sa rozdelí medzi účastníčky súdneho konania podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Z výroku súdu vyplýva, že ani samotný súd prvej inštancie nebol schopný preukázateľne

zistiť za akú skutočnú sumu je možné danú nehnuteľnosť predať. Súd prvej inštancie v spolupráci
so žalobkyňou a jej právnou zástupkyňou iba vykonaným znaleckým posudkom znemožnili, aby sa
výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností mohla teoreticky stať žalovaná. Žalovaná poukázala
na dedičské konanie z roku 2009, kde bol prizvaný znalec/odhadca pre potreby notára, na Znalecký
posudok č. 147/2018, a posudok realitného makléra o hodnote nehnuteľností zo dňa 14.06.2018.

Súd prvej inštancie zistil iba všeobecnú hodnotu nehnuteľností, a nezistil za akú hodnotu je možné
ich predať. Zároveň žalovaná konštatovala, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko vysúdila
menej ako jej to ponúkli realitné kancelárie a zároveň sa žalovaná domnieva, že došlo k porušeniu
základného práva na súdnu ochranu a základného práva vlastniť majetok. Namietala, že už na prvom
pojednávaní sudkyňa odmietla prijať a zaprotokolovať dôkazy, ktoré predkladala žalovaná do súdneho

sporu.Sudkyňasipočasvýpovedežalobkynezaprotokolovalaveciapasáže,ktorébolivprospechibazo
strany žalobkyne. Odmieta zaprotokolovať dodatočné pasáže, výpovede žalovanej na ktoré poukázala
vo svojej písomnej svedeckej výpovedi. Od prvého pojednávania sa voči žalovanej strane správala
povýšenecky, mala sarkastické poznámky s ironickým podtónom a jednoznačne dávala najavo kam
smeruje celý súdny proces. Vystupovaním a správaním sa v súdnej sieni v spolupráci s advokátkou

žalobkyne sa osočovala do protistrany sporu a nepriamo sa naň vyvyšovala, pretože žalovaná nemá
právne vzdelanie a preto nebola ochotná uskutočniť jej návrhy dokazovania. Vrcholom bolo účelové
vypínanie audiozáznamu kde si v pojednávacej miestnosti tykala sudkyňa so splnomocnenkyňou a
tá so žalobkyňou. Menej dôležité je, ale treba to spomenúť, že žalobkyňa je s JUDr. Verešpejovou v
rodinnom vzťahu z manželovej strany. Sudkyňa vôbec nebrala v úvahu vykonštruované ohováranie

manžela žalovanej, pre ktorý bol údajne motív podania žaloby. Nevyvodila ich ani v prípade, že
žalobkyňa sa dopustila trestného činu protizákonného zverejňovania osobných údajov žalovanej pre
prideleného znalca. Dokonca neučinila ani opatrenie voči pridelenému znalcovi ani po zistení, že
vykonával znalecké dokazovanie v čase, kedy zástupca žalovanej o tom nebol informovaný, a teda aj
nezúčastnený. Sudkyňa mala zvážiť opakovanie znaleckej obhliadky po zistení, že bola vykonaná aj

dňa 15.01.2019 za prítomnosti syna žalobkyne, ktorý v súdnom spore nijako nevystupuje. Preto tento
posudok nepovažuje zástupca žalovanej za právne relevantný. Sudkyňa neposlala oznámenie o pribratí
znalca splnomocnencovi žalovanej. Splnomocnenec žalovanej bol konaním súdu prakticky vylúčený z
celého procesu súdneho dokazovania, kde sa ohodnocovala sporná nehnuteľnosť, a to nehovoriac o
tom, že proces ohodnocovania sa vykonával viackrát. Preto žalovaná podala námietku predpojatosti

sudkyne.Žalovaná,ktorátakmercelýživotpracovalaakopedagóg,čišpecializovanýpedagóg,naprvom
pojednávaní neprekladala žiadne dôkazy ani znalecké dôkazy, ktoré si dala vypracovať pre vlastnú
orientáciu. Jednoducho vyhodnotila, že konajúca sudkyňa túto právnu vec vedie tendenčne a stratila
voči tomuto súdu prvej inštancie dôveru v spravodlivý proces. Preto žalovaná odmietla zúčastňovať
sa pojednávania a splnomocnila tým svojho zástupcu. Následne popísala žalovaná ako bolo vykonané

znalecké dokazovanie, že znalec G.. Q. Q. telefonicky sa skontaktoval so žalovanou, pričom samotná
žalovaná nikdy neposkytla dobrovoľne žiaden telefonický ani e-mailový kontakt znalcovi. Skontaktoval
sa s ňou prostredníctvom e-mailovej komunikácie kde bol riadne vyzvaný, aby v prípade ohliadky
nehnuteľnosti sa kontaktoval na splnomocnenca žalovanej. Bol upovedomený, že žalovaná zvažujepodanie žaloby. Napriek tomuto upozorneniu znalecký posudok vykonal dňa 12.01.2019 bez účasti
splnomocnenca žalovanej, ale to nebolo z jeho a žalobkyninej strany všetko. Dňa 15.01.2019 sa
dostavil v spoločnosti syna žalobkyne bez predošlého kontaktovania s druhou stranou sporu, vošiel do

nehnuteľnosti a vykonal tam ďalšie znalecké dokazovanie. Dôkazom je samotná odpoveď žalobkyne
na pojednávaní. Aj keď by bolo nepochybne potvrdené, že poverený znalec sa nedopustil ničoho
protiprávneho dňa 12.01.2019, nakoľko či už žalovaná alebo splnomocnenec v čase obhliadky obývali
spoločnú nehnuteľnosť, týmto mohli vedieť o obhliadke, nič to nemení na tom, že znalec tam bol
dňa 15.01.2019 v spoločnosti syna žalobkyne a o tejto obhliadke nehnuteľnosti a výkonu znaleckého

dokazovania nevedel nikto zo strany žalovanej, dokonca ani samotná advokátka žalovanej. Preto
znalecký posudok znalca G.. Q. Q. vytvára vážne pochybnosti o objektivite, nestrannosti, nezaujatosti
a celkovej zhodnotenej sume predmetnej nehnuteľnosti vyjadrenej týmto znalcom. Podávajú podnet na
súdneho znalca G.. Q. Q., pretože sa im javí, že znalec závažným spôsobom porušil verejný záujem na
správnosti a zákonnosti výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti,
pretože žalovaná je presvedčená, že jeho znalecký posudok bol vypracovaný účelovo a na objednávku.

V tejto súvislosti ako dôkaz má slúžiť a) 120.000,- Eur bolo stanovených od údajných nerealitiek, ktoré
oslovilažalobkyňa,b)52.500,-EurodspoločnostiTvojmakler.sk,s.r.o.,b)83.000,-Eurznaleckýposudok
od F. U. zo dňa 06.07.2018, c) 85.000,- Eur Osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.07.2016, d) 102.000,-
Eur znalecký posudok od G.. Q. Q. zo dňa 19.01.2019, d) 82.985,- Eur Osvedčenie o dedičstve zo dňa
27.03.2009. Tieto ceny nehnuteľností sa pohybujú v rozmedzí až 67.500,- Eur. Pritom všetci znalci sa

zhodujú na tom, že sa môže rozchádzať v rozmedzí 5 % - 8 %. Nejde o nejaké drobné, ale o diametrálne
odlišné ocenenie nehnuteľností, teda aj o tisíce eur. Preto sa žalovaná pýta aká je skutočná cena
nehnuteľnosti. Zároveň žalovaná poukázala na to, že v bode 1. odôvodnenia rozsudku je čas podania
žaloby uvedený dňa 22.03.2007 (zrejme ide o chybu v písaní, lebo žaloba bola podaná dňa 22.03.2017
- poznámka odvolacieho súdu).

15. Následne žalovaná zhrnula, že sa domáha spravodlivého a nezávislého konania, žiada rozsudok
zrušiť v celom rozsahu, pretože z doterajšieho úkonu súdu sa javí, že účelovo boli sústavne porušované
práva žalovanej. Pridelený sudca súdneho procesu bol zaujatý voči strane žalovanej, boli a sú doteraz
nejasné okolnosti v počínaniach najprv žalobkyne a neskôr aj prideleného znalca. Zároveň žalobkyňa

od prvej výzvy na vyporiadanie nehnuteľností požadovala od žalovanej nereálnu sumu 60.000,- Eur,
teda sama si nehnuteľnosť ocenila na 120.000,- Eur, čo sa nikdy nepotvrdilo a nedokázalo. Žalovaná
je presvedčená o tom, že pokiaľ by žalobkyňa požadovala od žalovanej reálnu a rozumnú sumu,
nevydierala, žalovaná by jej vyhovela a nebolo by potrebné sa obracať na súd. Žalovaná bola ochotná
žalobkyni vyplatiť najprv 20.000,- Eur, a potom už reálnych 30.000,- Eur, čo je zdokumentované na

pojednávaní dňa 16.04.2019. Žalobkyňa mala iba čiastočný úspech, čo sa týka úspechu vo veci preto
na to musí odvolací súd prihliadnuť, teda že žalobkyňa nemá vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal dôvody hodné
osobitnéhozreteľa.Žalovanážiadala,abymuseladostaťzpredajaminimálne51.000,-Euralebocelková
predajná suma celej nehnuteľnosti musí byť minimálne 120.000,- Eur zároveň, aby bola žalobkyňa

povinná vrátiť žalovanej adekvátnu čiastku, ktorú jej dlží ku dňu právoplatnosti vyneseného rozsudku.
Zároveň, že žalobkyňa nemá voči žalovanej žiaden nárok na náhradu trov konania a obe zaplatia
náhradu trov konania v rozsahu 50 %, a nie je v odôvodnení uvedený presný dátum podania žaloby zo
strany žalobkyne v súčinnosti so svojou advokátkou.

16. Odvolanie žalovanej bolo zaslané na vyjadrenie žalobkyni prostredníctvom jej právnej zástupkyne.
Vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

17. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu 1. inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich

CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a
čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
19.8.2020. Zaoberal sa vznesenou námietkou zaujatosti zo strany žalovanej vo vzťahu ku konajúcej
sudkyni a zistil, že tak námietka zaujatosti, ako i odvolanie žalovanej nie sú dôvodné.

18. Z odvolania žalovanej vyplýva, že namietala, že si sudkyňa tyká so splnomocnenkyňou a tá zase
so žalobkyňou. Zároveň namietala, že vrcholom bolo účelové vypínanie audiozáznamu. Žalobkyňa má
byť s JUDr. Verešpejovou v rodinnom vzťahu z manželovej strany. Od prvého hlavného pojednávania sa
mala sudkyňa voči žalovanej strane správať povýšenecky, mala mať sarkastické poznámky s ironickýmpodtónom, a jednoznačne dávať najavo kam smeruje celý súdny proces. Preto odvolací súd z dôvodu,
že sa javí, že sa nejedná iba o okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu vrátil vec súdu
prvej inštancie na vyjadrenie konajúcej sudkyni Mgr. Aleny Pavelekovej k námietke zaujatosti.

19. Konajúca sudkyňa vo svojom podaní zo dňa 14.7.2020 uviedla, že sa necíti vo veci zaujatá, nemá
žiadny pomer k veci, k stranám sporu alebo k ich zástupcom. Pokiaľ ide o tvrdenie účelového vypínania
záznamu uvedené je nepravdivé, rovnako nie je pravdivé účelové protokolovanie zápisnice, prípadne
iné vytýkanie správanie. JUDr. Verešpejové pozná iba z pracovného prostredia, tak ako množstvo iných

advokátov, nikdy si s ňou netykala, keďže ju osobne nepozná. Žalovaná mohla v priebehu konania
kedykoľvek vzniesť námietku zaujatosti. To, že tak učinila až v podanom odvolaní, vyhodnotila konajúca
sudkyňa tak, že jej pohľad na vedenie konania je zastretý trpkosťou z neúspechu v spore, respektíve s
nerozhodnutím a spätne hľadá akékoľvek dôvody.

20. Odvolací súd zároveň žiadal od informatikov Krajského súdu v Prešove, aby zistili zo zvukových

záznamov z pojednávaní, či tieto boli alebo neboli vypínané. Z úradného záznamu na čl. 220 spisu
vyplýva, že zo zvukových záznamov z pojednávaní sa nedá zistiť, či boli alebo neboli vypínané. Je to
možné iba vtedy, ak zvukový záznam má dve nahrávky.

21. Podľa ust. § 49 ods. 1 C.s.p., sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so

zreteľomnajehopomerksporu,kstranám,ichzástupcomaleboosobámzúčastnenýmnakonanímožno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

22. Podľa ust. § 49 ods. 3 C.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

23. Účelom ustanovenia § 49 ods. 1 C.s.p., je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému
prístupu stranám, ich zástupcom, ale aj k osobám zúčastneným na konaní. Zároveň je tu možnosť
predídenia neobjektívneho rozhodovania. Uvedené ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného
záujmu sudcu na prejednávanom spore alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu, ich zástupcom

alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorí by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia
ovplyvnili jeho objektívny pohľad na spor, a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.

24. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

"slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na
spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na
to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných
pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej
vecibymalrozhodovaťnezávislýanestrannýsudcavecneamiestnepríslušnéhosudu,určenýrozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť.
Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z
rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov
pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť
ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore

mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.

25. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50
C.s.p.) alebo na návrh strany (§ 52 C.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred nestranný
sudu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a

rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva na e sporu nestranným súdom
je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97. I. ÚS 27/98,
II. ÚS 121/03).

26. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza
z toho. že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a
objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad
Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavovvo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z
tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z
prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej

nestrannosti vyžaduje judikatúra ESCP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti
Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, alebo presvedčenie subjektu
uplatňujúceho námietku zaujatosti, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu
vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho
stanoviska sudcu, či subjektu (spravidla strany sporu, resp. účastníka konania) uplatňujúceho námietku

zaujatosti, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti
[porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná
(„Justice mušt not only be done, it mušt also be seen to be done")]- Nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt
nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu
a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k stranám sporu, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale
aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom
v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava je objektívne
oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že
prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná

obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho
automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

27. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a
podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu)
existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri
tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je
nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce

je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.

28. Z uvedenej judikatúry ESCP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za
objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale

to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o
tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže
byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho
vzťah k sporu, stranám sporu (účastníkom konania) alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a
intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et štúdio“,

teda nezávisle a nestranne (porovnaj napr. I. ÚS 332/08).

29. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný
prístup za každých okolností. Svojim správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. Musí mať dostatok schopností ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných

pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanému sporu a k stranám sporu je napr. aj
schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami strán v priebehu i mimo konania,
ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998).
Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať
funkciusudcu.Trebapripomenúť,ženezávislosťsnestrannosťouaodbornosťou(kvalifikáciou)sudcusú

podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania
(poskytovania) spravodlivosti.

30. Tak, ako uviedol odvolací súd vyššie z odvolania žalovanej vyplýva, že sudkyňa si tyká so
splnomocnenkyňou a tá zase so žalobkyňou. Vrcholom malo byť účelové vypínanie audiozáznamu.

Zároveň, že žalobkyňa je s JUDr. Verešpejovou v rodinnom vzťahu z manželovej strany. Tvrdil, že
od prvého hlavného pojednávania sa mala sudkyňa voči strane žalovanej správať povýšenecky, mala
mať sarkastické poznámky s ironickým podtónom, a jednoznačne dávala najavo kam smeruje celý
súdny proces. Odvolací súd však z obsahu spisu ani z audiozáznamu z pojednávania nezistil, žeby skutočnosti, ktoré uvádza žalovaná v odvolaní v priebehu konania namietala. Účelové vypínanie
záznamu označila konajúca sudkyňa za nepravdivé, rovnako za nepravdivé označila aj účelové
neprotokolovanie zápisnice, prípadne iné vytýkané správanie. S JUDr. Verešpejovou sa má poznať iba

z pracovného prostredia, tak ako množstvom iných advokátov nikdy si s ňou netykala, keďže ju osobne
nepozná. Od informatikov Krajského súdu v Prešove odvolací súd zistil, že zo zvukových záznamov z
pojednávaní sa nedá zistiť, či boli alebo neboli vypínané. Je to možné iba vtedy, ak zvukový záznam
má dve nahrávky.

31. Skutočnosti namietané žalovanou sa nepotvrdili. Preto odvolací súd dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonom vyžadované predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 49 ods. 1 C.s.p. na vylúčenie
sudkyne Okresného súdu Prešov Mgr. Aleny Pavelekovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 12C/10/2017.

32. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a

vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

33. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností, každá v podiele 1/2, ktoré sa nachádzajú v okrese F., obci F., k.ú. X.,
vedenej na LV č. XXX a to: parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape,

parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 490 m2, stavby - rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je
umiestnený na parcele č. XXXX. Nehnuteľnosti nadobudli dedením v rámci dedičského konania po
rodičoch. Najprv po otcovi, neskôr aj po mame. Žalobkyňa nemala záujem o nehnuteľnosť, taktiež
sa vyjadrila, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť, avšak súhlasila, aby táto pripadla do
výlučného vlastníctva žalovanej a požadovala najmenej sumu 50.000,- Eur za svoj podiel. Vyjadrenia

zástupcu žalovanej vtom smere, že jej ponúkali sumu 20.000,- Eur za jej podiel považovala za
účelové a nespravodlivé, nakoľko nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu. Žalovaná žiadala, aby pripadla
nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, avšak súhlasila len so zaplatením sumy pre odstupujúcu
podielovú spoluvlastníčku vo výške 20.000,- Eur, ktorú na poslednom pojednávaní prostredníctvom
svojho zástupcu dňa 16.04.2019 zvýšila na sumu 30.000,- Eur v troch splátkach.

34. Z vyjadrenia stavebného dozoru, ktoré predložila žalobkyňa vyplýva, že v prípade vytvorenia dvoch
samostatných bytových jednotiek a rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti by museli vlastníci investovať
nemalé finančné prostriedky do výmeny a likvidácie eternitovej strechy s azbestom, sanácie spodnej
stavby, tepelného zaizolovania obvodových plášťov, vybudovania ďalšieho sociálneho zariadenia,

vybudovania nového samostatného vchodu do objektu, výmeny okien a dverí, nových a vnútorných
rozvodov elektroinštalácii, vodo-inštalácií a novej plynovej prípojky aj ďalší dispozičných zmien v budove
s ohľadom na dispozičné riešenie horného poschodia, by bolo nutné posunúť priečky, aby obe strany
mohli využívať adekvátnu časť nehnuteľnosti, čo však zo statického hľadiska nie je možné.

35. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa dovolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu 1. inštancie
odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu 1. inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu 1. inštancie preskúmavať.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane

vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.37. Odvolací súd má za to, že žalovaná v odvolacom konaní nevzniesla žiadne námietky, s ktorými
by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie
neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovanie už

vyčerpávajúceho zdôvodnenia, poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia tohto súdu.

38. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015

zo 17. marca 2016).

39. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (teraz strany
sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania (strana) bol pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS
50/04).

40. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa a žalovaná nemali
záujem zotrvať v spolupodielovom spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti. Zároveň súhlasí s názorom

súdu prvej inštancie, že reálna deľba nehnuteľností je vylúčená. Správne súd prvej inštancie popísal
i dôvody prečo tomu tak je. Správne zistil, že žalobkyňa neprejavila záujem o výlučné vlastníctvo
predmetných nehnuteľností, a že v danej právnej veci by bolo možné podielové spoluvlastníctvo
vyporiadať tak, že by súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá o ňu prejavila
záujem. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná v konaní neprodukovala dôkazy

na základe ktorých by mal súd zistené, či žalovaná je schopná vzhľadom na to, že ponúkala oveľa
nižšiu cenu, zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov pre odstupujúcu podielovú spoluvlastníčku.
Žalovaná ani v odvolaní netvrdila, že by bola schopná uhradiť žalobkyni príslušný podiel všeobecnej
ceny veci tak, ako to bolo zistené znaleckým dokazovaním v priebehu konania. I odvolací súd má za to,
že cena vypočítaná znalcom objektívne zohľadňuje hodnotu vyporiadávanej nehnuteľnosti. Námietka

žalovanej, že znalecký posudok G.. Q. Q. bol vypracovaný účelovo a na objednávku, podľa názoru
odvolacieho súdu nie je dôvodná. G.. Q. Q. stanovil cenu nehnuteľnosti na 102.000,- Eur. Už v roku
2009 bola na základe osvedčenia o dedičstve stanovená hodnota nehnuteľností na 82.985,- Eur. Teda
hodnota polovice nehnuteľností predstavuje cca 41.500,- Eur. V roku 2016 bola na základe osvedčenia
o dedičstve, konkrétne dňa 16.7.2016 určená cena nehnuteľností na 85.000,- Eur. Odvolaciemu

súdu je z iných prebiehajúcich sporov známe, že ceny nehnuteľností v lokalite, kde sa nachádza
nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej neustále rastú. Preto zvýšenie
hodnoty nehnuteľností z 85.000,- Eur v roku 2016 za 4 roky do roku 2020 je reálne a zodpovedá
skutočnosti. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že existuje aj názor spoločnosti Tvojmakler.sk, s.r.o., že
hodnota má predstavovať 52.500,- Eur. Polovica sumy 85.000,- Eur v roku 2016 predstavuje 42.500,-

Eur. Je to teda o 12.500,- Eur viac, ako bola žalovaná ochotná žalobkyni vyplatiť na pojednávaní dňa
16.4.2009 (30.000,- Eur).

41. Žalovaná sa mala možnosť k znaleckému posudku G.. Q. Q. vyjadriť, čo aj v priebehu
prvoinštančného i odvolacieho konania urobila. Žalobkyňa je tiež podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností. Preto skutočnosť, že sa mal znalec dňa 15.01.2019 dostaviť do spoločnosti syna
žalobkyne bez predošlého kontaktovania s druhou stranou sporu, a vykonať tam ďalšie znalecké
dokazovanie je vo vzťahu k predmetu sporu právne irelevantné. Zároveň bolo povinnosťou žalovanej
poskytnúť súčinnosť pri vypracovaní znaleckého dokazovania.

42. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil aj prečo zamietol nárok žalovanej na zaplatenie titulom
investícií. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie
uvedené v rozsudku. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na žiadne rekonštrukcie rodinného
domu nedala súhlas a uvedené podporila listinným dôkazom, ktorý žalovaná nespochybnila. Zo stranyžalobkyne bola vznesená námietka premlčania, pričom správne súd prvej inštancie vložené investície
v rámci širšieho vyporiadania právne posúdil ako možné bezdôvodné obohatenie. Zo strany žalobkyne
bola vznesená námietka premlčania, na ktorú súd prvej inštancie dôvodne prihliadol. Odvolací súd

súhlasí s jeho konštatovaním, že nemal ďalšími dôkazmi preukázané, že išlo o skutočne náklady, ktoré
boli vynaložené na investíciu do vyporiadavanej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o náhradu nákladov energií,
poplatkov RTVS a plynu, skutočne v danom prípade nejde o investície do spoločnej veci, ktoré by
spoločnú vec zhodnotili.

43. Žalovaná namietala aj priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni. Dôvodila, že žalobkyňa
nebola v plnom rozsahu úspešná. K uvedenému odvolací súd uvádza, že skutočne ponúkla žalovanej
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedené vyplýva z predložených listinných
dôkazov. Z petitu žaloby vyplýva, že žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností a
výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníčok konania každej
v jednej polovici. Petit rozsudku sa zhoduje s petitom tak, ako žiadala rozhodnúť žalobkyňa v žalobe.

Žalovaná netvrdila, že by na jej strane boli dôvody hodné osobitného zreteľa. Žiadala iba, aby trovy
konania boli uhrádzané v rozsahu 50%.

44. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žaloba nebola skutočne podaná dňa 22.03.2007 ako
chybne uvádza súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, ale dňa 22.03.2017. Podľa názoru

odvolacieho súdu ide však iba o chybu v písaní.

45. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok potvrdil.

46.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení

s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo vzťahu k neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 C.s.p.).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa