Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219973
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117219973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 00151700, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so
sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: M. N. E., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/
XX, D., o zaplatenie sumy 636,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 17. januára 2019 č.k. 32Csp/183/2017- 65 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku
o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 583,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 583,37 eur
od 03.04.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo výroku II. vo
zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 83,34%, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 488, § 494 Občianskeho zákonníka,
§ 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., § 588, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 544 ods. 1, 2,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 262, § 255
ods. 1, § 255 ods. 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné uzavretie Zmluvy č. A7726123 dňa

16.05.2014, jej Dodatku zo dňa 26.09.2015, ako aj Dohody o splátkach. Sporným nebolo ani odovzdanie
telefónu a neplatenie záväzku žalovaným. Zo skutkových zistení mal teda súd preukázané, žalobca a
žalovaný uzavreli Zmluvu o pripojení č. A7726123 zo dňa 16.05.2014, na základe, ktorej žalobca bol
povinný poskytovať telekomunikačné služby a žalovaný za ne platiť úhrady. Žalobca vyúčtoval cenu
poskytnutýchslužiebžalovanémufaktúrami:č.5317465905vovýške19,92eur,splatnádňa16.10.2015,
č.5321725303 vo výške 21,55 eur, splatná dňa 16.11.2015, faktúrou č. 5325997338 vo výške 1,90 eur,
splatnou dňa 16.12.2015 (všetky č.l. 23-25). Uplatnené sumy z faktúr sú len za služby podľa jednotlivých

faktúr. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol žalovanému elektronické komunikačné
služby v rozhodnom období, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby nesplnil a preto považoval súd nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný a žalobe
v uvedenej časti vyhovel. Súd ďalej žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie kúpnej ceny zariadeniaSamsung Galaxy S6 black, ktorého kúpu a predaj si strany dohodli v dodatku zo dňa 26.09.2015,
pričom kúpna cena predstavovala sumu 547,- eur a spôsob splatenia ceny bol dohodnutý v dohode o
splátkach zo dňa 26.09.2015. Žalovaný bol povinný okrem prvej časti kúpnej ceny (7,- eur, ktorú zaplatil)

splácať kúpnu cenu zariadenia v 24 splátkach po 22,50 eur. V súlade s čl. 2 bod 2.3 sa nezaplatením
splátky kúpnej ceny za október 2015 sa stala splatná po doručení výzvy zo dňa 22.02.2016 aj zvyšok
kúpnej ceny, na ktorej zaplatenie bol žalovaný vyzvaný v lehote 15 dní. Na základe uvedeného má
súd za to, že je dôvodný nárok aj na zaplatenie kúpnej ceny Samsungu Galaxy S6 black, a preto súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 540,- eur predstavujúcej kúpnu cenu mobilného zariadenia.

Súd súčasne žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 %
ročne počítané zo sumy poskytnutých služieb vo výške 43,37 eur a kúpnej ceny mobilného telefónu
540,- eur, t.j. celkom suma 583,37 eur od uplatneného času, t.j. od 03.04.2016 v súlade s uplynutím
lehoty na plnenie stanovenej v pokuse o pokonávku zo dňa 22.02.2016. Posledným nárokom, ktorý
si žalobca uplatnil je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 53,- eur a úroky z omeškania
počítané z uvedenej sumy od 03.04.2016. Z obsahu Dodatku k zmluve o pripojení plynie, že strany si

dohodli zmluvnú pokutu vo výške 53,- eur (suma uvedená v rámčeku), ako aj sa uviedli podmienky,
za ktorých sa takto vyúčtovaná zmluvná pokuta znižuje. Avšak v rámci dohody o zmluvnej pokute v
texte pod rámčekom (druhý odstavec pod rámčekom) je uvedená, že ak suma uvedená v rámčeku je
nižšia ako 6 násobok sumy poskytovaných služieb 6x 11,90 eur (v tomto prípade), čo reálne nastalo
v tomto prípade, tak sa uplatňuje táto suma (viď text o dohode o zmluvnej pokute pod rámčekom) a

súčasne sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty uvedená v rámčeku. Následne je opätovne uvedené,
že takto určená zmluvná pokuta sa bude znižovať (viď text). Súd konštatuje, že z textu dohody o
zmluvnej pokute plynie, že žalobca by mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie podľa sumy
uvedenej v rámčeku a tam stanovených podmienok, ale podľa textu uvedené v druhom odstavci textu
podrámčekom(t.j.6x11,90eur),nakoľkosamotnýtextdohodyvylučujepoužitiepredchádzajúcehotextu.

Súd má za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta hoc v uplatnenej výške 53,- eur nie je dôvodná,
nakoľko takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd

dospel v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho
zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v
zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. V druhom rade zmluvná
pokuta je stanovená paušálnou sumou, ktorá je dokonca vyššia (71,40 eur) ako označovaný rozdiel

kúpnej ceny a zľavy (53,- eur). Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá, t.j. vo výške
vyššej ako prípadná zľava z ceny, predstavuje neprimerané plnenia zo strany spotrebiteľa a teda ide
neprijateľnou podmienkou. Súd súčasne má za to, že žalobca nepreukázal, že by došlo k individuálnemu
dojednaniu tejto zmluvnej pokuty medzi stranami, pričom v rámci zmluvy ide o pomerne hutný právny
text pre spotrebiteľa ťažko zrozumiteľný, pričom podľa názoru súdu, takto dohodnutá zmluvná pokuta

je neprijateľná. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať žalobcovi
plnenie a žalobe vyhovieť, a preto súd zmluvnú pokutu v uvedenej časti zamietol a keďže zamietol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol aj príslušenstvo. O náhrade trov konania rozhodol súd
podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako
účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 636,37 eur a úrokov z omeškania

vyčíslených ku dňu rozhodnutia v sume 88,74 eur, t.j. suma celkom 725,11 eur, pričom bol úspešný, čo
do sumy 583,37 eur a úrokov vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v sume 81,35 eur, t.j. v sume
664,72 eur, t.j. jeho úspech predstavuje 91,67 % predmetu konania (664,72 eur je 91,67% z 725,11
eur), vo zvyšku je úspešný žalovaný 8,33 %, čistý úspech žalobcu po odpočítaní úspechu žalovaného
predstavuje 83,34 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žalobca má nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 83,34 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol ohľadne zaplatenia sumy 53,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 03.04.2016 (výrok II.) z dôvodov v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný mal možnosť
voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov,
ale si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a podohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb bude platiť
riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností

zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška
zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku
k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť
žalovaného ako spotrebiteľa a žalobca má za to, že dojednanie o zmluvnej pokuty ako aj jej výšky

nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 172/2007, v zmysle ktorého primeranosť výšky zmluvnej
pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne. Žalobca taktiež poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 26.06.2018 sp. zn. 5Co/35/2018, v ktorom súd uviedol, že vzhľadom na
výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatku k zmluve žalovaná získala, je výška dohodnutej zmluvnej
pokuty primeraná. Na základe uvedeného preto odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 53,-
eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 03.04.2016 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu
trov konania.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.1
písm. h/ a f/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné v napadnutých častiach potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú
odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vo výroku II. v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 53,- Eur aj s úrokom z omeškania - žalobu zamietol a nadväzne i správnosť
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo výroku III. Keďže voči výroku I., ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol

predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o pripojení č. A7726123 zo dňa
16.05.2014, na základe, ktorej žalobca bol povinný poskytovať telekomunikačné služby a žalovaný za
ne platiť úhrady. Žalobca vyúčtoval cenu poskytnutých služieb žalovanému faktúrami: č. 5317465905 vo

výške 19,92 eur, splatná dňa 16.10.2015, č.5321725303 vo výške 21,55 eur, splatná dňa 16.11.2015,
faktúrou č. 5325997338 vo výške 1,90 eur, splatnou dňa 16.12.2015. Žalobca žiadal o zaplatenie ceny
za poskytnuté elektronické komunikačné služby za fakturačné obdobie od 09/2015 do 11/2015 v sume
43,37 eura. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie kúpnej ceny zariadenia Samsung Galaxy
S6 black, ktorého kúpu a predaj si strany dohodli v dodatku zo dňa 26.09.2015, pričom kúpna cena

predstavovala sumu 547,- eur a spôsob splatenia ceny bol dohodnutý v dohode o splátkach zo dňa
26.09.2015. Žalovaný bol povinný okrem prvej časti kúpnej ceny (7,- eur, ktorú zaplatil) splácať kúpnu
cenu zariadenia v 24 splátkach po 22,50 eur.

9. Z obsahu Dodatku k zmluve o pripojení plynie, že strany si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 53,-

eur, ako aj si uviedli podmienky, za ktorých sa takto vyúčtovaná zmluvná pokuta znižuje. Avšak v rámci
dohody o zmluvnej pokute v texte pod rámčekom (druhý odstavec pod rámčekom) je uvedená, že ak
suma uvedená v rámčeku je nižšia ako 6 násobok sumy poskytovaných služieb 6x 11,90 eur (v tomto
prípade), čo reálne nastalo v tomto prípade, tak sa uplatňuje táto suma a súčasne sa neaplikuje sumazmluvnej pokuty uvedená v rámčeku. Následne je opätovne uvedené, že takto určená zmluvná pokuta
sa bude znižovať.

10. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že z textu dohody o zmluvnej pokute plynie,
že žalobca by mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie podľa sumy uvedenej v rámčeku a
tam stanovených podmienok, ale podľa textu uvedeného v druhom odseku textu pod rámčekom
(t.j. 6x 11,90eur), nakoľko samotný text dohody vylučuje použitie predchádzajúceho textu. Súd má
za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta v uplatnenej výške 53,- eur nie je dôvodná, nakoľko

takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Neprijateľnosťtakejtopodmienkyvyplývazoskutočnosti,žespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávacha
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel
v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných

povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna
sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa. V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená
paušálnou sumou, ktorá je vyššia (71,40 eur) ako označovaný rozdiel kúpnej ceny a zľavy (53,- eur).
Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá, t.j. vo výške vyššej ako prípadná zľava z
ceny, predstavuje neprimerané plnenia zo strany spotrebiteľa a teda je neprijateľnou podmienkou. Súd

súčasne má za to, že žalobca nepreukázal, že by došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej
pokuty medzi stranami, pričom v rámci zmluvy ide o pomerne hutný právny text pre spotrebiteľa ťažko
zrozumiteľný. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať žalobcovi
plnenie a žalobe vyhovieť, a preto súd zmluvnú pokutu v uvedenej časti zamietol spolu s príslušenstvom.

11. Právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. a na druhej
strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná
zmluvaopripojeníjezmluvouspotrebiteľskou.Vdôsledkutohobolonadanývzťahnevyhnutnéaplikovať
všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy.

12. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na
predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. §
53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho

zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.14. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.

a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
15. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.

16. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

18. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

19.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

20. Ako prvé odvolací súd skúmal, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola
individuálne dojednaná.

21. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku
bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená

vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a
jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp.
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s

poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej

pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

22. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže
znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danejuzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,
nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie

nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola
dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri
kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych
programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

24. Odvolací súd ďalej skúmal, či došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.

25. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta

dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

26. Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť získať mobilný
telefón za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy žalovaným ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej
inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovaným
ako spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
preto je neplatná.

27. Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú
pokutu v stabilnej výške 53,- Eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či
na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že
vzhľadom na hodnotu cenového zvýhodnenia mobilného telefónu musí byť skutočná hodnota tohto
zvýhodnenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať

tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy poskytovaných služieb, s prihliadnutím na to, že
žalobca ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva,
že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a
neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za
porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Žalobca

síce v rámci formulovania dotknutého zmluvného dojednania upravil časové kritérium zmluvnej pokuty,
ale nie dostatočne a taktiež zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, keď nedôjde k ukončeniu
zmluvy.

28. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za

porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky
dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť zmluvnú pokutu 53,- Eur, teoreticky
i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto
hľadiska rovnako neprimerané. Tiež je neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi
aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len púhy úkon spotrebiteľa, ktorý

k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou.

29. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že

taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok
pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsahnekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by
týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní

existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž
musívzásadeexistovaťďalejbezakejkoľvekinejzmeny,okremodstránenianekalýchpodmienok,pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

30. Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v
spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú
zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých
prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v

moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

31. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp
rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe
právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri

použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo hendikepu. Ale i tam, kde
sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej
pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi
neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v
materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého

sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na
okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.

32. Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje
každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému,
musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey
rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície,

teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú
strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú
poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích
prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej
zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi)

je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej
rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré
medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať
rovnako nerovnou úpravou práv a povinností.

33.Vpozitívnomprávesapotomochranaspotrebiteľapremietadopodobyvyššejinformačnejpovinnosti
dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v
spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv
vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný
a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo

fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia
vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i
vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje
týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania
a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti

prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný.34. S poukazom na vyššie uvedené, s odkazom na argumentáciu prvoinštančného súdu v
preskúmavanom rozsudku, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v závislom výroku III. o náhrade trov konania ako

vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

35. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s

týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).