Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313210931
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313210931.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: H. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomO.XXX,vedenejsúdnymexekútorom:JUDr.Ing.ŠtefanHrebík,Exekútorskýúradsosídlom
Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn. EX 1454/2013, o vymoženie 186,23 eura a trov

exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.
k. 16Er/552/2013-33 zo dňa 11. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieexekúciuzastavilaoprávnenémuuložilpovinnosťzaplatiť
súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 47,51 eur, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil po právnej stránke § 57 ods. 1
písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(ďalej len EP) a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov a vecne tým, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadal aj

na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd prvej inštancie podotkol, že pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Z obsahu exekútorského spisu súd
prvej inštancie zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní

žiadenmajetokvhodnýnaexekúciu.Nazákladeelektronickýchsúčinností(banky,Dopravnýinšpektorát,
Kataster nehnuteľnosti SR, Sociálna poisťovňa) bolo zistené, že povinný nemá v žiadnom peňažnom
ústave vedený žiaden účet, nevlastní žiadne motorové vozidlo, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území
SR. Nepoberá žiaden dôchodok ani dávky, z ktorých by bolo možné vykonávať zrážky. Súd prvej
inštancie lustráciou v Sociálnej poisťovni, zistil, že povinný je od februára 2019 zamestnaný na dohodu o
vykonaní práce, pričom jeho vymeriavací základ za júl 2009 bol vo výške 71,74 eur. Žiadny iný majetok

u povinného nebol zistený. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň
na krytie trov exekúcie. Preto súd prvej inštancie exekúciu z úradnej moci v zmysle hore uvedeného
zákonného ustanovenia v celosti zastavil. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi odmenu
podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške
6,40 eur a 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 7,92 eur. Celkovo trovy exekúcie

vo výške 47,51 eur a na ich úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku oprávneného.2. Oprávnený sa včas podaným odvolaním domáhal zmeny tohto uznesenia tak, že sa návrh zamietne,
eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastavenie exekúcie je podľa oprávneného
predčasné, keďže nemajetnosť povinného je prechodný stav a súdny exekútor pravdepodobne nezistil

majetkové pomery povinného dôkladne. Predčasné zastavenie exekúcie upiera oprávnenému právo
na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci,
ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť
nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť
zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Povinný je

v produktívnom veku a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie
nemožnozistiť,akýmiúvahamisaprirozhodovaníozastaveníexekúcieriadilanazákladeakýchlustrácii
vykonaných súdnym exekútorom mal preukázané, že povinný je nemajetný. Zastavením exekúcie hrozí
premlčanie majetkového práva oprávneného. Navyše pohľadávka oprávneného vznikla z verejného
zdravotného poistenia, ktoré vykonáva vo verejnom záujme.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnej veci bola priebežne od začatia
exekučného konania vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená
aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je
možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a
v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov (napr.

uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 4CoE/56/2018, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/41/2012 - 63). Zároveň uviedol, že
zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických
osobách 30 mesiacov, pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u
povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití

prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné
aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Rozhodnutie súdu
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie
exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade
toho istého exekučného titulu. Na základe uvedeného navrhol súdny exekútor napadnuté uznesenie

potvrdiť.

4. Repliku podal oprávnený. Uviedol, že hoci zákon (Exekučný poriadok) výslovne neupravuje situácie,
keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať,
takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie

aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je
predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn.
2CoE/218/2016. V súvislosti s vykonanou lustráciou v registri CRE považoval oprávnený nevyhnutné
podotknúť, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu
vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný.

Oprávnený si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného
počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora.
Zotrval na svojom odvolaní.

5.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací (§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému
je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 17.4.2013, v
dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b
ods. 1 EP).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.8. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci
stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len
na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou

mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu
s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP
neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok
nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v
súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza
zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho
exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje
aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

9. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného

konaniabolivykonanévšetkyúkonysmerujúcekzisteniumajetkupovinného.Zpripojenéhoexekučného
spisu sp. zn. EX 1454/13 vyplýva, že súdny exekútor vykonal 9 lustrácii (dňa 21.5.2013, 20.6.2013,
23.9.2013, 28.11.2013, 16.2.2014, 28.4.2014, 14.10.2014, 2.8.2017, 15.5.2019) o povinnom v Sociálnej
poisťovni s negatívnym výsledkom. Z odpovede Obce Váhovce zo dňa 17.9.2013 je zrejmé, že povinný
nemal v tom čase žiadny príjem plynúci z členstva v komisii. Dňa 24.5.2019 bola vykonaná lustrácia v

Centrálnom registri exekúcií, pričom bolo zistené, že voči povinnému je vedených ďalších 7 exekúcií.
Lustrácia vozidiel zo dňa 9.5.2019, lustrácia nehnuteľností zo dňa 9.5.2019 a lustrácia v bankách zo
dňa 25.5.2019 mali negatívny výsledok.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je z čoho uspokojiť

pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by
bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej
(predpoklad hraničiaci s istotou), že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. To
platí aj pre navrhovaný pokus oprávneného o súpis hnuteľných vecí povinného, s čím by nevyhnutne
boli spojené cestovné náklady zo sídla exekútorského úradu do miesta bydliska povinného (§ 22 ods.

2 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z., § 30 vyhl. MS SR č. 68/2017 Z. z.), ako aj
náhrada za stratu času (§ 23 cit. vyhlášky). Takéto postupy by boli podľa názoru odvolacieho súdu v
rozpore s citovaným § 57 ods. 1 písm. h) EP a trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by
len stále rástli.

11. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami oprávneného o porušení jeho práva na súdnu ochranu.
Súčasťou práva na súdnu ochranu je síce nútený výkon súdnych rozhodnutí (nálezy ÚS SR sp. zn.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 111/2011), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na
rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
(obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Z toho možno vyvodiť,

že súčasťou práva na výkon súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávneného
bola skutočne vymožená, ani na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery
povinného alebo náklady, ktoré spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí je, aby štát
efektívne dopomohol oprávnenému k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani ústava,
ani štát však nemôžu zabezpečiť skutočné vymoženie pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto

vyššie zaujatý výklad § 57 ods. 1 písm. h) EP nemožno považovať za ústavne nekonformný.

12. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného
na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal, nakoľko
oprávnenýsprávnosťtohtovýrokuvodvolanínijakýmspôsobomnenamietal.Tentovýrokjevšakvzhode

s § 203 ods. 2 EP.

13. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil. O
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 257 CSP. Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné

trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).