Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/987/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406214009
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4406214009.2

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti povinnému : O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, o vymoženie 722,96 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v y h o v u j e .

Súd p o v e r u j e vykonaním exekúcie súdneho exekútora : JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava.
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad so sídlom
Kmeťkova 25, Nitra, z titulu odmeny a náhrady trov exekútora 69,04 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.08.2006 domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na vymoženie 722,96 eur s príslušenstvom, s poukazom na Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spisová značka: SR 1083/2006 zo dňa 19.4.2006, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, ktorý mal
nadobudnúť vykonateľnosť dňa 25.05.2006 (ďalej len rozhodcovský rozsudok).

Dňa 22.09.2006 súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej,
Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, Nitra (ďalej exekútor).
Dňa 10.09.2009 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora a žiadal súd, aby poveril vykonaním
exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava.
Dňa 25.11.2010 exekútor doručil súdu podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie,
poukázal na tú skutočnosť, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality

života, je povinný naplniť každú zložku súdneho procesu, vrátane súdneho exekútora ako verejného
činiteľa. Uviedol, že podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, je exekútor povinný predložiť
vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Ďalej uviedol, že podľa
- 2 -
Sp.zn.14Er/987/2006

judikatúry Súdneho dvora Smernica rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách predstavuje, ako celok v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. t) EX opatrenie
nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskemu spoločenstvu a zvlášť k zvyšovaniu životnej
úrovne a kvality života v celom Spoločenstve. Článok 6 ods.1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.apríla
1993 ukladá členským štátom zabezpečiť , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok. Vyššie uvedené kogentné ustanovenie vyžadujúce, abynemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality života, je povinná naplniť každá
zložkasúdnehoprocesu,vrátanesúdnehoexekútoraakoverenéhočiniteľaaztýchtodôvodovpredložila
na súd uvedený podnet. Súčasne žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 150,09 eur.

Súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere zo dňa 03.10.2005 spolu so všeobecnými
zmluvnými podmienkami poskytnutia úveru.
Dňa 29.05.2012 bola súdu doručená zmluva o úvere číslo 4550021 zo dňa 03.10.2005 (ďalej zmluva)
a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá 03.10.2005, na
základe tejto sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 464,71

eur (14000,- Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
411,60 eur (12400,- Sk), teda celkovo zaplatiť 876,31 eur (26400,- Sk) a to v 11 mesačných splátkach
po 79,66 eur (2400,-Sk), počnúc dňom 13.10.2005. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, a
to v bode 17. Rozhodcovská doložka sa uvádza: že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, budú riešené
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,

Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná

žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

- 3 -
Sp.zn.14Er/987/2006
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku ( ExP ), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
V predmetnej exekúcii súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, pričom bolo

rešpektované dispozičné oprávnenie oprávneného určovať si súdneho exekútora , ktorý exekúciu bude
vykonávať. Uvedené zodpovedaná ustanoveniu § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktoré dokonca na
zmenu exekútora nevyžaduje uvedenie dôvodu oprávneným.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v
ustanovení § 52.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru
je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z.
- 4 -
Sp.zn.14Er/987/2006
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z.
v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej

právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo

jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez
akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).
V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie

- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna,
typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy

nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskehozákonníka;ďalejlenOZ). Základnéprávoobčana -spotrebiteľanaochranu prednekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať
sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,

pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
- 5 -
Sp.zn.14Er/987/2006

vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných
riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ
nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá
v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.

Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ
nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov
materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK
vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec
preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie

uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35
ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda
pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne

právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto

skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie

právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
- 6 -
Sp.zn.14Er/987/2006
dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť
cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí nezaväzovali.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok

z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde
teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.
Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj

osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať,
sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvenýv zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého

nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch, podobných exekučných vecí s podobným
postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd
len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou

stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky
prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších
zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

- 7 -
Sp.zn.14Er/987/2006
Za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť súd úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania
rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické,
preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za

poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku - neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu
spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o
aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako
absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy
(čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky
v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko,
ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Záver súdu má
oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorého je
neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne
v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (ďalej ExP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 ExP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 199 ExP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob
ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora

(§196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
SR všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods.1 ExP (veta prvá) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods.2 ExP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods 1 ExP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 37 ods. 1, veta druhá) ExP, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj

poverený exekútor.
Stanovenievýškyaspôsobuurčeniaodmenysúdnehoexekútora,náhradyhotovýchvýdavkovanáhrady
za stratu času sa riadi vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
- 8 -
Sp.zn.14Er/987/2006

exekútorov v znení platnom do 1.5.2008 (ďalej vyhláška), nakoľko v danej veci exekučné konanie bolo
začaté do 21.08.2006.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa a) počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur (200,-Sk)
za každú začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur
(100,-Sk).

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd priznal exekútorke trovy exekúcie :

- podľa § 14 ods.1 písm.b), ods.3, § 15 ods.1 vo výške 36,52 eur.
Exekútorka si vyčíslila odmenu za : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie
- 9 -
Sp.zn.14Er/987/2006

upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie účtu (VšZP) 1x, každé zisťovanie platiteľa mzdy
(SP) 3x, každé ďalšie zisťovanie majetku 2x (OOPZ, kataster). Po preštudovaní exekútorského spisu
súd priznal exekútorke odmenu za vymenované úkony a to spolu za 11 úkonov po 3,32 eur - § 15 ods.1
písm. a)b)c)d)e)h)i)j)).
Exekútorka v časovej špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktorú bola súdu povinná

predložiť podľa § 14 ods.2 vyhlášky uviedla také úkony, za ktoré jej nárok na časovú odmenu podľa §
14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky nevznikol. Ide o tieto úkony označené exekútorom písmenami:
- a/ prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí jedna
hodina, b/ vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdom, c/vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie, f/ vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie,

g/ vypracovanie príkazu na začatie exekúcie, h/ vypracovanie exekučného príkazu , pri každom
uvedenom úkone si uplatnila exekútorka odmenu za 1 hodinu exekučnej činnosti - odhliadnuc od
zjavne neprimerane dlhého trvania týchto úkonov (po 1 hodine) je potrebné zdôrazniť, že neide o čas
vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. l písm. a/
vyhlášky, za vyššie uvedené úkony.

Súd priznal exekútorovi odmenu paušálnou sumou za úkony exekučnej činnosti za získanie poverenia
na vykonanie exekúcie (podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky) za doručenie príkazu na začatie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za doručenie exekučného príkazu, doručenie
upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie t.j. odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. b)c)d)e) vyhlášky,
tak ako je to vyššie uvedené. K uvedeným úkonom je potrebné zdôrazniť, že neide o čas vynaložený

na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky,
teda podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, a aj podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko v
prvom sa odmeňujú úkony presne uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou , a úkony , ktoré
nie sú uvedené v § 15 vyhlášky sa odmeňujú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. V
prípade priznania odmeny exekútorovi za uvedené úkony vo vyúčtovaní podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods.

2 citovanej vyhlášky, by došlo k duplicitne priznanej odmene za úkony exekučnej činnosti. Čo sa týka
prevzatia návrhu, jeho prekontrolovanie - v danom prípade neide o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý
by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a odsek 2 vyhlášky, nakoľko exekúciasa začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už
dôjdením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania.
- podľa § 14 ods.1 písm.a) a ods.2 citovanej vyhlášky súd priznal exekútorovi odmenu:

za vypracovanie výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku spoločnosti, vypracovanie predvolania
povinného, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie + vypracovanie časovej špecifikácie
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, spolu v trvaní 4x30 min t.j. za 2 začaté hodiny x 6,64 eur, spolu
vo výške 13,28 eur.
Exekútorka si uplatnila odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za každý jednotlivý úkon jednu

hodinu, takže si uplatnila 10 hodín po 6,64 eur, čo je v rozpore s vyhláškou a úmyslom zákonodarcu
- 10 -
Sp.zn.14Er/987/2006

pri určení časových údajov pri vykonávaní exekúcie a určením odmeny. Tento postup súd považoval za
nesprávny, nakoľko z ustanovenia zákonodarcu je zrejmé, že jeho zámerom je postup, pri ktorom sa

presný čas trvania jednotlivých úkonov sčíta a výsledok sa zaokrúhli na celú hodinu nahor. Nesčítavanie
času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo,
čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú
odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval
celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte

hodín účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Súd priznal exekútorke podľa § 22 ods. 1 vyhlášky a to náhradu hotových výdavkov v sume 7,74 eur
a to : poštovné za doručovanie troch doporučených zásielok a dvoch zásielok do vlastných rúk podľa
pripojených doručeniek v spise exekútora EX 1897/2006. Súd si zistil zo spisu sp.zn.14Er1/2006, sp.zn.
14Er/853/2006 aktuálnu výšku poštovného v roku 2006,2007, pri doručovaní do vlastných rúk 1,32 eur,

pri doporučenom doručovaní 1,02 eur . Poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie do
vlastných rúk a doporučené, priznal v sume 1,02 + 1,32 eur. Exekútor doručoval v roku 2009 exekučný
príkaz 2x doporučene a 1x do vlastných rúk. Výška poštovného v roku 2009 (zistené zo spisu sp.zn.
14Er/1500/2009) predstavovala sumu za zásielku doručenú do vlastných rúk 1,60eur a doporučenú
zásielku 1,40 eur, t.j. 1x1,60 + 2x1,40 eur. Súd priznal exekútorke poštovné v celkovej sume 6,74

eur za preukázané poštovné pripojenými doručenkami a 1,- euro za vrátenie poverenia s konečným
vyúčtovaním súdu podľa § 60 ExP, nakoľko exekútor po právoplatnosť skončení exekúcie je povinný
súdu vrátiť originál poverenia a tento výdavok mu v budúcnosti vznikne. Exekútor v predmetnej exekúcii
nepreukázal jednoznačnú existenciu poštovného v sume 17,20 eur, príp. jeho nespochybniteľnú výšku.
Pokiaľ exekútorovi nejaké hotové výdavky vzniknú je ich vznik potrebné konkrétne špecifikovať a

dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázať tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by tieto položky
trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia,
postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Súd priznal exekútorke daň z pridanej hodnoty, nakoľko mal preukázané, že je platcom dane z pridanej

hodnoty, zo sumy 57,54 eur vo výške 11,50 eur. Súd priznal exekútorke trovy exekúcie vychádzajúc z
§ 203 ods.1 ExP, ktoré jej vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky oprávneného v sume 69,04 eur.
Z uvedených dôvodov súd podľa § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45
ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ex offo zastavil exekúciu v celom rozsahu,
vychádzajúc jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva, pre rozpor

exekučného titulu so zákonom.
Súd je povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť o trovách exekúcie a o povinnosti vzniknuté trovy
exekúcie zaplatiť. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie
- 11 -
Sp.zn.14Er/987/2006

zaviazaný oprávnený a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie
došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade pri
zastavení exekúcie je potrebné aplikovať princíp zavinenia a voľnej úvahy súdu, a z tohto dôvodu a
vyššieuvedenýchdôvodovsúdzaviazaloprávnenéhonazaplatenietrovexekúcie.Vexekučnomkonaní,
v ktorom sa exekučné konanie skončí inak ako upustením od exekúcie v dôsledku splnenia povinnosti,

platí zásada, že v každej exekúcii, v ktorej na vymoženie pohľadávky bolo vydané upovedomenie o
začatí exekúcie, je potrebné o náhrade trov exekúcie rozhodnúť, avšak aj v tom prípade len v rozsahu
nevyhnutných trov a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní

sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.