Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/147/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110220046
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5110220046.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Š.

R., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX, právne zast. JUDr. Dušan Chlapík, advokát, so sídlom Sládkovičova
13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovaným: 1/ A. R., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX, právne zast. JUDr.
Ladislav Potocký, advokát so sídlom Žilina, Mydlárska 19, 2/ F. R., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX, o
zriadenie vecného bremena,

r o z h o d o l :

Súd zriaďuje v prospech vlastníka nehnuteľnosti rodinného domu s.č. XXX, postaveného na parcele
KNC č. XXXX/X - zast.plochy a nádvoria v k.ú. C., vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo,
povozom, osobným motorovým vozidlom cez pozemok parcela KNC č. XXXX/X - zast.plochy a nádvoria

v k.ú. C.Á., v rozsahu XX m2 v zmysle geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vypracovaného
Z.. P.. X. K., overeným Okresným úradom Žilina dňa 03.11.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku.

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní strpieť výkon práva zriadeného vecného bremena v prospech vlastníka
nehnuteľnosti rodinného domu s.č. XXX, postaveného na parcele KNC č. XXXX/X v k.ú. C. cez pozemok
KNC parc.č. XXXX/X v k.ú. C. v rozsahu XX m2 v zmysle geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/

XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena žalovanému v rade
1/ vo výške 541,02 Eur a žalovanému v rade 2/ vo výške 270,51 Eur, a to v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Znalcovi P.. S. U. sa priznáva právo na náhradu znalečného v celom rozsahu, voči žalovanému v rade
1/ v rozsahu 50% a voči žalovanému v rade 2/ v rozsahu 50%.

Štátu Slovenskej republike sa priznáva právo na náhradu nákladov za vykonané znalecké dokazovanie
voči žalovanému v rade 1/ v rozsahu 50% a voči žalovanému v rade 2/ v rozsahu 50%.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/.

Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 28.06.2010, doručeným Okresnému
súdu v Žiline dňa 02.07.2010 a následne viackrát zmeneným, naposledy zmena návrhu pripustená
uznesením zo dňa 20.10.2016, domáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti
rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc. KNC č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria v k.ú.C. spočívajúceho v práve prechodu pešo, povozom, osobným motorovým vozidlom cez pozemok parc.
KNC č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria v k.ú. C. v rozsahu XX m2 v zmysle geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovaného Z.. P.. X. K. s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní strpieť

výkon tohto práva. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu s.č.
XXX, ktorý nadobudol do vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia XD XX/XX a od tej doby dom
aj užíva. K rodinnému domu vedie jediná prístupová cesta cez pozemok parc. KNC č. XXXX/X, ktorej
spoluvlastníkmi sú žalovaní 1/ a 2/, žalovaný 1/ v podiele 2/3 a žalovaný 2/ v podiele 1/3.

2. Následne súd nariadil ústne pojednávania a vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu,
žalovaných, vyjadrením sa právnych zástupcov strán v konaní, znaleckým dokazovaním, ako aj
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

3. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. vyplýva, že vlastníkom rodinného domu s.č. XXX

postavenom na parc. KNC č. XXXX/X v k.ú. C., je žalobca.

4. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. vyplýva, že vlastníkom pozemku parc. KNC č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, je žalovaný v rade 1/ v podiele 2/3 a žalovaný v rade
2/ v podiele 1/3. Z daného listu vlastníctva nevyplýva žiadna ťarcha.

5. Medzi stranami v konaní bolo nesporné, že jedinou prístupovou cestou k predmetnému rodinnému
domu, ktorého je výlučným vlastníkom žalobca, je pozemok parc. KNC č. XXXX/X, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/.

6. Žalovaní 1/ a 2/ nespochybňovali, že ich nehnuteľnosť je jedinou prístupovou cestou k domu žalobcu,
avšak zhodne uviedli, že žalobcovi nebránia v prechode po danej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom, čo
potvrdil aj žalobca, avšak svoj návrh odôvodnil tým, že chce mať právnu istotu, že mu nebude bránené
ani v budúcnosti.

7. Žalobca zároveň požadoval a v priebehu konania riadne upresnil a špecifikoval, že požaduje zriadiť
vecné bremeno v prospech vlastníka rodinného domu, t.j. in rem, teda nie iba v prospech jeho osoby, t.j.
nie - in personam. S týmto žalovaní nesúhlasili, nakoľko nechcú, aby tam chodili iné osoby než terajší
vlastník a predsa že sú rodina, tak nie je dôvod na zriadenie vecného bremena, hoci sami uznali a
potvrdili, že iná prístupová cesta nie je. Preto ani nebol dôvod osobitne skúmať iný prístup, pričom aj z

kópie predložených máp je zrejmé, že iný prístup nie je. Medzi stranami to bolo nesporné.

8. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo

zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad
do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto
právo aj ďalším osobám.

(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
9. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
10. Podľa § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady

znášať podľa miery spoluužívania.

11. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže nanávrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez
priľahlý pozemok, je nutné vykladať tak, čo vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe, z ktorej taktiež vyplýva,
žeprávo,ktorésamázriaďovaťnazákladetohtoustanovenia,mábyťprávomnejakejnevyhnutnejcesty,

nevyhnutného prístupu. To znamená prístupu, ktorý nie je možné objektívne k nehnuteľnosti zabezpečiť
inak. V danom prípade bolo nepochybné a nesporné, že vlastník stavby iný prístup nemá a tento prístup
požaduje v adekvátnom rozsahu a adekvátnym spôsobom. Uvedené bolo nesporné aj medzi stranami
v konaní.

12. V priebehu konania boli viackrát mimosúdne rokovania, avšak k dohode nedošlo, keďže žalobca trval
na zriadení vecného bremena in rem. Žalobca viackrát menil petit žaloby podľa požiadaviek žalovaných,
ako napr. aj tak, že požadoval vecné bremeno iba v prospech seba, následne zas v prospech vlastníka
nehnuteľnosti a následne na tom aj zotrval.

13. Žalovaný v rade 2/ v podstate súhlasil so žalobným návrhom, avšak žalovaný v rade 1/ namietal taký

návrh s tým, že požadoval aj náhradu, pokiaľ žalobca zotrvá na zriadení vecného bremena in rem. Pokiaľ
bude chcieť iba vo svoj prospech, náhradu nepožaduje. Žalovaný v rade 1/ aj v podaní z 28.05.2013
uviedol, že súhlasí so zriadením vecného bremena, ale len pre žalobcu a nie pre iné osoby a aby vecné
bremeno neprechádzalo na iného vlastníka, pričom v takom prípade od žalobcu nepožaduje žiadnu
odplatu. (l.č. 112)

14. Taktiež bolo nepochybné, že predmetná nehnuteľnosť, ku ktorej má byť zriadené vecné bremeno,
je o výmere 148 m2 a je vo väčšom rozsahu, než žalobca potrebuje. Z toho dôvodu bolo vykonané
znalecké dokazovanie a vyhotovený geometrický plán s tým, že pri zriaďovaní vecného bremena by mal
byť zaťažený ten pozemok, ktorého zaťaženie objektívne najmenej obmedzí vlastníka pozemku.

15. V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného P.. A. S. bola určená nevyhnutná časť
parcely č. XXXX/X, ktorú potrebuje žalobca ako prístupovú cestu do svojho rodinného domu s.č. XXX a
táto časť bola určená v prílohe č. 1 znaleckého posudku, pričom daný rozsah vymedzuje parc.č. XXXX/
XX o výmere XX m2. (l.č. 97) /Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca následne požadoval

zmenu návrhu s poukazom na daný znalecký posudok, ktorým bola vytvorená parc.č. XXXX/XX len pre
účely určenia rozsahu zriadenia vecného bremena./

16. Právny zástupca žalovaného 1/ namietal, že návrh bol viackrát menený a že je neurčitý. V tejto
súvislosti súd poukazuje, že je vecou súdu, či pripustí zmenu návrhu a dospel k záveru, že vykonané

dokazovanie nebránilo pripusteniu zmenám, aj keď boli viaceré, nakoľko sa týkali predovšetkým zmeny
ohľadom in personam a in rem, a to v závislosti od mimosúdnych rokovaní a pod., pričom návrh posúdil
ako určitý. Zároveň súd poukazuje, že aj právny zástupca žalovaného 1/ predlžoval konanie za účelom
viacerýchmimosúdnychrokovaní,avšakkdohodenedošlo,nakoľkoajkeďsatakmerdohodlinazriadení
vecného bremena, nedohodli sa na trovách konania, preto k dohode nedošlo. Z daných dôvodov bolo

pojednávanie viackrát odročované. Napriek tomu k dohode nedošlo, dokonca žalovaný 1/ v podaní z
18.03.2016 oznámil súdu, že nesúhlasí s tým, aby vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Žalovaný
1/ tak v priebehu celého konania menil svoj postoj k žalobnému návrhu, keď pôvodne nesúhlasil so
zriadením vecného bremena, potom súhlasil, zároveň dával požiadavky, taktiež chcel bezodplatne,
potom s odplatou,...

17. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné a nesporné, že vlastník stavby - rod.domu s.č. XXX
postaveného na parc. KNC č. XXXX/X, nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka
nemožno zabezpečiť inak. Ustanovenie § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka umožňuje vlastníkovi
stavby požadovať na súde zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve

cesty cez priľahlý pozemok. V danom prípade priľahlým pozemkom, ktorý predstavuje prístup vlastníka
stavby k stavbe, je práve parc. KNC č. XXXX/X, ktorej spoluvlastníkmi je žalovaný v rade 1/ v podiele 2/3
a žalovaný v rade 2/ v podiele 1/3, čo medzi stranami taktiež bolo nesporné. Znalcom bolo určené, že
hoci daný pozemok je o výmere XXX m2, rozsah postačujúci vlastníkovi stavby je XX m2 tak, ako je to
zakreslené jednak v prílohe znaleckého posudku, ako aj v naposledy predloženom geometrickom pláne

č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý bol k dispozícii aj ustanovenému znalcovi pre určenie výšky odplaty.
Sporné medzi stranami zostalo iba to, či zriadiť vecné bremeno in rem alebo in personam s tým, že ak in
personam, t.j. v prospech žalobcu, žalovaní by nepožadovali žiadnu odplatu, ale ak in rem, tak trvajú na
odplate. Súd však poukazuje na to, že v zmysle § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka je možné súdomzriadiť vecné bremeno iba in rem. Súd posúdil, že hoci žalovaní zatiaľ nebránia vlastníkovi stavby v
prechode, nie je to vylúčené do budúcna, a to aj pre prípad zmeny vlastníka. Žalobca preto z dôvodu
väčšej istoty sa domáhal tohto práva a súd považoval jeho návrh za opodstatnený, nakoľko je vhodné

mať zabezpečený prístup k stavbe a bez zriadenia vecného bremena vlastník stavby je bez právnej
istoty ohľadom prístupu k nehnuteľnosti. Keďže súd posúdil, že je vhodné zriadiť také vecné bremena, v
zmysle § 151o Občianskeho zákonníka je možné zriadiť iba v prospech vlastníka, t.j. in rem, súd žalobe
vyhovelazároveňuložilžalovanýmakovlastníkompriľahléhopozemkukstavbe,povinnosťstrpieťvýkon
tohto vecného bremena. Medzi stranami v konaní bolo nesporné, že daná „cesta“ sa využívala ako cesta

už dlhšiu dobu.

18. Následne súd sa zaoberal odplatou za zriadenie vecného bremena. Súd nariadil znalecké
dokazovanie za účelom určenia hodnoty vecného bremena. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX
vypracovaného P.. S. U. pravidelná ročná odplata za zriadenie vecného bremena v rozsahu XX m2
vychádzajúc zo znaleckého posudku P.. S., ktorý na tento rozsah vytvoril parc.č. XXXX/XX a rozsah je

daný aj geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, je vo výške 40,77 eur/rok, resp. jednorazová
odplata vo výške 811,53 eur. (l.č. 317) Voči znaleckému posudku nemal žalobca námietky, avšak
požadoval ročnú odplatu. Žalovaný v rade 1/ požadoval jednorazovú náhradu, žalovaný v rade 2/ sa k
znaleckému posudku nevyjadril.

19. Žalobca požadoval ročnú odplatu vzhľadom na jeho sociálne pomery, avšak nič konkrétne ohľadom
pomerov neuviedol, nepreukázal okrem predloženia potvrdenia o jeho výške dôchodku, pričom je
nepochybné, že je vlastníkom nehnuteľností a v konaní je zastúpený advokátom ním splnomosneným.
V priebehu konania sa domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak nebolo mu vyhovené v
celom rozsahu vzhľadom na jeho majetkové,... pomery, keďže je nepochybné aj to, že je vlastníkom

nehnuteľností. Zároveň súd poukazuje na to, že v súdnej praxi nie je obvyklé stanoviť ročnú odplatu,
a to zvlášť, keď ide o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby a nie in personam.
Vzhľadom na uvedené súd posúdil, že ročná odplata nie je vhodná a určil jednorazovú odplatu
stanovenú znaleckým posudkom vo výške 811,53 eur, ktorú nikto nerozporoval, dokonca strany v konaní
s danou výškou súhlasili. Súd preto zaviazal žalobcu na jej vyplatenie žalovaným podľa výšky ich

spoluvlastníckehopodielukpredmetnémupozemku,tedažalovanémuvrade1/vpodiele2/3-t.j.541,02
eur a žalovanému v rade 2/ v podiele 1/3, t.j. 270,51 eur. Po vzájomnej dohode strán v konaní, ako
aj po zohľadnení skutočnosti vyplývajúcej z potvrdenia o výplate dôchodku vo výške 351,30 eur, súd
určil lehotu na vyplatenie danej odplaty 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, a to v zmysle § 232
ods.3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v

odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Právny zástupca namietal uznesenie zo dňa 20.10.2016 o pripustení zmeny návrhu ako procesnú
vadu. Súd však poukazuje na to, že o každej zmene návrhu bolo súdom riadne rozhodnuté, pričom proti
danému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Rozhodnutia boli vyhlásené priamo na pojednávaniach,

resp. písomne, pričom o poslednej zmene bolo rozhodnuté na pojednávaní, na ktorom bol návrh na
zmenu prednesený za účasti všetkých strán v konaní a ich zástupcov, preto nebolo potrebné dané
uznesenie doručovať v zmysle ustanovení CSP.

21. Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko to nepovažoval za potrebné, keďže mal za to, že

vykonané dokazovanie bolo postačujúce na zistenie skutkového stavu a strany v konaní už ani ďalšie
dokazovanie nenavrhovali. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, že
žalobnému návrhu vyhovel.

22. Žalobca, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, si uplatnil trovy konania, ale iba voči
žalovanému v rade 1/ vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ prevažne súhlasil s návrhom, zatiaľ čo žalovaný
v rade 1/ vyjadroval negatívny postoj k žalobe.

23. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.24. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní
trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, ale iba voči žalovanému v rade 1/, nakoľko iba

voči nemu si uplatnil trovy konania, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až
po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže právo na náhradu trov konania si žalobca uplatnili len voči
žalovanému 1/, súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania iba voči žalovanému v rade 1/ a
voči žalovanému 2/ právo na náhradu nepriznal, keďže voči nemu si dané právo neuplatnil.

26. Vzhľadom na to, že v konaní boli vykonané 2 znalecké dokazovania, pričom v jednom bolo znalcovi

vyplatené znalečné podľa vtedajšej platnej úpravy z rozpočtových prostriedkov, vznikli náklady spojené
s vykonaním znaleckého dokazovania štátu, preto súd mu priznal právo na náhradu vynaložených
nákladov - trov, a to voči žalovaným, každému v rozsahu 50 %, keďže boli v konaní neúspešní v
rovnakom pomere. Zároveň bolo vykonané znalecké dokazovanie aj P.. U., ktorému taktiež vznikli
náklady - znalečné a ktoré si uplatnil, preto súd mu priznal v zmysle ustanovení CSP právo na náhradu

znalečného voči neúspešným stranám v rovnakom pomere, t.j. voči žalovaným - každý v rozsahu 50 %.

27. S poukazom na citované zákonné ustanovenie o výške trov konania, na náhradu ktorých bolo právo
priznané, rozhodne súd až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).