Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203105
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520203105.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: V.. U. H., T.. XX.XX.XXXX, H.: Č.
XXXX/XX, H., zastúpeného: Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Vlčkova 8/A,
Bratislava, IČO: 51 473 208, proti žalovanému: V.. V. W., T.. XX.XX.XXXX, H.: G. D. XXXX/XX, H., o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V

zo dňa 15. júna 2020, č.k. 56C/31/2020-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie
nasledovného znenia:
Ž. N. Z. S. C. D. O. C. G. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX, C. D. G. G. XX H.. B., C..
B. Č.Š.. V., G. G. Č. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., S. C. F. C. Z. T., na
C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D. X I., S. C. F. C. Z.

T.S., J. na W. D. Č.. XXXX, pre Y. Ú. C.Z., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., C. O. D. na C. G. Č.. XX U., Z. Ž. Z.
S. C. O. G. C. G. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX C. D. G. G. XX H.. B.,
C.. B.. Č.. V. G. G. Č.G. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I. S. C. F. C. Z. T., na C. Č.. XXXX/
XXX B. D.Ý. XX I. S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D. X I., S. C. F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX
pre Y. Ú. C.Z., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., T. D. D. N. O. C..

Žalovaného poučuje, že má možnosť podať proti žalobcovi na príslušnom všeobecnom súde žalobu o
uloženie povinnosti žalobcovi strpieť užívanie parkovacieho státia č. XX D. T. C. Č.. XX na X.
C. D. D. Č. XX-XX, C. D. G. G. XX H.. B., C.. B. Č.. V., G. G. Č.G. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/
XXX B. D. XXXX I., S. C. F. C. Z. T., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX
B. D.I. X I., S. C. F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX, pre Y. Ú.F. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., Ž. U., Ž. Ž. N.
B. O. D. na C. G. Č.. XX H. B., Z. U. Z. C., ak H. U. Ž. Z. S. C. O. G. C. G.Á. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X.

C. D. D. Č. XX-XX C.R. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č.. V. G. G. Č. XXXX, C.Ý. na C. Č.. XXXX/XXX B. D.
XXXX I. S. C. F. C. Z. T.S., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I. S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B.
D. X I., S. C. zaG. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX pre Y. Ú.F. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., B. D. D. N. O. C..
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému ako držiteľovi práva výlučne užívať parkovacie státie

č. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX, C. D. G. G. XX H.. B., C.. B. Č.. V., G. G.I. Č. XXXX, C. na
C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., S. C. F. C. Z. T.S., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T., na
C. XXXX/XXX B. D.Ý. X I., S. C. F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX, pre Y.W. Ú. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D.,
O. C. O. D. na C. G. Č.. XX U., Z. Ž. Z. S. C.D. O. G. C. G. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č.J. XX-
XX C. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č.. V. G. G. Č. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I. S. C. F. C.
Z. T., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I. S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D. X I., S. C.

F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX pre Y. Ú. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., neobmedzoval vo výkone jeho
užívacieho práva. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že žalobca svoj návrhna nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nebytového
priestoru Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX C. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č..V. G. G. Č. XXXX, na C. C..
Č.. XXXX/XXX, C.. Č.. XXXX/XXX Z. Č.. XXXX/XXX, D. J. na W. D. Č.. XXXX pre Y..Ú.. C., B.: H.-I..Č..

C.Z., B. H. D., D. C. X/XX, C. G. U. I. G. C. D. O.Í. K. G. Č.. XX (Ď. W. Z. ". G.U. Č..
XX"). Ž. N., M. D. C. X/XX, G. U. V.R. T. C. Z. G. N. G. N. G. C. D. O. G. K. G. Č.. XX (Ď. W. Z. ". G.
Č.. XX"). C.S. G. D. Č., B. Y. Ž. T. G. C. Y. T. C. Z. teda Z. C. D. O. C. G. Č.. XX, D. C. G. Č.. XX U.,
Ž. Ž. T. C. O. G. I. D. na G. C. G. Č.. XX, Y. Y. I. C. C. D. R. O.D., D. Z. T. S. G. I. D.. Po
C. D. C.D. na Ž. H. Ž. C.. Č. O., Ž.J. Ž. H. I. F. O. Z. C. G. Č.. XX. T.G. G. D. Z. XXXX

Ž. T. S. H.R. S. Č. XX-XX Z. F. O. C. G. Č.. XX. U. C. G. D. O. U., Ž. C. F. S. D.B. O. C. Ž. Y. C. G.
Č.. XX, Y. O. G. I. D. na B. Č. I. C. G., Č. H. Ž. D. T. Z. D. S. N. I. D. Z. D. O. N. I. D. na
C. G. Č.. XX. Y. Ž. S.S. Y. C. F. Z. B. D. O. C. Ž. Y. C. G.Á. Č.. XX. F. Q. C. G. Č.. XX D., Ž. Ž. F. O.
G. I. D. na C. S. Č., C.B. F. S. G. T. I. B. Ľ. S. Č. X. XX-XX X.. Pokiaľ by žalovaný umiestňoval svoje
motorové vozidlo rovnomerne medzi oddeľovacie čiary, na strane žalobcu by nedochádzalo k vyššie
uvedeným problémom. Žalobca oslovil žalovaného za účelom vyriešenia vzniknutej situácie, pričom

ho požiadal aby umiestňoval svoje motorové vozidlo medzi oddeľovacie čiary tak, aby žalobca nebol
obmedzený na jeho užívacom práve k parkovaciemu státiu č. XX. Žalovaný však na uvedené reagoval
negatívne, so žalobcom nemá záujem komunikovať a nie je ochotný vzniknutý problém riešiť. Žalovaný
žalobcovi uviedol, že tak ako svoje motorové vozidlo parkuje, tak ho parkovať aj môže a aj naďalej bude.
Nakoľko sa žalobca nedokázal so žalovaným dohodnúť a žalovaný účelovo umiestňuje svoje auto tak,

že mu bráni v riadnom a nerušenom užívaní jeho užívacieho práva k parkovaciemu státiu č. XX, privolal
na miesto dopravných policajtov, avšak tí mu uviedli, že nakoľko ide o súkromný pozemok, nemôžu
vzniknutú situáciu riešiť. Obrátil sa aj na správcu nebytového priestoru, avšak ten mu tiež uviedol, že
riešenie uvedeného problému nie je v jeho kompetencii. Do riešenia problému s parkovaním sa zapojil aj
predchádzajúci spoluvlastník nebytového priestoru a užívateľ parkovacieho státia Č.. XX C.. D. Č., ktorý

ho smeroval slovne tak, aby žalovanému umožnil parkovanie na parkovacom státí č. XX a aby mu nerobil
s týmto problémy. Uvedené vyústilo do podania trestného oznámenia žalobcom dňa 05.05.2020 na OO
PZ Petržalka sever, ČVS: ORP-530/PS-B5-2020, na D. Č., ktorý sa mu dňa 05.05.2020 telefonicky
vyhrážal i so slovami, že sa mu má najbližšie dni žalobca vyhnúť, lebo keď ho stretne tak
ho vyfacká tak, že mu spraví hanbu, že je na neho nahnevaný a že sa má držať toho čo mu povedal.

Taktiež mu v predmetnom telefonáte uviedol že jeho súčasný sused - žalovaný ho uprace a to takým
spôsobom, že sa mu o takom ani nesnívalo. Snažil sa vyriešiť vzniknutú situáciu zmierlivo, avšak zo
strany žalovaného je zrejmá neochota a účelová snaha o jeho vyštvanie z parkovacieho státia
č. XX za účelom získania možnosti využívať ho. S ohľadom na uvedené mu neostala iná možnosť ako
domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca poukázal na § 3 ods. 1, § 126 ods. 1, § 127

Občianskeho zákonníka, na § 11 ods. 1, § 20a ods. 1 zákona č. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 330 ods. 2 písm. d)
C.s.p. a konštatoval, že každý je pri výkone svojho práva povinný dbať na to, aby bez právneho dôvodu
nezasahoval do práv a oprávnených záujmov iných osôb a takýto výkon práv nesmie byť v
rozporesdobrýmimravmi.Subjektívneprávaapovinnostinemožnovykonávaťneobmedzeneasubjekty

právnych vzťahov sú pri výkone svojich subjektívnych práv a povinností povinné rešpektovať výkon
práv a povinností iných subjektov a dodržiavať potrebnú mieru tolerancie vo vhodnej miere a únosnosti.
Žalobca je obmedzený žalovaným vo svojom výlučnom užívacom práve k parkovaciemu státiu č. XX a
to priamym a účelovým konaním žalovaného a má za to, že nie je v súlade s dobrými mravmi, aby bol
ako držiteľ užívacieho práva na základe svojvôle žalovaného obmedzený, resp. vylúčený, z možnosti

využívať toto právo. Z uvedených dôvodov mal za to, že na jeho strane existuje dôvod na bezodkladnú
úpravupomerov,nakoľkosúčasnásituáciamupriamoobmedzujemožnosťvýkonujemuprislúchajúceho
užívacieho práva. Nemôže totiž užívať svoje parkovacie státie, nakoľko nie je schopný po zaparkovaní
zo svojho motorového vozidla vystúpiť, resp. následne nastúpiť, prípadne nie je schopný svoje motorové
vozidlo na parkovacie státie zaparkovať a musí hľadať alternatívne parkovanie, čo však v rámci garáže

v mieste jeho bydliska nie je možné nakoľko každé parkovacie státie prislúcha ku konkrétnemu bytu,
a teda všetky parkovacie miesta majú svojich užívateľov. Vznikajú mu tak problémy, ktoré musí riešiť
na pravidelnej báze a ktoré mu strpčujú život. Preto je potrebné v tomto prípade nariadiť neodkladné
opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému umiestňovať veci na parkovacie státie č. XX
tak, aby ho neobmedzoval v užívaní susediaceho parkovacieho státia č. XX, čím bude mu žalobcovi

poskytnutáprávnaochrana.Napodporusvojichtvrdenížalobcapredložilzápisnicuotrestnomoznámení
zo dňa 5.5.2020, čiastočné výpisy z listu vlastníctva č. XXXX a fotodokumentáciu so
zaparkovaným autom žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listín dospel súd
prvej inštancie, vychádzajúc z ust. § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329ods. 1,2 C.s.p., k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Z
predložených dôkazov zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru č. XX na
X. C. D. D. Č.R. XX-XX C. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č..V. G. G. Č. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX, C.

Č.. XXXX/XXX Z. C. Č.. XXXX/XXX, J. na W. Č.. XXXX pre Y..Ú.. C., D. C. X/XX, C. G. U. I. G. C. D.
O.D. K. G. Č.. XX G. B. XXX Z. Ž. N. D. C. X/XX C. G. U. T. C. Č.. XX, C.B. G. N. G. N. G. C. Ž. D.T.
O. K. G. Č.. XX G. B.J. XXX. Podľa C. Q. I. D. N., J.: H.-XXX-R., C. na
C. G., Y. N. B. Č. XXX teda C. G. Č.. XX. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
sa však žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť, aby užíval

výlučne parkovacie státie č. XX, hoci z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že motorové vozidlo
N. EČV: H.-XXX-R., ktoré by podľa tvrdenia žalobcu malo patriť žalovanému, parkuje na parkovacom
státí, ktoré je označené číslom XXX teda C. G.U. Č.. XX, ktoré je oprávnený využívať žalobca. Žalobca
pritom v návrhu uviedol, že predložená fotodokumentácia preukazuje, že žalovaný umiestňuje svoje
motorové vozidlo N. J.. H.-XXX-R. na C. G.U. Č.. XX a spôsobom parkovania obmedzuje žalobcu
na jeho parkovacom státí č. XX. Na základe uvedeného dospel záveru, že žalobcom pripojené listiny

nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti, a preto jeho návrhu nebolo možné vyhovieť. O
náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko v tomto štádiu konania by rozhodovanie o
náhrade trov konania bolo nehospodárne, keďže rozhodnutie by sa muselo doručovať aj žalovanému,
ktorý sa o konaní zatiaľ ani nedozvedel.
2. Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnuté

uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V prvom rade poukázal na to,
že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko nie je správny. Na ním predloženej fotodokumentácii má

žalovaný umiestnené svoje motorové vozidlo N. J.D. H.-XXX-R. na C. G. G. B. XXX a on má umiestnené
svoje vozidlo na susediacom parkovacom státí označenom ako XXX. Na W. Č.. XXXX N. Y. C. G.U. C.
C. Č. - C. G. Č.. XX na W. Č.. XXXX J. C. Č.G. XXX Z. C. G. Č.. XX na W. Č.. XXXX J. C. Č. XXX. F.
D. F. W. Č.. XXXX na G.. XXX kde začína evidencia všetkých parkovacích státí s ich označeniami, však
vyplýva, že evidencia začína poradovým č. 2. Z uvedeného dôvodu na LV č. XXXX bolo parkovaciemu

státiu č. XX C. C. Č. XXX a parkovaciemu státiu č. XX H. C. C. Č. XXX. Pokiaľ by evidencia
poradových čísel parkovacích státí na LV č. XXXX začala riadne poradovým číslom 1 a nie číslom 2,
nedošlo by k rozdielu medzi označeniami na LV č. XXXX a reálnym označeniam parkovacích státí, ako
to vyplýva z ním predloženej fotodokumentácie. Na podporu uvedených skutočností k odvolaniu
pripojil aj vyjadrenie správcu nebytového priestoru v ktorom sa garážové státia nachádzajú, spoločnosti

SAWBAC Slovensko, a. s. a Úplný výpis z LV č. XXXX. Poukázal na to, že pri formulácii petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a opisu skutkového stavu sa riadil číselným označením parkovacích
státí uvedených na LV č. XXXX pre kat. územie C., B.: H.-I..Č.. C., okres Bratislava D. tak, aby bolo
rozhodnutie vydané v súlade s existujúcim právnym stavom a bola zachovaná prípadná
možná vymožiteľnosť ním uplatneného nároku. Skutkový stav zistený súdom je teda nesprávny, pričom

uvedené viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Má
za to, že na jeho strane existuje nárok na poskytnutie predbežnej ochrany jeho práv vo vzťahu k
žalovanému, pričom nutnosť úpravy pomerov bola súdu dostatočne preukázaná, nakoľko žalovaný mu
bráni v riadnom užívaní jeho parkovacieho státia č. XX účelovým umiestňovaním svojho motorového
vozidla na parkovacom státí č. XX na deliacu čiaru medzi týmito parkovacími státiami a vyjadril sa, že

svoj spôsob parkovania nemieni zmeniť, hoci dochádza k značnému zásahu do jeho užívacích práv k
parkovaciemu státiu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal podanému odvolaniu vyhovieť a priznať
tiež náhradu trov konania.
3. Žalovaný, ktorému boli návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie riadne doručené,
možnosť vyjadriť sa k nim nevyužil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné zmeniť a podanému návrhu vyhovieť.
5. Z ustanovení § 324 ods. 1 a nasledujúcich C.s.p., ktoré správne v danej veci aplikoval aj súd prvej

inštancie, vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia
potreby úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočnostípotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a

zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné
vykonávať dokazovanie, hoci splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť,
a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a
hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia

nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. d) C.s.p. postačuje, ak je okrem právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
osvedčená naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi stranami.
6. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom
spisu, dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že žalobca osvedčil také
skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňujú. Je

nepochybné, že žalobca je oprávnený užívať parkovacie miesto č. XX a žalovaný
je oprávnený užívať č. XX, pričom nie je sporné, že účel a rozsah užívacieho oprávnenia je každého
z nich totožný. V konaní bolo pritom predloženou fotodokumentáciou a ďalšími listinami osvedčené,
že žalovaný pri užívaní parkovacieho státia č. XX koná tak, že umiestňovaním (parkovaním) svojho
motorového vozidla na hranicu vodorovného dopravného značenia oddeľujúceho parkovacie státia

sporových strán, obmedzuje žalobcu vo výkone užívacieho práva k jeho parkovaciemu státiu č. XX. V
tomto smere žalobca opodstatnene v odvolaní namieta správnosť konštatovania súdu prvej inštancie,
že pripojené listiny nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti. Z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého
vychádzal aj súd prvej inštancie, totiž skutočne vyplýva, že číslovanie parkovacích státí na mieste
samom v dôsledku mätúceho začiatku číslovania (od č. 2) vykazuje nezrovnalosti, pričom však nie

je sporné, že žalobca užíva parkovacie miesto č. XX Z. Ž.Z. I. Č.. XX, a to spôsobom zachyteným
na fotografiách. Niet pritom pochýb o tom (je všeobecne známou skutočnosťou), že bez dodržania
nevyhnutného odstupu medzi zaparkovanými vozidlami nie je možné do vozidla nastúpiť, teda ho riadne
využívať, a to ako na samotnú prevádzku vozidla, nástup a výstup cestujúcich, tak aj na manipuláciu
s predmetmi umiestňovanými do vozidla. Bez uskutočnenia uvedených úkonov pritom nie je možné

užívať samotné vozidlo, a tak ani parkovacie státie na účely, na ktoré slúži. Ak to pomery
na mieste nevylučujú, čo v danom prípade vyplýva aj z fotodokumentácie nachádzajúcej
sa v spise, je každý v užívateľov parkovacích státí povinný v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka konať tak, aby žiadnemu z užívateľov susediacich parkovacích státí spôsobom zaparkovania
svojho vozidla (príliš blízko susediaceho miesta), prípadne umiestňovaním iných vecí na predmetné

parkovacie státie, nebránil v užívaní jeho parkovacieho miesta. V danej veci bolo riadne osvedčené, že
žalovaný opakovane vozidlo na svoje parkovacie miesto umiestňuje tak, že žalobca je obmedzovaný
v užívaní jeho parkovacieho státia, hoci na takéto obmedzenie zjavne neexistuje žiadny právny ani
vecný dôvod. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že snaha žalovaného umiestniť svoje
vozidlo na hranicu parkovacieho miesta je síce pochopiteľná (žalovaný má takto zabezpečenú možnosť

komfortnejšieho nastupovania vodiča do vozidla vzhľadom na väčší odstup od vozidla parkujúceho z
druhej strany), avšak za stavu, keď rozsah oprávnenia na užívanie parkovacieho státia každej zo strán
je totožný, nemožno v žiadnom prípade uprednostniť komfort nastupovania vodiča do vozidla
žalovanéhopredzabezpečenímnevyhnutnýchpredpokladovpreriadnyvýkonsamotnéhoprávažalobcu
na užívanie jeho parkovacieho státia v nevyhnutnom rozsahu. V tomto smere je pritom bez významu

aj šírka vozidla každej zo strán sporu, nakoľko od každého užívateľa parkovacieho miesta možno
spravodlivo požadovať, aby "svoje" parkovacie státie užíval na umiestňovanie iba takého motorového
vozidla, pri ktorom v dôsledku jeho umiestnenia na vymedzené státie nebude dochádzať k zásahom do
rovnakého užívacieho práva susediaceho užívateľa. V neposlednom rade poukazuje
odvolací súd na to, že žalobca v konaní osvedčil aj naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami,

keď predloženými listinami, vrátane fotografii z daného miesta, z ktorých vyplýva neprijateľný spôsob
parkovania opakovane, v spojení s obsahom podaného trestného oznámenia, pre účely
nariadenia neodkladného opatrenia náležite osvedčil, že žalovaný sa nežiaduceho konania dopúšťa
opakovane a svoje správanie nie je ochotný dobrovoľne zmeniť. Za daného stavu potom odvolací súd
nemá žiadnu pochybnosť o tom, že boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie požadovaného

neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 C.s.p.
7. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.8. V súlade s ustanovením § 337 ods. 1,2 C.s.p. zároveň odvolací súd žalovaného poučil o možnosti
podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať uloženia povinnosti žalobcovi
strpieť jeho užívanie parkovacieho miesta takým spôsobom, že bude oprávnený obmedzovať v užívaní

aj žalobcu.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).