Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010134
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2020 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému L. W.

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. W., nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, trvale bytom M. D., G. č. XXX/XX,

je vinný, že
dňa 23.11.2019 do 14.15 h v katastrálnom území obce M. D., okres Prievidza, pod vodnou nádržou M.
D. v časti nazývanej „T.“ číslo revíru X-XXXX-X, ktorý je pridelený Ministerstvom pôdohospodárstva SR
do obhospodarovania Mestskej organizácie SRZ v Prievidzi so sídlom v Prievidzi, Bottova ulica č. 5,

porušil ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 216/2018 o rybárstve tým, že neoprávnene lovil a privlastnil
si ryby v rybárskom revíri a takto neoprávnene ulovil 2 ks Jalca hlavatého lat. (Squalius v cephalus),
nakoľko mu dňa 16.11.2019 platnosť povolenia zanikla a spôsobil tak Mestskej organizácii Slovenského
rybárskeho zväzu v Prievidzi škodu vo výške 10,- euro,
teda
neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,
tým spáchal

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 310 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody 3 (tri) mesiace, výkon ktorého
sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu 13 (trinásť) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k trestu prepadnutia veci a to 1 ks udica, ktorá sa nachádza
v úschove na OS Prievidza pod por. č. 4/20 zo dňa 11.3.2020.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedka B., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku
prečítalvýpoveďsvedkaE.zprípravnéhokonania.Podľa§269 Trestnéhoporiadkuoboznámilzápisnicu
s fotodokumentáciou číslo listu 45 - 49, povolenie číslo listu 52 - 56, register trestov číslo listu 57, výpis
z evidencie priestupkov číslo listu 58, správu číslo listu 59, odborné vyjadrenie číslo listu 62, zoznam
vecí v úschove číslo listu 66.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti poprel. Okrem iného uviedol, že to, čo
sa stalo v deň skutku, malo ešte predohru. V prípade posledných desiatich rýb, ktoré mal právo uloviť,

lovil vedľa rybárskej chaty. Okrem neho tam boli aj ďalšie osoby, aj svedok B.. Keď ulovil 40 kapra ako
ušľachtilú rybu, svedkovi B.ovi povedal, že tento rok už skončil s chytaním rýb, že už nemôže loviť.
Deň predtým mu bolo povedané, že potom, čo chytí štyridsiatu rybu, môže pokračovať v chytaní, musí
však ulovené ryby pustiť. Bolo mu povedané, že si nemôže ponechať ušľachtilú rybu, ale plevelné rybychytať môže. Povedal mu, že napriek tomu už nebude chodiť loviť ryby. Potom nebol 7 - 8 dní nikde
loviť, potom mu to nedalo, keď mu B. povedal o tých plevelných rybách. Išiel potom na iné miesto, kde
sa nenachádzali žiadne ušľachtilé ryby. Zobral si len takú malú udicu. Ryby, ktoré ulovil neboli ušľachtilé,

boli plevelné. Tieto zapísal riadne do knižky. Zhodou okolností prišiel svedok B. s L., hovoril mu, že
už nemá právo chytať. Argumentoval tým, že svedok B. mu povedal, že môže chytať plevelné ryby.
Následne bola privolaná polícia. Na otázku prokurátora uviedol, že jalec je plevelná ryba. Chytil 2 kusy.
Na otázku prokurátora či v tej dobe mal platný rybársky preukaz, či mal právo loviť ryby uviedol, že je
členom slovenského rybárskeho zväzu. V čase, keď mu bol vydávaný rybársky preukaz, žena, ktorá mu

tento vystavovala ho upozorňovala, že sa zmenil zákon. Podľa zákona po ulovení štyridsiatej ušľachtilej
ryby nemal chytať. No otázku samosudcu uviedol, že podľa jeho názoru v prípade povolenia na chytanie
rýb, 40 kusov, sa jedná o ušľachtilé ryby, nie o plevelné ryby. To, že ulovil 2 kusy jalcov bolo, preto, že
člen rybárskej Stráže, svedok B. mu povedal, že plevelné ryby môže loviť.
Svedok B., okrem iného uviedol, že je členom rybárskej Stráže, obžalovaný vedel o tom, že má
prepadnuté povolenie na chytanie. Napriek tomu obžalovaný išiel chytať ryby. Asi týždeň predtým bol

kontrolovaný kolegami, mal chytených 39 úžitkových rýb. Povolenie na chytanie rýb skončilo po ulovení
štyridsiatej ryby. Po ulovení štyridsiatej ryby už nemohol žiadne ďalšie ryby loviť. Nemohol ani plevelné
ryby loviť. Nie je pravdou, že by obžalovanému povedal, že po ulovení štyridsiatej ryby môže pokračovať
v lovení rýb. Obžalovaný klame ani sa nebavili spoločne na túto tému. Má vedomosť, že obžalovaný
sa vyhovára na neho, že mu hovoril, že môže ďalej loviť. Na pravej strane povolenia má napísané, čo

má robiť. Keď bol obžalovaný prichytený, mal chytené 2 ks jalcov, tieto ani nemali povolenú veľkosť. Na
otázku samosudcu uviedol, že nie je pravdou, že by stretol obžalovaného v čase, keď ulovil tridsiatu
deviatu rybu. Boli to kolegovia. Obžalovaný ešte povedal kolegom, že si je vedomý, že keď uloví
štyridsiatu rybu, končí. Obžalovaného pozná z videnia, v minulosti nemali žiadne spory. V prípade, keby
kontroloval obžalovaného v čase, keď ulovil poslednú zo štyridsiatich rýb, bol by mu dal do povolenia

pečiatku. Na žiadosť samosudcu svedok B. do očí obžalovaného uviedol, že nie je pravdou, že by
povedal obžalovanému pri osobnom stretnutí, že po ulovení štyridsiatich ušľachtilých rýb môže ďalej
loviť neušľachtilé ryby. Následne obžalovaný do očí svedka B. uviedol, že tento mu povedal, že po
ulovení štyridsiatich ušľachtilých rýb môže urobiť ďalšie nie ušľachtilé ryby, ktoré si môže prisvojil.
Na čísle listu 52 - 56 sa nachádza povolenie obžalovaného na rybolov v roku 2019. V uvedenom

povolení, okrem iného je uvedené, že na toto povolenie môže obžalovaný v jednom kalendárnom roku
privlastniť si maximálne 40 kusov nasledovných druhov rýb: kapor rybničný, zubáč veľkoústy, šťuka
severná, sumec veľký a lien sliznatý. Ide o povolenie na kaprové vody. V prípade pstruhových vôd je
možné uloviť maximálne 40 kusov pstruha potočného alebo lipňa tymiánového. V upozornení povolenia
je uvedené, že je možné privlastniť si len 40 kusov rýb. Po privlastnení si z uvedeného množstva

platnosť povolenia končí. V uvedenom povolení je uvedené, že obžalovaný v období od 01.06.2019
do 16.11.2019 ulovil celkom 40 kusov kaprov a šťúk.
Na čísle listu 62 sa nachádza odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že ulovením 2 ks jalcov hlavatých
dňa 23.11. 2019 bola spôsobená mestskej organizácii slovenského rybárskeho zväzu v Prievidzi škoda
vo výške 10 euro.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu pytliactvo podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona, pretože
neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby. Aj keď obžalovaný
spáchanie trestnej činnosti poprel, pričom argumentoval takým spôsobom, že mal možnosť aj po ulovení

40 kusov ušľachtilých rýb, loviť neušľachtilé ryby, pričom podľa obžalovaného toto mal potvrdiť pri
osobnomstretnutísvedokB.;tátojehoobranabolavkonanípredsúdomvyvrátená.Trebapredovšetkým
uviesť, že svedok B. nielen, že poprel, že by pri osobnom stretnutí s obžalovaným tomuto uviedol, že po
ulovení 40 kusov ušľachtilých rýb, môže ďalej loviť neušľachtilé ryby, svedok poprel akékoľvek osobné
stretnutie s obžalovaným. Pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní do očí obžalovaného uviedol, že

nie je pravdou, že by pri osobnom stretnutí s obžalovaným tomuto povedal, že po ulovení 40 kusov
ušľachtilých rýb, môže ďalej loviť ryby neušľachtilé. V súvislosti s výpoveďou obžalovaného na hlavnom
pojednávaní je potrebné poukázať na tú časť jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, kde uviedol,
že pred „údajným“ stretnutím so svedkom B.om bol tento rozhodnutý už žiadne ďalšie ryby neloviť.
Podľa názoru súdu aj táto skutočnosť svedčí o tom, že obžalovaný si bol vedomý skutočností, poučenia,

ktoré mal uvedené v povolení na rybolov pre rok 2019. Podľa názoru súdu zo skutočností a poučenia v
povolení na rybolov na rok 2019 pre obžalovaného jednoznačne vyplývalo, že v roku 2019 mal možnosť
uloviť len 40 kusov rýb, v povolení nebolo rozlišované medzi rybami ušľachtilými a neušľachtilými. Súd v
tomto smere poukazuje na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 381/2018Z.z., kde je uvedené v § 14 ods. 7, že loviaci na jedno povolenie si môže privlastniť maximálny počet
rýb, ktoré určí užívateľ. Privlastnením si určeného počtu rýb na jedno povolenie platnosť povolenia
zanikne. Z uvedenej citácie vyplýva, že citovaná vyhláška nerozlišuje medzi rôznymi druhmi rýb, čo

sa týka ich kvality, vyhláška jednoznačne uvádza množstvo rýb, ktoré môže držiteľ povolenia v tom,
ktorom kalendárnom roku uloviť a počet, ktorých má uvedené v povolení na chytanie rýb. V prípade
obžalovaného to bolo pre rok 2019 40 kusov rýb. Vzhľadom na konštatované skutočnosti, podľa názoru
súdu, s prihliadnutím na ďalšie vykonané dôkazy, ktoré majú formu priamych a nepriamych dôkazov,
súd uznal obžalovaného vinným za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 2 krát súdne trestaný, hľadí sa na neho, ako keby
nebol odsúdený. Nebol postihnutý v priestupkovom konaní, v súčasnosti je dôchodcom.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Súd zistil, že v prípade obžalovaného nie sú žiadne poľahčujúce okolnosti podľa §

36 Trestného zákona ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, a tak podľa §
310 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil
obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace, výkon tohto
trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 13 mesiacov. Počas skúšobnej doby
sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, pretože v opačnom prípade by hrozilo, že

podmienečne odložený trest v trvaní 3 mesiace by mohol vykonať vo výkone trestu. Je potrebné, aby
počas skúšobnej doby obžalovaný žil riadnym životom, nedopúšťal sa v trestnej činnosti, priestupkov.
Súd zvažoval taktiež možnosť uloženia iného alternatívneho trestu podľa Trestného zákona, ale dospel
k záveru, že v prípade obžalovaného, ktorý je dôchodcom a má čistý príjem 350 euro mesačne,
neprichádza do úvahy uloženie alternatívneho trestu akým by mohol byť napríklad peňažný trest. Súd

zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci 1
ks udice, ktorá bola použitá na spáchanie trestnej činnosti a ktorá sa aktuálne nachádza v úschove na
Okresnom súde v Prievidzi. V zmysle § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa
stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne