Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/317/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110229861
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110229861.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobca: T. zastúpený

JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefániková 40, 040 01 Košice proti
žalovanému: M. zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01
Košice v konaní o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca ako vlastník pozemku C. druh pozemku orná pôda, zapísaný na L. katastrálny
odbor, nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka
pozemku C. na prechod pešo cez pozemok KN - C, O. o výmere 969 m2, druh pozemku orná pôda,
zapísaného na L. katastrálny odbor v rozsahu diel 1 vo výmere 71 m2, vyznačenom v geometrickom

pláne č. X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T. znalec z odboru Geodézia a kartografia a úradne
overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č. XXX/XXXX a ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

Súd určuje, že žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v
práve žalobcu užívať už existujúcu vodovodnú a elektrickú prípojku nachádzajúcu sa na nehnuteľnosti
žalovaného pozemku O.
Súd určuje, že žalobca ako vlastník pozemku C. druh pozemku orná pôda, ktorý je zapísaný na

Liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie C., katastrálnym odborom, nadobudol vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka pozemku, KN - C, parc. č. XXXX na
prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu už uloženej vodovodnej a elektrickej prípojky na pozemku
C. výmere 969 m2, druh pozemku orná pôda zapísaného na L. vedeného U., katastrálnym odborom
v rozsahu dielu 1 o výmere 71 m2 u elektrickej prípojky a v rozsahu dielu 3 o výmere 44 m2 u
vodovodnej prípojky vyznačených v geometrickom pláne Y. ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T. znalec z
odboru Geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod Y. a ktorý tvorí súčasť
tohto rozsudku.

Žalovaný ako vlastník pozemku C.ýmere 969 m2, druh pozemku orgán pôda, zapísaného na L.,
katastrálne územie C. katastrálnym odborom je povinný trpieť vykonávanie práva prechodu, práva
užívania, prevádzky, údržby, opravy a rekonštrukcie vodovodnej a elektrickej prípojky žalobcom cez
tento pozemok zaťažený vecným bremenom.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.12.2010 domáhal voči žalovanému určenia,
že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve žalobcu naprechod pešo, prejazd autom a uloženie inžinierskych sietí na pozemku odporcu KN-C, O. výmere
155m2, druh pozemku: orná pôda, vzniknutej z pozemku odporcu C. o výmere 969m2, druh pozemku:
orná pôda zapísaného na L. vedeného A. vyhotoveného dňa 3.11.2010 spoločnosťou SK GEO s.r.o.

(Ťahanovské riadky 81, Košice, IČO: 44 715 323), ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
trpieť vykonávanie práva prechodu či prejazdu žalobcu a uloženia inžinierskych sietí cez jeho pozemok
zaťažený vecným bremenom, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je
výlučným vlastníkom pozemku O. o výmere 1055m2 orná pôda a pozemku, KN-C a O. o výmere 16m2
zastavané plochy a nádvoria zapísaného na L. v kat. území C. a žalovaný je výlučným vlastníkom

pozemku parc. číslo XXXX . o výmere 969m2 orná pôda a parc. číslo XXXX. o výmere 68m2 zastavané
plochy a nádvoria, ďalej parc. číslo XXXX o výmere 34m2 zastavané plochy a nádvoria zapísaného na
L. v kat. území C. Ďalej uviedol, že parcely oboch strán tohto sporu boli kupované v rovnakom čase
a jedinou prístupovou cestou k parcele žalobcu bola cesta po parcele žalovaného, a o užívaní jeho
pozemku, ako o prístupovej komunikácii už v čase odkúpenia pozemku sa dohodol žalobca s otcom
žalovaného, pánom T. (pozn.súdu, zomr..). Táto dohoda o zriadenie práva prechodu a prejazdu po

terajšej O. k parcele žalobcu číslo XXXX. bola podmienkou odkúpenia parcely a bola uzavretá ústne,
ktorá neskôr mala byť potvrdená aj písomne, avšak toto sa už nestalo. Právo prechodu a prejazdu bolo
po celú dobu od nadobudnutia pozemku, až do roku 2009 rešpektované tak zo strany otca žalovaného,
a neskôr, po prevode pozemkov na odporcu žalovaného, aj ním samotným, žalobca toto právo prejazdu
za celé toto obdobie využíval, keďže mal a naďalej má kľúče od brány postavenej na hranici pozemku

žalovaného, parcelné číslo XXXX. Od roku 2009 už nastali problémy s prejazdom cez tento pozemok,
nakoľko žalovaný na ňom postavil lešenie na výstavbu komína, čím znemožnil prejazd žalobcovi na
svoj pozemok. Žalobca ďalej uviedol, že keďže ako oprávnený držiteľ od roku 1965 do roku 2009
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nadobudol toto právo vydržaním. So žalovaným sa
mal záujem mimosúdne dohnúť na zmluvnom zriadení vecného bremena pre právo prechodu, prejazdu

a uloženia inžinierskych sietí na časti parcely odporcu KN-C, číslo XXXX o. výmere 969m2 vymedzenej
geometrickým plánom dňa 15.6.2010, avšak žalovaný tento návrh odmietol.
2. Žalobca sa súčasne s návrhom na rozhodnutie vo veci samej domáhal aj nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vykonať akékoľvek stavebné práce na časti pozemku
KN-C, parcela číslo XXXX . o výmere 969m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na L. ktorá

podľa priloženého Geometrického plánu Y.yhotoveného dňa 3.11.2010 spoločnosťou SK GEO s.r.o.,
Ťahanovské riadky 81, Košice, IČO: 44 715 323 predstavuje novovytvorenú parcelu čísL. o výmere
155m2, druh pozemku: orná pôda s odôvodnením, že žalovaný je tesne pred podaním tohto návrhu
začal (bez stavebného povolenia) stavať betónový múrik presne na tej časti pozemku parcela číslo
XXXX, ktorá predstavuje novovytvorenú parcelu číslo XXXX/X. a to pozdĺž celej tejto parcely, čím fyzicky

vykonáva zábranu pre žalobcu prejsť k svojmu pozemku a k svojej rekreačnej chate autom.
3. Súd uznesením č.k.38C/317/2010-20 zo dňa 20.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení
s uznesením č.k.4Co/79/2011-43 zo dňa 31.3.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanémuvykonávaťstavebnéprácenačastipozemkuKN-C,parcelačísloXXXX.katastrálneúzemie
C. až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný k žalobe dňa 7.11.2011 uviedol, že návrh žalobcu je čiastočne neopodstatnený, pretože
dobrovoľne a bezodplatne umožnil žalobcovi prechádzať k svojej nehnuteľnosti, prístup k nehnuteľnosti
mu nezamedzil a aj novovytvorená parcela určená na prechod pre žalobcu je dostatočne široká na to,
aby bolo možné po nej prejsť aj s vozíkom, či fúrikom, a rovnako aj inžinierske siete, ktorých uloženia
sa domáha žalobca sú už vedené cez pozemok žalovaného a prístupu k inžinierskym sieťam z dôvodu

opravy,čiúdržbyvprípadepotrebyžalovanýnikdynebránilaaninemádôvodbrániť.Žalovanýnesúhlasil
so získaním práva prejazdu motorovým vozidlom cez svoj pozemok, pretože je zrejmé, že žalobca sa
snaží získať viac práv, ako mu patrí z dôvodov, že
- právo prejazdu žalobca nikdy nemal a nemá, keďže žalobca v posledných rokoch realizoval takmer
výlučne len právo prechodu pešo,

- pri svojvoľnom prejazde motorovým vozidlom realizovanom kedykoľvek hrozí v prípade neopatrnosti
ujma na živote alebo zdraví nevidiacej dcéry žalovaného, ktorá sa po pozemku často pohybuje a prejazd
vozidlom ju môže obmedzovať, a to nielen výfukovými plynmi,
- prejazdom vozidlom by zároveň žalobca narúšal súkromie žalovaného a jeho rodiny,
- na pozemku žalovaného by sa šírili nebezpečné škodlivé výfukové plynu a plodiny z motorového

vozidla, čo by malo nepriaznivé následky nielen na zdravie žalovaného a jeho rodiny, ale aj na ovocné
stromy, o ktoré sa odporca stará.Žalovaný napokon namietal, že to, že strpel občasný prejazd žalobcu motorovým vozidlom cez svoj
pozemok ešte neznamená, že žalobca nadobudol právo prejazdu cez jeho pozemok, v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, zn.:12/NS ČR 22 Cdo 2241/2005.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise, výpoveďami strán sporu, svedeckými výpoveďami, písomnými podaniami právnych zástupcov
účastníkov, geometrickým plánom, znaleckým posudkom, ako aj celým spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav :

5. Z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností číslo XXXX pre okres: C. zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom pozemku parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX o
výmere 1055m2 orná pôda a pod parcelným číslom XXXX o výmere 16m2 zastavané plochy a nádvoria,
na základe Žiadosti o zápis kúpnej zmluvy P..
6. Ako vyplýva z Notárskej zápisnice pod č.G. zo dňa 18.10.1965, žalobca, ako kupujúci a Q. ako
predávajúca, sa dohodli na kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti

evidovanej v pozemkovej knihe v katastrálnom území C. ako parcela Y. roľa o výmere 65á 65m2 podľa
EN parcelné č.XXXXX/XX pasienok o výmere 21á 40m2 za dohodnutú kúpnu cenu 1.600 Kčs. Táto
kúpna zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Košiciach dňa 2.3.1966 pod číslom P.
7. Z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností číslo XXX p.re okres: C. žalovaný je výlučným vlastníkom
pozemku parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX o výmere

969m2 orná pôda, pod parcelným číslom XXXX. o výmere 68m2 zastavané plochy a nádvoria a pod
parcelným číslom XXXX o výmere 34m2 zastavané plochy a nádvoria, na základe V.
8. Rozhodnutím Mestského národného výboru v Košiciach, odboru výstavby a zveľaďovania dňa
19.6.1967 pod číslom Z. bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie na výstavbu rekreačnej chaty na
parcele č.XXXXX/XX, XXXXX/XX o ploche XX,XXmX.

9. Dňa 15.6.2010 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na uzavretie zmluvy o zriadení vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí na pozemku, KN-C,
O. o výmere 969m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaného na liste vlastníctva Y., katastrálne územie
C. ktoré bolo dohodnuté s právnym predchodcom žalovaného už pri kúpe pozemku, nakoľko je to jediná
prístupová komunikácia k parcele žalobcu a toto právo prechodu a prejazdu bolo po celú dobu od

nadobudnutia pozemku až do roku 2009 rešpektované a žalobcom využívané.
10. Dňa 7.7.2010 žalovaný k výzve žalobcu uviedol, že ani jeho právny predchodca a ani on nemajú
vedomosti o tom, že by akoukoľvek formou bolo dané právo na prechod a či prejazd žalobcovi a že
nevznikli a ani neexistujú žiadne skutočnosti na vznik vecného bremena ani vydržaním a so zriadením
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí na pozemku

KN-C, parcela č. XXXX, list vlastníctva Y., ktorej je výlučným vlastníkom. Uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že jeho pozemok je jedinou prístupovou komunikáciou k parcele žalobcu, pretože je
možný aj prístup po ceste s parcelou Y. a následne cez parcelu XXXX a XXXX. . Navrhol, ak by tomu
tak malo byť, aby žalobca na výmenu odstúpil plochu rovnakej výmery zo svojej parcely.
11. Žalobca predložil Geometrický plán Y.o dňa 3.11.2010 (vyhotoviteľ SK GEO s.r.o., Ťahanovské riadky

č.81, Košice, IČO: 44 715 323), ktorý si dal vyhotoviť za účelom oddelenia pozemku parcely č.. zriadenia
vecného bremena k nej, podľa ktorého bol pozemok zapísaný na liste vlastníctva č.., katastrálne územie:
C. o celkovej výmere 969m2 orná pôda rozdelený na dve nové parcely pod parcelným číslom XXXX/X
o výmere 814m2 orná pôda a pod parcelným číslom XXXX/X o výmere 155m2 orná pôda.
12. Na pojednávaní dňa 6.12.2011 právny zástupca žalobcu navrhol úpravu petitu žaloby v označení

osoby, ktorá má nadobudnúť vydržaním toto právo tak, aby súd určil, že nie žalobca nadobudol
vydržaním právo, ako je to v žalobe, ale aby súd určil, že vlastník pozemku nadobudol vydržaním právo...
atď.Rovnakotentonávrhuviedolvpísomnompodanízo6.12.2011,t.j.abysúdurčil,ževlastníkpozemku
KN-C,parcelaY.ovýmere1055m2ornápôda,zapísanýnaL.kat.územieC.nadobudolvydržanímprávo
zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve na prechod pešo, prejazd autom a uloženie

inžinierskychsietínapozemkuodporcuKN-C,parcelač.XXXX/X ovýmere155m2ornápôda,vzniknutej
zpozemkuodporcuKN-C,O.ovýmere969m2ornápôdazapísanéhonaL.vyhotovenéhodňa3.11.2010
spoločnosťouSKGEOs.r.o.,Ťahanovskériadky81,Košice,IČO:44715323asúčasneuložilpovinnosť,
že odporca je povinný trpieť vykonávanie práva prechodu či prejazdu žalobcu a uloženie inžinierskych
sietí cez jeho pozemok zaťažený vecným bremenom.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2011 uviedol, že žalovaný nesúhlasí so
žalobou v celom rozsahu, pretože právu prechodu pešo nebráni, preto je žaloba nedôvodná a pre právo
prejazdu neboli splnené zákonné predpoklady pre vydržanie práva a právo o uloženie inžinierskych sietí
je nadbytočné z toho pohľadu, že tieto už uložené sú.14. Na pojednávaní dňa 6.12.2011 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pozná rodičov žalovaného od
roku 1960, v roku 1964 sa spoločne rozhodli kúpiť pozemky, a pri ich delení sa s otcom žalovaného B.
a ďalším susedom pánom M. (po ňom na pozemku postavil rodinný dom pán U. okolo roku 1974-1975)

dohodli na usporiadaní pozemkov a súčasne uzavreli ústnu dohodu o tom, že pravú stranu pozemkov
budú všetci používať ako príjazdovú cestu k svojím pozemkom a takto to užívali nepretržite 40 rokov.
V roku 1967 žalobca na svojom pozemku postavil chatu, pozemok využíval a využíva na pestovanie
zeleniny, mám tam zasadené ovocné stromy, teda výlučne ako záhradku. Na záhradu chodí veľmi často
ajsrodinou,stáletamvíkendovali,niekedyzostávaliajceztýždeň.Otecžalovanéhooplotilsvojpozemok

v roku 1970 najprv tak, že doň nezahrnul cestu, ktorú užívali na príjazd k pozemku, až v roku 1972,
kedy si otec žalovaného postavil nový plot taký, ako je doteraz. Uviedol, že v roku 1974 si kúpil auto a
pozemok odporcu užíval na prejazd autom vyše 20 rokov bez problémov, vozil na chatu materiál, rôzne
veci. Aj ďalší sused pán U., ktorý kúpil pozemok od pána M. túto cestu využíval, keď na svojom pozemku
okolo roku 1974-1975 staval rodinný dom a nákladiakmi vozil stavebný materiál, ide o spoločnú cestu,
teda aj cez pozemok žalobcu. Na pozemok sa dostali tak, že každý z nich troch, teda p. B. mali svoje

kľúče od brány na pozemku žalovaného, ktorú si sami otvorili, zatvorili a prešli k svojím pozemkom, autá
zaparkovali až pred svojimi chatami. Žalobca uviedol, že pán M. nejazdil autom, ale motorkou. Jeho
nástupca, O. na svojej chate zhruba 2-3 roky býval s rodinou po celý čas, nevedel uviesť, ako často
používal cestu, na možnosť, či môže po pozemku chodiť sa ho nepýtal, nerobili s tým žiadne problémy.
Na otázku žalovaného, či sa pamätá na ústnu dohodu v čase kúpy pozemkov v r.1965 o zmenšení

pozemkov žalobcu a pána M. v prospech žalovaného otca v rozsahu, a v akom mala byť cesta žalobca
uviedol, že o tejto dohode nič nevie, že ani on nič nežiadal od suseda za užívanie cesty po jeho pozemku.
15. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.12.2011 uviedol, že obaja jeho rodičia ešte žijú
a povedali mu o dohodách medzi nimi a žalobcom. V roku 2005 sa potom, ako pozemok nad žalobcom
kúpil O. sa tam začali pohybovať cudzie osoby, preto z hľadiska bezpečnosti a ochrany svojho majetku

sa rozhodol, že postaví plot, aby zamedzil vstup ďalším osobám cez svoj pozemok na ďalšie pozemky.
Svoj dom celoročne používa od r.1991, býva tam s rodinou, a aj dcéra so svojou rodinou. V roku 2008 sa
pokúšal situáciu so žalobcom riešiť so synom žalobcu, ale nepodarilo sa to, navrhol susedom riešenie,
aby si každý ubral zo svojho pozemku na vyrovnanie podielov kvôli vymedzeniu cesty. Žalovaný potvrdil,
že jeho otec v r.1967 postavil drôtený plot, a pred ním ešte postavil iný plot, bez pozemku pre cestu.

V auguste 2010 žalovaný postavil základy múrového oplotenia a ponechal priestor cca 85-90 cm na
prechod k pozemku žalobcu a k ďalšiemu pozemku.
16. Na pojednávaní dňa 16.2.2012 právny zástupca žalovaného uviedol, že právo prejazdu nevzniklo,
ale ak by tomu aj tak nebolo, tak by bolo premlčané z dôvodu, že žalobca už 15 rokov nevlastní žiadne
motorové vozidlo a teda týmto spôsobom sporný pozemok nevyužíva.

17. Svedkyňa M. (manželka žalobcu) na pojednávaní dňa 16.2.2012 uviedla, že už v roku 1964, kedy sa
im narodil prvý syn, vybavovali s manželom pozemok v C., išlo o veľký pozemok, preto manžel zohnal
ešte dvoch ďalších kolegov p. I., s ktorými sa dohodli na rozdelení jedného veľkého pozemku na tri
rovnaké časti. Spočiatku sa pozemok neoplocoval. Manžel jej oznámil, že sa s otcom žalovaného a s p.
M. sa dohodli, že prístup na ich pozemky bude cez pozemok O., a od roku 1964 takto prichádzali na svoj

pozemok. Uviedla, že auto si kúpili v r.1976 a mali ho do r.2000 a počas toho nepretržite na pozemok
chodili cez pozemok žalovaného autom, pričom nikdy neboli žiadne problémy, často sa spoločensky
stretávali pri chate, otec žalovaného nikdy žiadne výhrady voči užívaniu tohto pozemku nemal. Čo sa
týka ohradenia pozemku, tak od r.1964 pozemok žalovaného bol ohradený tak, že boli ohradené tri
strany pozemku, okrem tej, ktorá spájala pozemok žalobcu a žalovaného, po dostavbe domu cca 2-3

roky po kúpe pozemku ohradil aj túto stranu pozemku. V r.1964 bol postavený plot pomimo cesty, ktorá
sa užíva na príjazd a príchod na pozemok žalobcu, teda cesta bola mimo pozemku žalovaného a až po
asi dvoch rokoch oplotil svoj pozemok tak, že cesta je už vnútri oplotenia. Svedkyňa ďalej uviedla, že
naposledy svojím autom na chatu prišli cez pozemok žalovaného v r.2000, potom už len so synovým
autom a naposledy to bolo na jar 2009, kedy im doviezol nejaký nábytok na chatu. Potom bol už vjazd

žalovaným zamedzený a to nielen pre žalobcu, ale aj pre pána M. ktorý kúpil dom v dražbe po p.. v roku
2005, a od roku 2008 mu tiež zo strany žalovaného bolo bránené v prejazde. K inžinierskym sieťam
uviedla, že O. si natiahol elektriku od nich, za či im dal určitú finančnú čiastku a prípojka vody mala byť
pôvodne vykopaná na pozemku žalovaného, ale potom bola vykopaná na inom pozemku, iného suseda
a odtiaľ sa dotiahla k nim. Uviedla, že žalovaný im priamo nebránil pri údržbe alebo oprave inžinierskych

sietí nachádzajúcich sa na jeho pozemku, iba naznačoval, že sa to môže stať.
18. Na pojednávaní dňa 16.2.2012 vypovedal aj svedok T., ktorý je priamym susedom žalobcu. Uviedol,
že v roku 2005 pozemok a chatu nadobudol v rámci dražby, ktorú využíva ako rekreačnú chatu,
pričom v rámci dražby bol dražobcom oboznámený o možnosti prejazdu cez pozemok žalovaného ksvojmu pozemku a upozornený na to, že na pozemku žalovaného nie je pre prejazd vecné bremeno,
dražobca mu súčasne odovzdal kľúč od bráničky stojacej na pozemku žalovaného. Svedok uviedol, že
iná možnosť prejazdu na jeho pozemok nikdy nebola a nie je, jazdil na chatu s autom, aj jeho deti s

vlastnými autami, nebol s tým žiaden problém až do roku 2008-2009, kedy žalovaný naznačoval, že
jeho pozemok sa už nebude využívať ako príjazdová cesta. Postavil tam lešenie a zostal tam už len
prístup na prechod, čo však neodôvodnil. Okolo r. 2008 sa stretli všetci traja, teda žalobca, žalovaný a
svedok za účelom riešenia tejto situácie zriadením vecného bremena za odplatu, že žalobca dá časť
svojho pozemku žalovanému a svedok navrhol, že odkúpi časť pozemku odporcu užívanú na prejazd,

na čo mu odvetil, že by sa nedoplatil. Svedok uviedol, že túto cestu pre prejazd vozidlom potrebuje mať k
dispozícii nielen pre svoju vlastnú potrebu, teda pre prejazd svojím motorovým vozidlom na svoju chatu,
ale aj pre iné vozidla, napríklad pre opravárov, pre rekonštrukciu, ale aj pre vozidlá hasičov, či záchranky.
Svedok pripustil, že by bolo rozumné aj finančné vyporiadanie ohľadom užívania pozemku žalovaného,
ako cesty cesty, pokiaľ by sa jeho činnosťou urobili zásahy do pozemku žalovaného.
19. Ďalej na pojednávaní dňa 16.2.2012 vypovedal svedok M. ktorý je susedom oboch účastníkov

konania v C., svoj pozemok kúpil pred 44 rokmi, v tom čase žalobca a žalovaný už svoje pozemky mali
a k dohode medzi žalobcom a otcom žalovaného, p. I. nevedel nič uviesť. Potvrdil, že žalobca a jeho
rodina bez problémov chodili na svoj pozemok autom, nevedel som o žiadnych problémoch, dozvedel
sa o tom až pred dvoma rokmi a rovnako videl, že aj p.. chodili na svoje pozemky autom.
20. Na pojednávaní dňa 5.6.2012 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v prvom výroku žaloby

žalovaný nedal dôvod na podanie žaloby, pretože vo výkone práva nebolo žalobcovi nikdy bránené, a
žalovaný súhlasí s právom prechodu cez jeho pozemok. Čo sa týka druhého výroku o právo prejazdu,
tak takáto dohoda nikdy nebola, iba žalobca svojvoľne toto právo využíval, čo však ešte neznamená,
že bola dohoda uzavretá, preto žalobca nemohol nikdy toto právo vydržať. Tretí výrok ohľadne uloženia
inžinierskych sietí je nedôvodný, pretože inžinierske siete boli uložené, načo nie je treba zriaďovať vecné

bremeno rozhodnutím súdu, toto právo vyplýva dokonca aj zo zákona z § 127 ods. 3 OZ, je to legálne
vecnébremeno,avykonaniuúdržbyaoprávinžinierskychsietí,zostranyodporcužalobcovinikdynebolo
bránené.
21. Na pojednávaní dňa 5.6.2012 vypovedala svedkyňa M.matka žalovaného a manželka B.ak, že
spolu so žalobcom v roku 1965 kupovali pozemky, pričom jej manžel vybavoval všetko ohľadne kúpy

pozemkov. Uviedla, že bola osobne s manželom a pánom M. pritom, ako sa dohadovali o rozdelení
pozemku na tri časti, kúpili si spodný pozemok, pretože mali 4 deti, ale nikdy nerozprávali o tom, ako
sa bude ich pozemok využívať. Pozemok si oplotili hneď na začiatku vcelku, aj zo strany od p. M., ale
oni kolíky posunuli trochu nižšie, čím im zmenšili ich pozemok. Cez ich pozemok chodil p. M. a aj iní,
ktorí mali pozemky nad nimi, čo sa im nepáčilo, preto si svoj pozemok oplotili, spočiatku im to nevadilo,

lebo p. M. nechodil často na záhradu, dali mu kľúče od bráničky, auto v tom čase ešte nemal, preto ani
nemohol autom chodiť na pozemok. Svedkyňa uviedla, že táto situácia sa zmenila až potom, ako si oni
kúpili auto okolo r.1968, kedy bráničku pre vstup zmenili na bránu pre motorové vozidlo. A aj od tejto
brány mal žalobca kľúče a mohol si ju otvoriť, pretože kľúč sa nezmenil. Avšak užívanie ich pozemku na
prejazd morovým vozidlom žalobcom sa im nepáčilo, lebo cez pozemok nielen prechádzali, ale aj cúvali,

otáčali sa na ich pozemku, ďalej napríklad zložili si pod ich oknami hnoj keď nevedeli vyjsť do kopca
na svoj pozemok. Pokúšali sa o tom s nimi rozprávať a navrhovali, aby im za užívanie pozemku dali
ako náhradu časť ich pozemku, ale s týmto nesúhlasili, o finančnej náhrade sa nerozprávali. Svedkyňa
uviedla, že keď kupoval pozemok sused pán M., tak osobne bola pritom, ako ho jej syn upozorňoval
na to, že cez ich pozemok autom nebude môcť chodiť, a pán M. s tým súhlasil. K skutočnosti, kedy

postavil chatu žalobca, ako ju staval a ako vozil na stavbu materiál svedkyňa uviedla, že si to nevšímala,
ale chodil cez ich dvor a skladoval tam niekedy aj materiál. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k
dohode o tom, akým spôsobom, za čo a či vôbec môže žalobca chodiť cez ich pozemok uviedla, že k
takejto dohode nedošlo, že žalobca sa nikdy nestaral o túto cestu a táto cesta bola urobená tak, že jej
manžel uložil betónové dlaždice do zeme až po príjazd k ich domu a smerom k žalobcovmu pozemku

už bola len tráva, po ktorej autom chodil žalobca.
22. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 9.11.2012 navrhol, aby súd návrh žalobcu
v celom rozsahu zamietol z dôvodov, že žalobcovi nikdy nebol bránený prechod pešo cez pozemok k
jeho nehnuteľnosti má žalovaný za to, že návrh žalobcu o určenie, že vydržaním došlo k nadobudnutiu
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve na prechod pešo je neopodstatnený.

Toto právo prechodu žalobca mal, má a v jeho výkone mu nikdy nebolo bránené. Dané právo stále
zachované, pričom nie je ohrozené ani stavbou oplotenia, čo vyplýva aj z jednotlivých svedeckých
výpovedí, čo potvrdila aj manželka žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2010, kedy
uviedla, že žalovaný napriek tomu, že púšťal voľne psa na svojom vlastnom pozemku, jej vždy umožnilprechod cez pozemok. Žalovaný súhlasí s právom prechodu cez jeho pozemok, pričom za týmto
účelom dokonca časť svojho pozemku pre prechod pešo vymedzil v rozsahu vyčlenenom Geometrickým
plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným dňa 3.11.2010, preto považuje návrh v tejto časti za nedôvodný.

Právo prejazdu cez Pozemok doposiaľ žalobca nemal a ani nemá, keďže v danom prípade neboli
pri prejazde žalobcom cez pozemok motorovým vozidlom splnené zákonom stanovené podmienky
na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúceho v práve prejazdu motorovým
vozidlom cez pozemok. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedi, navrhovateľ bol účastný pri kúpe
veľkého pozemku, ktorý sa následne rozdelil na tri časti, pričom vedel, že sa dohodla možnosť prechodu

cez pozemok, avšak nie možnosť prejazdu cez pozemok, v čase kúpy pozemkov sa o prejazde cez
pozemok motorovými vozidlami ani nehovorilo, keďže ani právny predchodca žalovaného a ani žalobca
v tom čase motorové vozidlo nevlastnili. Z čoho je zrejmé, že žalobca nemohol byť vzhľadom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že má právo na prejazd cez pozemok, a to dokonca bez povinnosti poskytnúť
predchodcom odporcu nejakú náhradu. Zo skutočností uvedených v súdnom konaní je zrejmé, že
žalobcasisozreteľomnavšetkyokolnostinemoholmyslieť,žemáprávonaprejazdmotorovýmvozidlom

cez pozemok, keďže sa so žalovaným, ani právnych predchodcom žalovaného na výkone takéhoto
práva nedohodol, pričom medzi nimi niekoľkokrát prebehli rokovania, ako vyriešiť situáciu týkajúcu sa
práve prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok. K inžinierskym sieťam právny zástupca žalovaného
uviedol, že tieto už boli na pozemku žalovaného uložené, preto nie je potrebné rozhodovať o určení, že
vydržaním došlo k nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v uložení

inžinierskych sietí a pri údržbe a oprave inžinierskych sietí nikdy nebolo žalobcovi zo strany odporcu
bránené.
23. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril dňa 3.12.2012 k podaniu právneho zástupcu žalovaného v tom
zmysle, že právnym dôvodom vydržania práva pre žalobcu je práve ústna dohoda o výkone tohto práva,
t.j. práva prechodu a prejazdu cez pozemok otca žalovaného. Žalobca bol teda dobromyseľný od r. 1965

v tom, že mu právo prechodu a prejazdu cez pozemok otca žalovaného patrí, pričom toto právo aj reálne
vykonával po zákonom stanovenú vydržaciu dobu 10 rokov, preto toto právo vydržal. Navyše vykonával
právo prechodu a prejazdu na predmete-nehnuteľnosti, ktorá je spôsobilým predmetom vydržania, preto
všetky zákonné podmienky vydržania na strane žalobcu boli splnené najneskôr 1.1.1992 (pri aplikácií
prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka § 865 ods. 3 a § 872 ods.1,6). Otec žalovaného toto

právo prechodu a prejazdu cez svoj pozemok žalobcovi, a aj tretiemu susedovi p. M. umožňoval po
celú dobu od r. 1965, čo dokazuje, že každý mal vlastný kľúč od vstupnej brány a právo prechodu a
prejazdu využívali kedykoľvek, bez ohľadu na prítomnosť právneho predchodcu žalovaného, pričom
až do roku 2009 nikdy neboli žiadne výhrady k využívaniu tohto práva. Preto žalobca nemohol a ani
nemal žiadne pochybnosti o tom, že mu toto právo mu patrí. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že

žalovaný spôsobil stav právnej neistoty u žalobcu tým, že do času začatia súdneho konania neuznal
nárok žalobcu na právo prechodu a navrhoval riešiť to podpisom nájomnej zmluvy, ako to vyplýva z výzvy
žalobcu zo dňa 15.6.2010 a odpovede žalovaného zo dňa 7.7.2010. K právu prejazdu cez pozemok
žalovaného právny zástupca žalobcu potvrdil, že v čase kúpy pozemku v r. 1965 žalobca nevlastnil
motorové vozidlo, no napriek tomu dohodnuté právo prejazdu využíval o čom svedčí stavebné povolenie

na výstavbu záhradnej chatky z roku 1967 a jej následná výstavba žalobcom a po ukončení výstavby
do roku 1974 žalobca právo prejazdu počas roka využíval len sporadicky autom, keď si dal doviezť,
resp. vyviezť veci k chate resp. pozemku a od roku 1974, po kúpe auta žalobcom, prejazd nepretržite
až do roku 2000 žalobca využíval, po predaji vlastného auta v roku 2000 právo prejazdu žalobca
opäť využíval len niekoľkokrát do roka za účelom dovozu, resp. vývozu veci spojených s užívaním

záhradnej chaty (uskladnenie zemiakov v pivnici, vývoz ovocia, dovoz a vývoz nábytku, stavebné opravy
a pod.) autom svojho syna. Právny zástupca žalobcu skonštatoval, že sa nedajú oddeliť právo prechodu
od práva prejazdu, pretože tieto práva boli dohodnuté jedným právnym úkonom, dohodou účastníkov
pri kúpe pozemku a následne boli využívané rôznou intenzitou počas doby vlastníctva pozemkov. K
inžinierskym sieťam uviedol, že tieto boli na pozemku odporcu uložené tak, že, elektrická prípojka

v roku 1969 žalobcom a otcom žalovaného spoločným vykopaním a uložením elektrických káblov v
mieste príjazdovej komunikácie po dom odporcu, od domu odporcu z rozvodnej elektrickej skrine, ktorá
má poistky pre žalobcu pokračuje cez pozemok žalovaného prípojka k pozemku žalobcu. Žalovaný
teda má možnosť kedykoľvek odpojiť žalobcu od pripojenia na elektrickú sieť. Vodovodná prípojka
bola vybudovaná a uložená navrhovateľom a otcom žalované v roku 1989, je napojená na šachtu

suseda, vlastníka parcely č. XXXX/X, od nej je vedená do pivnice domu žalovaného a z pivnice domu
žalovaného na pozemok žalobcu. Aj v tomto prípade má žalovaný možnosť kedykoľvek odpojiť žalobcu
od vodovodného pripojenia. Na základe toho právny zástupca žalobcu navrhol, zmenu žaloby.24. Súd uznesením č.k. 38C/317/2010-117 dňa 15.1.2013 pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu
zo dňa 10.12.2012 v znení, „súd určuje, že žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve na prechod pešo, prejazd autom po pozemku žalovaného

parcela KN - C, pQ. o výmere 155 m2, druh pozemku: orná pôda, vzniknutej z pozemku žalovaného KN
- C, O. o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na L. vedeného Správou katastra C. na
základegeometrickéhoplánuč..vyhotovenéhodňa3.11.2010spoločnosťouSKGEOs.r.o.,Ťahanovské
riadne 81, Košice, IČO: 44 715 323, na uloženie vodovodnej a elektrickej prípojky na nehnuteľnostiach
žalovaného parcela KN - C, O. o výmere 155 m2, druh pozemku: orná pôda a parcela KN - C, pQ. o

výmere 814 m2, druh pozemku: orná pôda, vytvorených z pozemku žalovaného parcely KN - C, pQ.
o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na L., kat. územie C. vedeného Správou
katastra C. na základe geometrického plánu Y. vyhotoveného dňa 3.11.2010 spoločnosťou SK GEO
s.r.o., Ťahanovské riadne 81, Košice, IČO: 44 715 323. Žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva
prechodu či prejazdu žalobcu a uloženie vodovodnej a elektrickej prípojky cez jeho pozemky zaťaženými
vecným bremenom. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
25. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 14.2.2013 doplnil vyjadrenie ohľadne tretieho
nároku t.j. ohľadne oznámenia času uloženia inžinierskych sietí na pozemku žalovaného tak, že
elektrická prípojka bola uložená v roku 1969 žalobcom a otcom žalovaného spoločným vykopaním
elektrických káblov v mieste príjazdovej komunikácie po dom žalovaného, od domu žalovaného ( z

rozvodnej elektrickej skrine, ktorá má poistky pre žalobcu) pokračuje cez pozemok žalovaného prípojka
k pozemku žalobcu. Žalovaný teda má možnosť kedykoľvek odpojiť žalobcu od pripojenia na elektrickú
sieť. Vodovodná prípojka bola vybudovaná a uložená žalobcom a otcom žalovaného v roku 1989, je
napojená na šachtu suseda, vlastníka parcely Y., od tejto parcely je vedená do pivnice domu žalovaného
a z pivnice domu odporcu na pozemok žalobcu. Aj v tomto prípade má žalovaný možnosť kedykoľvek

odpojiť žalobcu od vodovodného pripojenia.
26. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 25.4.2013 súdu oznámil, že medzi účastníkmi
došlo k stretnutiu za účelom prejednania nárokov žalobcu, pričom nárok žalobcu o nadobudnutí vecného
bremenauloženiaelektrickejavodovodnejprípojkybolúčastníkmiodsúhlasenývznenípodľauznesenia
zo dňa 15.1.2013 a účastníci zhodne navrhujú, aby súd o tomto nároku rozhodol v súlade s §153a ods.1

O.s.p., a z titulu tohto nároku si účastníci nebudú uplatňovať trovy konania. Nárok na prejazd ostáva
naďalej sporný. Nárok na prechod nie je sporný, ale odporca tento prechod chce umožniť žalobcovi len
v rozsahu vybudovaného múrika (80-90 cm), s čím žalobca nesúhlasí a trvá na rozsahu špecifikovanom
v predloženom geometrickom pláne.
27. Právny zástupca žalovaného dňa 26.4.2013 zopakoval, že právo prechodu nie je sporné v rozsahu,

vakomodčlenilčasťparcely,kprávuprejazduuviedol,žetotoprávojenaďalej spornéakprávuuloženia
inžinierskych sietí navrhol formuláciu výroku tak, aby súd určil, že žalobca nadobudol vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve žalobcu užívať už existujúcu vodovodnú a
elektrickú prípojku nachádzajúcu sa na nehnuteľnosti odporcu- pozemku parcele Y. o výmere 969m2
zapísanom na liste vlastníctva Y. okres: C.28. Súd uznesením č.k.38C/317/2010-147 zo dňa 20.6.2013,

v spojení s uznesením č.k.38C/317/2010-151 zo dňa 12.7.2013, a uznesením č.k.38C/317/2010-161 zo
dňa 24.1.2014 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Geodézie a kartografia.
29. Ako vyplýva zo Znaleckého posudku (geometrického plánu) znalca T., z odboru geodézia a
kartografia pod číslom X/XXXX . zo dňa 28.4.2014 vo veci priznania práv a prechodu, prejazdu a práv
k uloženej vodovodnej, elektrickej prípojke na parcele č.XXXX, znalec navrhol právo prechodu v šírke

1,3 m, čo zaberie 71m2 pozemku žalovaného a právo prejazdu v šírke 2,60m (1,3m+1,3m), čo spolu s
právom prechodu zaberie 140m2 (71m2+69m2), a právo prístupu k vodovodnej a elektrickej prípojke v
šírke 1,50 m (0,75m od osi prípojky na obe strany), čo zaberie 44m2. K právu prechodu v šírke 1,30m
znalec uviedol, že je dostatočné aj na bezpečný prechod človeka na invalidnom vozíku.
30. Dňa 15.5.2014 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že súhlasí so závermi znaleckého posudku.

31. Právny zástupca žalovaného dňa 2.6.2014 k znaleckému posudku uviedol, že nesúhlasí s výmerou
pozemku v šírke 1,30m, ktorú znalec vyznačil v znaleckom posudku pre právo prechodu, nakoľko toto
právo fakticky zasahuje do vlastníckeho práva, preto by tento zásah mal byť urobený s prihliadnutím
na účel a charakter vecných bremien len v nevyhnutnej miere, nie neobmedzene, a len tak, aby čo
najmenej žalovaného zaťažoval. Žalovaný umožnil právo prechodu žalobcovi v dostatočnej šírke 0,80m

tak, že je po danom úseku možný prechod s fúrikom či vozíkom, čo bolo zdokumentované aj fotografiami
predloženými v tomto súdnom konaní.
32. Právny zástupca žalovaného písomným podaním doručeným súdu 17.9.2014 navrhol doplnenie
znaleckého posudku na ďalšie otázky.33. Právny zástupca žalobcu dňa 19.9.2014 opäť navrhol zmenu žaloby, ktorá bola súdom pripustená
uznesením zo dňa 16.9.2014 uznesením pod č.k.38C/317/2010-207 zo dňa 1.10.2014 (práv 8.10.2014)
v znení „Určuje sa, že žalobca ako vlastník pozemku, KN - C, parc. Y. o výmere 1055 m2, druh pozemku:

orná pôda, ktorý je zapísaný na L. vedeného Okresným úradom C. katastrálnym odborom nadobudol
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka pozemku, KN - C,
O. na prechod pešo cez pozemok KN - C, parc. č. XXXX o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda
zapísaného na L. vedeného Okresným úradom C. katastrálnym odborom v rozsahu dielu 1 o výmere
71 m2 vyznačenom v geometrickom pláne č. 3X C/XXX/XXXX-X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014

T., znalec z odboru geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod Y. Určuje
sa, že žalobca ako vlastník pozemku, KN - C, parc. č.. o výmere 1055 m2, druh pozemku: orná pôda,
ktorý je zapísaný na L., kat. územiN. vedeného Okresným úradom C., katastrálnym odborom nadobudol
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka pozemku, KN - C,
paP. na prejazd autom cez pozemok KN - C, O. o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného
na L. kat. územie C. vedeného Okresným úradom C. katastrálnym odborom v rozsahu dielu 1 o výmere

71m2adielu2ovýmere69m2vyznačenýchvgeometrickompláneč. 3XC/XXX/XXXX-X/XXXX,
ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T., znalec z odboru geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny
úrad dňa 28.4.2014 O.. Určuje sa, že žalobca ako vlastník pozemku, KN - C, parc.. o výmere 1055 m2,
druh pozemku: orná pôda, ktorý je zapísaný na L. kat. územie C. C. vedeného Okresným úradom C.,
katastrálnym odborom nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v

práve vlastníka pozemku, KN - C, O. na užívanie, prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu už uloženej
vodovodnej a elektrickej prípojky na pozemku KN - C, O. o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda
zapísaného nQ., kat. územie C. vedeného Okresným úradom C. katastrálnym odborom v rozsahu dielu
1 o výmere 71 m2 u elektrickej prípojky a v rozsahu dielu 3 o výmere 44 m2 u vodovodnej prípojky
vyznačených v geometrickom pláne č. XX C/XXX/XXXX-X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T.,

znalec z odboru geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č... Žalovaný
ako vlastník pozemku KN - C, parc.. o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na
Liste vlastníctvQ.y vedeného Okresným úradom C. katastrálnym odborom je povinný trpieť vykonávanie
práva prechodu či prejazdu žalobcu a užívanie, prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu vodovodnej
a elektrickej prípojky žalobcom cez tento pozemok zaťažený vecným bremenom. Žalovaný je povinný

nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.
34.SúdUznesenímč.k.38C/317/2010-212zodňa6.11.2014súdnariadildoplnenieznaleckéhoposudku
Y. Dňa 21.1.2015 znalec T. doručil súdu Doplnenie č.1 k Znaleckému posudku Y. zo dňa 20.1.2015, v
ktorom k položeným otázkam žalovaného uviedol, že nevie zodpovedať na otázku „aká je nevyhnutná
výmera pozemku na výkon práva prechodu“, tento pojem je pri riešení a vypracovaní geometrického

plánu na vyznačenie vecných bremien ako technického podkladu neznámy, znalec nemôže riešiť právne
otázky, preto predložil návrh rozsahu vecného bremena súdu, ktorý o tom rozhodne. K otázke, kde v
geometrickom pláne je zakreslené právo prejazdu a žumpa, znalec uviedol, že žumpa, resp. pozemok
na ktorom je žumpa nie je evidovaný v katastri nehnuteľností a nebol ani predmetom spracovania v GP.
V prílohe Doplnenia č. 1 k J. je grafické znázornenie GP a zákres žumpy na pozemku odporcu.

35. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.2.2015 uviedol, že ako to
vyplýva aj zo zakreslenia znalcom, to, čo žalovaný nazýva žumpou, nie je žumpa, ide o dodatočne (po
zrealizovaní stavby rodinného domu) niekedy pred rokom 1989 vykopanú jamu o výmere 100x100x100
cm, slúžiacu ako trativod odpadu z kanalizačného potrubia domu žalovaného. Je to jama zrealizovaná
bez stavebného konania a projektovej dokumentácie. Právo vyplývajúce z prejazdu bolo využívané v

rovnakom rozsahu aj po výkope tejto jamy, ktorá bola prikrytá trapézovým plechom.
36. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 20.3.2015 k doplnenému znaleckému
posudku uviedol, že i keď žalovaný súhlasil s právom prechodu pešo cez jeho pozemok v šírke 80cm
bezodplatne, nemôže súhlasiť s tým, aby bolo vykonávané právo prechodu v šírke 1,3m bez akejkoľvek
náhrady. Žalovaný požaduje, aby súd v tomto konaní v súlade so zásadou hospodárnosti konania

rozhodol aj o náhrade za vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok žalovaného.
Z uvedeného vyplýva, že je potrebné skúmať nevyhnutnú šírku práva prechodu pešo cez pozemok
žalovaného. Až na základe spoľahlivého zistenia tejto šírky bude možné rozhodnúť o práve prechodu a
o náhrade za vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok žalovaného.
37. Na pojednávaní dňa 18.9.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nespochybňuje v

nevyhnutnej miere právo prechodu žalobcu po svojej parcele, ale len v nevyhnutnej výmery pozemku, to
znamená, že nie tak, ako je určená znalcom v geometrickom pláne. Navrhol vykonať miestne zisťovanie
súdom, napríklad či je vecné bremeno v rozsahu v nevyhnutnom alebo primeranom tak, ako to určil
znalecvgeometrickompláne.Ďalejčosatýkaprávaprejazdu,tvrdímeajnaďalej,žetotoprávožalobcovinevzniklo, a vo veci vydržania práva uloženia inžinierskych sietí zotrvával na svojich vyjadreniach, o
tom, že tento nárok žalobcu je tiež nedôvodný.
38. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.9.2015 uviedol, že v súvislosti s tretím nárokom

ohľadne inžinierskych sietí už v priebehu tohto konania došlo medzi účastníkmi k dohode o tomto
nároku, a v ich podaní právny zástupca žalovaného zo dňa 24.3.2013 navrhol aj znenie výroku pre
rozhodnutie súdu v tejto časti. Ohľadne práva prechodu, uviedol, že ani jeden termín, ani nevyhnutnosť,
ani primeranosť by sa nemali vzťahovať na tento prípad, pretože tento nie je aktuálny, pretože rozsah
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v práve prechodu bol dohodnutý ako právo prejazdu a v

rámci neho bolo dohodnuté aj právo prechodu, to znamená, že šírka práva prechodu a ani prejazdu
nebola špecifikovaná, ale reálne sa v skutočnosti realizovala motorovým vozidlom od roku 1965 až do
roku 2008, kedy bolo fakticky zo strany odporcu vykonávať právo prejazdu žalobcovi.
39. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 8.10. aj napriek tomu, že žalovaný súhlasil
s právom prechodu pešo cez jeho pozemok v šírke 80 cm bezodplatne, nemôže súhlasiť s tým, aby
bolo vykonávané právo prechodu v šírke 1,3 m bez akejkoľvek náhrady. Z uvedeného dôvodu žalovaný

požaduje, aby súd v tomto konaní v súlade so zásadou hospodárnosti rozhodol aj o náhrade za vecné
bremeno, spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok žalovaného za predpokladu, že rozhodne
o tom, že právo prechodu bude žalobca vykonávať v šírke 1,3 m. V zmysle jeho ústneho vyjadrenia
na predchádzajúcom pojednávaní opätovne navrhol, aby súd na preukázanie toho, či šírka 1,3 m
na realizáciu práva prechodu je skutočne nevyhnutná, vykonal miestne zisťovanie, ktoré môže túto

skutočnosť súdu spoľahlivo preukázať. Žalovaný naďalej trval na tom, aby súd zamietol žalobu zmenenú
v súlade s uznesením sp. zn. 38C/317/2010 zo dňa 1.10.2014 v tej časti, v ktorej žalobca požaduje
priznanieprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,spočívajúcevpráveprejazduautomcezpozemok
žalovaného, nakoľko k vydržaniu tak, ako tvrdí žalobca, nedošlo, pričom v tejto časti dokazujú ich
doterajšie vyjadrenia vo veci a rovnako trvá na zmietnutí žaloby, zmenenej v súlade s uznesením sp. zn.

38C/317/2010 zo dňa 1.10.2014 v časti, v ktorej žalobca požaduje priznanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, spočívajúce v práve na užívanie, prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu už
uloženej vodovodnej a elektrickej prípojky na pozemku žalovaného, nakoľko má za to, že problematiku
týchto prípojok je možné riešiť aplikáciou § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa im javí ako
dostatočné na riešenie spornej situácie.

40. Na pojednávaní dňa 1.12.2015 žalovaný na doplnenie svojej účastníckej výpovede uviedol, že
stromoradie na pozemku, ktoré je zachytené na fotografii č. 2 z fotodokumentácie založenej na čl.19
spisu vysadil ešte jeho otec v roku 1975 a bránu pre vjazd motorových vozidiel, ktorá mala zhruba tri
metre (1,5m x 1,5 m) a bola z pletiva, postavil jeho otec v roku 1965, ale cez ňu pán M. a ostatní nechodili,
chodili autom sčasti po jeho pozemku a sčasti po pozemku suseda napravo od žalovaného, pretože

on ešte vtedy nemal oplotenú svoju záhradu. Až neskôr, keď sa začal vedľajší sused sťažovať že mu
chodia autom po pozemku, tak v roku 1975 otec postavil bránu, ktorá je tam doposiaľ a ktorú odporca
len reparoval v roku 2000. Žalovaný ďalej uviedol, že na jeho pozemku sú uložené dlažobné obdlžníky,
ktoré boli zabetónované do zeme, a ktoré slúžili ako „cesta“ pre motorové vozidlo, ktoré prechádzajú
cez jeho pozemok až k jeho domu, ale na pozemok žalobcu už tieto kocky nevedú, tam už pokračovala

len tráva. Žalobcovia
jazdili autom až na svoj vlastný pozemok, ale potom, ako v roku 1998 prestali používať túto príjazdovú
cestu motorovým vozidlom, na tomto úseku si postavil pri dome žumpu. Žumpa sa nachádza v priestore
vedľa domu na pravej strane, smerom k pôvodnému drôtenému plotu, čo je zhruba 3 metre, a cez tento
priestor chodil žalobca autom popri dome žalovaného, ale bolo to už len občas, auto sa tam teda vošlo,

po výstavbe žumpy, už tam žalobca nejazdil. Napríklad aj sused, pán M. v roku 2005 už nemohol prejsť
autom popri dome žalovaného, pretože už tam bola žumpa a všetko si na svoju chatu nosil ručne. Ďalej
uviedol, že ani ďalší sused, pán U. nemohol prechádzať cez jeho pozemok potom, ako bola žumpa
postavená, pretože v roku 1995 sa odsťahoval do Bratislavy, rozviedol sa s manželkou a on tam už len
veľmi sporadicky prišiel, resp. už vôbec na túto chatu nechodil.

41. Na pojednávaní dňa 1.12.2015 svedkyňa panT. doplnila, stromoradie, ktoré je vysadené na pravej
strane pozemku žalovaného (pohľad zdola) vysadil otec žalovaného a jej manžel, ktorý mu pomáhal
vykopávať jamy. Spočiatku nebol do oplotenia pozemku odporcu zahrnutý aj pozemok, po ktorom sa
jazdilo autami, ten plot postavili dva metre dovnútra do pozemku žalovaného, a jazdilo sa po časti
pozemku žalovaného, cca dva metre na šírku a ešte jedným kolesom aj po pozemku ďalšieho suseda

napravo od žalovaného. Neskôr pán I. starší urobil drôtený plot, po ktorej línii potom aj žalobca ťahal
oplotenie na svojom pozemku. Ďalej uviedla, že aj potom, ako bola postavená žumpa na pozemku
žalovaného, jazdili nepretržite autom na svoj pozemok, potom ako auto dali zošrotovať, každý rok si dali
doviezť z blízkeho okolia z družstva hnoj a nebol s tým žiaden problém. Po žumpe jazdil aj horný sused,najprv pán U. ktorý staval dom a bez problémov jazdil na svoj pozemok, vozil tam uhlie, aj vodu a staval
tam dom a neskôr aj pán M. ktorý nadobudol tento pozemok v dražbe.
42. Dňa 28.4.2016 sa vykonal dožiadaným súdom v Bratislave II. výsluch T., z ktorého vyplýva, že v

čase, keď on kupoval ten pozemok, to bolo v neúspešnom riešení, pretože traja vlastníci pozemkov,
ktorí tam boli, chceli urobiť spoločnú cestu s tým, že každý do toho vloží 1,5 m zo svojho pozemku, 3
m šírka cesty, to bolo z počutia, ale nedohodli sa medzi sebou. Nebolo to ani potrebné, lebo dole bolo
parkovisko a keď pršalo, aj tak sa tam autom nedalo ísť. Oveľa lepší prístup bol zozadu, ale neskôr to už
niekto to kúpil. Keď pozemok kúpil, tak vstup nebol vysporiadaný, vznikla ústna dohoda so žalobcom a

žalovaným cca v rokoch 1976 - 1977 iba na prechod peši. Toto právo vykonával tak, že chodil cez bránu
(3 m) a všetci spoločníci mali kľúč. V prípade prejazdu sa dalo dohodnúť s žalobcom a žalovaným, nikdy
nebol problém. Jazdil motorovým vozidlom na svoj pozemok cez pozemky žalobcu a žalovaného len
vtedy, keď potreboval niečo ťažké previesť, tak ich požiadal, a po dohode nebol problém. Čo sa týka
nejakých mechanických prekážok na pozemkoch žalobcu a žalovaného, ktoré by mu bránili vo výkone
jeho práva, alebo by ho určitým spôsobom obmedzovali, svedok uviedol, že žalovaný mával na ceste

auto, ale keď ho požiadal o prechod autom cez pozemok žalovaného, mu auto ochotne dal preč, iné
obmedzenia nemal. Cez spoločnú bránu sa dostal motorovým vozidlom na pozemok žalovaného. Autom
málo jazdil na pozemkoch žalovaného a žalobcu, cca raz za mesiac, väčšinou cez víkend a to iba vtedy,
keď tam potreboval niečo vyviezť, inak parkoval dole na parkovisku. O žumpe na pozemku žalovaného
nič nevedel. Dodal, že aj stredný sused (pozn. súdu, žalobca) parkoval väčšinou dole na parkovisku

pod pozemkami. Parkovisko bolo cez cestu, ale medzi bránkou a cestou bol priestor voľný a aj tam sa
parkovalo, kde bolo miesto pre 1-2 autá, kde parkoval on a aj stredný sused.
43. Na pojednávaní dňa 22.9.2016 právny zástupca žalobcu k právnej a skutkovej stránke veci v závere
uviedol, že žalobca v roku 2010 podal žalobu o určenie, že nadobudol právo zodpovedajúcemu vecnému
bremenu a to prechodu a prejazdu cez parcelu žalovaného KN - C č. XXXX o výmere 1055 m2 typ

pozemku orgán pôda, na Liste vlastníctva Y. ako aj právo na užívanie, prevádzku, údržbu, opravu a
rekonštrukciu inžinierskych sietí t.j. vodovodnej a elektrickej prípojky. Žaloba bola podaná z dôvodu,
nakoľko medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a pánom M. došlo v roku 1965 k dohode
o spoločnej kúpe pozemku od predchádzajúcej vlastníčky Q. keďže parcela bola úzka a dlhá okolo
3277 m2, a na parcelu bol prístup len z hlavnej cesty, tak sa dohodli na tom, že túto parcelu kúpia

za sebou v rade s tým, že sa dohodli, že nebohý pán I. si kúpi prvý pozemok, druhý bude pozemok
žalobcu a tretí pána M. V roku 1965 sa zároveň aj dohodli, akým spôsobom budú na tieto pozemky
jazdiť, že to bude po pravej strane smerom od cesty popri plote. V roku 1967 bolo vydané stavebné
povolenie na výstavbu rodinného domu pána I. a v tom istom roku bolo vydané aj stavebné povolenie na
výstavbu záhradnej chatky žalobcu s tým, že v tomto roku začali aj stavať, teda rodinný dom aj záhrada

a boli aj postavené. Realizácia výstavby týchto domov prebiehala prejazdom cez spornú parcelu XXX.
Potom tieto parcely boli nerušene užívané jednotlivými stranami sporu až do roku 2008 tento prejazd a
prechod bol nerušený. Každý ho užíval tým spôsobom, že mal vlastné kľúče od brány, čiže kedykoľvek
prišiel, sám si tú bránu otvoril a zatvoril. Problémy nastali až v roku 2008 a to z dôvodu, že žalovaný
fyzicky zabránil prejazdu cez spornú parcelu najprv tým, že tam postavil lešenie na zadnej časti domu,

ktoré tam bolo dlho osadené a neskôr začal realizovať výstavbu ochranného betónového múrika, ktorý
vraj mal slúžiť na ochranu jeho rodiny a jeho súkromia s tým, že napriek ohláseniu tejto stavby na
príslušný stavebný úrad, tento múrik nepostavil na hranici pozemku, ako to bolo ohlásené, ale postavil
80 cm od hranice pozemku a určil, že šírka pozemku na prechod bude 80 cm. Žalobca s tým nesúhlasil,
preto bola podaná žaloba. Aj znalec v konaní sa vyslovil, že šírka prechodu v tak dlhom úseku 54 m je

neprijateľná vzhľadom aj na súčasný stav klienta, ktorý je odkázaný na invalidný vozík, nie je schopný
sám chodiť, ak potrebuje preniesť nejaké bremeno, tak je to problém pri tejto šírke. Čo sa týka úplatnosti,
ktoréhosadožaduježalovaný,bremenobolodohodnutébezodplatne.Pretobolisplnenévšetkyzákonné
podmienky, a to dohoda účastníkov už pri kúpe na takéto bremeno aj keď domnelé, ktoré bolo zriadené
riadne, je spôsobilé byť obsahom vecného bremena, bola splnená dobromyseľnosť počas celej doby

nevyhnutnej na vydržanie a nerušene sa toto právo užívalo od roku 1965, čo sa týka práva prechodu
a prejazdu, ostatné lehoty sa odvíjajú od práva užívania inžinierskych sietí. Navrhol nároku v celom
rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného uhradiť trovy tohto konania.
44. Na pojednávaní dňa 22.9.2016 právny zástupca žalovaného k právnej a skutkovej stránke veci v
závere uviedol, že právo prechodu žalovaný nenamieta, ale neuznáva rozsah, v akom by toto právo

prechodu malo byť vykonávané. Domnieva sa, že 80 - 90 cm šírky prechodu cez pozemok je dostatočný
priestor.Právoprechodumotorovýmvozidlomniejedané,upriamilpozornosťnato,žetaksvedkyňapani
I. ako aj svedok pán U. potvrdili, že dochádzalo k rozhovorom o tom, či bude umožnené žalobcovi právo
prechodu motorovým vozidlom, avšak k žiadnej konkrétnej dohode nikdy nedošlo, čo obaja svedkoviapotvrdili vo svojich svedeckých výpovediach. Preto ak aj žalobca prechádzal motorovým vozidlom cez
dané pozemky, čo žalovaný strpel, tak nešlo o vydržanie. K priznaniu práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu spočívajúcu v práve užívania, prevádzky, údržby, opravu a rekonštrukciu už uložených

vodovodnej a elektrickej prípojky uviedol, že úprava v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka
je dostatočná a akékoľvek rozhodnutie súdu v prospech žalobcu priznáva žalobcovi viac práv ako je
nevyhnutné. Preto žiadal, aby súd návrhu nevyhovel.
45. Následne súd vo veci v súlade s § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
46. V zmysle § 137 c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
47. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.
48. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
49. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
50. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
51. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
52. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
53. Podľa § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
54. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe zisteného skutkového stavu súd nárok navrhovateľa právne vyhodnotil takto :

55. V danej veci ide o žalobu v zmysle § 137 c) CSP, a to o rozhodlo o určenie, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ide teda o situáciu, kedy vecné bremeno nie je
zapísané v katastri nehnuteľností a žalobca napriek tomu tvrdí, že existuje na základe dohody s otcom
žalovaného a následne toto vecné bremeno vydržal. Ide teda o určenie existencie vecného bremena
doteraz nezapísaného v katastri nehnuteľností, z čoho možno pre tento spor vyvodzovať naliehavý

právny záujem v zmysle § 137 c) CSP a to pre prvé tri výroky žaloby, IV. výrok žaloby je nárok podľa
§ 137 c) CSP o splnenie povinnosti.
56. Predmetom tohto sporu je návrh žalobcu (po poslednej úprave Uznesením zo dňa 1.10.2014)
týkajúci sa vecných bremien, kedy sa žalobca v I. výroku petitu domáha určenia, že mu vzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je oprávnenie prechádzať peši, v II. výroku petitu

aj oprávnenie prejazdu motorovým vozidlom cez parcelu vo vlastníctve odporcu, v III. výroku petitu
aj určenie, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
vlastníka pozemku, KN - C, parc. č. XXXX na užívanie, prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu
už uloženej vodovodnej a elektrickej prípojky na pozemku žalovaného. Zároveň sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému, aby trpel výkon práva prechodu či prejazdu žalobcu a užívanie, prevádzku,

údržbu, opravu a rekonštrukciu vodovodnej a elektrickej prípojky žalobcom cez tento pozemok zaťažený
vecným bremenom. Nadobudnutie tohto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a spočívajúce v
práve prechodu, prejazdu a užívania inžinierskych sietí na alebo cez pozemok žalovaného, žalobca
odvodzuje od vydržania, ktoré mal ako oprávnený držiteľ nadobudnúť so zreteľom na všetky okolnostipočas celej vydržacej doby od roku 1967 do roku 2008, kedy vykonával tieto práva v dobrej viere, že
mu patria.
57. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že právo prechodu nie je sporné v rozsahu, v akom odčlenil

časť svojej parcely o výmere 0,80m, ale nesúhlasil s rozsahom určeným znalcom, v šírke 1,30m. Preto
navrhol, aby súd rozhodol aj o náhrade za vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez
pozemok odporcu, ak rozhodne o práve žalobcu v šírke 1,30m. Právo prejazdu nikdy neuznal, pretože
totoprávožalobcovinikdynevzniklo,nebolodohodnuté,pretotentonárokjenedôvodný.Kprávužalobcu
ohľadom užívania inžinierskych sietí žalovaný dňa 26.4.2013 potvrdil dohodu o vecnom bremene

žalobcu a sám navrhol znenie výroku v tejto časti, „Žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúcemu v práve žalobcu užívať už existujúcu vodovodnú a elektrickú prípojku
nachádzajúcu sa na nehnuteľnosti žalovaného - pozemku parc.., o výmere 969 m2 zapísanom na
Liste vlastníctva Y., okres C. katastrálne územie C.“. V ďalších svojich vyjadreniach právny zástupca
žalovaného poprel tento nárok žalobcu a navrhol, aby súd žalobu v tomto smere zamietol.
58. Pre výsledok sporu bolo rozhodujúce vyriešenie základnej otázky nadobudnutia práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním žalobcom, na čo bolo v spore vykonané dokazovanie
podľa návrhov strán.

59. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov: 1) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2) držba musí

byť oprávnená počas celej zákonom ustanovenej doby 3) držba musí byť nepretržitá, pričom pokiaľ ide
o nehnuteľnosti, táto doba je desať ročná. Práve najdôležitejším a prvotným predpokladom vydržania je
skutočnosť,žedržiteľvecijepočascelejzákonomustanovenejdoby10rokovvdržbevecidobromyseľný
(bona fide).
Túto skutočnosť súd vždy vyhodnotí objektívne, nie zo subjektívneho hľadiska držiteľa a z hľadiska

jeho osobného presvedčenia, že mu vec patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, kedy sa držiteľ
domnieva, že mu vykonané právo patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí
byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je
opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, to znamená, tzv. titul

uchopeniasadržby(objektívneoprávnenýdôvodnadobudnutiadržby,napríkladexistenciazmluvy,ktorá
je pre určitú vadu neplatná).
60. Predmetom vydržania môžu byť podľa §118 ods.1 Občianskeho zákonníka veci, ktoré môžu byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov a sú to veci hnuteľné alebo nehnuteľné (§119), ďalej pokiaľ to
ich povaha pripúšťa aj práva alebo iné majetkové hodnoty.

61. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka
nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na
prospechurčitejfyzickejaleboprávnickejosoby,totoobmedzeniejespätésozaťaženounehnuteľnosťou

(obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce
Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u
vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie
zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním.

62. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra C,
evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX o výmere 1055m2 orná pôda a pod
parcelným číslom XXXX . o výmere 16m2 zastavané plochy a nádvoria (LV č. XXXX) a žalovaný je
výlučným vlastníkom pozemku parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným

číslom XXXX o výmere 969m2 orná pôda, pod parcelným čísloM. o výmere 68m2 zastavané plochy a
nádvoria a pod parcelným číslom XXXX . o výmere 34m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku, ktorý
má byť vecným bremenom zaťažený.
63. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o
záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez

toho, aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku
ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je
držiteľom vecného práva. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4 M Cdo 13/2008).64. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania (výpoveďami strán, svedkov, listinnými dôkazmi,
geometrickým plánom) súd ohľadom nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcu

spočívajúcom v práve prechodu cez pozemok žalovaného mal za preukázané, že boli splnené zákonné
predpoklady, najmä oprávnenosť, dobromyseľnosť držby a doba trvania nerušeného užívania práva pre
vydržanie tohto práva žalobcom cez označenú časť parcely žalovaného v geometrickom pláne v rozsahu
diel 1 vo výmere 71 m2, vyznačenom v geometrickom pláne č.., ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T. z odboru
Geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod Y. a ktorý tvorí súčasť tohto

rozsudku.
65. Zo zhodných tvrdení strán mal súd preukázané, že žalobca týmto spôsobom začal spornú časť
parcely žalovaného (predtým jeho otca) užívať nepretržite od roku 1965 po vzájomnej dohode všetkých
zúčastnených strán, t.j. žalobcu, otca žalovaného pána T. a ďalšieho suseda pána M. o tom, že pravú
stranu svojich pozemkov (pohľad zdola) budú všetci používať ako cestu na prechod k svojím pozemkom,
a takto to užívali nepretržite, vyše 40 rokov, až do roku 2008. Tento stav bol všetkými zúčastnenými

rešpektovaný bez obmedzení počas celého obdobia od roku 1969 až po rok 2008, kedy žalovaný
síce žalobcovi úplne nezamedzil prechod peši cez svoj pozemok, ale čiastočne ho obmedzil výstavbou
murovaného oplotenia na šírku 80 cm. Žalovaný s spore potvrdil právo prechodu v prospech žalobcu tak,
že mu sám, dobrovoľne a bezodplatne umožnil prechádzať cez svoj pozemok k jeho nehnuteľnosti. S
ohľadom na uvedené súd konštatuje, že podmienky vydržania na strane žalobcu boli splnené najneskôr

k 1.1.1992 pri aplikácií prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka § 865 ods. 3 a § 872 ods.1,6
Občianskeho zákonníka.
66. Vo veci nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcu spočívajúcom v práve
prechodu cez pozemok žalovaného tak zostala spornou len otázka výmery, v rámci ktorej by sa má
realizovať právo prechodu žalobca cez pozemok žalovaného. Žalobca požadoval stanovenie výmery

na prechod 155 m2, žalovaný pripustil stanovenie výmery pozemku na prechod v šírke 80-90 cm.
Na zistenie primeranej výmery na realizáciu práva prechodu žalobcom cez pozemok žalovaného súd
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia T., ktorý stanovil právo prechodu
v šírke 1,3 m, čo zaberie 71m2 pozemku žalovaného. S týmto názorom znalca sa súd v celom rozsahu
stotožnil, pretože priestor 80 cm, ako ho navrhoval a v tomto čase aj obmedzil žalovaný murovaným

oplotením je ako aj vidieť aj z fotodokumentácie na čl. 102-104 a nebolo na to potrebné ani šetrenie
na mieste samom, za nie dostatočne široký na bezpečný a komfortný prechod osoby, ak by si chcel
k svojmu pozemku preniesť určité väčšie veci, či prejsť na bicykli, prejsť s vozíkom, či s prípadným
invalidným vozíkom. Preto súd za primeranú výmeru, nie nevyhnutnú, ako to navrhoval odporca,
predovšetkým s ohľadom na dohodu pôvodných zúčastnených osôb, ktorú mal súd zo zhodných

tvrdení strán preukázanú, kedy po celú dobu užívania svojho práva prechodu (od roku 1965) nemali
obmedzované toto právo prechodu (čo sa týka dotknutej výmery), ako aj s ohľadom na skutočnosť,
že toto je jediná prístupová cesta k pozemku žalobcu, a aj s ohľadom na to, že súd v ďalšom výroku
rozsudku zamietol návrh žalobcu na prejazd motorovým vozidlom po pozemku žalovaného, rozhodol
v súlade s určením znalca, že primeraná výmera pozemku na bezpečný a komfortný prechod človeka

po pozemku žalovaného je v šírke 1,30 m po celej dĺžke, čo predstavuje 71m2 z pozemku žalovaného.
Takto súd rozhodol v I. výroku tohto rozsudku.

67. V otázke nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcu spočívajúcom v práve
prejazdumotorovýmvozidlomcezpozemokžalovanéhosúdpovykonanomdokazovanídospelkzáveru,

že sa nepreukázala oprávnenosť držby tohto práva tvrdeného žalobcom z dôvodu, že sa nepreukázala
existencia dohody o zriadení práva prechodu motorovým vozidlom v roku 1965, ale ani neskôr medzi
žalobcom, otcom žalovaného pánoM. a teda ani z toho vyplývajúca ani dobromyseľnosť držby tohto
práva žalobcom. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že v čase kúpy pozemku v r. 1965 žalobca nevlastnil
motorové vozidlo, no napriek tomu dohodnuté právo prejazdu využíval o čom svedčí stavebné povolenie

na výstavbu záhradnej chatky z roku 1967 a jej následná výstavba žalobcom a po ukončení výstavby
do roku 1974 žalobca právo prejazdu počas roka využíval len sporadicky autom, keď si dal doviezť,
resp. vyviezť veci k chate resp. pozemku a od roku 1974, po kúpe auta žalobcom, prejazd nepretržite
až do roku 2000 využíval, po predaji vlastného auta v roku 2000 právo prejazdu žalobca opäť využíval
len niekoľkokrát do roka za účelom dovozu, resp. vývozu veci spojených s užívaním záhradnej chaty

(uskladnenie zemiakov v pivnici, vývoz ovocia, dovoz a vývoz nábytku, stavebné opravy a pod.) autom
syna. Žalovaný nesúhlasil so získaním práva prejazdu motorovým vozidlom cez svoj pozemok z
dôvodov, že žalobca toto právo nemal, a že v posledných rokoch realizoval takmer výlučne len právo
prechodu pešo, ďalej, že by pri svojvoľnom prejazde motorovým vozidlom realizovanom kedykoľvekhrozí v prípade neopatrnosti ujma na živote alebo zdraví nevidiacej dcéry odporcu, ktorá sa po pozemku
často pohybuje a prejazd vozidlom ju môže obmedzovať, a to nielen výfukovými plynmi, prejazdom
vozidlombyzároveňžalobcanarúšalsúkromieodporcuajehorodiny,napozemkužalovanéhobysašírili

nebezpečné škodlivé výfukové plynu a plodiny z motorového vozidla, čo by malo nepriaznivé následky
nielen na zdravie žalovaného a jeho rodiny, ale aj na ovocné stromy, o ktoré sa stará.
68. Tieto tvrdenia žalovaného sú pri posudzovaní nadobudnutia práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu žalobcom irelevantné, pretože v tomto spore súd nezriaďuje vecné bremeno, ale svojím
rozhodnutím súd deklaruje stav, ktorý vznikol okolo roku 1965, kedy sa o zriadení práv zodpovedajúcich

vecnému bremenu dohodli jeho otec, žalobca a pán M.. Celé dokazovanie sa teda vedie len na zistenie
rozsahu a obsahu tejto dohody, nie na zistenie a riešenie prekážok, ktoré mohli nastať realizáciou týchto
práv. Táto námietka sa týka aj platenia úhrady za za vecné bremeno, ktoré súd nemôže prisúdiť, pretože
toto medzi zmluvnými stranami otec žalovaného, žalobca a páG. dohodnuté nebolo.
69. V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prejazdu cez cudzí
pozemok, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom

omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena. Pokiaľ bude v presvedčení (posudzovanom z
objektívneho hľadiska) že pozemok, cez ktorý jazdí s motorovým vozidlo jeho, môže byť len oprávneným
držiteľom tejto veci. Pre skutkové zistenie nie je podstatné tvrdenie dobromyseľnosti, ale preukázanie
dobromyseľnosti tohto práva.
70. Z dokazovania vyplynulo, že dohoda o práve prejazdu medzi zmluvnými stranami otec žalovaného,

žalobca a pán M. , resp. ani neskôr medzi právnymi nástupcami týchto osôb, nikdy uzavretá nebola. K
tomuto záveru súd dospel po vyhodnotení :
- výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že „ otec žalovaného oplotil svoj pozemok v roku 1970 najprv tak, že
doň nezahrnul príjazdovú cestu, ktorá išla mimo oploteného pozemku a až v roku 1972 otec žalovaného
postavil nový plot, ktorým ohraničil celý svoj pozemok, vrátane tzv. „príjazdovej cesty“, z čoho vyplýva,

že v roku 1965 otec žalovaného neuvažoval o vyčlenení pozemku na trvalé zriadenie práva prejazdu
pre žalobcu a pána M.,
- výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že v čase vzniku dohody o práve prechodu cez pozemok, kedy
rovnako mala vzniknúť aj dohoda o práve prejazdu, ešte žalobca ani nemal motorové vozidlo, pretože
si ho kúpil až v roku 1974, z čoho vyplýva, že by bolo hypotetické riešenie dohodnúť si 12 rokov vopred,

pred kúpou motorového vozidla toto právo prejazdu, keď v čase dohodovania sa v roku 1965 obaja ešte
nemali motorové vozidlá,
- výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že na pozemok žalovaného sa dostali tak, že každý z nich troch, teda
p. B. navrhovateľ a O. mali svoje kľúče od brány na pozemku žalovaného, ktorú si sami otvorili, zatvorili
a prešli k svojím pozemkom, pričom autá zaparkovali až pred svojimi chatami, no ani toto nedokazuje,

že by bolo vzniklo právo prejazdu, pretože aj na realizáciu práva prechodu potrebovali kľúče, aby sa
dostali na pozemok žalovaného, a bránu postavil otec žalovaného z dôvodu, že on si už v roku 1968
zakúpil motorové vozidlo, teda nie pre žalobcu, ale pre seba,
- výpovede svedkyne M. (manželky žalobcu) ktorá uviedla, že žalobca jej v čase kúpy pozemku 1964
oznámil, že sa s otcom žalovaného a s O. dohodli o spoločnom prístupe na ich pozemky cez pozemok p.

I. st., a od vtedy takto prichádzali na svoj pozemok, pričom auto si kúpili až v r.1976 (o 12 rokov na to) a
mali ho do r.2000 a počas toho nepretržite na pozemok chodili cez pozemok žalovaného autom, a nikdy
neboli žiadne problémy, ani toto však nedokazuje, že vznikla dohoda o zriadení vecného bremena,
- výpovede svedkyne M. , ktorá ďalej uviedla, že v r.1964 bol postavený plot okrem cesty, ktorá sa užíva
na príjazd, teda cesta bola mimo pozemku odporcu a až po asi dvoch rokoch oplotil svoj pozemok tak,

že cesta je už vnútri oplotenia, z čoho práve naopak vyplýva, že otec žalovaného nemienil ponechať k
dispozícii svoj zakúpený pozemok pre iné osoby bez jeho súhlasu,
- výpovede svedkyne M. (matka žalovaného a manželka B., ktorá uviedla, že pred kúpou pozemkov v
roku 1965 sa jej manžel, pán M. dohadovali o rozdelení veľkého pozemku na tri časti, ale že sa nikdy
nerozprávali o tom, ako sa bude ich pozemok využívať, preto si svoj pozemok oplotili hneď na začiatku

vcelku, aj zo strany od p. M. cez ich pozemok chodil p. M. ale aj iní, čo im neskôr vadilo, a keďže p..
nechodil často na záhradu, tak mu dali kľúče od bráničky, auto v tom čase ešte nemal, preto ani nemohol
autom chodiť na pozemok. Svedkyňa ďalej uviedla, že táto situácia sa zmenila až potom, ako si oni
kúpili auto okolo r.1968, kedy bráničku pre vstup zmenili na bránu pre motorové vozidlo. A aj od tejto
brány mal žalobca kľúče a mohol si ju otvoriť, pretože kľúč sa nezmenil. Avšak užívanie ich pozemku

na prejazd morovým vozidlom žalobcom sa im nepáčilo, lebo cez pozemok nielen prechádzali, ale aj
cúvali, otáčali sa na ich pozemku, ďalej napríklad zložili si pod ich oknami hnoj keď nevedeli vyjsť do
kopca na svoj pozemok. Pokúšali sa o tom s nimi rozprávať a navrhovali, aby im za užívanie pozemku
dali ako náhradu časť ich pozemku, ale s týmto nesúhlasili, o finančnej náhrade sa nerozprávali,-zvýsluchuT.zktoréhovyplýva,ževedelotom,žekeďonpozemokkupoval,taksaodohodenaprejazd
motorovým vozidlom cez pozemky hovorilo, ale k takejto dohode nedošlo, traja vlastníci pozemkov
chceli urobiť spoločnú cestu s tým, že každý do toho vloží časť zo svojho pozemku, ale nedohodli sa,

on uzavrel ústnu dohodu so žalobcom a žalovaným cca v rokoch 1976 - 1977 iba na prechod peši. Toto
právo vykonával tak, že urobil bránu na pozemku žalovaného a všetci spoločníci mali kľúč. V prípade
prejazdu sa dalo dohodnúť s žalobcom a žalovaným, nikdy problém. Uviedol, že žalobca parkoval
väčšinou dole na parkovisku pod pozemkami, keď pršalo, autom sa na pozemok žalobcu nedalo ísť,
z čoho jednoznačne vyplýva, že v rokoch 1976 - 1977 keď kupoval svoj pozemok, vedel o tom, že k

dohode medzi žalobcom, žalovaným a pánom M. ohľadne práva prejazdu nedošlo,
- z výsluchu svedka T. (syna žalobcu), ktorý tvrdil, že súčasnú bránu na pozemku žalovaného postavil
pán U., pretože v určitom čase rozbil bránu, ktorú postavil pán I. a odvtedy mali kľúče všetci ostatní,
tzn. aj jeho otec, aj páG. a každý teda mohol cez túto bránu nezávisle prechádzať, pretože každý
mal kľúč, mal súd za preukázané, že až od tohto momentu mali kľúče všetci ostatní a že až od tohto
momentu bolo možné cez túto bránu jazdiť, čo sa však nezhoduje s časovým momentom vzniku práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý tvrdí žalobca a to rokom 1965.
71. Na základe týchto zistení súd dospel k záveru, že žalobca sa nikdy nemohol domnievať, že mu právo
prejazdu cez pozemok žalovaného patrí, dokonca ani vtedy, keď prechádzal svojím motorovým vozidlom
cez jeho pozemok, pretože ak tmu tak aj bolo, čo bolo nesporné, tak to bolo len na základe dobrovoľného
súhlasu žalovaného a predtým jeho otca, čo si však nemožno zamieňať s vecným právom, právom

zodpovedajúcom vecnému bremenu spočívajúcom v práve prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok
žalovaného. Týmto spôsobom by bolo súdom prisúdené žalobcovi viac práv, ako by mu patrilo. V tomto
prípade súd uzavrel, že žalobca nesplnil podmienku dobromyseľnosti pre nadobudnutie práva prejazdu
motorovým vozidlom titulom vydržania, preto ho nemožno považovať za oprávneného držiteľa práva v
zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento nárok navrhovateľa preto súd ako nedôvodný v V.

výroku tohto rozsudku zamietol. Z tohto dôvodu sa súd ďalšími námietkami žalovaného (premlčanie)
ďalej nezaoberal.

72. Ďalej si žalobca pôvodne v žalobe uplatnil, aby súd určil, že nadobudol právo na užívanie, prevádzku,
údržbu,opravuarekonštrukciuužuloženejvodovodnejaelektrickejprípojky(uznesenienačl.207spisu).

73. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
74. Žalovaný vo vzťahu k tomuto nároku vyjadril po mimosúdnych jednaniach dňa 26.4.2013 súhlas
a vyjadril ho výslovným uznaním a návrhom na znenie výroku rozsudku takto „žalobca nadobudol
vydržanímprávozodpovedajúcevecnémubremenuspočívajúcemuvprávežalobcuužívaťužexistujúcu

vodovodnú a elektrickú prípojku nachádzajúcu sa na nehnuteľnosti žalovaného - pozemku parc. č.
XXXX., o výmere 969 m2 zapísanom na L.1, okres C... Právny zástupca žalobcu dňa 25.4.2013 navrhol,
aby súd o tomto nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie. Neskôr právny zástupca žalovaného sa
vyjadril, že trvá na pôvodných vyjadreniach, teda pred uznaním nároku v tejto časti.
75. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na

návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
76. Nakoľko žalovaný pred súdom čiastočne uznal nárok žalobcu, nemôže tento procesný úkon podľa
§ 282 CSP účinne odvolať (R 10/2000) a teda súd na takéto vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného
v tomto smere už neprihliadal.
77. Vzhľadom na uvedené súd v II. výroku tohto rozsudku rozhodol na základe uznania o tom, že žalobca

nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve žalobcu užívať už
existujúcu vodovodnú a elektrickú prípojku nachádzajúcu sa na pozemku žalovaného paP.2 zapísanom
na L., okres C. katastrálne územie C.
78. V prevyšujúcom nároku vo vzťahu k už existujúcej vodovodnej a elektrickej prípojke t.j. o vydržania
práva na prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu, ku ktorej žalovaný neoznámil uznanie, súd z

výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým zo zhodných tvrdení strán dospel k záveru, že aj
tento nárok žalobcu je dôvodný, pretože bolo zistené, že reálny stav, teda existencia inžinierskych sietí
umiestnených na pozemku žalovaného od roku 1969, resp. 1989 svedčí o tom, že pôvodní vlastníci
pozemkov (žalobca, O. st.) sa dohodli o tom, že inžinierske siete s prípojkami aj pre žalobcu budú
umiestnené na pozemku otca žalovaného a že ich žalobca bude môcť riadnym spôsobom užívať. Toto

napokon preukazuje aj skutočnosť, že toto právo bolo pôvodnými vlastníkmi pozemkov (žalobca, pán
M. po celý čas rešpektované (takto to vyplynulo aj z výpovedí manželky žalobcu a matky žalovaného).
Skutkový stav, to že sa realizovala výstavba elektrickej prípojky na pozemku žalovaného (resp. jeho
otca) v roku 1969 spoločnými prácami a vodovodnej prípojky v roku 1989, teda dosvedčujú, že žalobcaako bol vo svojom práve po celý čas oprávnený k svojmu právu na prevádzku, údržbu, opravu a
rekonštrukciu inžinierskych sietí. Napokon, ani v súčasnosti žalovaný nebránil žalobcovi v prístupe k
týmto zariadeniam, čo vyjadril aj svojim pozitívnym postojom v tomto spore kedy uvádzal, že je ochotný

akceptovať existujúce právo žalobcu, ale aj napriek tomu k mimosúdnej dohode nedošlo.
79. Preto súd posúdil právo žalobcu k už existenciu elektrickej a vodovodnej prípojke umiestnenej
na pozemku žalovaného ako vecné bremeno podľa súkromnoprávnej úpravy občianskeho zákonníka,
na základe čoho uzavrel, že žalobca podmienky vydržania splnil najneskôr k 1.1.1992 pri aplikácií
prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka § 865 ods. 3 a § 872 ods.1,6 Občianskeho zákonníka

a vydržal vecné bremeno v rozsahu práva na prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu elektrickej a
vodovodnej prípojky na pozemku žalovaného.

80. S deklarovaním práv žalobcu v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku súvisí aj rozhodnutie
súdu v IV. výroku tohto rozsudku, ktorým zaväzuje žalovaného, ako vlastníka pozemku trpieť na svojom
pozemku výkon týchto práv žalobcom.

81. O trovách konania súd rozhodol takto :
Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 33,33 %. Pre posúdenie úspechu v tomto spore súd rozčlenil navrhované výroky žaloby
do 6 samostatných výrokov takto : v I. výroku žiadal určiť právo prechodu, v II. výroku žiadal určiť
právo prejazdu, v III. výroku žiadal určiť právo užívania, prevádzky, údržbu, opravy a rekonštrukcie
elektrickej a vodovodnej prípojky, vo IV. výroku žiadal strpieť právo prechodu, vo V. výroku žiadal strpieť

právo prejazdu a v IV. výroku žiadal strpieť právo užívania, prevádzky, údržbu, opravy a rekonštrukcie
elektrickej a vodovodnej prípojky), a keďže mal žalobca úspech v I., III., IV., a VI. výroku (t.j. v 4 zo 6)
výrokoch petitu, tak to predstavuje jeho úspech 66,66% (zo 100%) a po odpočítaní neúspechu 33,33%
je konečný úspech žalobcu vo výške 33,33%.
O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti I., III., IV., V a VI. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).Proti II. výroku tohto rozsudku (rozsudok pre uznanie) zmysle ust. § 356 písm.a) CSP odvolanie nie je
prípustné, okrem prípadov, keď neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.