Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206915
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4216206915.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: OTP

banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní zastúpeného
AdvokátskoukanceláriouAKHerceg,s.r.o.sosídlomKošická56,Bratislava,protižalovanému:E.Y.,nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, S., v konaní zastúpenému JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom so
sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o zaplatenie sumy zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru do zaplatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 27,50 % ročne z dlžnej sumy po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru z a m i e t a.

Žalobca m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 73,54 % trov konania.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 6.5.2016 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 2.645,97 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil
na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril dňa 26.5.2011 zmluvu o rýchlom poistenom
spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. XXXX XXXX XX C., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli

všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od
1.1.2009. Žalovanému bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 3.000,- €, ktorý sa zaviazal
splácať 84 mesačnými splátkami po 87,18 € počnúc od 26.6.2011. Žalovaný neplnil dohodnuté zmluvné
podmienky, poskytnutý úver riadne nesplácal. Listom zo dňa 19.9.2013 bol preto vyzvaný na uhradenie
celej sumy dlhu. Nakoľko žalovaný naďalej nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, v zmysle čl. VIII.
bod 2 písm. e) zmluvy o úvere bol listom zo dňa 28.10.2013 vyhlásený úver za predčasne splatný a
žalovaný bol povinný celý svoj záväzok uhradiť do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za splatný.

Účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastala ku dňu 11.11.2013. Ku dňu 26.4.2016 vyčíslil
svoju pohľadávku voči žalovanému na sumu vo výške 2.645,97 €, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny
vo výške 2.645,97 €, dlžného úroku vo výške 2.243,88 €, dlžného úroku z omeškania vo výške 66,22
€ a dlžných poplatkov vo výške 31,76 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i zmluvný úrok a úrok z
omeškania počnúc od 27.4.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

2.Žalovanýsakpodanejžalobeajejprílohámvyjadrilpísomnýmpodanímzo dňa9.12.2017,doručeným

súdu dňa 13.12.2017, ktorým nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku zmluvného vzťahu.
Mal však za to, že nárok, ktorý je predmetom konania, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského
vzťahu. Výpočet dlžnej istiny žalobcom považoval za v rozpore so zákonom, keď žalobca úročil aj úroky
a tie pripočítaval k istine, čo považoval za neprípustné a poukázal na rozhodnutia súdov SR, ESD asmernice EÚ bez bližšej špecifikácie. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky
zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), c), i), g) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. a mal za to, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko mu bol poskytnutý úver vo výške 3.000,-

€ a on titulom úveru už uhradil sumu 2.070,21 € konštatoval, že jeho dlh voči žalobcovi predstavuje
len sumu 929,79 €, keď priložil potvrdenie o čiastočnej úhrade dlhu dňa 29.9.2016 vo výške 360,- €.
Vzniesol námietku premlčania, keď podľa jeho názoru k prvému omeškaniu s úhradou splátky došlo
dňa 26.3.2012, najneskôr dňa 23.1.2013, od kedy už žiadne splátky úveru uhrádzané neboli. Mal za
to, že veriteľ bol oprávnený zo zákona v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zosplatniť

celý úver a požadovať od neho úhradu celého zvyšku úveru naraz. Uviedol, že lehota veriteľa pre prvé
možné uplatnenie nároku začala plynúť dňa 26.5.2012, najneskôr dňa 23.3.2013 a táto v trvaní troch
rokov uplynula pred momentom podania žaloby na súd. Ak súd nebude považovať námietku premlčania
uplatneného nároku za dôvodnú, konštatoval, že za dôvodnú považuje len žalobu v časti o zaplatenie
sumy 929,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne z tejto sumy.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko, ktoré bolo doručené súdu dňa 1.3.2017.
V tomto stanovisku sa vyjadril k námietke žalovaného ohľadne skutočnosti, že uzavretá zmluva
neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a že úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je v prvom rade
úverovou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, nakoľko však ide o spotrebiteľský úver použijú sa na

zmluvný vzťah i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z.. Nesúhlasil so skutkovým tvrdením žalovaného, že dňa 29.9.2016 uhradil sumu 360,- €. Uviedol, že
v ten deň bola uhradená len suma 350,- €, čo vyplýva aj z dokladu, ktorý predložil žalovaný, keď žalovaný
odovzdal sumu 360,- €, z tejto bola suma 2,- € uhradená ako poplatok za hotovostnú splátku a suma 8,-
€ bola žalovanému vrátená. Tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že úročí aj úroky a tieto pripočítava

k istine. Poukázal na to, že úročí len dlžnú istinu a poukázal na špecifikáciu pohľadávky. Pokiaľ ide o
úročenie dlžnej istiny aj po zosplatnení úveru, toto svoje konanie považoval za zákonné poukazujúc na
ustanovenie § 497, 502 ods. 1 a 503 Obchodného zákonníka, pričom poukázal aj na rozhodnutia súdov
SR k tejto problematike (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013 z 24.1.2004 a
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/140/2013 zo 16.10.2013). Pokiaľ ide o ním uplatnený

nárok na poplatky, poukázal na to, že tento nárok si uplatnil do 30.6.2013, keď od 1.7.2013 zákon o
bankách účtovanie poplatku za vedenie účtu zakázal a od 1.7.2013 si ani on takýto poplatok neúčtoval.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne toho, že zmluva neobsahovala rozpis jednotlivých splátok,
mal za to, že zmluva o úvere obsahovala dohodu o amortizácii istiny a v prípade potreby dlžníka, tento
si mohol bezplatne od neho vyžiadať výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Za nedôvodnú považoval

aj vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, keď poukázal na to, že vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru je právom a nie povinnosťou veriteľa. Tiež poukázal na to, že najstaršia neuhradená
splátka, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní, je splátka splatná dňa 26.5.2013. Keďže žaloba
bola vo veci podaná dňa 6.5.2016, táto bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby.

4. K stanovisku žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 15.5.2017, v
ktorom stručnejšie zhrnul obsah vyjadrenia zo dňa 9.12.2017.

5.Vpriebehukonaniavzalžalobcapodanúžalobuvčastiozaplateniesumy276,12€spolusozmluvným
úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 €, úrokom z omeškania vyčísleným k 26.4.2016 vo

výške 0,09 €, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo
výške 0,30 € späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

6. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/206/2016-100 zo dňa 17.5.2017 tak, že konanie v

časti o zaplatenie sumy 276,12 € spolu so zmluvným úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62
€, úrokom z omeškania vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 0,09 €, zmluvným úrokom vo výške 27,50 %
ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy
276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo výške 0,30 € zastavil. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.295,97 € spolu so zmluvným úrokom za obdobie do 12.11.2013 vo

výške 402,22 €, úrokom z omeškania za obdobie do 26.4.2016 vo výške 66,13 €, úrokom z omeškania
vo výške 1 % ročne zo sumy 2.645,97 € od 27.4.2016 do 28.9.2016, úrokom z omeškania vo výške 1
% ročne zo sumy 2.295,97 € od 29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo výške 31,46 €, to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, žežiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v časti výroku a
zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti týkajúcej sa zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveruavsúvisiacejčastivýrokuonáhradetrovkonaniapodalžalobcavčasodvolanie,oktoromrozhodol

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 12Co/159/2017-133 zo dňa 19.3.2019 tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancievčastiuplatnenéhonárokunazaplateniezmluvnéhoúrokupovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru považuje za neprimerane odôvodnené odkazom na konkrétne znenie právneho predpisu, ktorý

by vylučoval súbeh úrokov z omeškania a zmluvne dohodnutých úrokov, splatných do zaplatenia dlhu,
keď rozhodnutie v tejto časti označil za nespĺňajúce požiadavky presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§
220 ods. 2 CSP). Odvolací súd konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z čoho - z
ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere v tomto prípade vyplýva,
že platenie úrokov z omeškania vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov
sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu a do tzv. zosplatnenia

dlhu (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu).

7. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom po vypočutí si prednesu právnych zástupcov strán sporu a po oboznámení
sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami sporu, a to zmluvou o rýchlom

poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou
na zaplatenie záväzku, kópiou doručenky, výzvou - vyhlásením úveru za predčasne splatný, kópiou
doručenky, výpisom z úverového účtu, špecifikáciou pohľadávky a čiastočným späťvzatím žaloby,
výpismi z účtu, vyjadrením žalovaného k žalobe, pokladničnou potvrdenkou o hotovostnom vklade,
vyjadrením žalobcu a čiastočným späťvzatím žaloby, štatútom splatenia účtu, vyjadrením žalovaného,

výmenným poukazom vystaveným lekárom žalovaného, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, rozsudkom
č.k. 14C/206/2016-100 zo dňa 17.5.2017, odvolaním, vyjadrením žalovaného, uznesením Krajského
súdu v Nitre č.k. 12Co/159/2017-133 zo dňa 19.3.2019, prehľadom uhradených splátok, ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Ako vyplynulo zo zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0228
3018 11RSU, túto uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 26.5.2011. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- €. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 87,18 € v období od 26.6.2011 do 26.5.2018. RPMN bola v zmluve
vyčíslená vo výške 36,55 % pri priemernej RPMN vo výške 17,44 % a celková čiastka splatná

spotrebiteľom vo výške 7.382,90 €. Žalovaný sa tiež v zmluve zaviazal uhradiť jednorazový poplatok za
spracovanie úveru vo výške 60,- €. Tiež mal v zmysle zmluvy uhrádzať mesačný poplatok za vedenie
úverového účtu vo výške 2,20 € a mesačný poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 4,18 €.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných
úverov pre obyvateľstvo účinné od 1.1.2009. Pre riadne neplnenie zmluvných podmienok žalovaným,

žalobca žalovaného písomne dňa 19.9.2013 vyzval na zaplatenie záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti
najneskôr do 4.10.2013. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky žalovaný prevzal predmetnú výzvu
dňa 24.9.2013. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval úhradou splatného záväzku, žalobca listom zo dňa
28.10.2013 žalovanému oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru.
Dlžnú pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 3.452,69 € a žalovaného vyzval na zaplatenie tejto sumy

do 10 dní od doručenia výzvy. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky, žalovaný predmetnú výzvu
prevzal dňa 31.10.2013. Dlžnú sumu žalovaný v stanovenej lehote neuhradil. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 11.11.2013, keď pohľadávka žalobcu sa stala v celom rozsahu
splatnou dňa 11.11.2013.

9. Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázanú splátkovú disciplínu žalovaného.

10. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovaným súd zistil, že žalovaný dňa 29.9.2016
vložil osobne v pobočke žalobcu vo U. Y. sumu 350,- € titulom čiastočnej úhrady dlžnej sumy, ktorá je
predmetom tohto konania. Ako vyplynulo z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, žalovaný je poberateľom

invalidného dôchodku, ktorý mu je počnúc od 1.1.2017 vyplácaný vo výške 136,10 € mesačne. Podľa
potvrdenia ošetrujúceho lekára (výmenný list - poukaz zo dňa 15.5.2017) je žalovaný počnúc od
21.3.2017 vážne chorý, opakovane bol operovaný a zlepšenie jeho zdravotného stavu si vyžaduje dlhší
čas.11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 5.2.2020 zotrval na uplatnenom nároku na zaplatenie
zmluvného úroku aj po predčasnom zosplatnení úveru a vo veci žiadal rozhodnúť vychádzajúc z

rozhodnutia odvolacieho súdu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 5.2.2020 poukázal na
plnenie si povinnosti úhrady dlžnej sumy žalovaným v zmysle rozsudku č.k. 14C/206/2016-100 zo dňa
17.5.2017.

12. Predmetom tohto konania je po zrušení prvoinštančného rozsudku v časti nárok žalobcu na

zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru titulom zmluvy o úvere, a to vo
výške 27,50 % ročne zo sumy 2.645,97 € od 12.11.2013 do 28.9.2016, vo výške 27,50 % ročne zo sumy
2.295,97 € od 29.9.2016 do zaplatenia.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa čl. I. bod 2 veta prvá až tretia zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre
obyvateľstvo č. 0228 3018 11 RSU zo dňa 26.5.2011 (ďalej len „zmluva“), úver je poskytnutý za pohyblivú
úrokovú sadzbu, stanovenú ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery (ZSSUR3) a prirážky
20,00 % p.a.. Prirážka sa nebude meniť počas celého trvania úverového vzťahu. ZSSUR3 je ku dňu

podpísania zmluvy stanovená vo výške 7,50 % p.a., t.j. výsledná úroková sadzba spotrebiteľského úveru
ku dňu podpísania zmluvy predstavuje 27,50 % p.a..

Podľa čl. IV. bod 6 zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru
podľa tejto zmluvy, Banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného
zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl.

I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8,00 % p.a..

15. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu, opätovným
preskúmaním uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku uplatneného z dlžnej istiny
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia, dospel k opätovnému záveru o nedôvodnosti

tohto uplatneného nároku. Súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom sporu je nárok zo zmluvy
o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorú je však potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú,
pričom ide konkrétne o spotrebiteľský úver, s ktorým názorom sa stotožnil i odvolací súd vo svojom
uznesení č.k. 12Co/159/2017-133 zo dňa 19.3.2019, uvádza, že v slovenskom právnom poriadku
jestvuje duálna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu.

Vzťahtýchtodvochkódexovsúkromnéhoprávajevzťahomlexspecialiskulexgeneralis,pričompoužitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa
budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje (§ 1 ods. 2
Obchodného zákonníka <. Z.z. a to až do výšky zákonného úroku z omeškania.

20. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý

tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento
stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti zakladá nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobekapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom

by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený

všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže

pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

21. S ohľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, súd žalobu v časti, ktorá zostala predmetom
sporu, zamietol. Ohľadne vyššie uvedeného právneho názoru súd poukazuje i na rozhodovaciu prax
Krajského súdu v Nitre (napr. rozsudok sp. zn. 6Co/122/2018 zo dňa 27.6.2018, sp. zn. 9Co/255/2017
zo dňa 15.3.2018, sp. zn. 9Co/159/2017 zo dňa 10.5.2018, sp. zn. 25Co/527/2015 z 2.12.2015, č.k.

25Co/248/2017-92 zo dňa 30.5.2018).

22. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256
ods. 1 CSP tak, že s ohľadom čiastočný úspech oboch strán sporu v prvoinštančnom konaní a pre
čiastočné zavinenie oboch strán sporu vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania, súd vypočítajúc

pomer úspechu a neúspechu strán sporu priznal žalobcovi ako v spore úspešnejšej strane nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 73,54 % trov konania. Pri výpočte pomeru úspechu a
neúspechu súd vychádzal z hodnoty žalovanej a z hodnoty priznanej istiny žalobcovi.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a žalobcovi, ako v odvolacom konaní plne úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške (100 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).