Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/218/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206735
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:1314206735.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: TORZO,

spol. s r.o., IČO: 35 718 935, so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, zastúpený JUDr. Baltazárom
Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, C., zastúpený JUDr. Jarmilou Milatovou, advokátkou so sídlom Metodova 7, Bratislava,
o zaplatenie 54.058,61 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobca sa svojím návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa 24.3.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 54.058,61 €, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 54.058,61 € od 11.9.2011 do zaplatenia, a trovy konania.
Uviedol že písomnými plnými mocami zo dňa 12.3.2004 a 26.3.2007 konateľ žalobcu J.. V. H.
splnomocnil žalovaného na zastupovanie žalobcu pri výkone akýchkoľvek práv a povinností pri
akýchkoľvek úkonoch v mene žalobcu (generálne plnomocenstvo), teda medzi žalobcom a žalovaným
došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť

pokrývajúcu oprávnenia a povinnosti konateľa spoločnosti; na predmetný zmluvný vzťah možno
analogicky použiť ustanovenia o mandátnej, resp. komisionárskej zmluve v zmysle Obchodného
zákonníka, pričom v rámci takejto dohody sa žalovaný súčasne zaviazal spravovať aj majetok žalobcu.
Od roku 2004 žalovaný na základe udelenej plnej moci konal za spoločnosť žalobcu vo všetkých
oblastiach jej pôsobenia, vrátane vedenia účtovníctva - pri výkone svojej činnosti došlo zo strany
žalovaného ku konaniu ktoré nebolo v záujme žalobcu, a ktoré ho poškodilo, nakoľko v rámci výkonu
svojej činnosti pre žalobcu žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, s bežnou opatrnosťou, a

v záujme žalobcu, ako to pre výkon týchto činností vyžaduje Obchodný zákonník. Protiprávnym konaním
žalovaného a porušením zmluvných povinností došlo k vzniku škody vo sfére žalobcu, za ktorú v zmysle
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka objektívne zodpovedá žalovaný. Škoda žalobcu bola spôsobená
tým, že dňa 12.5.2011 odovzdal žalovaný po vzájomnej dohode s konateľom žalobcu účtovníctvo a
účtovné doklady (ktoré do tohto obdobia riešil a za ktoré zodpovedal žalovaný) - pri odovzdaní účtovných
dokladov došlo spolu s účtovnými dokladmi aj k odovzdaniu peňažnej hotovosti vo výške 92,87 €,
ktorá mala predstavovať reálny zostatok v pokladni žalobcu. Po kontrole účtovníctva bolo však zistené,

že v hotovostnej pokladni bol ku dňu jej odovzdania zaznamenaný schodok; dňa 12.5.2011 žalovaný
odovzdal žalobcovi pokladňu so zostatkom 92,87 €, pričom z účtovných dokladov žalobcu vyplynulo že
ku dňu 12.5.2011 mal byť reálny stav pokladne 75.451,48 €. Vzhľadom na vyššie uvedené, po odpočítaní
výberov z účtu žalobcu (položka „dotácie pokladne“) v celkovej výške 21.300,00 €, mal byť v pokladni kudňu 12.5.2011 reálny hotovostný zostatok 54.151,48 €, pričom žalobcovi bolo odovzdaných len 92,87
€ - s ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca bol ukrátený o 54.058,61 €. Dňa 25.6.2010 poskytol
žalobca, konajúci prostredníctvom žalovaného, pôžičku vo výške 70.000,00 € J. X., ktorú bankovým

prevodom z účtu žalobcu žalovaný previedol na účet J. X. - podľa dokladov v účtovníctve žalobcu J.
X. dňa 1.10.2010 vrátil 70.000,00 € žalobcovi v hotovosti (o čom svedčí príjmový doklad č. P-027 a
výdavkový doklad podpísaný J. X.); v skutočnosti predmetná suma 70.000,00 €, ktorá bola údajne J.
X. vrátená žalobcovi, sa v pokladni žalobcu pri jej odovzdaní žalovaným dňa 12.5.2011 nenachádzala,
a to ani čiastočne. Žalobca listom zo dňa 16.8.2011 požiadal žalovaného o úhradu dlžnej sumy, avšak

žalovaný svoj dlh ani čiastočne neplnil. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu,
žalobca žiada o priznanie úrokov z omeškania - žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 16.8.2011 na
zaplatenie dlžnej sumy do 5 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 5.9.2011, dostal
sa do omeškania s plnením dlhu dňom 11.9.2011.
K návrhu priložil žalobca svoj výpis z Obchodného registra, splnomocnenie konateľa žalobcu J.. V. H. pre
žalovaného zo dňa 12.3.2004, generálne plnomocenstvo spoločnosti žalobcu podpísané konateľom Ing.

V.H.prežalovanéhodňa26.3.2007,výpiszpeňažnéhodenníkažalobcuzamesiacjanuár,marec,apríla
máj2011,výpiszpokladničnejknihyžalobcuzaobdobieod1.1.2011do9.5.2011,výpiszúčtužalobcuku
dňu 30.6.2010, príjmový pokladničný doklad č. P-027 zo dňa 1.10.2010, výdavkový pokladničný doklad
zo dňa 1.10.2010, predžalobnú výzvu zo dňa 16.8.2011 s doručenkou pre žalovaného.

2.
Žalovaný sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa
6.3.2015 v ktorom uviedol že vykonával v mene žalobcu právne úkony, na ktoré bol splnomocnený
žalobcom v zmysle splnomocnenia - medzi účastníkmi nebola nikdy uzatvorená či už písomne, ústne
alebo konkludentne žiadna zmluva, na ktorú žalobca žiada analogicky použiť ustanovenia o mandátnej,

resp. komisionárskej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka; vzťah účastníkov sa po celý čas
spravoval len na základe plnej moci uzatvorenej podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka (preto
nemožno aplikovať na vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustanovenia Obchodného zákonníka, ale
len Občianskeho zákonníka). Žalobca uvádza že mu protiprávnym konaním žalovaného a porušením
zmluvných povinností (ktoré žalovaný nikdy nemal), vznikla škoda za ktorú má podľa § 373 a nasl.

Obchodného zákonníka zodpovedať žalovaný, keď škoda má spočívať v schodku na pokladni žalobcu,
kdeúčtovnýstavvčaseodovzdaniapokladnenezodpovedalreálnemustavu,ažalobcamalbyťukrátený
o 54.058,61 € - pokiaľ by došlo ku škode, jej náhrada sa môže spravovať výlučne ustanoveniami § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka, a ak by došlo k vzniku škody (čo žalovaný popiera), vznáša žalovaný
námietku premlčania, nakoľko podľa § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá - žalobca
prevzal pokladňu dňa 12.5.2011, a dňa 16.8.2011 vyzval žalovaného na úhradu sumy 54.058,61 €,
teda v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody uplynula premlčacia lehota. Ďalej poukázal na
skutočnosť že v závere návrhu žalobca už nežiada náhradu škody, ale žiada zaplatiť sumu 54.058,61
€ s príslušenstvom, čím prekvalifikoval náhradu škody na záväzkovo právny vzťah - toto spôsobuje

nezrozumiteľnosť návrhu, nakoľko nie je ustálené čoho sa žalobca domáha, či náhrady škody alebo
zaplatenia dlžnej čiastky vyplývajúcej zo záväzkovo právneho vzťahu, pričom ide o dva samostatné
právne inštitúty spravujúce sa odlišnými ustanoveniami s rôznymi právnymi následkami - ak žalobca
žiada zaviazať žalovaného na náhradu škody, jeho nárok je premlčaný, ak má ísť o zaplatenie dlžnej
sumy vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, je potrebné definovať aký záväzok a z akého právneho

vzťahu mal žalovanému vzniknúť, a určiť výšku tohto záväzku; žalovaný popiera reálnosť akéhokoľvek
zmluvného či mimozmluvného záväzku, ktorý by mal voči žalobcovi. Ďalej uviedol že žalobca v návrhu
tiež uvádza, že žalovaný je povinný mu zaplatiť dlžnú časť kúpnej ceny v celkovej výške 54.058,61 €
s úrokom z omeškania, avšak žalovaný vôbec nemá vedomosť o zaplatenie akej kúpnej ceny, a na
základeakejkúpnejzmluvymáísť,nakoľkožalobcasožalovanýmžiadnukúpnuzmluvunikdyneuzavrel,

od žalobcu nič nekupoval. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nikdy neexistoval žiaden záväzkový
vzťah, a suma požadovaná žalobcom je bez akéhokoľvek právneho podkladu žiada, aby súd návrh
zamietol.

3.

Okresný súd Bratislava II listom zo dňa 4.5.2015 vec postúpil Okresnému súdu Trnava ako súdu miestne
príslušnému.
Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 7.5.2015.4.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním
došlým súdu dňa 19.8.2015 v ktorom uviedol že je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu

zmluvného vzťahu, na základe ktorého žalovaný vykonával pre žalobcu určitú činnosť (táto skutočnosť
medzi účastníkmi nie je sporná), pričom žalovaný už od roku 2004 spolupracoval so žalobcom, a
zabezpečoval pre neho činnosti pri jeho podnikateľských aktivitách, okrem iného spracovával a viedol
pre žalobcu účtovníctvo - s ohľadom na uvedené medzi žalovaným a žalobcom vznikol záväzkový
vzťah,naktorýjepotrebnéaplikovaťustanoveniaomandátnejzmluvealebozmluvepríkaznej.Námietka

premlčania vznesená žalovaným v danom prípade neobstojí, nakoľko bez ohľadu na to či právne vzťahy
medzi žalobcom a žalovaným budú posúdené ako občianskoprávne alebo obchodnoprávne, žalovaný
odovzdal pokladňu s neúplnou hotovosťou žalobcovi dňa 12.5.2011, pričom návrh bol na súd podaný
24.3.2014, preto premlčacia doba uplynúť nemohla. V ďalšom poukázal na znenie § 727 Občianskeho
zákonníka podľa ktorého príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe
plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu, po vykonaní príkazu predloží

príkazcovi vyúčtovanie, a obdobne podľa § 569 Obchodného zákonníka mandatár je povinný odovzdať
bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti - z uvedeného
je zrejmé, že ak žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť príkaznú, mandátnu alebo obdobnú, bol
povinný žalobcovi vrátiť veci, ktoré za neho prevzal pri vykonávaní svojej činnosti. Žalovaný prevzal v
októbri 2010 v hotovosti do pokladne žalobcu od J. X. sumu 70.000,00 €, a vystavil príjmový doklad

(túto skutočnosť žalovaný nerozporuje, netreba ju dokazovať) - pokiaľ žalovaný prevzal 70.000,00 € v
hotovosti, a do mája 2011 disponoval pokladňou žalobcu výlučne on, musí nakladanie z touto sumou
preukázať. Žalovaný, ktorý bol povinný konať s odbornou starostlivosťou, konal v rozpore so svojimi
povinnosťami a zapríčinil, že žalobcovi nebola odovzdaná pokladňa s finančnými prostriedkami, ktoré
žalovaný do pokladne prijal, a ktoré patrili žalobcovi.

5.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4.5.2016 uviedol že medzi spoločnosťou
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená konkludentne príkazná zmluva, na základe ktorej žalovaný bol
splnomocnený na vykonávanie rôznych činností pre žalobcu, ktoré aj reálne vykonával (napr. vedenie

účtovníctva, spravovanie pokladne, komunikácia s klientami - vybavovanie objednávok, dispozícia
s účtami a pod.); z uvedeného je zrejmé že medzi účastníkmi vznikol záväzkový právny vzťah.
Dňa 25.6.2010 poskytol žalobca J. X. pôžičku vo výške 70.000,00 €, keď prevod finančnej čiastky
realizoval žalovaný z účtu žalobcu na účet J. X. - tento vrátil podľa účtovných dokladov (príjmový
pokladničný doklad) celú požičanú sumu v hotovosti do pokladne žalobcu dňa 1.10.2010. Následne

medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a žalovaným prišlo k nezhodám, a k ukončeniu spolupráce - dňa
12.5.2011 žalovaný odovzdal ním spravované účtovníctvo a hotovostnú pokladňu žalobcovi. V pokladni
sa nachádzala pri odovzdávaní suma 92,87 €, pričom podľa súpisu obratov sa v nej mala nachádzať
suma vo výške žalovanej čiastky plus 92,87 €. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný odovzdal žalobcovi v
pokladni menšiu čiastku, ako v skutočnosti tam mala byť - žalobca žiada o vydanie tohto rozdielu, ktorým

je žalovaná suma. Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi je nesporné, že žalovaný viedol pre
žalobcu účtovníctvo do marca 2011, že prevzal od J. X. do pokladne žalobcu v hotovosti sumu 70.000,00
€, a že pri odovzdávaní pokladne žalobcu odovzdal sumu 92,87 €.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4.5.2016 uviedla že vzťah, na základe
ktorého vykonával žalovaný pre žalobcu činnosti, vyplýval z plnomocenstva zo dňa 12.3.2004, resp.

následného zo dňa 12.6.2007 - na základe týchto úkonov žalobcu žalovaný pre neho vykonával práce,
na ktoré mal v zmysle plnomocenstva oprávnenie. Otázky splnomocnenia, resp. zastupovania rieši
Občiansky zákonník (§ 31 až 33b), jedná sa preto o vzťah ktorý sa spravuje Občianskym zákonníkom.
Aj ak by bolo preukázané že medzi účastníkmi vznikla konkludentne príkazná zmluva (čo žalovaný
neuznáva), aj v takomto prípade by sa vzťah medzi účastníkmi spravoval Občianskym zákonníkom (v

tomto prípade § 420 a nasl.). Ak by teda malo prísť k vzniku škody, namieta premlčanie nároku žalobcu
v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca sa o škode dozvedel najneskôr dňa 12.5.2011
pri odovzdaní pokladne, subjektívna dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 12.5.2013, pričom návrh
bol podaný na súd dňa 20.3.2014. O tom, že žalobca si uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody svedčí
aj samotná žaloba, kde konanie žalovaného označuje za protiprávne, z ktorého vznikla škoda. Čo sa

týka stavu pokladne, rozdiel nie je žalobcom riadne zdokladovaný, nakoľko samotný žalobca uviedol že
stav pokladne mal byť 75.451,48 €, pričom následne znížil túto čiastku o tzv. dotácie pokladne vo výške
21.300,00 - žalovanému nie je zrejmé ako dospel žalobca k údajnému schodku vo výške žalovanej sumy.Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4.5.2016 uviedol že so žalovaným
spolupracovali asi 10 rokov, s jeho prácou bol spokojný, plne mu dôveroval. Začiatkom roku 2011
náhodne zistil, že do pokladne žalobcu nebola reálne vnesená suma vo výške 70.000,00 € z titulu

vráteniapôžičkyJ.X.-následnechcelvykonaťkontroludokladov,avšakasistentkavspoločnostižalobcu
(terajšia priateľka žalovaného) mu odmietla vydať účtovníctvo. Žalovaný nevloženie sumy 70.000,00
€ do pokladne dôvodil údajným započítavaním pohľadávok, ktoré mal mať on voči žalobcovi, ale
nevysvetlil dôvod ani pôvod týchto údajných pohľadávok.
Na otázky sudcu konateľ žalobcu uviedol že žalovaný bol do roku 2004 zamestnancom žalobcu,

následne si založil vlastnú spoločnosť, ktorá úzko spolupracovala so žalobcom. Ohľadom výkonu
činnosti pre žalobcu žalovaný nemal podpísanú žiadnu dohodu ani zmluvu - jednalo sa o ústne dohody
z minulosti, vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa vyvinul časom. Žalovaný bol odmeňovaný za výkon
práce pre žalobcu napr. formou užívania motorového vozidla ktoré platil žalobca, formou spolupráce
spoločnosti V. V. (ktorej spoločníkom bol žalovaný) so žalobcom, tiež formou občasnej fakturácie
výkonov spoločnosti V. V. voči žalobcovi.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 4.5.2016 uviedol že pre žalobcu pracoval na základe
podpísaných plnomocenstiev. Peniaze od J. X. vložil do pokladne žalobcu.
Na otázky sudcu žalovaný uviedol že medzi žalobcom a ním nebola nikdy podpísaná žiadna zmluva
alebo dohoda, ani uzavretá v ústnej forme - boli podpísané len plnomocenstvá, ktoré zabezpečovali aby
sa žalovaný staral o chod určitej časti spoločnosti žalobcu, nakoľko s konateľom žalobcu mali každý

viacero spoločností, ktoré úzko spolupracovali.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaný uviedol že pre žalobcu vykonával rôzne úkony a činnosti
podľa potreby; nikdy nedisponoval prístupom k účtu žalobcu, ani prístupom k jeho pokladni. Sumu
70.000,00€fyzickypriniesoldospoločnostižalobcu,vložilichdopokladneformouzápisu,ktorývykonala
ekonómka pani N..

6.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
31.5.2016 v ktorom uviedol že žalobca kvalifikuje svoj nárok ako vrátenie veci (peňažných prostriedkov)
vyplývajúci zo záväzkovo právnej povinnosti žalovaného ako príkazníka / splnomocnenca pri zániku

záväzku, nakoľko medzi účastníkmi prišlo ku konkludentnému uzavretiu príkaznej zmluvy, resp. zmluvy
nepomenovanej, resp. medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o plnomocenstve v zmysle § 31 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V danom prípade nie je medzi účastníkmi sporné, že žalovaný vykonával na
základe udelenej plnej moci pre žalobcu rôznorodú činnosť, čo je podľa žalobcu potvrdením existencie
záväzkového vzťahu, a z toho vyplýva že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi veci, ktoré na

jeho účet vo vlastnom mene prevzal; nárok žalobcu na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré neboli
žalovaným dňa 12.5.2011 vrátené sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote - žalobca
preto považuje zvolenú procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení že jeho nárok je uplatnený z
titulu náhrady škody, a preto je premlčaný, za neopodstatnenú. Pokiaľ by vyšlo najavo že žalovaný ako
príkazník pri výkone svojich povinností konal tak, že porušil svoju povinnosť, v dôsledku čoho vznikla

škoda, je potrebné pre začatie plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty považovať okamih
kedy sa žalobca dozvedel, že schodok v pokladni bol spôsobený porušením povinností žalovaného, t.j.
doručením uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 7.5.2012 - keďže návrh bol podaný dňa
24.3.2014, bol podaný počas plynutia subjektívnej premlčacej doby.

7.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej vyšetrovací spis OR PZ v Trnave č. ORP-1742/OEK-
TT-2011 Pt, Uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 3 Pv 737/11-8 zo dňa 29.6.2012 o zamietnutí
sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, a výpis z pokladničnej knihy žalobcu.

8.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.7.2016 na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol že
on fakticky sumu 70.000,00 € odovzdal do pokladne spoločnosti žalobcu, pričom nikdy netvrdil, že by
ich odovzdal pani N., ale táto vykonala iba zápis o operácii - sumu 70.000,00 € vložil do pokladne
žalobcu, a odtiaľ ich v zmysle predchádzajúcej dohody so štatutárnym zástupcom žalobcu rozúčtoval

tak, že časť peňazí ostalo na účte spoločnosti žalobcu, časť bola prevedená na účet spoločnosti V. V.,
a časť si ponechal žalovaný z titulu záväzku konateľa žalobcu voči nemu z minulosti. Uviedol že nikdy
nemal prístup k dispozícii s účtom spoločnosti žalobcu, prevodný príkaz na zaplatenie sumy 70.000,00 €
pravdepodobne realizovala pani N., s určitosťou to bolo po dohode so štatutárnym zástupcom žalobcu.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.7.2016 uviedol že žalovaná suma
predstavuje schodok zistený v pokladni pri jej odovzdaní žalovaným, k čomu prišlo 5 mesiacov po
údajnom vrátený sumy 70.000,00 € do pokladne žalobcu - je pravdepodobné že žalovaný vrátil iba časť

požičanej sumy 70.000,00 €, a zostatok použil pre súkromné účely (na dokončenie svojho rodinného
domu).

9.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca preukázal že žalovaný prevzal dňa

1.10.2010 v hotovosti v mene žalobcu sumu 70.000,00 € (táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola
ani sporná) - tvrdenia žalovaného, ktorými sa žalovaný odvoláva na „akúsi“ dohodu medzi ním a
žalobcom o tom ako sa má vrátená suma 70.000,00 € rozúčtovať, nebola preukázaná; rozúčtovanie
sumy 70.000,00 € žalobcom považuje žalobca za konanie v rozpore s dohodou, resp. príkaznou
zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, toto konanie je potrebné považovať za
konanie, ktoré nespĺňa ani minimálne predpoklady konania s náležitou starostlivosťou, a započítanie

desaťročného dlhu žalovaného voči fyzickej osobe pánovi H., ako aj vrátenie dlhu spoločnosti V. T.
vo výške 40.000,00 € treba považovať za úkony, ktoré sú absolútne neplatné. Podľa žalobcu medzi
ním a žalovaným existoval záväzkový právny vzťah, ktorý vyplýva minimálne z uzavretej dohody
o plnomocenstve, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný vykonával rôznorodú činnosť
pre žalobcu, a v danom prípade tento právny vzťah možno priradiť pod zmluvu príkaznú v zmysle

Občianskeho zákonníka, prípadne zmluvu nepomenovanú. Obrana žalovaného sa obmedzila len na
vznesenie námietky premlčania ktorú odôvodňuje len uplynutím subjektívnej premlčacej doby pre
náhradu škody - táto námietka neobstojí z dôvodu, že žalobca svoj nárok odvodzuje zo záväzkovej
povinnosti žalovaného vrátiť pri ukončení záväzkového vzťahu veci ktoré v mene a na účet žalobcu
prevzal.

Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla že žalobca svoj nárok odôvodňuje tým,
že na základe plných mocí zo dňa 12.3.2004 a 26.3.2007 splnomocnil žalovaného na zastupovanie
žalobcu pri výkone akýchkoľvek práv a povinností pri akýchkoľvek úkonoch v mene žalobcu, čím malo
dôjsť ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy najskôr kvalifikovanej ako mandátna, resp. komisionárska
zmluva, a neskôr aj ako príkazná zmluva; vo vyjadrení zo dňa 9.5.2016 už uvádza že medzi ním

a žalovaným prišlo ku konkludentnému uzatvoreniu príkaznej zmluvy, resp. zmluvy nepomenovanej
v zmysle Občianskeho zákonníka, a nárok kvalifikuje už ako vrátenie veci (peňažných prostriedkov)
vyplývajúci zo záväzkovo-právnej povinnosti žalovaného. Žalovaný však trvá na tom, že v mene žalobcu
vykonával právne úkony na ktoré bol splnomocnený v zmysle podpísaného splnomocnenia - žiadna
zmluva, ani písomná ani ústna, nebola nikdy uzatvorená, preto sa možno pri posudzovaní právnej

kvalifikáciespravovaťvýlučneustanoveniami§31až33bObčianskehozákonníka.Žalobcaďalejuvádza
že pri výkone činnosti došlo zo strany žalovaného ku konaniu, ktoré nebolo v záujme žalobcu, a ktoré
ho poškodilo, keď protiprávnym konaním žalovaného a porušením zmluvných povinností došlo k vzniku
škody vo sfére žalobcu - škoda mala byť spôsobená tým, že dňa 12.5.2011 odovzdal žalovaný celé
účtovníctvo a účtovné doklady žalobcovi (ktoré do toho času riešil a za ktoré zodpovedal), pričom pri

protokolárnom odovzdaní účtovných dokladov došlo zo strany žalovaného aj k odovzdaniu peňažnej
hotovosti vo výške 92,87 €, ktorá mala predstavovať reálny zostatok v pokladnici žalobcu. Žalobca
tvrdí že po kontrole účtovníctva bolo zistené, že v hotovostnej pokladni bol ku dňu jej odovzdania
žalovaným dňa 12.5.2011 zaznamenaný schodok, nakoľko k tomuto dňu mal byť reálny stav pokladne
75.451,48 €, a po odpočítaní výberov z účtu v celkovej výške 21.300,00 €, mal byť v pokladni reálny

hotovostný zostatok 54.151,48 €, pričom žalobcovi bolo odovzdaných len 92,87 €. Ďalej sa žalobca v
návrhu venuje pôžičke poskytnutej J. X. dňa 25.6.2010 vo výške 70.000,00 €, ktorá bola dňa 1.10.2010
vrátená do pokladne spoločnosti žalobcu, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad č. P-027 - podľa
žalobcu sa však tieto peňažné prostriedky pri odovzdaní pokladne v pokladni nenachádzali. Žalovaný
k tvrdeniam žalobcu uvádza, že pokiaľ ide o pôžičku vo výške 70.000,00 € a jej vrátenie, táto bola

riadne zaúčtovaná a aj riadne vrátená do pokladne spoločnosti žalobcu - dôkazom tejto skutočnosti je
fakt, že žalobca nežiada zaplatiť 70.000,00 €, ktoré ako pôžička vraj nemali byť vrátené do pokladne
spoločnosti, ale len sumu 54.058,61 € (po odrátaní akýchsi výberov konateľa z účtu žalobcu vo výške
21.300,00 €). Nakoľko nie je zrejmé čo žalobca návrhom žiada, či vrátenie pôžičky vo výške 70.000,00
€, alebo úhradu schodku na pokladni ktorý podľa žalobcu predstavuje 54.058,61 €, je návrh zmätočný,

bez preukázania tvrdení uvádzaných žalobcom a bez preukázania skutkového a právneho stavu veci
(dôkazom zmätočnosti je aj fakt, že v pokladni žalobcu ku dňu 12.5.2011 bol účtovný stav 53.983,50 €,
a nie 75.451,48 € ako uvádza žalobca). Ďalej poukázal na skutočnosť že medzi účastníkmi neexistuje
žiaden záväzkový vzťah - ak by aj existoval, porušenie povinností zo záväzkového vzťahu sa spravuje§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej
základnými predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Podľa § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka sa

právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie a o tom, kto za ňu
zodpovedá-neobstojítvrdeniežalobcužesubjektívnadvojročnápremlčacialehotamalazačaťplynúťaž
doručením uznesenia o zastavení trestného stíhania ČVS: ORP-1448/OEK-TT-2011 Pt zo dňa 7.5.2012,
z ktorého sa žalobca mohol dozvedieť, ako odporca naložil s finančnými prostriedkami ktoré prevzal
od J. X., nakoľko žalovaná suma má predstavovať (aj podľa vyjadrenia žalobcu) schodok na pokladni

ku dňu 12.5.2011, t.j. k dátumu kedy došlo k reálnemu odovzdaniu pokladne žalovaným, a kedy sa
žalobca o tomto schodku - škode dozvedel. Skutočnosť kto za škodu zodpovedá žalobca ustálil, nakoľko
žalovanú sumu žiadal uhradiť od žalovaného aj listom - Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa 16.8.2011. To ako bolo naložené s finančnými prostriedkami žalobca vedel od vrátenia pôžičky do
pokladne, ako aj zo vzájomnej komunikácie medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a žalovaným v prvej
polovici roku 2011, ktorá vyústila do mediácie za účasti právnikov v júni 2011 - z uvedeného vyplýva že

subjektívnadvojročnálehotanemohlazačaťplynúťdoručenímuzneseniaozastavenítrestnéhostíhania,
ale dňom kedy sa žalobca o škode dozvedel a kto za ňu zodpovedá, t.j. dňa 12.5.2011, a uplynula
dňa 12.5.2013. V zmysle uvedeného žaloba podaná dňa 24.3.2014 bola podaná po uplynutí premlčacej
lehoty, čo žalovaný namietol.

10.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a jeho právneho zástupcu,
žalovaného a jeho právnej zástupkyne, oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami účastníkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalovaný vykonával pre žalobcu výkon rôznych činností, práv a povinností pri akýchkoľvek úkonoch v
mene žalobcu, a činnosť pokrývajúcu oprávnenia a povinnosti konateľa spoločnosti, vrátane vedenia
účtovníctva, a to na základe plných mocí zo dňa 12.3.2004 a 26.3.2007 udelených žalovanému
konateľom spoločnosti žalobcu.
V konaní nebolo preukázané (z dokazovania to nevyplynulo), že medzi účastníkmi prišlo k uzavretiu

zmluvy mandátnej, komisionárskej, príkaznej alebo inej nepomenovanej, na základe ktorých by vznikol
medzi nimi záväzkovo - právny vzťah, a to v písomnej ani ústnej forme, ani konkludentne.
Dňa 12.5.2011, po predchádzajúcich nezhodách medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a žalovaným,
na základe ich dohody, odovzdal žalovaný účtovníctvo a účtovné doklady, vrátane peňažnej hotovosti
vo výške 92,87 €; po kontrole účtovníctva bolo podľa žalobcu zistené, že v hotovostnej pokladni bol ku

dňu jej odovzdania zaznamenaný schodok, a to vo výške 54.058,61 € (žalovaná suma), keď z účtovných
dokladov vyplynulo že ku dňu 12.5.2011 mal byť reálny stav pokladne 75.451,48 €, a po odpočítaní
dotácie pokladne vo výške 21.300,00 €, mal byť v pokladni zostatok 54.058,61 €, pričom žalobcovi bolo
odovzdaných len 92,87 €.
Pokladňa bola žalovaným odovzdaná dňa 12.5.2011, žalobca listom zo dňa 16.8.2011 adresovaným

žalovanému ho žiadal o vrátenie sumy 54.058,61 € z titulu schodku v pokladni žalobcu, ktorý mal
spôsobiť žalovaný; návrh na súd bol podaný dňa 24.3.2014.
Žalovaný voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania.

11.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.Podľa § 31, ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 32, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich
schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa § 261, ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 566, ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre

mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo
vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť
mu odplatu.

Podľa § 491, ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 106, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 107, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12.
Podľa 29/1983: Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd

premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takom prípade zamietne. To platí pri práve
(nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu
alebo výška škody.13.
Ak súd posudzuje platnosť právneho úkonu, jeho účinky, dôsledky a pod., kľúčový význam má vyriešenie
základnej otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu - ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť na

právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu, čo znamená že ak nebol
právny úkon urobený, nemôžu nastať právne následky ktoré by sa ním prípadne zamýšľali. Právny úkon
je určovaný prejavom vôle a zameraním tohto prejavu pričom musí existovať jednota vôle a jej prejavu,
obe zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne, inak niet právneho úkonu (kde niet
vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu - non negotium); prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho

manifestovania, táto však musí byť poznateľná inými osobami, iba prejavenej vôli (navonok) v dostupne
vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu.
Právne úkony, ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony (ako vyjadrovací
prostriedok predpokladajú reč, pričom ich možno urobiť písomne aj ústne), a konkludentné právne úkony
(prejav vôle ktorý sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom, vôľa konajúceho je vyjadrená tak, že
nevznikajúpochybnostiotomžeideoprejavvôle,aakýjejehoobsah).Obsahkonkludentnéhoprávneho

úkonu treba vykladať pomocou obvyklého chápania spôsobu ich vyjadrenia, vôle toho kto právny úkon
urobil, a dobromyseľnosti adresáta právneho úkonu - tieto kritériá treba použiť vo vzájomnej súvislosti.
Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia
a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného.
Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi)

určitý príkaz na vykonanie niečoho - upravuje teda vnútorný vzťah medzi účastníkmi, ich vzájomné práva
a povinnosti. Predmet príkaznej zmluvy je určený slovami, že príkazník má obstarať určitú vec alebo
vykonať činnosť - príkazník koná na základe príkaznej zmluvy, z ktorej mu vyplýva povinnosť konať
aj voči tretím osobám. Medzi podstatné náležitosti príkaznej zmluvy patrí dohoda o predmete príkazu,
pojmovým znakom zmluvy je okolnosť, že smeruje k obstaraniu záležitosti pre príkazcu, predmetom

príkazu je len obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti, nie však už samotný výsledok
obstarania alebo činnosti. Všeobecným pravidlom správania príkazníka je, že je povinný konať pri plnení
príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Príkazník zodpovedá za škodu, ktorá príkazcovi vznikla,
zodpovednosť sa spravuje podľa § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti.
Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom vymedzuje ktoré záväzkové

vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, kde sa teda uplatní právna
úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis. Základnou podmienkou pre uplatnenie Obchodného
zákonníka je, že musí ísť o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, a záväzkové vzťahy medzi nimi sa
musia týkať ich podnikateľskej činnosti, resp. skutočnosť že ide o tzv. absolútne obchody.
Mandátna zmluva (upravená Obchodnom zákonníku) je zmluvu ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu

zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta.
Na základe komisionárskej zmluvy (upravenej Obchodným zákonníkom) uzavretej medzi komisionárom
a komitentom vzniká záväzok, podľa ktorého sa komisionár zaväzuje, že pre komitenta zariadi vo
vlastnom mene na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Záväzky vznikajú predovšetkým z typických (pomenovaných) zmlúv, ktoré sú upravené najmä v

Občianskom zákonníku (upravené ôsmej časti Občianskeho zákonníka), avšak Občiansky zákonník (§
51) pripúšťa aj uzavieranie atypických zmlúv.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti (spočíva v
existencii úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, ku ktorému môže prísť buď protiprávnym
konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané), existencia škody

(ujmy ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
ako všeobecným ekvivalentom, keď pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku
poškodeného), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, existencia príčinnej súvislosti musí
byť bezpečne preukázaná, tento vzťah musí byť bezprostredný), a zavinenie (má charakter subjektívny,

znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode; pre splnenie podmienok
zodpovednosti nie je rozhodujúce či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti).
Ak vzniklo bezdôvodné obohatenie, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania, pričom
povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne
obohatil, oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie obohatenia má uskutočniť je ten,

na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Bezdôvodné obohatenie vzniká najmä v prípade plnenia
bez právneho dôvodu, resp. plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho
úkonu, majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov.Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho aby sa
právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania - použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva,

teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému
priznať; účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu, zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch.Privznesenínámietkypremlčaniapomárnomuplynutípremlčacejdobysúdoprávnenejosobe

premlčanésubjektívneprávo(nárok)nemôžepriznať,pretoževznesenímnámietkypremlčaniadlžníkom
došlo k zániku nároku (v dôsledku toho súd musí žalobu ktorou sa niekto premlčaného práva domáha
zamietnuť. Súd sa zaoberá vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu
subjektívneho práva veriteľa, uprednostňuje sa hľadisko procesnej ekonómie - ak súd zistí že uplatnený
nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, už bližšie neskúma existenciu práva veriteľa,
nakoľko tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola zamietnutá.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna, ktorých začiatok je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je
tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, pre začatie jej plynutia je významný
subjektívnyprvok,ktorýpozostávazdvochpoložiek,ato1)kedysapoškodenýdozvieoškode(vyžaduje
sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť

v žalobnom návrhu na súde, a 2) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá;
objektívna premlčacia doba je trojročná (ak ide o škodu spôsobenú úmyselne desaťročná), ktorá začne
plynúť od okamihu škodnej udalosti.
O plynutí premlčacích dôb v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí v zásade to isté,
čo bolo uvedené vyššie ohľadom premlčania pri náhrade škody.

14.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalovaný vykonával pre žalobcu výkon rôznych činností, práv a povinností pri úkonoch v mene žalobcu,
a činnosť pokrývajúcu oprávnenia a povinnosti konateľa spoločnosti, vrátane vedenia účtovníctva, a to

v období najneskôr od 12.3.2004 do 12.5.2011, pričom titulom vykonávania týchto činností a oprávnení
bolidveplnémoci-zodňa12.3.2004a26.3.2007,ktoréboliudelenéžalovanémukonateľomspoločnosti
žalobcu. Dňa 12.5.2011, na základe dohody štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, prišlo k
ukončeniu ich spolupráce, a zastaveniu / zrušeniu oprávnenia žalovaného vykonávať v mene žalobcu
akékoľvek úkony - žalovaný toho istého dňa odovzdal žalobcovi účtovníctvo a účtovné doklady, vrátane

peňažnej hotovosti vo výške 92,87 €.
Pri kontrole účtovníctva bolo žalobcom zistené, že v hotovostnej pokladni bol ku dňu jej odovzdania
zaznamenaný schodok, a to vo výške 54.058,61 € (žalovaná suma), keď z účtovných dokladov vyplynulo
že ku dňu 12.5.2011 mal byť reálny stav pokladne 75.451,48 €, a po odpočítaní dotácie pokladne vo
výške 21.300,00 €, mal byť v pokladni zostatok 54.151,48 €, pričom žalobcovi bolo odovzdaných len

92,87 € - z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenie sumy 54.058,61 €, a to
najskôr titulom spôsobenej škody, neskôr (v priebehu konania) na základe údajného zmluvného vzťahu
(ktorý však žalobca presne nešpecifikoval, nepreukázal, dokonca ani presne neoznačil).
Pokladňa bola žalovaným odovzdaná dňa 12.5.2011, žalobca už listom zo dňa 16.8.2011 adresovaným
žalovanému ho požiadal o vrátenie sumy 54.058,61 € z titulu schodku v pokladni žalobcu, ktorý mal

spôsobiť žalovaný - z uvedeného je zrejmé, že žalobca o škode, a o tom kto ju spôsobil mal vedieť už
dňa 12.5.2011 (keď prevzal účtovníctvo a pokladňu od žalovaného), bezpečne o nej vedel najneskôr dňa
16.8.2011 (keď zaslal žalovanému výzvu s požiadavkou na vrátenie žalovanej sumy). Podľa názoru súdu
sa v danom prípade jedná o nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému (ako aj bola koncipovaná
žaloba!) - subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde tak uplynula dňa 12.5.2013, resp.

v krajnom prípade najneskôr dňa 16.8.2013. Keďže návrh bol na súd podaný až dňa 24.3.2014 (t.j.
po uplynutí premlčacej doby), a žalovaný voči nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania, musel
súd návrh zamietnuť (pričom z dôvodu hospodárnosti a procesnej ekonómie už neskúmal iné okolnosti
vzniku, resp. výšky spôsobenej škody). Uvedené ohľadom premlčania sa týka aj situácie, ak by žalovaná
suma nebola vymáhaná titulom spôsobenej škody, ale titulom bezdôvodného obohatenia.

V priebehu konania, po tom ako žalovaný vzniesol námietku premlčania, žalobca (podľa názoru súdu
účelovo, snažiac sa vyhnúť zamietnutiu návrhu z dôvodu namietnutého premlčania nároku) začal
tvrdiť že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo - právny vzťah, pričom v takomto prípade by premlčacia
doba bola trojročná (a teda nárok žalobcu by nebol premlčaný). V konaní však nebolo preukázané (zdokazovania to nevyplynulo), že medzi účastníkmi prišlo k uzavretiu zmluvy mandátnej, komisionárskej,
príkaznejaleboinejnepomenovanej,nazákladektorýchbyvznikolmedzinimizáväzkovo-právnyvzťah,
a to v písomnej ani ústnej forme, ani konkludentne. Uzavretie mandátnej a komisionárskej zmluvy je

vylúčené vzhľadom na skutočnosť, že tieto sú upravené iba v Obchodnom zákonníku, pričom žalovaný
vystupoval vo vzťahu k žalobcovi ako zástupca - nepodnikateľ, ale tiež zo znenia § 566, ods. 1, resp.
577 Obchodného zákonníka, podľa ktorých pojmovým znakom mandátnej zmluvy, resp. komisionárskej
zmluvy je záväzok mandanta, resp. komitenta zaplatiť odplatu, čo podľa zhodných tvrdení štatutárneho
zástupcu žalobcu a žalovaného nebolo dohodnuté. Ak by aj existovala medzi stranami sporu príkazná

zmluva podľa § 725 Občianskeho zákonníka, resp. akési nepomenovaná zmluva (ktorých uzavretie
žalobca nevedel preukázať, v prípade „nepomenovanej“ zmluvy ju vôbec nevedel charakterizovať
alebo špecifikovať) zodpovedal by žalovaný ako účastník tejto „zmluvy“ pri porušení svojich zmluvných
povinností za spôsobenú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka - v tomto prípade by súd
opätovne musel riešiť otázku premlčania, a vyriešil by ju tak, ako je to uvedené vyššie (t.j. že návrh na
súd bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty).

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalovanému priznal v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému

súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.