Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/317/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110229861
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7110229861.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: T. zastúpeného JUDr.

Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefániková 40, 040 01 Košice proti
žalovanému: M. zastúpenému advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01
Košice o určenie vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na účet
právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o

výške tejto sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.12.2010 domáhal voči žalovanému určenia,
že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve žalobcu na
prechod pešo, prejazd autom a uloženie inžinierskych sietí na pozemku žalovaného KN-C, parc.č.
XXXX/X o výmere 155m2, druh pozemku: orná pôda, vzniknutej z pozemku žalovaného KN-C, parc.
č.XXXX o výmere 969m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie
C. vedeného Správou katastra C. na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa
3.11.2010 spoločnosťou SK GEO s.r.o. (Ťahanovské riadky 81, Košice, IČO: 44 715 323), ďalej sa

domáhal uloženia povinnosti žalovanému trpieť vykonávanie práva prechodu či prejazdu žalobcu a
uloženiainžinierskychsietícezjehopozemokzaťaženývecnýmbremenom,akoajnáhradytrovkonania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. číslo XXXX. o výmere
1055m2 orná pôda a pozemku, KN-C a parc. číslo XXXX o výmere 16m2 zastavané plochy a nádvoria
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území C. a žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku
parc. číslo XXXX o výmere 969m2 orná pôda a parc. číslo XXXX o výmere 68m2 zastavané plochy
a nádvoria, ďalej parc. číslo XXXX o výmere 34m2 zastavané plochy a nádvoria zapísaného na liste

vlastníctvač..Ďalejuviedol,žeparcelyobochstrán tohtosporubolikupovanévrovnakomčaseajedinou
prístupovou cestou k parcele žalobcu bola cesta po parcele žalovaného, a o užívaní jeho pozemku, ako
oprístupovejkomunikáciiužvčaseodkúpeniapozemkusadohodolžalobcasotcomžalovaného,pánom
T.(pozn.súdu,zomr.XX.X.XXXX).Tátodohodaozriadenieprávaprechoduaprejazdupoterajšejparcele
číslo XXXX k parcele žalobcu číslo XXXX bola podmienkou odkúpenia parcely a bola uzavretá ústne,
ktorá neskôr mala byť potvrdená aj písomne, avšak toto sa už nestalo. Právo prechodu a prejazdu bolo
po celú dobu od nadobudnutia pozemku, až do roku 2009 rešpektované tak zo strany otca žalovaného,

a neskôr, po prevode pozemkov na odporcu žalovaného, aj ním samotným, žalobca toto právo prejazdu
za celé toto obdobie využíval, keďže mal a naďalej má kľúče od brány postavenej na hranici pozemku
žalovaného, parcelné číslo XXXX. Od roku 2009 už nastali problémy s prejazdom cez tento pozemok,
nakoľko žalovaný na ňom postavil lešenie na výstavbu komína, čím znemožnil prejazd žalobcovi nasvoj pozemok. Žalobca ďalej uviedol, že keďže ako oprávnený držiteľ od roku 1965 do roku 2009
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nadobudol toto právo vydržaním. So žalovaným sa
mal záujem mimosúdne dohnúť na zmluvnom zriadení vecného bremena pre právo prechodu, prejazdu

a uloženia inžinierskych sietí na časti parcely odporcu KN-C, číslo XXXX o výmere 969m2 vymedzenej
geometrickým plánom dňa 15.6.2010, avšak žalovaný tento návrh odmietol.
2. Žalobca sa súčasne s návrhom na rozhodnutie vo veci samej domáhal aj nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vykonať akékoľvek stavebné práce na časti pozemku
KN-C, parcela číslo XXXX o výmere 969m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na liste vlastníctva

č. XXX, kat. územie C. vedeného Správou katastra C. ktorá podľa priloženého Geometrického plánu
č.XXX/XXXX vyhotoveného dňa 3.11.2010 spoločnosťou SK GEO s.r.o., Ťahanovské riadky 81, Košice,
IČO: 44 715 323 predstavuje novovytvorenú parcelu číslo 1XXX/X o výmere 155m2, druh pozemku:
orná pôda s odôvodnením, že žalovaný je tesne pred podaním tohto návrhu začal (bez stavebného
povolenia) stavať betónový múrik presne na tej časti pozemku parcela číslo XXXX, ktorá predstavuje
novovytvorenú parcelu číslo XXXX/X a to pozdĺž celej tejto parcely, čím fyzicky vykonáva zábranu pre

žalobcu prejsť k svojmu pozemku a k svojej rekreačnej chate autom.
3. Súd uznesením č.k.38C/317/2010-20 zo dňa 20.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení
s uznesením č.k.4Co/79/2011-43 zo dňa 31.3.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanému vykonávať stavebné práce na časti pozemku KN-C, parcela číslo XXXX katastrálne územie
C. až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný k žalobe dňa 7.11.2011 uviedol, že návrh žalobcu je čiastočne neopodstatnený, pretože
dobrovoľne a bezodplatne umožnil žalobcovi prechádzať k svojej nehnuteľnosti, prístup k nehnuteľnosti
mu nezamedzil a aj novovytvorená parcela určená na prechod pre žalobcu je dostatočne široká na to,
aby bolo možné po nej prejsť aj s vozíkom, či fúrikom, a rovnako aj inžinierske siete, ktorých uloženia
sa domáha žalobca sú už vedené cez pozemok žalovaného a prístupu k inžinierskym sieťam z dôvodu

opravy,čiúdržbyvprípadepotrebyžalovanýnikdynebránilaaninemádôvodbrániť.Žalovanýnesúhlasil
so získaním práva prejazdu motorovým vozidlom cez svoj pozemok, pretože je zrejmé, že žalobca sa
snaží získať viac práv, ako mu patrí z dôvodov, že
- právo prejazdu žalobca nikdy nemal a nemá, keďže žalobca v posledných rokoch realizoval takmer
výlučne len právo prechodu pešo,

- pri svojvoľnom prejazde motorovým vozidlom realizovanom kedykoľvek hrozí v prípade neopatrnosti
ujma na živote alebo zdraví nevidiacej dcéry žalovaného, ktorá sa po pozemku často pohybuje a prejazd
vozidlom ju môže obmedzovať, a to nielen výfukovými plynmi,
- prejazdom vozidlom by zároveň žalobca narúšal súkromie žalovaného a jeho rodiny,
- na pozemku žalovaného by sa šírili nebezpečné škodlivé výfukové plynu a plodiny z motorového

vozidla, čo by malo nepriaznivé následky nielen na zdravie žalovaného a jeho rodiny, ale aj na ovocné
stromy, o ktoré sa odporca stará.
Žalovaný napokon namietal, že to, že strpel občasný prejazd žalobcu motorovým vozidlom cez svoj
pozemok ešte neznamená, že žalobca nadobudol právo prejazdu cez jeho pozemok, v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, zn.:12/NS ČR 22 Cdo 2241/2005.

5. Prvostupňový súd v spore rozhodol rozsudkom sp.zn.č. 38C/317/2010-287 dňa 22.9.2016 tak, že
v I. výroku určil, že žalobca ako vlastník pozemku KN - C, parcela č. XXXX . o výmere 1055 m2,
druh pozemku orná pôda, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., vedeného
Okresným úradom C. katastrálny odbor, nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve vlastníka pozemku KN-C , parcela č. XXXX na prechod pešo cez pozemok KN

- C, parcela č. XXXX. o výmere 969 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaného na Liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie C. vedeného Okresným úradom C. katastrálny odbor v rozsahu diel 1
vo výmere 71 m2, vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX, k.torý vyhotovil dňa 14.4.2014 T.
znalec z odboru Geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č. XXX/
XXXX a ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku. Súd ďalej v II. výroku určil, že žalobca nadobudol vydržaním

právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve žalobcu užívať už existujúcu vodovodnú
a elektrickú prípojku nachádzajúcu sa na nehnuteľnosti žalovaného pozemku parc. č. XXXX o výmere
969 m2 zapísanom na Liste vlastníctva č. XXX., okres C.. V III. výroku súd určil, že žalobca ako vlastník
pozemku KN - C, par. č. XXXX . o výmere 1055 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý je zapísaný na
Liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie C. vedeného Okresný úradom C., katastrálnym odborom,

nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka pozemku,
KN - C, parc. č. XXXX na prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu už uloženej vodovodnej a
elektrickej prípojky na pozemku KN - C, parc. Y. o výmere 969 m2, druh pozemku orná pôda zapísaného
na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. katastrálnym odborom v rozsahu dielu 1 o výmere71 m2 u elektrickej prípojky a v rozsahu dielu 3 o výmere 44 m2 u vodovodnej prípojky vyznačených v
geometrickom pláne č. X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T. znalec z odboru Geodézia a kartografia
a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č. XXX/XXXX a ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

Vo IV. výroku súd rozhodol, že žalovaný ako vlastník pozemku KN - C, parc. č. XXXX o výmere
969 m2, druh pozemku orgán pôda, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C.
katastrálnym odborom je povinný trpieť vykonávanie práva prechodu, práva užívania, prevádzky, údržby,
opravy a rekonštrukcie vodovodnej a elektrickej prípojky žalobcom cez tento pozemok zaťažený vecným
bremenom. V V. výroku súd žalobu v prevyšujúcej časti (o určenie práva prejazdu motorovým vozidlom

cez pozemok žalovaného) zamietol. V VI. výroku súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 33,33 %.
6.Oodvolanížalobcuažalovanéhoprotirozsudkusúduprvejinštancie,rozhodolKrajskýsúdvKošiciach
podsp.zn.č.5Co/160/2017-344dňa25.1.2018tak,žerozsudoksúduprvejinštancievovýrokuV.potvrdil
a výroky I. a VI. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že u žalobcu nevznikla oprávnená
držba, lebo neexistoval žiaden právny titul, ani domnelý, keďže žalovaný dobrovoľne umožňuje užívať

časť svojho pozemku na prechod žalobcu, je potrebné vyhodnotiť len túto skutočnosť a to v rozsahu
umožneného užívania, pričom je potrebné mať na zreteli, že akokoľvek vzniknuté vecné bremeno
nemôže oprávnený čo do obsahu meniť alebo rozširovať.
7. O dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky pod sp.zn.č. 8 Cdo/147/2018-396 dňa 11.9.2019 tak, že dovolanie odmietol s odôvodnením,

že v danom prípade nedošlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcom napriek
tomu, že 1. januárom 1992 odpadli v zásade všetky predchádzajúce obmedzenia vydržania (aj vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu), nič to nezmenilo na tom, že jeho držba nemohla byť od
počiatku dobromyseľná.
8. Dňa 11.11.2019 žalobca navrhol pripustiť zmenu v osobe žalobcu (v priebehu konania doterajší

žalobca T. previedol darovacou zmluvou, ktorej vklad v KN bol povolený dňa 26.6.2018 pod č. Z.
vlastníctvo k pozemkom, KN - C, parc. č. XXXX o výmere 1 055 m2 - orná pôda a parcelné číslo XXXX
o výmere 16 m2 - zastavaná plocha a nádvorie zapísaným na L. C. v celosti na syna T., ktorú súd
pripustil uznesením pod sp.zn.č. 38C/317/2010-430 dňa 26.11.2019, ako aj zmenu v petite žaloby (v
znení : „Súd určuje, že žalobca ako vlastník pozemku, KN - C, parcelné číslo XXXX o výmere 1055

m2, druh pozemku: orná pôda, ktorý je zapísaný na L. C., katastrálnym odborom nadobudol vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka pozemku, KN - C, parcelné
číslo XXXX na prechod pešo cez pozemok KN - C, parcelné číslo XXXX o výmere 969 m2, druh
pozemku: orná pôda zapísaného na LV č. XXX, kat. územie C., katastrálnym odborom v rozsahu dielu 1
o výmere 71 m2 vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T. znalec

z odboru geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č. XXX/XXXX. a
ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku. Žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva prechodu žalobcu cez
jeho pozemok zaťažený vecným bremenom. Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania voči
žalovanému. alebo alt. Súd zriaďuje pre žalobcu vecné bremeno im rem spočívajúce v práve cesty pre
žalobcu ako vlastníka pozemkov, KN - C, parc. č. XXXX o výmere 1 055 m2, druh pozemku: orná pôda a

parcelné číslo XXXX o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísaných na L. C.
katastrálnym odborom a stavby - chaty nezapísanej v katastri nehnuteľnosti postavenej na pozemku, KN
- C, parcelné číslo XXXX o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísanom na
L., katastrálne územie C. katastrálnym odborom a to v rozsahu dielu 1 o výmere 71 m2 - právo prechodu
dielu 1 a 2 o celkovej výmere 140 m2 - právo prejazdu vyznačených v geometrickom pláne Y.torý

vyhotovil dňa 14.4.2014 T. znalec z odboru geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa
28.4.2014 pod č. XXX/XXXX a ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku. Žalovaný je povinný trpieť vykonávanie
práva prechodu a prejazdu žalobcu cez jeho pozemok zaťažený vecným bremenom. Žalovaný má
právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.“), ktorú súd nepripustil uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 16.1.2020.

S k u t k o v ý stav :
9. Z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností číslo XXXX pre okres: C. zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom pozemku parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX
o výmere 1055m2 orná pôda a pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX o výmere 16m2
zastavané plochy a nádvoria, titulom Rozhodnutia o povolení vkladu Darovacej zmluvy Z. zo dňa

26.6.2018.
10. Ako vyplýva z Notárskej zápisnice pod č. G. zo dňa 18.10.1965, žalobca, ako kupujúci a Q. ako
predávajúca, sa dohodli na kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostievidovanej v pozemkovej knihe v katastrálnom území C. za dohodnutú kúpnu cenu 1.600 Kčs. Táto
kúpna zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v C. 2.3.1966 pod číslom P.
11. Z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností číslo XXX pre okres: C. vyplýva, že žalovaný je výlučným

vlastníkom pozemku parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX o
výmere 969m2 orná pôda, pod parcelným číslom XXXX o výmere 68m2 zastavané plochy a nádvoria a
pod parcelným číslom XXXX o výmere 34m2 zastavané plochy a nádvoria, na základe Darovania P. v.z..
12. Rozhodnutím Mestského národného výboru v C. odboru výstavby a zveľaďovania dňa 19.6.1967
pod číslom Z. bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie na výstavbu rekreačnej chaty na parcele Y.

o ploche 20,84m2.
13. Dňa 15.6.2010 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na uzavretie zmluvy o zriadení vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí na pozemku, KN-C,
parcela č.XXXX o výmere 969m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaného na liste vlastníctva č.XXX,
katastrálne územie C. ktoré bolo dohodnuté s právnym predchodcom žalovaného už pri kúpe pozemku,
nakoľko je to jediná prístupová komunikácia k parcele žalobcu a toto právo prechodu a prejazdu bolo

po celú dobu od nadobudnutia pozemku až do roku 2009 rešpektované a žalobcom využívané.
14. Dňa 7.7.2010 žalovaný k výzve žalobcu uviedol, že ani jeho právny predchodca a ani on nemajú
vedomosti o tom, že by akoukoľvek formou bolo dané právo na prechod a či prejazd žalobcovi a že
nevznikli a ani neexistujú žiadne skutočnosti na vznik vecného bremena ani vydržaním a so zriadením
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí na pozemku

KN-C, parcela č. XXXX, list vlastníctva č.XXX, ktorej je výlučným vlastníkom. Uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že jeho pozemok je jedinou prístupovou komunikáciou k parcele žalobcu, pretože je
možný aj prístup po ceste s parcelou č. XXXX a následne cez parcelu XXXX a XXXX. Navrhol, ak by
tomu tak malo byť, aby žalobca na výmenu odstúpil plochu rovnakej výmery zo svojej parcely.
15. Žalobca predložil Geometrický plán č.. zo dňa 3.11.2010 (vyhotoviteľ SK GEO s.r.o., Ťahanovské

riadky č.81, Košice, IČO: 44 715 323), ktorý si dal vyhotoviť za účelom oddelenia pozemku parcely
č.XXXX/X a zriadenia vecného bremena k nej, podľa ktorého bol pozemok zapísaný na liste vlastníctva
č.. o celkovej výmere 969m2 orná pôda rozdelený na dve nové parcely pod parcelným číslom XXXX/X
o výmere 814m2 orná pôda a pod parcelným číslom XXXX/X o výmere 155m2 orná pôda.
16. Na pojednávaní dňa 6.12.2011 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pozná rodičov žalovaného od

roku 1960, v roku 1964 sa spoločne rozhodli kúpiť pozemky, a pri ich delení sa s otcom žalovaného B.
a ďalším susedom pánom M. (po ňom na pozemku postavil rodinný dom pán U. okolo roku 1974-1975)
dohodli na usporiadaní pozemkov a súčasne uzavreli ústnu dohodu o tom, že pravú stranu pozemkov
budú všetci používať ako príjazdovú cestu k svojím pozemkom a takto to užívali nepretržite 40 rokov.
V roku 1967 žalobca na svojom pozemku postavil chatu, pozemok využíval a využíva na pestovanie

zeleniny, mám tam zasadené ovocné stromy, teda výlučne ako záhradku. Na záhradu chodí veľmi často
ajsrodinou,stáletamvíkendovali,niekedyzostávaliajceztýždeň.Otecžalovanéhooplotilsvojpozemok
v roku 1970 najprv tak, že doň nezahrnul cestu, ktorú užívali na príjazd k pozemku, až v roku 1972,
kedy si otec žalovaného postavil nový plot taký, ako je doteraz. Uviedol, že v roku 1974 si kúpil auto a
pozemok odporcu užíval na prejazd autom vyše 20 rokov bez problémov, vozil na chatu materiál, rôzne

veci. Aj ďalší sused pán U. ktorý kúpil pozemok od pána M. túto cestu využíval, keď na svojom pozemku
okolo roku 1974-1975 staval rodinný dom a nákladiakmi vozil stavebný materiál, ide o spoločnú cestu,
teda aj cez pozemok žalobcu. Na pozemok sa dostali tak, že každý z nich troch, teda p. B., navrhovateľ a
p. M. neskôr aj p. U. mali svoje kľúče od brány na pozemku žalovaného, ktorú si sami otvorili, zatvorili a
prešli k svojím pozemkom, autá zaparkovali až pred svojimi chatami. Žalobca uviedol, že pán M. nejazdil

autom, ale motorkou. Jeho nástupca, p. U.a svojej chate zhruba 2-3 roky býval s rodinou po celý čas,
nevedel uviesť, ako často používal cestu, na možnosť, či môže po pozemku chodiť sa ho nepýtal, nerobili
s tým žiadne problémy. Na otázku žalovaného, či sa pamätá na ústnu dohodu v čase kúpy pozemkov v
r.1965 o zmenšení pozemkov žalobcu a pána M. v prospech žalovaného otca v rozsahu, a v akom mala
byť cesta žalobca uviedol, že o tejto dohode nič nevie, že ani on nič nežiadal od suseda za užívanie

cesty po jeho pozemku.
17. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.12.2011 uviedol, že obaja jeho rodičia ešte žijú
a povedali mu o dohodách medzi nimi a žalobcom. V roku 2005 sa potom, ako pozemok nad žalobcom
kúpil O. sa tam začali pohybovať cudzie osoby, preto z hľadiska bezpečnosti a ochrany svojho majetku
sa rozhodol, že postaví plot, aby zamedzil vstup ďalším osobám cez svoj pozemok na ďalšie pozemky.

Svoj dom celoročne používa od r.1991, býva tam s rodinou, a aj dcéra so svojou rodinou. V roku 2008 sa
pokúšal situáciu so žalobcom riešiť so synom žalobcu, ale nepodarilo sa to, navrhol susedom riešenie,
aby si každý ubral zo svojho pozemku na vyrovnanie podielov kvôli vymedzeniu cesty. Žalovaný potvrdil,
že jeho otec v r.1967 postavil drôtený plot, a pred ním ešte postavil iný plot, bez pozemku pre cestu.V auguste 2010 žalovaný postavil základy múrového oplotenia a ponechal priestor cca 85-90 cm na
prechod k pozemku žalobcu a k ďalšiemu pozemku.
18. Svedkyňa M.manželka žalobcu) na pojednávaní dňa 16.2.2012 uviedla, že už v roku 1964, kedy sa

im narodil prvý syn, vybavovali s manželom pozemok v C. išlo o veľký pozemok, preto manžel zohnal
ešte dvoch ďalších kolegov p. I. s ktorými sa dohodli na rozdelení jedného veľkého pozemku na tri
rovnaké časti. Spočiatku sa pozemok neoplocoval. Manžel jej oznámil, že sa s otcom žalovaného a s p.
M. sa dohodli, že prístup na ich pozemky bude cez pozemok O., a od roku 1964 takto prichádzali na svoj
pozemok. Uviedla, že auto si kúpili v r.1976 a mali ho do r.2000 a počas toho nepretržite na pozemok

chodili cez pozemok žalovaného autom, pričom nikdy neboli žiadne problémy, často sa spoločensky
stretávali pri chate, otec žalovaného nikdy žiadne výhrady voči užívaniu tohto pozemku nemal. Čo sa
týka ohradenia pozemku, tak od r.1964 pozemok žalovaného bol ohradený tak, že boli ohradené tri
strany pozemku, okrem tej, ktorá spájala pozemok žalobcu a žalovaného, po dostavbe domu cca 2-3
roky po kúpe pozemku ohradil aj túto stranu pozemku. V r.1964 bol postavený plot pomimo cesty, ktorá
sa užíva na príjazd a príchod na pozemok žalobcu, teda cesta bola mimo pozemku žalovaného a až po

asi dvoch rokoch oplotil svoj pozemok tak, že cesta je už vnútri oplotenia. Svedkyňa ďalej uviedla, že
naposledy svojím autom na chatu prišli cez pozemok žalovaného v r.2000, potom už len so synovým
autom a naposledy to bolo na jar 2009, kedy im doviezol nejaký nábytok na chatu. Potom bol už vjazd
žalovaným zamedzený a to nielen pre žalobcu, ale aj pre pána M. ktorý kúpil dom v dražbe po p. U. v
roku 2005, a od roku 2008 mu tiež zo strany žalovaného bolo bránené v prejazde. K inžinierskym sieťam

uviedla, že p. U. si natiahol elektriku od nich, za či im dal určitú finančnú čiastku a prípojka vody mala byť
pôvodne vykopaná na pozemku žalovaného, ale potom bola vykopaná na inom pozemku, iného suseda
a odtiaľ sa dotiahla k nim. Uviedla, že žalovaný im priamo nebránil pri údržbe alebo oprave inžinierskych
sietí nachádzajúcich sa na jeho pozemku, iba naznačoval, že sa to môže stať.
19. Na pojednávaní dňa 16.2.2012 vypovedal aj svedok T. ktorý je priamym susedom žalobcu. Uviedol,

že v roku 2005 pozemok a chatu nadobudol v rámci dražby, ktorú využíva ako rekreačnú chatu,
pričom v rámci dražby bol dražobcom oboznámený o možnosti prejazdu cez pozemok žalovaného k
svojmu pozemku a upozornený na to, že na pozemku žalovaného nie je pre prejazd vecné bremeno,
dražobca mu súčasne odovzdal kľúč od bráničky stojacej na pozemku žalovaného. Svedok uviedol, že
iná možnosť prejazdu na jeho pozemok nikdy nebola a nie je, jazdil na chatu s autom, aj jeho deti s

vlastnými autami, nebol s tým žiaden problém až do roku 2008-2009, kedy žalovaný naznačoval, že
jeho pozemok sa už nebude využívať ako príjazdová cesta. Postavil tam lešenie a zostal tam už len
prístup na prechod, čo však neodôvodnil. Okolo r. 2008 sa stretli všetci traja, teda žalobca, žalovaný a
svedok za účelom riešenia tejto situácie zriadením vecného bremena za odplatu, že žalobca dá časť
svojho pozemku žalovanému a svedok navrhol, že odkúpi časť pozemku odporcu užívanú na prejazd,

na čo mu odvetil, že by sa nedoplatil. Svedok uviedol, že túto cestu pre prejazd vozidlom potrebuje mať k
dispozícii nielen pre svoju vlastnú potrebu, teda pre prejazd svojím motorovým vozidlom na svoju chatu,
ale aj pre iné vozidla, napríklad pre opravárov, pre rekonštrukciu, ale aj pre vozidlá hasičov, či záchranky.
Svedok pripustil, že by bolo rozumné aj finančné vyporiadanie ohľadom užívania pozemku žalovaného,
ako cesty cesty, pokiaľ by sa jeho činnosťou urobili zásahy do pozemku žalovaného.

20. Ďalej na pojednávaní dňa 16.2.2012 vypovedal svedok M. ktorý je susedom oboch účastníkov
konania v C. svoj pozemok kúpil pred 44 rokmi, v tom čase žalobca a žalovaný už svoje pozemky mali
a k dohode medzi žalobcom a otcom žalovaného, p. I. nevedel nič uviesť. Potvrdil, že žalobca a jeho
rodina bez problémov chodili na svoj pozemok autom, nevedel som o žiadnych problémoch, dozvedel
sa o tom až pred dvoma rokmi a rovnako videl, že aj p. M.c chodili na svoje pozemky autom.

21. Na pojednávaní dňa 5.6.2012 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v prvom výroku žaloby
žalovaný nedal dôvod na podanie žaloby, pretože vo výkone práva nebolo žalobcovi nikdy bránené, a
žalovaný súhlasí s právom prechodu cez jeho pozemok. Čo sa týka druhého výroku o právo prejazdu,
tak takáto dohoda nikdy nebola, iba žalobca svojvoľne toto právo využíval, čo však ešte neznamená,
že bola dohoda uzavretá, preto žalobca nemohol nikdy toto právo vydržať. Tretí výrok ohľadne uloženia

inžinierskych sietí je nedôvodný, pretože inžinierske siete boli uložené, načo nie je treba zriaďovať vecné
bremeno rozhodnutím súdu, toto právo vyplýva dokonca aj zo zákona z § 127 ods. 3 OZ, je to legálne
vecnébremeno,avykonaniuúdržbyaoprávinžinierskychsietí,zostranyodporcužalobcovinikdynebolo
bránené.
22. Na pojednávaní dňa 5.6.2012 vypovedala svedkyňa M. (matka žalovaného a manželka B.) tak, že

spolu so žalobcom v roku 1965 kupovali pozemky, pričom jej manžel vybavoval všetko ohľadne kúpy
pozemkov. Uviedla, že bola osobne s manželom a pánom M. pritom, ako sa dohadovali o rozdelení
pozemku na tri časti, kúpili si spodný pozemok, pretože mali 4 deti, ale nikdy nerozprávali o tom, ako
sa bude ich pozemok využívať. Pozemok si oplotili hneď na začiatku vcelku, aj zo strany od p. M. aleoni kolíky posunuli trochu nižšie, čím im zmenšili ich pozemok. Cez ich pozemok chodil p. M. a aj iní,
ktorí mali pozemky nad nimi, čo sa im nepáčilo, preto si svoj pozemok oplotili, spočiatku im to nevadilo,
lebo p. M. nechodil často na záhradu, dali mu kľúče od bráničky, auto v tom čase ešte nemal, preto ani

nemohol autom chodiť na pozemok. Svedkyňa uviedla, že táto situácia sa zmenila až potom, ako si oni
kúpili auto okolo r.1968, kedy bráničku pre vstup zmenili na bránu pre motorové vozidlo. A aj od tejto
brány mal žalobca kľúče a mohol si ju otvoriť, pretože kľúč sa nezmenil. Avšak užívanie ich pozemku na
prejazd morovým vozidlom žalobcom sa im nepáčilo, lebo cez pozemok nielen prechádzali, ale aj cúvali,
otáčali sa na ich pozemku, ďalej napríklad zložili si pod ich oknami hnoj keď nevedeli vyjsť do kopca

na svoj pozemok. Pokúšali sa o tom s nimi rozprávať a navrhovali, aby im za užívanie pozemku dali
ako náhradu časť ich pozemku, ale s týmto nesúhlasili, o finančnej náhrade sa nerozprávali. Svedkyňa
uviedla, že keď kupoval pozemok sused pán M. tak osobne bola pritom, ako ho jej syn upozorňoval
na to, že cez ich pozemok autom nebude môcť chodiť, a pán M. s tým súhlasil. K skutočnosti, kedy
postavil chatu žalobca, ako ju staval a ako vozil na stavbu materiál svedkyňa uviedla, že si to nevšímala,
ale chodil cez ich dvor a skladoval tam niekedy aj materiál. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že k

dohode o tom, akým spôsobom, za čo a či vôbec môže žalobca chodiť cez ich pozemok uviedla, že k
takejto dohode nedošlo, že žalobca sa nikdy nestaral o túto cestu a táto cesta bola urobená tak, že jej
manžel uložil betónové dlaždice do zeme až po príjazd k ich domu a smerom k žalobcovmu pozemku
už bola len tráva, po ktorej autom chodil žalobca.
23. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 9.11.2012 navrhol, aby súd návrh žalobcu

v celom rozsahu zamietol z dôvodov, že žalobcovi nikdy nebol bránený prechod pešo cez pozemok k
jeho nehnuteľnosti má žalovaný za to, že návrh žalobcu o určenie, že vydržaním došlo k nadobudnutiu
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve na prechod pešo je neopodstatnený.
Toto právo prechodu žalobca mal, má a v jeho výkone mu nikdy nebolo bránené. Dané právo stále
zachované, pričom nie je ohrozené ani stavbou oplotenia, čo vyplýva aj z jednotlivých svedeckých

výpovedí, čo potvrdila aj manželka žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2010, kedy
uviedla, že žalovaný napriek tomu, že púšťal voľne psa na svojom vlastnom pozemku, jej vždy umožnil
prechod cez pozemok. Žalovaný súhlasí s právom prechodu cez jeho pozemok, pričom za týmto účelom
dokonca časť svojho pozemku pre prechod pešo vymedzil v rozsahu vyčlenenom Geometrickým plánom
č. XXX/XXXX vyhotoveným dňa 3.11.2010, preto považuje návrh v tejto časti za nedôvodný. Právo

prejazdu cez Pozemok doposiaľ žalobca nemal a ani nemá, keďže v danom prípade neboli pri prejazde
žalobcom cez pozemok motorovým vozidlom splnené zákonom stanovené podmienky na vydržanie
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom cez
pozemok. K inžinierskym sieťam právny zástupca žalovaného uviedol, že tieto už boli na pozemku
žalovaného uložené, preto nie je potrebné rozhodovať o určení, že vydržaním došlo k nadobudnutia

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v uložení inžinierskych sietí a pri údržbe a
oprave inžinierskych sietí nikdy nebolo žalobcovi zo strany odporcu bránené.
24. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril dňa 3.12.2012 k podaniu právneho zástupcu žalovaného v tom
zmysle, že právnym dôvodom vydržania práva pre žalobcu je práve ústna dohoda o výkone tohto práva,
t.j. práva prechodu a prejazdu cez pozemok otca žalovaného. Žalobca bol teda dobromyseľný od r. 1965

v tom, že mu právo prechodu a prejazdu cez pozemok otca žalovaného patrí, pričom toto právo aj reálne
vykonával po zákonom stanovenú vydržaciu dobu 10 rokov, preto toto právo vydržal. Navyše vykonával
právo prechodu a prejazdu na predmete-nehnuteľnosti, ktorá je spôsobilým predmetom vydržania, preto
všetky zákonné podmienky vydržania na strane žalobcu boli splnené najneskôr 1.1.1992 (pri aplikácií
prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka § 865 ods. 3 a § 872 ods.1,6). Aj v tomto prípade

má žalovaný možnosť kedykoľvek odpojiť žalobcu od vodovodného pripojenia. Na základe toho právny
zástupca žalobcu navrhol, zmenu žaloby.
25. Súd uznesením č.k. 38C/317/2010-117 dňa 15.1.2013 pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu
zo dňa 10.12.2012 v znení, „súd určuje, že žalobca nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve na prechod pešo, prejazd autom po pozemku žalovaného

parcela KN - C, parc. č. XXXX/X o výmere 155 m2, druh pozemku: orná pôda, vzniknutej z pozemku
žalovaného KN - C, parc. č. XXXX. o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na Liste
vlastníctva č. XXX, kat. územie C. na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa
3.11.2010 spoločnosťou SK GEO s.r.o., Ťahanovské riadne 81, Košice, IČO: 44 715 323, na uloženie
vodovodnej a elektrickej prípojky na nehnuteľnostiach žalovaného parcela KN - C, parc. č. XXXX/

X . o výmere 155 m2, druh pozemku: orná pôda a parcela KN - C, par. č. XXXX/X o výmere 814
m2, druh pozemku: orná pôda, vytvorených z pozemku žalovaného parcely KN - C, parc. č. XXXX o
výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX, kat. územie C. na
základe geometrického plánu č. XXX/XXXX . vyhotoveného dňa 3.11.2010 spoločnosťou SK GEO s.r.o.,Ťahanovské riadne 81, Košice, IČO: 44 715 323. Žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva prechodu
či prejazdu žalobcu a uloženie vodovodnej a elektrickej prípojky cez jeho pozemky zaťaženými vecným
bremenom. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 14.2.2013 doplnil vyjadrenie ohľadne tretieho
nároku t.j. ohľadne oznámenia času uloženia inžinierskych sietí na pozemku žalovaného tak, že
elektrická prípojka bola uložená v roku 1969 žalobcom a otcom žalovaného spoločným vykopaním
elektrických káblov v mieste príjazdovej komunikácie po dom žalovaného, od domu žalovaného ( z
rozvodnej elektrickej skrine, ktorá má poistky pre žalobcu) pokračuje cez pozemok žalovaného prípojka

k pozemku žalobcu. Žalovaný teda má možnosť kedykoľvek odpojiť žalobcu od pripojenia na elektrickú
sieť. Vodovodná prípojka bola vybudovaná a uložená žalobcom a otcom žalovaného v roku 1989, je
napojená na šachtu suseda, vlastníka parcely č. XXXX/X, . od tejto parcely je vedená do pivnice domu
žalovaného a z pivnice domu odporcu na pozemok žalobcu. Aj v tomto prípade má žalovaný možnosť
kedykoľvek odpojiť žalobcu od vodovodného pripojenia.
27. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 25.4.2013 súdu oznámil, že medzi účastníkmi

došlo k stretnutiu za účelom prejednania nárokov žalobcu, pričom nárok žalobcu o nadobudnutí vecného
bremenauloženiaelektrickejavodovodnejprípojkybolúčastníkmiodsúhlasenývznenípodľauznesenia
zo dňa 15.1.2013 a účastníci zhodne navrhujú, aby súd o tomto nároku rozhodol v súlade s §153a ods.1
O.s.p., a z titulu tohto nároku si účastníci nebudú uplatňovať trovy konania. Nárok na prejazd ostáva
naďalej sporný. Nárok na prechod nie je sporný, ale odporca tento prechod chce umožniť žalobcovi len

v rozsahu vybudovaného múrika (80-90 cm), s čím žalobca nesúhlasí a trvá na rozsahu špecifikovanom
v predloženom geometrickom pláne.
28. Právny zástupca žalovaného dňa 26.4.2013 zopakoval, že právo prechodu nie je sporné v rozsahu,
vakomodčlenilčasťparcely,kprávuprejazduuviedol,žetotoprávojenaďalej spornéakprávuuloženia
inžinierskych sietí navrhol formuláciu výroku tak, aby súd určil, že žalobca nadobudol vydržaním právo

zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve žalobcu užívať už existujúcu vodovodnú a
elektrickú prípojku nachádzajúcu sa na nehnuteľnosti odporcu- pozemku parcele č. XXXX, o výmere
969m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, okres: C.29. Súd uznesením č.k.38C/317/2010-147
zo dňa 20.6.2013, v spojení s uznesením č.k.38C/317/2010-151 zo dňa 12.7.2013, a uznesením
č.k.38C/317/2010-161 zo dňa 24.1.2014 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Geodézie a

kartografia.
30.AkovyplývazoZnaleckéhoposudku(geometrickéhoplánu)znalcaT.zodborugeodéziaakartografia
pod číslom X/XXXX zo dňa 28.4.2014 vo veci priznania práv a prechodu, prejazdu a práv k uloženej
vodovodnej, elektrickej prípojke na parcele č.XXXX, znalec navrhol právo prechodu v šírke 1,3 m, čo
zaberie 71m2 pozemku žalovaného a právo prejazdu v šírke 2,60m (1,3m+1,3m), čo spolu s právom

prechodu zaberie 140m2 (71m2+69m2), a právo prístupu k vodovodnej a elektrickej prípojke v šírke
1,50 m (0,75m od osi prípojky na obe strany), čo zaberie 44m2. K právu prechodu v šírke 1,30m znalec
uviedol, že je dostatočné aj na bezpečný prechod človeka na invalidnom vozíku.
31. Dňa 15.5.2014 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že súhlasí so závermi znaleckého posudku.
32. Právny zástupca žalovaného dňa 2.6.2014 k znaleckému posudku uviedol, že nesúhlasí s výmerou

pozemku v šírke 1,30 m, ktorú znalec vyznačil v znaleckom posudku pre právo prechodu, nakoľko toto
právo fakticky zasahuje do vlastníckeho práva, preto by tento zásah mal byť urobený s prihliadnutím
na účel a charakter vecných bremien len v nevyhnutnej miere, nie neobmedzene, a len tak, aby čo
najmenej žalovaného zaťažoval. Žalovaný umožnil právo prechodu žalobcovi v dostatočnej šírke 0,80m
tak, že je po danom úseku možný prechod s fúrikom či vozíkom, čo bolo zdokumentované aj fotografiami

predloženými v tomto súdnom konaní.
33. Právny zástupca žalovaného písomným podaním doručeným súdu 17.9.2014 navrhol doplnenie
znaleckého posudku na ďalšie otázky.
34. Právny zástupca žalobcu dňa 19.9.2014 opäť navrhol zmenu žaloby, ktorá bola súdom pripustená
uznesením zo dňa 16.9.2014 uznesením pod č.k.38C/317/2010-207 zo dňa 1.10.2014 (práv 8.10.2014)

v znení „Určuje sa, že žalobca ako vlastník pozemku, KN - C, parc. č. XXXX o výmere 1055 m2, druh
pozemku: orná pôda, ktorý je zapísaný na L. vedeného U. nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka pozemku, KN - C, parc. č. XXXX . na prechod pešo
cez pozemok KN - C, parc. č. XXXX o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného nQ.,
obec C. katastrálnym odborom v rozsahu dielu 1 o výmere 71 m2 vyznačenom v geometrickom pláne

č. XX C/XXX/XXXX-X/XXXX, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T. znalec z odboru geodézia a kartografia
a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č. XXX/XXXX. Určuje sa, že žalobca ako vlastník
pozemku, KN - C, parc. č. XXXX o výmere 1055 m2, druh pozemku: orná pôda, ktorý je zapísaný na LV č.
XXXX, kat. územie C. vedeného U. katastrálnym odborom nadobudol vydržaním právo zodpovedajúcevecnému bremenu spočívajúce v práve vlastníka pozemku, KN - C, parc. č. XXXX na prejazd autom
cez pozemok KN - C, parc. č. XXXX o výmere 969 m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na LV č.
XXX., kat. územie C. vedeného Okresným úradom C. katastrálnym odborom v rozsahu dielu 1 o výmere

71 m2 a dielu 2 o výmere 69 m2 vyznačených v geometrickom pláne č. XX C/XXX/
XXXX-.2/2014, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T. znalec z odboru geodézia a kartografia a úradne overil
katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č. XXX/XXXX. U.rčuje sa, že žalobca ako vlastník pozemku, KN -
C, parc. č. XXXX o výmere 1055 m2, druh pozemku: orná pôda, ktorý je zapísaný na L. kat. územie
C. katastrálnym odborom nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v

práve vlastníka pozemku, KN - C, parc. č. XXXX na užívanie, prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu
už uloženej vodovodnej a elektrickej prípojky na pozemku KN - C, parc. č. XXXX o výmere 969 m2,
druh pozemku: orná pôda zapísaného na LV č. XXX, kat. územie C., katastrálnym odborom v rozsahu
dielu 1 o výmere 71 m2 u elektrickej prípojky a v rozsahu dielu 3 o výmere 44 m2 u vodovodnej prípojky
vyznačených v geometrickom pláne č. 3X C/XXX/XXXX-X/XXX4, ktorý vyhotovil dňa 14.4.2014 T.,
znalec z odboru geodézia a kartografia a úradne overil katastrálny úrad dňa 28.4.2014 pod č. XXX/

XXXX.. Žalovaný ako vlastník pozemku KN - C, parc. č. XXXX o výmere 969 m2, druh pozemku: orná
pôda zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX, kat. územie C., katastrálnym odborom je povinný trpieť
vykonávanie práva prechodu či prejazdu žalobcu a užívanie, prevádzku, údržbu, opravu a rekonštrukciu
vodovodnej a elektrickej prípojky žalobcom cez tento pozemok zaťažený vecným bremenom. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

35.SúdUznesenímč.k.38C/317/2010-212zodňa6.11.2014súdnariadildoplnenieznaleckéhoposudku
Y.. Dňa 21.1.2015 znalec T.oručil súdu Doplnenie č.1 k Znaleckému posudku Y. zo dňa 20.1.2015, v
ktorom k položeným otázkam žalovaného uviedol, že nevie zodpovedať na otázku „aká je nevyhnutná
výmera pozemku na výkon práva prechodu“, tento pojem je pri riešení a vypracovaní geometrického
plánu na vyznačenie vecných bremien ako technického podkladu neznámy, znalec nemôže riešiť právne

otázky, preto predložil návrh rozsahu vecného bremena súdu, ktorý o tom rozhodne. K otázke, kde v
geometrickom pláne je zakreslené právo prejazdu a žumpa, znalec uviedol, že žumpa, resp. pozemok
na ktorom je žumpa nie je evidovaný v katastri nehnuteľností a nebol ani predmetom spracovania v GP.
V prílohe Doplnenia č. 1 k ZP Y.e grafické znázornenie GP a zákres žumpy na pozemku odporcu.
36. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11.2.2015 uviedol, že ako to

vyplýva aj zo zakreslenia znalcom, to, čo žalovaný nazýva žumpou, nie je žumpa, ide o dodatočne (po
zrealizovaní stavby rodinného domu) niekedy pred rokom 1989 vykopanú jamu o výmere 100x100x100
cm, slúžiacu ako trativod odpadu z kanalizačného potrubia domu žalovaného. Je to jama zrealizovaná
bez stavebného konania a projektovej dokumentácie. Právo vyplývajúce z prejazdu bolo využívané v
rovnakom rozsahu aj po výkope tejto jamy, ktorá bola prikrytá trapézovým plechom.

37. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 20.3.2015 k doplnenému znaleckému
posudku uviedol, že i keď žalovaný súhlasil s právom prechodu pešo cez jeho pozemok v šírke 80cm
bezodplatne, nemôže súhlasiť s tým, aby bolo vykonávané právo prechodu v šírke 1,3m bez akejkoľvek
náhrady. Žalovaný požaduje, aby súd v tomto konaní v súlade so zásadou hospodárnosti konania
rozhodol aj o náhrade za vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok žalovaného.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné skúmať nevyhnutnú šírku práva prechodu pešo cez pozemok
žalovaného. Až na základe spoľahlivého zistenia tejto šírky bude možné rozhodnúť o práve prechodu a
o náhrade za vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok žalovaného.
38. Na pojednávaní dňa 18.9.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nespochybňuje v
nevyhnutnej miere právo prechodu žalobcu po svojej parcele, ale len v nevyhnutnej výmery pozemku, to

znamená, že nie tak, ako je určená znalcom v geometrickom pláne. Navrhol vykonať miestne zisťovanie
súdom, napríklad či je vecné bremeno v rozsahu v nevyhnutnom alebo primeranom tak, ako to určil
znalecvgeometrickompláne.Ďalejčosatýkaprávaprejazdu,tvrdímeajnaďalej,žetotoprávožalobcovi
nevzniklo, a vo veci vydržania práva uloženia inžinierskych sietí zotrvával na svojich vyjadreniach, o
tom, že tento nárok žalobcu je tiež nedôvodný.

39. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.9.2015 uviedol, že v súvislosti s tretím nárokom
ohľadne inžinierskych sietí už v priebehu tohto konania došlo medzi účastníkmi k dohode o tomto
nároku, a v ich podaní právny zástupca žalovaného zo dňa 24.3.2013 navrhol aj znenie výroku pre
rozhodnutie súdu v tejto časti. Ohľadne práva prechodu, uviedol, že ani jeden termín, ani nevyhnutnosť,
ani primeranosť by sa nemali vzťahovať na tento prípad, pretože tento nie je aktuálny, pretože rozsah

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v práve prechodu bol dohodnutý ako právo prejazdu a v
rámci neho bolo dohodnuté aj právo prechodu, to znamená, že šírka práva prechodu a ani prejazdu
nebola špecifikovaná, ale reálne sa v skutočnosti realizovala motorovým vozidlom od roku 1965 až do
roku 2008, kedy bolo fakticky zo strany odporcu vykonávať právo prejazdu žalobcovi.40. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 8.10. aj napriek tomu, že žalovaný súhlasil
s právom prechodu pešo cez jeho pozemok v šírke 80 cm bezodplatne, nemôže súhlasiť s tým, aby
bolo vykonávané právo prechodu v šírke 1,3 m bez akejkoľvek náhrady. Z uvedeného dôvodu žalovaný

požaduje, aby súd v tomto konaní v súlade so zásadou hospodárnosti rozhodol aj o náhrade za vecné
bremeno, spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok žalovaného za predpokladu, že rozhodne
o tom, že právo prechodu bude žalobca vykonávať v šírke 1,3 m.
41. Na pojednávaní dňa 1.12.2015 žalovaný na doplnenie svojej účastníckej výpovede uviedol, že
stromoradie na pozemku, ktoré je zachytené na fotografii č. 2 z fotodokumentácie založenej na čl.19

spisu vysadil ešte jeho otec v roku 1975 a bránu pre vjazd motorových vozidiel, ktorá mala zhruba tri
metre (1,5m x 1,5 m) a bola z pletiva, postavil jeho otec v roku 1965, ale cez ňu pán M. a ostatní nechodili,
chodili autom sčasti po jeho pozemku a sčasti po pozemku suseda napravo od žalovaného, pretože
on ešte vtedy nemal oplotenú svoju záhradu. Až neskôr, keď sa začal vedľajší sused sťažovať že mu
chodia autom po pozemku, tak v roku 1975 otec postavil bránu, ktorá je tam doposiaľ a ktorú odporca
len reparoval v roku 2000. Žalovaný ďalej uviedol, že na jeho pozemku sú uložené dlažobné obdlžníky,

ktoré boli zabetónované do zeme, a ktoré slúžili ako „cesta“ pre motorové vozidlo, ktoré prechádzajú
cez jeho pozemok až k jeho domu, ale na pozemok žalobcu už tieto kocky nevedú, tam už pokračovala
len tráva. Žalobcovia
jazdili autom až na svoj vlastný pozemok, ale potom, ako v roku 1998 prestali používať túto príjazdovú
cestu motorovým vozidlom, na tomto úseku si postavil pri dome žumpu. Žumpa sa nachádza v priestore

vedľa domu na pravej strane, smerom k pôvodnému drôtenému plotu, čo je zhruba 3 metre, a cez tento
priestor chodil žalobca autom popri dome žalovaného, ale bolo to už len občas, auto sa tam teda vošlo,
po výstavbe žumpy, už tam žalobca nejazdil. Napríklad aj sused, pán M. v roku 2005 už nemohol prejsť
autom popri dome žalovaného, pretože už tam bola žumpa a všetko si na svoju chatu nosil ručne. Ďalej
uviedol, že ani ďalší sused, pán U. nemohol prechádzať cez jeho pozemok potom, ako bola žumpa

postavená, pretože v roku 1995 sa odsťahoval do Bratislavy, rozviedol sa s manželkou a on tam už len
veľmi sporadicky prišiel, resp. už vôbec na túto chatu nechodil.
42. Na pojednávaní dňa 1.12.2015 svedkyňa pani M. doplnila, stromoradie, ktoré je vysadené na pravej
strane pozemku žalovaného (pohľad zdola) vysadil otec žalovaného a jej manžel, ktorý mu pomáhal
vykopávať jamy. Spočiatku nebol do oplotenia pozemku odporcu zahrnutý aj pozemok, po ktorom sa

jazdilo autami, ten plot postavili dva metre dovnútra do pozemku žalovaného, a jazdilo sa po časti
pozemku žalovaného, cca dva metre na šírku a ešte jedným kolesom aj po pozemku ďalšieho suseda
napravo od žalovaného. Neskôr pán I. starší urobil drôtený plot, po ktorej línii potom aj žalobca ťahal
oplotenie na svojom pozemku. Ďalej uviedla, že aj potom, ako bola postavená žumpa na pozemku
žalovaného, jazdili nepretržite autom na svoj pozemok, potom ako auto dali zošrotovať, každý rok si dali

doviezť z blízkeho okolia z družstva hnoj a nebol s tým žiaden problém. Po žumpe jazdil aj horný sused,
najprv pán U. ktorý staval dom a bez problémov jazdil na svoj pozemok, vozil tam uhlie, aj vodu a staval
tam dom a neskôr aj pán M., ktorý nadobudol tento pozemok v dražbe.
43. Dňa 28.4.2016 sa vykonal dožiadaným súdom v Bratislave II. výsluch T. z ktorého vyplýva, že v
čase, keď on kupoval ten pozemok, to bolo v neúspešnom riešení, pretože traja vlastníci pozemkov,

ktorí tam boli, chceli urobiť spoločnú cestu s tým, že každý do toho vloží 1,5 m zo svojho pozemku, 3
m šírka cesty, to bolo z počutia, ale nedohodli sa medzi sebou. Nebolo to ani potrebné, lebo dole bolo
parkovisko a keď pršalo, aj tak sa tam autom nedalo ísť. Oveľa lepší prístup bol zozadu, ale neskôr to už
niekto to kúpil. Keď pozemok kúpil, tak vstup nebol vysporiadaný, vznikla ústna dohoda so žalobcom a
žalovaným cca v rokoch 1976 - 1977 iba na prechod peši. Toto právo vykonával tak, že chodil cez bránu

(3 m) a všetci spoločníci mali kľúč. V prípade prejazdu sa dalo dohodnúť s žalobcom a žalovaným, nikdy
nebol problém. Jazdil motorovým vozidlom na svoj pozemok cez pozemky žalobcu a žalovaného len
vtedy, keď potreboval niečo ťažké previesť, tak ich požiadal, a po dohode nebol problém. Čo sa týka
nejakých mechanických prekážok na pozemkoch žalobcu a žalovaného, ktoré by mu bránili vo výkone
jeho práva, alebo by ho určitým spôsobom obmedzovali, svedok uviedol, že žalovaný mával na ceste

auto, ale keď ho požiadal o prechod autom cez pozemok žalovaného, mu auto ochotne dal preč, iné
obmedzenia nemal. Cez spoločnú bránu sa dostal motorovým vozidlom na pozemok žalovaného. Autom
málo jazdil na pozemkoch žalovaného a žalobcu, cca raz za mesiac, väčšinou cez víkend a to iba vtedy,
keď tam potreboval niečo vyviezť, inak parkoval dole na parkovisku. O žumpe na pozemku žalovaného
nič nevedel. Dodal, že aj stredný sused (pozn. súdu, žalobca) parkoval väčšinou dole na parkovisku

pod pozemkami. Parkovisko bolo cez cestu, ale medzi bránkou a cestou bol priestor voľný a aj tam sa
parkovalo, kde bolo miesto pre 1-2 autá, kde parkoval on a aj stredný sused.
44. Na pojednávaní dňa 22.9.2016 právny zástupca žalobcu k právnej a skutkovej stránke veci v závere
uviedol, že žalobca v roku 2010 podal žalobu o určenie, že nadobudol právo zodpovedajúcemu vecnémubremenu a to prechodu a prejazdu cez parcelu žalovaného KN - C č. XXXX o výmere 1055 m2 typ
pozemku orgán pôda, na Liste vlastníctva č. XXXX., lokalita C. ako aj právo na užívanie, prevádzku,
údržbu, opravu a rekonštrukciu inžinierskych sietí t.j. vodovodnej a elektrickej prípojky. Žaloba bola

podaná z dôvodu, nakoľko medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a pánom M. došlo v
roku 1965 k dohode o spoločnej kúpe pozemku od predchádzajúcej vlastníčky Q. keďže parcela bola
úzka a dlhá okolo 3277 m2, a na parcelu bol prístup len z hlavnej cesty, tak sa dohodli na tom, že túto
parcelu kúpia za sebou v rade s tým, že sa dohodli, že nebohý pán I. si kúpi prvý pozemok, druhý bude
pozemok žalobcu a tretí pána M. V roku 1965 sa zároveň aj dohodli, akým spôsobom budú na tieto

pozemky jazdiť, že to bude po pravej strane smerom od cesty popri plote. V roku 1967 bolo vydané
stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu pána I. a v tom istom roku bolo vydané aj stavebné
povolenie na výstavbu záhradnej chatky žalobcu s tým, že v tomto roku začali aj stavať, teda rodinný
dom aj záhrada a boli aj postavené. Realizácia výstavby týchto domov prebiehala prejazdom cez spornú
parcelu XXX. Potom tieto parcely boli nerušene užívané jednotlivými stranami sporu až do roku 2008
tento prejazd a prechod bol nerušený. Každý ho užíval tým spôsobom, že mal vlastné kľúče od brány,

čiže kedykoľvek prišiel, sám si tú bránu otvoril a zatvoril. Problémy nastali až v roku 2008 a to z dôvodu,
že žalovaný fyzicky zabránil prejazdu cez spornú parcelu najprv tým, že tam postavil lešenie na zadnej
časti domu, ktoré tam bolo dlho osadené a neskôr začal realizovať výstavbu ochranného betónového
múrika, ktorý vraj mal slúžiť na ochranu jeho rodiny a jeho súkromia s tým, že napriek ohláseniu tejto
stavby na príslušný stavebný úrad, tento múrik nepostavil na hranici pozemku, ako to bolo ohlásené,

ale postavil 80 cm od hranice pozemku a určil, že šírka pozemku na prechod bude 80 cm. Žalobca s
tým nesúhlasil, preto bola podaná žaloba. Aj znalec v konaní sa vyslovil, že šírka prechodu v tak dlhom
úseku 54 m je neprijateľná vzhľadom aj na súčasný stav klienta, ktorý je odkázaný na invalidný vozík,
nie je schopný sám chodiť, ak potrebuje preniesť nejaké bremeno, tak je to problém pri tejto šírke. Čo sa
týka úplatnosti, ktorého sa dožaduje žalovaný, bremeno bolo dohodnuté bezodplatne. Preto boli splnené

všetky zákonné podmienky, a to dohoda účastníkov už pri kúpe na takéto bremeno aj keď domnelé,
ktoré bolo zriadené riadne, je spôsobilé byť obsahom vecného bremena, bola splnená dobromyseľnosť
počas celej doby nevyhnutnej na vydržanie a nerušene sa toto právo užívalo od roku 1965, čo sa týka
práva prechodu a prejazdu, ostatné lehoty sa odvíjajú od práva užívania inžinierskych sietí. Navrhol
nároku v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného uhradiť trovy tohto konania.

45. Na pojednávaní dňa 22.9.2016 právny zástupca žalovaného k právnej a skutkovej stránke veci v
závere uviedol, že právo prechodu žalovaný nenamieta, ale neuznáva rozsah, v akom by toto právo
prechodu malo byť vykonávané. Domnieva sa, že 80 - 90 cm šírky prechodu cez pozemok je dostatočný
priestor.Právoprechodumotorovýmvozidlomniejedané,upriamilpozornosťnato,žetaksvedkyňapani
I. ako aj svedok pán U. potvrdili, že dochádzalo k rozhovorom o tom, či bude umožnené žalobcovi právo

prechodu motorovým vozidlom, avšak k žiadnej konkrétnej dohode nikdy nedošlo, čo obaja svedkovia
potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach. Preto ak aj žalobca prechádzal motorovým vozidlom cez
dané pozemky, čo žalovaný strpel, tak nešlo o vydržanie. K priznaniu práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu spočívajúcu v práve užívania, prevádzky, údržby, opravu a rekonštrukciu už uložených
vodovodnej a elektrickej prípojky uviedol, že úprava v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka

je dostatočná a akékoľvek rozhodnutie súdu v prospech žalobcu priznáva žalobcovi viac práv ako je
nevyhnutné. Preto žiadal, aby súd návrhu nevyhovel.
46. Na pojednávaní dňa 16.1.2020 strany sporu zotrvali na doterajších tvrdeniach, nenavrhli žiadne
ďalšie dôkazy, preto súd podľa ust. § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
47. V zmysle § 137 c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
48. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991 vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§

132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené
inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
49. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobnéhoužívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo

územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan
právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou
zriadi právo osobného užívania.
50. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku
v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa

osobitných predpisov.*) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.*)
51. Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať
dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
52. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo
trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej
osobe.
53. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je

na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo
osobného užívania pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
54. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím
oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu

možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva
zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
55. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má
právo užívania podľa osobitných predpisov.*) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže

vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
56. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci alebo
s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.
57. Podľa § 135c ods. 4 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú zo zákona, rozhodnutím
oprávneného orgánu alebo písomnou zmluvou. Na účinnosť zmluvy, z ktorej zanikajú práva

zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
58. Podľa § 135c ods. 5 Občianskeho zákonníka vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny,
že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti,
prípadne pozemku, ku ktorému sa zriadilo právo osobného užívania; prechodnou nemožnosťou výkonu
práva vecné bremeno nezaniká.

59. Podľa § 135c ods. 6 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
60. Podľa § 135c ods. 7 Občianskeho zákonníka ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej

osobe, vecné bremeno zanikne najneskoršie jej smrťou.
61. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

62. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
63. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

64. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.65. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
66. Podľa § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

67. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

P r á v n e posúdenie :
68. Predmetom sporu je nárok žalobcu na určenie, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok žalovaného KN-C, parc.č. XXXX/

X o výmere 155m2, druh pozemku: orná pôda, vzniknutej z pozemku žalovaného KN-C, parc. č.XXXX
o výmere 969m2, druh pozemku: orná pôda zapísaného na liste vlastníctva č. XXX,. kat. územie C. na
základe geometrického plánu č. XXX/XXXX . vyhotoveného dňa 3.11.2010 spoločnosťou SK GEO s.r.o.
(Ťahanovské riadky 81, Košice, IČO: 44 715 323).
69. Vydržanie je osobitný, originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov: 1) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2) držba musí

byť oprávnená počas celej zákonom ustanovenej doby 3) držba musí byť nepretržitá, pričom pokiaľ ide
o nehnuteľnosti, táto doba je desať ročná. Práve najdôležitejším a prvotným predpokladom vydržania je
skutočnosť,žedržiteľvecijepočascelejzákonomustanovenejdoby10rokovvdržbevecidobromyseľný
(bona fide).
Túto skutočnosť súd vždy vyhodnotí objektívne, nie zo subjektívneho hľadiska držiteľa a z hľadiska

jeho osobného presvedčenia, že mu vec patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, kedy sa držiteľ
domnieva, že mu vykonané právo patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí
byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je
opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, to znamená, tzv. titul

uchopeniasadržby(objektívneoprávnenýdôvodnadobudnutiadržby,napríkladexistenciazmluvy,ktorá
je pre určitú vadu neplatná).
70. Predmetom vydržania môžu byť podľa §118 ods.1 Občianskeho zákonníka veci, ktoré môžu byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov a sú to veci hnuteľné alebo nehnuteľné (§119), ďalej pokiaľ to
ich povaha pripúšťa aj práva alebo iné majetkové hodnoty.

71. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka
nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na
prospechurčitejfyzickejaleboprávnickejosoby,totoobmedzeniejespätésozaťaženounehnuteľnosťou

(obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce
Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u
vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie
zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním.

72. V danom spore ide o žalobu v zmysle § 137 c) CSP, a to o rozhodlo o určenie, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ide teda o situáciu, kedy vecné bremeno nie je
zapísané v katastri nehnuteľností a žalobca napriek tomu tvrdí, že existuje na základe dohody s otcom
žalovaného a následne toto vecné bremeno vydržal. Ide teda o určenie existencie vecného bremena
doteraz nezapísaného v katastri nehnuteľností, z čoho možno pre tento spor vyvodzovať naliehavý

právny záujem v zmysle § 137 c) CSP.
73. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra C,
evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX o výmere 1055m2 orná pôda a pod
parcelným číslom XXXX o výmere 16m2 zastavané plochy a nádvoria (. a žalovaný je výlučným
vlastníkom pozemku parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX

o výmere 969m2 orná pôda, pod parcelným číslom XXXX o výmere 68m2 zastavané plochy a nádvoria
a pod parcelným číslom XXXX . o výmere 34m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku, ktorý má byť
vecným bremenom zaťažený.
74. S ohľadom na jednoznačné právne závery Krajského súdu v Košiciach (sp.zn.č. 5Co/160/2017-344
z 25.1.2018, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn.č. 8 Cdo/147/2018-396 z 11.9.2019)

o tom, že u žalobcu nevznikla oprávnená držba, lebo u neho neexistoval žiaden právny titul držby a to
ani domnelý, v dôsledku čoho nemohol byť v držbe od počiatku dobromyseľný, na základe čoho súd
konštatuje, že u žalobcu nedošlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcom
v práve prechodu cez pozemok žalovaného.75. Najvyšší súd v tomto spore skonštatoval, že tak, ako v prípade subjektu tvrdiaceho, že právnym
titulom vydržania nadobudol vlastníctvo nehnuteľnosti, je nevyhnutnou podmienkou existencia titulu
objektívne spôsobilého vyvolať vnútorné presvedčenie držiteľa, že nehnuteľnosť mu patrí ako vlastníkovi

(že vykonáva oprávnenia vlastníka), zostáva aj v prípade subjektu tvrdiaceho, že právnym titulom
vydržania nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nevyhnutnou podmienkou existencia
takého(aspoňdomnelého)titulu,ktorýjeobjektívnespôsobilývyvolaťvnútornépresvedčeniedržiteľa,že
určité právo (napríklad prechodu a prejazdu) vykonáva ako oprávnený z vecného bremena. Existencia
takého titulu nebola preukázaná (žalobca od počiatku musel vedieť, že vecné bremeno spočívajúce v

práve prechodu alebo prejazdu cez pozemok žalovaného nebolo možné zriadiť zmluvne - a neskôr, ani
na základe ústne uzavretej zmluvy). Podľa názoru dovolacieho súdu by ústne uzavretá dohoda nebola
za rovnakých okolností objektívne spôsobilá vyvolať takéto vnútorné presvedčenie ani u žiadneho iného
subjektu (išlo o neospravedlniteľný právny omyl).
76. Podľa prechodného ustanovenia § 868 ods. 1 Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1.
januára1992platí,žepokiaľďalejniejeuvedenéinak,spravujúsaustanoveniamitohtozákonaajprávne

vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Žalobca 1. januárom 1992 nemal
objektívny dôvod byť subjektívne v presvedčení, že je dobromyseľný držiteľ práva vyplývajúceho z
vecného bremena, obsahom ktorého je jeho právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného. So
zreteľom na to, že „podľa doterajších predpisov“ nemohol byť dobromyseľným držiteľom, dospel najvyšší

súd k záveru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nenadobudol ani 1. januárom 1992.
77. Poukázal na to, že sama skutočnosť, že sa žalobca správa (hoci dlhodobo) spôsobom, ktorý napĺňa
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechádza a jazdí cez pozemok žalovaného),
ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva (faktické prechádzanie cez pozemok sa v praxi môže
uskutočňovať na základe rôznych právnych titulov, ale aj bez právneho titulu).

78. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o
záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez
toho, aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku
ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je

držiteľom vecného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4 M Cdo 13/2008).
79. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania (výpoveďami strán, svedkov, listinnými dôkazmi)
a právnych záverov odvolacieho a dovolacieho konania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na
určenie, že vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu právom prechodu je nedôvodný, pretože
u žalobcu nikdy nevznikla oprávnená držba, nakoľko žalobca nemohol byť od počiatku dobromyseľný v

držbe práva, pretože nemal objektívny dôvod byť subjektívne v presvedčení, že je dobromyseľný držiteľ
práva vyplývajúceho z vecného bremena - práva prechodu, na základe čoho u žalobcu neexistoval
žiaden právny titul držby, a to ani domnelý, čím nedošlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu žalobcom; a to ani napriek nespornému skutkovému stavu, podľa ktorého žalovaný dobrovoľne
umožňuje žalobcovi právo prechodu cez svoj pozemok.

80. Súd v tomto spore s ohľadom na predmet sporu vymedzený žalobou (bod. 71 tohto rozsudku)
nemohol rozhodovať o podmienkach iného spôsobu užívania nehnuteľnosti žalovaného žalobcom na
podklade dobrovoľnosti, pretože iný spôsob nebol predmetom tohto sporu a iný spôsob nadobudnutia
vecného bremena žalobcom (v zmysle ust. § 135c ods. 1 OZ, resp. § 151o ods.1 OZ, napr. písomnou
zmluvou, zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, na základe závetu, schválenou dohodou

dedičov) preukázaný nebol.
81. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

T r o v y konania :
82. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
83. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
84. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.
85. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).