Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 20, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204485
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4117204485.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: Eva X., nar. XX.X.XXXX, bytom

T. 929/40, 949 01 Nitra, práve zastúpená JUDr. Alexandrom Endrödydym, advokátom, IČO: 14 106
621, so sídlom Mostná 42, 949 01 Nitra, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna
prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu škody v sume 7 601,86 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 601,86 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, a to všetko do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predchodca žalobkyne Jozef J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. 19, 949 01 Nitra sa žalobou doručenou
súdu dňa 17.2.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 7 601,89 eur titulom náhrady
škody spôsobenej nezákonným vedením trestného stíhania voči jeho osobe. Súčasne sa domáhal
priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že na základe uznesenia vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

Prezídia Policajného zboru zo dňa 9.3.2012, ČVS: T.-55BOK-ZA-2012 bol trestne stíhaný ako obvinený
z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažnosť, ktorú prokurátor
zamietol. Dňa 16.12.2013 podal voči jeho osobe a ďalším piatim obvineným prokurátor obžalobu.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 2T/153/2013 zo dňa 22.8.2014 bol vyhlásený oslobodzujúci
rozsudok v časti týkajúcej sa jeho osoby, ktorý nadobudol v tejto časti právoplatnosť dňa 27.1.2016.
Predchodca žalobkyne ďalej poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 6Tp/24/2012 zo dňa
14.3.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3Tp/12/2012-99 zo dňa 27.3.2012,

ktorým bol vzatý do väzby s poukazom na dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Lehota väzby začala plynúť dňa 12.3.2012. Predchodca žalobkyne bol vo väzbe od 12.3.2012 do
29.5.2012, t. j. 79 dní a bol z väzby prepustený na základe uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn.
3Tpo/24/2012 zo dňa 29.5.2012. Vedením trestného stíhania voči osobe predchodcu žalobcu mu mala
vzniknúť škoda, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje s poukazom na zák. č. 514/2003 Z. z. Škoda
má spočívať v trovách právneho zastúpenia vynaložených predchodcom žalobkyne za jednotlivé úkony
právnej služby v rokoch 2012 - 2016 spolu v sume 7 601,86 eur, ktoré tento uhradil na základe dohody o

poskytovaní právnych služieb. Predchodca žalobcu ďalej poukázal na platnú judikatúru, v zmysle ktorej
je zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu založená v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.
z. a nemožno sa jej zbaviť, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák.č. 514/2003 Z. z. Dňa 12.10.2016 predchodca žalobcu podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na čo mu Generálna prokuratúra SR listom zo dňa
9.11.2016 oznámila, že ním uplatnený nárok nebude uspokojený.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Argumentovala tým, že
z dôkazného stavu zisteného v čase vznesenia obvinenia vyplývalo dôvodné podozrenie, že Jozef
J. sa dopustil konania, ktoré malo znaky stíhaného trestného činu. Uznesenie o vznesení obvinenia
predstavuje prvý úkon trestného konania, trestné konanie je v momente vznesenia obvinenia voči

konkrétnej osobe len na začiatku, preto nemožno prijať záver o tom, že uznesenie o vznesení
obvineniabolovydanébezexistencierelevantnýchpodkladov.Vydanímuzneseniaovzneseníobvinenia
nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v § 12 Tresného poriadku.
Oslobodzujúci rozsudok ešte neznamená, že postup policajta, resp. dozorujúceho prokurátora pri
vznesení obvinenia bol automaticky nezákonný. Osobodzujúci rozsudok je výsledkom dokazovania na
hlavnom pojednávaní, ktoré v momente vznesenia obvinenia vykonané nebolo. Predchodca žalobkyne

nesprávny úradný postup nepreukázal a nekonkretizoval, nesprávny úradný postup nebol konštatovaný
nijakým orgánom v priebehu konania. Žalovaná poukázala na Nález Ústavného súdu ČR č. III. ÚS
1391/15 zo dňa 19.1.2016, v zmysle ktorého zodpovednosť štátu nie je daná, pokiaľ postup orgánov
činnýchvtrestnomkonanínebolsvojvoľný.Ajvdanomprípadetrestnékonanienebolovedenésvojvoľne
a v čase vznesenia obvinenia existovali skutočnosti, ktoré odôvodňovali vydanie predmetého uznesenia.

Podľa žalovanej v danom prípade nebolo vydané ani nezákonné rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo
priznanie nároku na náhradu škody. Za nezákonné je možné považovať len také rozhodnutie, ktoré
nemalo zákonný podklad už v čase jeho vydania a nie rozhodnutie, ktoré bolo v čase jeho vydania
zákonným, ale na základe dokazovania bol v následne v trestnom konaní ustálený iný právny záver.
K oslobodzujúcemu rozsudku došlo z toho dôvodu, že spoluobžalovaný Ladislav V. poprel na hlavom

pojednávaní skutočnosti, ktoré R. J. usvedčovali z protiprávneho konania. Právo na náhradu škody nie je
právom absolútnym a podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie,
náhrada škody sa neposkytne automaticky každému, voči komu orgán verejnej moci porušil jeho
ochranu priznanú právnym poriadkom, ale len tomu, u koho sú splnené predpoklady ustanovené v
zákone č. 514/2003 Z. z. Obhajoba predchodcu žalobkyne nebola povinnou obhajobou podľa § 37

Trestného poriadku. Štát v zmysle § 553 ods. 1 Trestného poriadku neznáša vlastné trovy obvineného
ani výdavky spojené so zvolením obhajcu.

4. Predchodca žalobcu v replike poukázal právne závery súdov vyjadrené v uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/116/2017 zo dňa 29.1.2018, náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/320/2016

zo dňa 7.7.2016, náleze Ústavného súdu SR 395/2016 zo dňa 14.9.2016. S poukazom na uvedené
rozhodnutia tvrdí, že k spôsobeniu škody dochádza i tým, že prokurátor nevyužijúc svoju zákonnú
kompetenciu nezruší uznesenie o vznesení obvinenia, trestné stíhanie obvineného nezastaví, trestnú
vec nepostúpi, ale osvojí si závery nezákonného rozhodnutia policajta a podá na ich základe obžalobu. V
zmysle nálezov ústavného súdu je rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti trestného stíhania neskorší

výsledok trestného konania. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu nie je rozhodujúce
ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale či sa ich podozrenie potvrdilo.
Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že skutok,
pre ktorý bolo obvinenie vznesené, sa nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal
obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež záväzný pokyn prokurátora

na vznesenie obvinenia sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca. Predchodca
žalobcu poukázal na skutočnosť, že súd v civilnom konaní musí vychádzať z rozhodnutia trestného
orgánu, v danom prípade oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/153/2013 zo dňa
27.1.2016. Za nezákonné považuje uznesenie o vznesení obvinenia v spojení s uznesením o zamietnutí
sťažnosti proti predmetnému uzneseniu, na podklade ktorých sa voči predchodcovi žalobcu začalo viesť

trestné stíhanie. Na podklade uvedených rozhodnutí žalovanej vznikla povinnosť nahradiť škodu. V tejto
právnej veci je daná i priama vecná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou v
podobenákladovvynaloženýchnatrovyprávnehozastúpenia,ktorébyvprípadenevzneseniaobvinenia
nevznikli. Predchodca žalobcu považoval žalobu za dôvodnú, uviedol, že bola splnená i procesná
podmienka pre uplatnenie uvedeného nároku na náhradu škody, ktorou je predbežné prerokovanie

nároku príslušným orgánom. Zodpovednosť štátu za škodu má charakter objektívnej zodpovednosti,
teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie a zákon nepozná ani žiaden liberačný dôvod, na základe
ktorého by bolo možné sa tejto zodpovednosti zbaviť. V zmysle konštantnej judikatúry má oslobodeniespod obžaloby rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť.

5. Žalovaná v duplike zotrvala na predchádzajúcom vyjadrení k žalobe. Žalobu považuje naďalej za
nedôvodnú, v priebehu trestného konania žiaden z relevantných orgánov nekonštatoval nesprávny
úradný postup, v konaní nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku
a nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní, resp. v súvislosti s vydaním
nezákonného rozhodnutia. Žalovaná okrem uvedeného zastáva i názor, že priznanie nároku na náhradu

škody žalobcovi je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je absurdné a spoločensky neakceptovateľné,
aby štát platil za to, že mal snahu objasniť protiprávne konanie, keďže prokurátor je s poukazom na ust.
§ 2 ods. 5 Trestného poriadku povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

6. Dňa 20.9.2018 žalobca bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z dôvodu prechodu práv
uplatnených podanou žalobou na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.9.2018 medzi

pôvodným žalobcom Jozefom J.m ako postupcom a Evou X. ako postupníkom. Okresný súd Nitra o
návrhu na zmenu strán sporu rozhodol uznesením č. k. 15C/19/2017-171 zo dňa 19.2.2020 tak, že
zmenu na strane žalobcu pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2020.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe. Považuje za

preukázané splnenie podmienok na uplatnenie na náhradu škody. Z trestného spisu sú zjavné úkony,
ktoré obhajca vykonal a za ktoré poškodený Jozef J. uhradil odmenu advokátovi vkladom na účet.
Trestné stíhanie proti R. J. skončilo oslobodením spod obžaloby a o odvolaní krajského prokuratúra
bolo rozhodnuté tak, že bolo zamietnuté a toto rozhodnutie bolo Krajským súdom v Nitre potvrdené. S
poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. I. US 320/2016-49 je uznesenie, ktorým bolo obvinenému

obvinenie vznesené vždy nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.

8. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť, pretože v predmetnej
veci nie je splnený základný predpoklad uplatnenia nároku žalobkyne na náhradu škody, a to konkrétne
vydanie nezákonného rozhodnutia, eventuálne konštatovanie nesprávneho úradného postupu v

predmetnej trestnej veci. Žalovaná realizujúc trestnoprávne oprávnenia, ktoré sú jej ako orgánu činného
v trestnom konaní dané trestným poriadkom, postupovala v trestnej veci v súlade so zásadami a
princípmi trestného konania, pričom v trestnej veci nebolo konštatované, že uznesenie o vznesení
obvinenia je rozhodnutím nezákonným, resp. že predmetné trestné konanie ako také je nezákonné. V
prípade vydania uznesenia o vznesení obvinenia sa vyžaduje iná miera vykonaného dokazovania ako

pri vydaní rozhodnutia vo veci samej, kde sa dôkazná situácia ustáli v priebehu hlavného pojednávania.
Žalovaná nedisponuje v zmysle trestného poriadku takým procesným inštitútom, na základe ktorého by
v prípade existencie odôvodnených pochybností mohlo dôjsť k zastaveniu trestného konania, nemá inú
možnosť v takomto prípade, ako podať obžalobu na súd. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody tak
nie sú splnené všetky podmienky.

9. Súd spor prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a splnomocnenej zástupkyne
žalovanej, vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich prednesmi, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn.
2T/153/2013 a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/153/2012 súd zistil, že predchodcovi žalobkyne
bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,
Odbor Západ, Oddelenie vyšetrovania zo dňa 9.3.2012 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. i) Trestného zákona.

11. Predchodca žalobkyne bol následne uznesením sudcu pre prípravné konanie tunajšieho súdu sp.
zn. 6Tp/24/2012 zo dňa 14.3.2012 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písmeno c) Trestného
poriadku s tým, že lehota väzby začala obvinenému plynúť dňa 12.3.2012 o 6:00 hod. a väzba sa

vykoná v Ústave na výkon väzby Nitra. Voči predmetnému uzneseniu o vzatí do väzby podal predchodca
žalobkyne sťažnosť. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 3Tpo/12/2012-99 zo dňa 27.3.2012 sťažnosť
zamietol ako nedôvodnú.12. Predchodca žalobkyne počas trvania väzby predložil Okresnému súdu Nitra dňa 3.5.2012 žiadosť
o prepustenie z väzby na slobodu poukazujúc na neexistenciu formálnych a materiálnych podmienok
väzby v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Okresný súd Nitra o tejto žiadosti rozhodol

uznesením sp. zn. 6Tp/36/2012 zo dňa 11.5.2012 tak, že žiadosť zamietol. O sťažnosti voči tomuto
uzneseniu rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 3Tpo/24/2012-112 zo dňa 29.5.2012 tak, že
napadnuté uznesenie zrušil a predchodcu žalobkyne okamžite prepustil na slobodu.

13. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 2T/153/2013 zo dňa 22.8.2014 súd zistil, že predchodca

žalobkyne bol na základe predmetného rozsudku oslobodený spod obžaloby prokurátora Krajskej
prokuratúry v Nitre sp. zn. Kv 9/2012 zo dňa 13.12.2013 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. V odôvodnení predmetného rozsudku súd konštatoval,
že dospel k záveru, že dôvodnosť obvinenia predchodcu žalobkyne je postavená len na vyjadrení
spoluobžalovaného Ladislava Kováča. Predchodca žalobkyne popieral, že by sa na spáchaní skutku
akýmkoľvek spôsobom podieľal, neboli u neho nájdené falšovateľské zariadenia, tlačivá, počítačové

súbory alebo iné pomôcky na výrobu falošných dokladov. Vo vzťahu k osobe predchodcu žalobkyne
absentujú základné znaky skutkovej podstaty trestného činu, tak objektívna ako aj subjektívna stránka,
ktoré neboli dostatočným spôsobom preukázané ani v prípravnom konaní ani následne na hlavnom
pojednávaní. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2016 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/9/2015.

14. Podľa konečného vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní vedenom voči predchodcovi
žalobkyne vyhotovenom advokátom JUDr. Alexandrom Endrödym dňa 21.9.2016 bola predchodcovi
žalobkyne zo strany advokáta vyúčtovaná odmena za poskytnuté právne služby a paušálne náhrady v
celkovej výške 7 601,86 eur.

15.Zpotvrdeniaovkladehotovostinaúčetzodňa23.9.2016malsúdpreukázané,žeprávnypredchodca
žalobkyne uhradil v prospech účtu advokáta JUDr. A. Enrödyho sumu vo výške 7 601,86 eur.

16. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 6.10.2016 súd zistil, že toto

adresoval predchodca žalobkyne žalovanej podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. a v tejto žiadosti
je uvedené, že sa voči žalovanej domáha náhrady škody vo výške 9 601,86 eur. Z uvedenej sumy
predstavuje suma vo výške 7 601,86 eur náhradu advokátom vyúčtovaných trov právneho zastupovania
a suma vo výške 2 000 eur predstavuje finančné zadosťučinenie v peniazoch za nemajetkovú ujmu,
ktorá predchodcovi žalobkyne vznikla v dôsledku nezákonnej väzby (25 eur za každý deň nezákonnej

väzby). Z pripojeného podacieho lístka vyplýva, že táto poštová zásielka bola prijatá na prepravu dňa
12.10.2016.

17. Listom zo dňa 9.11.2016 žalovaná reagovala na žiadosť predchodcu žalobkyne o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody tak, že žiadosť zamietla ako nedôvodnú majúc za to, že zákonné

dôvody a zákonné podmienky na uspokojenie uplatňovaných nárokov neboli dané.

18. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.9.2018 mal súd preukázané postúpenie pohľadávky
R. J. (postupca) voči dlžníkovi, ktorým je Slovenská republika vo výške 7 601,86 eur titulom náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobenej nezákonným trestným stíhaním vedeným voči

osobe postupcu skončeným právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. z.
2T/153/2013 zo dňa 22.8.2014 na žalobkyňu.

19. Zistený skutkový stav súd posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení platných právnych
predpisov:

20. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom

konaní alebo správnom konaní.

24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

26. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím

o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak b) bol oslobodený spod obžaloby.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .

29. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

30. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

32. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.33. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom.

34. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. V prejednávanom spore sa žalobkyňa voči žalovanej domáha náhrady škody vo výške 7 601,86
eur spôsobenej nezákonným vedením trestného stíhania voči osobe jej právneho predchodcu. Za

nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia jej právnemu predchodcovi R. J..
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na kumulatívnom splnení troch podmienok, a to
existencii nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody.

38. Pokiaľ ide o prvý predpoklad o zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a
to existenciu nezákonného rozhodnutia, v prejednávanom spore súd mal preukázané, že osobe
predchodcu žalobkyne R. J. bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja
proti organizovanej kriminalite, Odbor Západ, Oddelenie vyšetrovania, ČVS: T.-55/BOK-ZA-2012 zo

dňa 9.3.2012 vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i)
Trestného zákona. Predchodca žalobkyne podal voči tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením
dozorujúceho krajského prokurátora č. Kv 9/2012-20 zo dňa 13.3.2016 zamietnutá. Dňa 13.12.2013
bola v predmetnej veci podaná na obvineného R. J. obžaloba. Okresný súd Nitra obvineného R. J.

rozsudkom č. k. 2T/153/2013-3456 zo dňa 22.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.1.2016,
spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku.

39. K uvedenému súd uvádza, že v prípade nároku na náhradu škody uplatňovaného titulom
nezákonného rozhodnutia je v zásade základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu

zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda pre jeho nezákonnosť
príslušným orgánom. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR
1Cdo/53/93, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 4MCdo15/2009, nález Ústavného súdu SR I. ÚS
540/2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo66/2018 z 21.11.2018) súd konštatuje, že ten proti
komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení

ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zásadne právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam, ako
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, pretože iný výklad by odporoval zmyslu
právnej úpravy o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu zákona, ktorým je ochrana základného práva v zmysle § 46 ods.

3 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné vykladať pojem „zrušenie rozhodnutia“ extenzívne. Rovnaké
účinky ako (formálne) zrušenie rozhodnutia má i zastavenie trestného stíhania, pretože sa ním trestné
konanie končí, prípadne oslobodenie spod obžaloby, pričom podozrenie zo spáchania trestného činu
sa nepotvrdilo. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je teda neskorší
výsledok trestného konania. V prejednávanom spore bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že predchodca žalobkyne bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. Hoci orgány činné v trestnom
konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie tak, že jeho výsledkom bolo uznesenie o vznesení obvinenia,
podozrenie sa v trestnom konaní nepotvrdilo, čoho dôsledkom je existencia nezákonného rozhodnutia.Prvý zákonný predpoklad pre zodpovednosť žalovanej za škodu pri výkone verejnej moci tak mal súd
preukázaný.

40. Pokiaľ ide o existenciu škody, čo je v zmysle vyššie uvedeného druhý zákonný predpoklad pre
uplatnenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., táto spočívala v nákladoch, ktoré
predchodca žalobkyne vynaložil za účelom uplatnenia a bránenia svojich práv v trestnom konaní.
Predchodcovi žalobkyne vznikla škoda tým, že na obhajobu svojej osoby v trestnom konaní splnomocnil
advokáta, ktorému za zastupovanie zaplatil odmenu a paušálne náhrady vyúčtované v zmysle vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. Výšku škody mal súd preukázanú predovšetkým z konečného vyúčtovania trov
obhajoby (č. l. 12 spisu) v spojení s dokladom o úhrade vyúčtovanej sumy vo výške 7 601,86 eur na
účet obhajcu právneho predchodcu žalobkyne (č. l. 17 spisu). Žalovaná výšku nákladov vynaložených
na obhajobu predchodcu žalobkyne, ich účelnosť, či vyčíslenie nenamietala, preto ju súd považoval za
nespornú a ustálil, že predchodcovi žalobkyne vznikla škoda v celkovej výške 7 601,86 eur.

41. Škoda, ktorú si žalobkyňa uplatňuje, nepochybne vznikla v priebehu trestného konania, v rámci
ktorého bol jej predchodca trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Súd má teda za
preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi škodou (spočívajúcou v zaplatení trov obhajoby) a nezákonným
rozhodnutím, teda tretí vyššie zmienený predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z.

42. Procesnou podmienkou konania pred súdom v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Medzi stranami nebolo sporné,
že uplatnený nárok bol predbežne prerokovaný pred príslušným orgánom, a to na základe žiadosti

predchodcu žalobkyne adresovanej Generálnej prokuratúre SR dňa 6.10.2016, ktorá uplatnený nárok
neuznala. Žalobkyni, resp. jej právnemu predchodcovi tak vzniklo právo domáhať sa priznania náhrady
škody na súde.

43. Aktívnu legitimáciu žalobkyne mal súd preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

17.9.2018, na základe ktorej predchodca žalobkyne Jozef J. postúpil pohľadávku uplatňovanú v tomto
konaní na žalobkyňu.

44. Nárok žalobkyne súd posúdil v zmysle vyššie citovaných ustanovení platných právnych predpisov
a tiež s poukazom na ustálenú súdnu prax, v zmysle čoho má každý občan nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, či iného štátneho orgánu, pričom štát zodpovedá aj za
škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím trestného súdu. V zmysle uvedeného je všeobecnými súdmi akceptovaný právny záver,
že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o

vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom
konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R
70/1994). Žalobkyňa preukázala nárok na zaplatenie žalovanej sumy, žaloba je dôvodná čo do základu
aj výšky, a preto jej súd vyhovel.

45. Žalobkyňa sa voči žalovanej domáhala tiež nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalobou
uplatnenej sumy náhrady škody, ktoré žiadala priznať v sadzbe vo výške 5 % ročne počnúc dňom
10.11.2016 do zaplatenia, teda dňom nasledujúcim po vyjadrení žalovanej, ktorá po predbežnom
prerokovaní žiadosti predchodcu žalobkyne na náhradu škody túto vyhodnotila ako nedôvodnú. S
poukazom na ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. považoval súd žalobu za dôvodnú aj v tejto časti

a žalobkyni priznal zo sumy náhrady škody i úroky z omeškania v zákonnej sadzbe vo výške 5 % ročne
v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

46. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom k požiadavke žalovanej, ktorá je

štátnym orgánom napojeným na štátnu pokladnicu, mal súd za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanej
primerane dlhšiu lehotu na plnenie a túto súd určil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.47. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola
vo veci úspešná plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.